Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 24, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8C/74/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8303899963
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8303899963.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobkyne E. L., P.. A.,

I., A. XXXX/XX , zast. Bc. L. L., K. I., A. XXXX/XX proti žalovanej W. E., rod. C., Č.. Q. XX, I., právne
zastúpená JUDr. Miroslav Korch, Kukorelliho č. 1505/50, P. O. BOX 104, 066 01 Humenné o náhradu
škody takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 202,44 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 17.
5. 2001 do zaplatenia.

Náhradu trov konania žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala na žalovanej náhrady škody vo výške 1.014,82 eur (30.572,70

Sk) s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnila tým, že bola členkou Stavebného bytového družstva
v I. a užívateľkou trojizbového družstevného bytu č. XX evidovaného v meste I. na O.G. ulici č. pop.
XXXX/XX. So žalovanou uzavrela nájomnú zmluvu na obdobie 5 rokov s obojstrannou výpovednou
lehotou 1 rok. O odovzdaní bytu bola spísaná zápisnica o dohode odovzdaní a prevzatí predmetného
bytu. V mesiaci február 2001 prestala žalovaná uhrádzať náklady spojené s užívaním predmetného
bytu, odsťahovala sa, pričom žalobkyňa nepoznala jej nové miesto bydliska, neodovzdala kľúče, tieto
neskôr poslala iba prostredníctvom pošty. Žalobkyňa cestou svojho nebohého manžela, ktorý ju v tomto

konaní zastupoval žiadala žalovanú o odovzdanie bytu v súlade s nájomnou zmluvou. Žalovaná porušila
podmienky zmluvy, byt žalobkyni neodovzdala, pri stretnutí iba vhodila kľúče do bytu a odišla. Keďže
žalobkyňa našla byt v nevhodnom stave, bol poškodený, niektoré veci boli odcudzené, spísala záznam
o závadách a vyzvala žalovanú na odstránenie týchto závad písomne. Žalovaná zásielku, ktorú jej
zasielala žalobkyňa neprevzala. Žalobkyňa preto v súlade s rozpočtom prác, ktorý jej vyhotovila firma
JOMI žiadala žalovanú o uvedenie bytu do pôvodného stavu, nakoľko škoda, ktorú spôsobila žalovaná
žalobkyni činila 30.572,70 Sk s DPH. Z tohto dôvodu sa domáhala v tomto konaní náhrady škody v

uvedenej výške.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd rozhodol rozsudkom sp. zn. XC/XX/XXXX-XXX dňa 28.
9. 2012 tak, že žalobu žalobkyne zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Na
odvolanie žalobkyne rozhodol Krajský súd v O. v konaní XXCo/XX/XXXX-XXX dňa 10. 9. 2013 tak, že

zrušil rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odvolacísúdvzrušujúcomuznesenívodôvodneníokreminéhouviedol,žeprvostupňovýsúdnesprávne
zhodnotil, že nebolo preukázané, aby došlo k vykonaniu rekonštrukcie a že bolo povinnosťou žalobkynetieto práce preukázať. V tejto súvislosti uviedol, že pod pojem škody možno zaradiť akúkoľvek majetkovú
ujmu, ktorá je vnímateľná zmyslami (napr. poškodenie, zničenie alebo odcudzenie cudzej veci), ale aj inú
ujmu, ktorú možno objektívne zistiť (napr. vyčísliť). V zásade možno rozlišovať medzi škodou, ktorá sa

prejavuje vo forme zníženia aktív poškodeného (zničenie veci), alebo vo zvýšení jeho pasív (vynaloženie
nákladov na odstránenie následkov škody). Odvolací súd ďalej poukázal na rozhodnutie R47/1984, na
základné predpoklady zodpovednosti za škodu a uviedol, že povinnosťou žalobkyne bolo preukázať, že
došlo k zničeniu a poškodeniu veci protiprávnym konaním žalovanej v príčinnej súvislosti. Zisťovanie
príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a

následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola spôsobená v
zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje
- so zreteľom na konkrétnu škodu - či niektorá z týchto skutočností bola príčinou vzniku škody a či
skutočne škodu spôsobila. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma,
následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom
pomere príčiny a následku.

Po vrátení veci z odvolacieho súdu súd v súlade s úlohou uloženou odvolacím súdom zameral
dokazovanie na zabezpečenie účasti svedkov M. M. a A. Š.. Za účelom úplného zistenia skutkového
stavu súd vykonal šetrenie aj o bydlisku N. O. a Z. E., ktorých mienil vypočuť na stav užívaného bytu
žalovanou.

Súd si osvojil aj výsledky dokazovania, ktoré boli vykonané do rozhodnutia prvostupňového súdu, t. j.
do dňa 28. 9. 2012 a týmto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa bola členkou Stavebného bytového družstva v I. a vlastníčkou členského podielu trojizbového

bytu č. XX evidovaného na treťom poschodí na ul. O. súp. č. XXXX/XX. Predmetný byt odovzdala
nájomnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade vo Z. nad E. dňa 4. 12.
1996uzavretoupodč.N266/96,Nz253/96donájmužalovanej.Medzidohodnuténáležitostipredmetnej
nájomnej zmluvy patrili: dohodnuté nájomné v sume 2.000,--Sk mesačne, doba nájmu po obdobie
piatich rokov, obojstranná výpovedná lehota jeden rok pred predpokladaným uvoľnením bytu. Spolu

s bežným nájomným sa žalovaná zaviazala uhrádzať aj mesačne odstupné za prenechanie bytu do
užívania v sume 1.000,-- Sk. Porušenie tejto povinnosti sa považovalo za dôvod na okamžité skončenie
nájmu. Žalovaná ako nájomníčka predmetného bytu sa zaviazala užívať predmetný byt v stave, v
akom jej bol odovzdaný, akékoľvek stavebné úpravy sa zaviazala vykonať iba po predchádzajúcom
písomnom súhlase žalobkyne ako prenajímateľky a SBD I.. Zároveň sa zaviazala byt po skončení

nájmu odovzdať v pôvodnom stave (v prípade výmeny tapiet na chodbe, ktoré sú pri odovzdaní bytu
neporušené nahradiť inými neporušenými tapetami). Súčasťou nájomnej zmluvy bola aj zápisnica o
dohode, o odovzdaní a prevzatí bytu a zápisnica o prevzatí bytu, v ktorej bol uvedený stav elektromeru
a plynomeru. Žalobkyňa dôvodila, že vo februári 2001 prestala žalovaná uhrádzať náklady spojené s
užívaním predmetného bytu a odsťahovala sa na žalobkyni neznáme miesto, neodovzdala jej kľúče,

tieto poslala iba poštou. Žalobkyňa s takýmto spôsobom odovzdania kľúčov od bytu nesúhlasila, žiadala,
aby ho odovzdala spôsobom dohodnutým v zmluve. Keď sa žalovaná dostavila do predmetného bytu,
iba kľúče vhodila do bytu a odišla preč. Žalobkyňa potom následne zistila stav a poškodenie bytu a na
základe toho prostredníctvom firmy JOMI jej nebohý manžel zabezpečil rozpočet prác, ktoré je potrebné
vykonaťzaúčelomuvedeniabytudopôvodnéhostavupoodchodežalovanejzpredmetnéhobytu.Podľa

spracovaného rozpočtu prác firmou JOMI uvedenie bytu do pôvodného stavu predstavovalo čiastku
30.572,70 Sk. Žalovaná dobrovoľne predmetnú sumu neuhradila, preto sa žalobkyňa v tomto konaní
domáha takto vzniklej náhrady škody.

V priebehu konania a dokazovania vo veci žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 11.

8. 2014 predložila upresnenie žalobného návrhu, ktorým sa domáhala na žalovanej zaplatenia sumy
202,44 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 17. 5. 2001 do zaplatenia. Po úprave žalobného
návrhu žalobkyňa v predmetnej sume 202,44 eur žiadala nahradiť škodu, ktorá pozostávala z týchto
položiek: rozbité dvere 1.918,-- Sk, prasknuté sklo na balkóne 348,-- Sk, potrhaná PVC podlaha 420,80
Sk a hygienická maľba bytu 3.411,90 Sk, spolu 6.098,70 Sk, t. j. 202,44 eur. Súd zmenu žalobného

návrhu predloženú žalobkyňou pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa 3. 10. 2014.

K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným vyjadrením zo dňa 23. 6. 2003, v ktorom uviedla, že predmetný
byt užívala od decembra 1996 do februára 2001. K tvrdeniam žalobkyne, že pri preberaní bytu bolaspísaná zápisnica o stave bytu, takéto tvrdenie žalobkyne poprela. Pokiaľ žalovaná prevzala do užívania
byt žalobkyne, v byte nebola hygienická maľba, túto si vykonala pred nasťahovaním sa do bytu
sama. Pred nasťahovaním sa žalovanej predmetný byt bol v užívaní cca 5 rokov, jeho zariadenie bolo

opotrebované. Namietala vyjadrenie žalobkyne, že žalovaná zničila zariadenie a poukázala na to, že
byt bol vlastníctvom Bytového družstva I., takže nebolo zariadenie vlastníctvom žalobkyne. Namietala
vyjadrenie žalobkyne, že bol poškodený sporák a uviedla, že sporák mala svoj vlastný, potom, keď byt
odovzdávala žalobkyni, tak jej manžel doviezol pôvodný sporák do bytu, ktorý tam bol predtým ako si ho
vymenilažalovanázasvojvlastný.Žalovanánamietalatvrdeniažalobkyne,abysivzalaurčitévecizbytu,

nemala dôvod si tieto veci vziať. Pripustila, že zariadenie bytu sa opotrebovalo, ale poukázala na to, že
išlo o bežné opotrebenie a dala do pozornosti výšku nájomného, nakoľko platila naviac sumu 1.000,--Sk,
čo považuje sa dostatočnú náhradu za opotrebenie. Po žalovanej sa do predmetného bytu nasťahovala
ďalšia podnájomníčka N. O., ktorá si byt vymaľovala tiež sama. Pokiaľ žalobkyňa predložila upresnenie
žalobného návrhu, ktorým sa domáhala iba zaplatenia sumy 202,44 eur, ani s týmto návrhom žalobkyne
sanestotožnila.Uviedla,žejeochotnáuhradiťibarozbitédvere,pokiaľžalobkyňasadomáhalaajnároku

z prasknutého skla na balkóne, toto si žalovaná už nepamätala. Ak sa domáhala žalobkyňa náhrady za
potrhanú PVC podlahu, potvrdila, že na podlahu nalepili samolepiace kocky čiernej farby, ale že nebola
potrhaná. K nároku na náhradu škody zodpovedajúcej hygienickej maľbe dôvodila, že keď začala bývať,
hygienická maľba nebola prevedená, steny boli farebné.

V konaní bolo vykonané dokazovanie aj oboznámením s výsledkami konania vedeného na tunajšom
súde sp. zn. XT/XX/XXXX, listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami, z ktorých zistil tento skutkový
stav:

Z konania vedenom na tunajšom súde sp. zn. XT/XX/XXXX bolo preukázané, že Krajský súd v O. v

konaní XTo/XX/XXXX-353 dňa 30. 9. 2010 oslobodil manžela žalobkyne Ing. M. L. spod obžaloby pre
skutok právnej kvalifikovaný ako pokus trestného činu podvodu, ktorý mal spáchať na tom skutkovom
základe, že dňa 25. 4. 2003 podal na tunajšom súde žalobu proti žalovanej na náhradu škody, ktorú mala
spôsobiť užívaním jeho bytu č. bytu XX na ul. O. XX v I. v období od 4. 12. 1996 do februára 2001 ako
nájomníčka. Zároveň uviedol, že byt bol opravený podľa rozpočtu prác firmou JOMI a uvedenie bytu do

pôvodného stavu stálo celkom 30.572,70 Sk s DPH aj napriek tomu, že to nebola pravda, žiadne opravy
v byte vykonané neboli, žiadne peniaze majiteľovi firmy JOMI Ing. M. C. vyplatené neboli, pretože tento
skutok nie je trestným činom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 9. 2010.

Notárskou zápisnicou č. N 266/96 zo dňa 4. 12. 1996, ktorou bola spísaná Nájomná zmluva medzi

žalobkyňou a žalovanou na prenájom predmetného bytu, dňa 5. 3. 1991 bola spísaná Zápisnica o
prevzatí predmetného bytu uzatvorená medzi SBD v I. a žalobkyňou. Dňa 5. 3. 1991 bola spísaná aj
Zápisnica o dohode, odovzdaní a prevzatí bytu medzi OSBD v I. a žalobkyňou. Z potvrdenia BD I. zo
dňa 24. 5. 2002 bolo preukázané, že žalobkyňa a jej manžel sú členmi BD I. a užívateľmi predmetného
bytu. Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu a o technickom stave bytu zo dňa 26. 4. 2001 súd

zistil, že bol odovzdaný predmetný byt žalovanej. Pri odovzdaní bytu boli spísané aj závady, ktoré sa v
byte nachádzali. Z listinného dôkaz „Rozpočet prác“ zo dňa 17. 5. 2011 bolo preukázané, aké opravy v
predmetnom byte a v akej hodnote boli vykonané. Tento rozpočet vypracoval Ing. Milan Kmec za firmu
JOMI.

Súd ako je vyššie uvedené prevzal aj časť výsledkov z dokazovania vedeného v konaní XT/XX/XXXX
tunajšieho súdu tunajšieho súdu. Z výpovede žalovanej jej manžela Z. E., T. Y. a N. O. zistil nasledovné:

Z výpovede žalovanej v trestnom konaní súd zistil, že žalovaná so svojím manželom Z. E.Ň. bývala
v predmetnom byte do októbra 1998, kedy ich manželstvo bolo rozvedené. Manžel následne odišiel z

bytu, ona v byte zotrvala do 23. 2. 2001, kedy sa odsťahovala. Od r. 1999 sa k nej nasťahoval jej vtedajší
priateľ M. M.. K udalostiam, ktoré predchádzali odsťahovaniu sa z bytu, ktorý mala v prenájme uviedla,
že predtým, keď sa mienila odsťahovať z prenajatého bytu, telefonicky kontaktovala manžela žalobkyne
a informovala ho o tom, že sa z bytu sťahuje, nakoľko si našla iný podnájom. Manžel žalobkyne najprv
súhlasil, potom, keď mu opätovne volala, už nesúhlasil s odsťahovaním a poukázal na to, že žalovaná

porušila podmienky nájomnej zmluvy (súd poznamenáva, že v trestnom konaní pri výpovedi žalovanej
je chybne uvedený dátum rok 2003). Potvrdila, že po odsťahovaní sa z bytu zasielala kľúče od bytu
žalobkyni na jej adresu A. XX v I. poštou. Tieto kľúče nikto neprevzal, vrátili sa späť žalovanej a následne
žalobkyňa s manželom a svedkom p. Š. prišli k bytu na ul. O. XX v I., kde vtedy bývala žalovaná s tým,že jej vykrikovali a žiadali, aby išla s nimi a byt im odovzdala. Žalovaná potom so svojím priateľom M. M.
odišla do predmetného bytu, kde na nich naďalej pokrikovali, preto jej priateľ podával kľúče manželovi
žalobkyne a keď tento kľúče neprevzal, priateľ žalovanej M. M. kľúče pustil na zem a z bytu odišli. Z tohto

dôvodu neboli prítomní pri spísaní zápisnice o odovzdaní bytu. V predmetnej výpovedi v trestnom konaní
žalovaná uviedla, že v detskej izbe bolo počmárané po stenách, byt pred odsťahovaním nemaľovala.
Pripustila, že došlo k poškodeniu dverí a to takým spôsobom, že jej manžel udrel do dverí v detskej izbe,
zároveň potvrdila, že došlo k prasknutiu skla na balkóne.

Z výpovede bývalého manžela žalovanej Z. E. uskutočnenej v trestnom konaní bolo preukázané, že
zo spoločnej domácnosti, teda z predmetného bytu odišiel v mesiaci november 1997 a rozvodové
konanie bolo prevedené v r. 1998. Zároveň uviedol, že keď sa odsťahoval z predmetného bytu ešte
pred rozvodom manželstva, vzal aj plynový sporák, ktorý mal aj plynovú rúru, ten odviezol do bydliska
žalobkyni a do bytu priviezol plynový sporák, ale s elektrickou rúrou. V byte vykonali zmenu v časti
chodby tak, že strhli starú tapetu a dali bielu drsnú brizolitovú omietku. Po nasťahovaní sa do bytu

v byte neboli prahy, pred vchodové dvere do bytu z vnútornej časti nalepili samolepiace kocky čiernej
farby, vzor čierny kameň. V byte bolo uložené linoleum so vzorom kociek a obdĺžnikov v hnedej farbe
po celom byte, len v kuchyni bol iný vzor. V kuchyni za kuchynskú linku položil obkladačky svetlozelenej
farby. V čase, keď býval v spoločnej domácnosti so žalovanou, nastala udalosť, keď v zlosti udrel do
dverí detskej izby, ktoré poškodil v hornej časti a preto žalovaná na ne nalepila jednu kocku takú, aká

bola nalepená na podlahe pred vchodovými dverami.

Súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX prevzal aj výpoveď N. O., ktorá sa do predmetného
bytu nasťahovala po odchode žalovanej v mesiaci júl 2001 a to z dôvodu, že sa nepodarilo zabezpečiť
účasť tejto svedkyne na zistených adresách. Svedkyňa uviedla, že po nasťahovaní sa do predmetného

bytu boli poškodené dvere v detskej izbe, na dverách bola nalepená samolepiaca čierna kocka, pred
dverami neboli prahy, v kuchyni sa nachádzal plynový sporák zn. Mora, ktorý mal plynovú rúru. Vo
výpovedi uviedla, že si nevšimla potrhanú podlahu, ale s istotou uviedla, že v celom byte boli podlahy
pokryté gumou a na chodbe bola na zemi nalepená čierna kocka, ktorá slúžila na vyzývanie topánok.
Na balkónových dverách bolo rozbité sklo, v detskej izbe popísané steny a pri odchode z bytu v auguste

r. 2002 vymaľovala celý byt. Byt odovzdala manželovi žalobkyne, pričom uviedla, že v takom stave, v
akom byt prevzala, taký ho aj odovzdala. Manžela žalobkyne informovala, že poškodené dvere z detskej
izby vymenila za dvere do spálne a strhla z dverí kocku, ktorá bola nalepená na preležanine na dverách.

Výsluchom svedka A. Š. v danej veci súd zistil, že na požiadanie nebohého manžela žalobkyne bol

prítomný pri odovzdávaní bytu žalovanou žalobkyni, ale keďže už uplynul dlhší časový úsek od tejto
udalosti, bližšie si nepamätal na stav bytu. Pamätal si iba, že majitelia spomínali, že boli poškodené
dvere, na dverách mala byť nalepená tapeta, aby bolo kryté poškodenie, pričom táto bola o rozmeroch
cca 20 x 20 cm. Majitelia bytu ďalej uvádzali, že bol vymenený plynový sporák, svedok ale tieto
skutočnosti nevedel potvrdiť a inak stav bytu mu nebol známy predtým ako sa zúčastnil odovzdávania

bytu žalovanou žalobkyni.

Z výsledkov dokazovania v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. XT/XX/XXXX sa súd oboznámil aj s
výpoveďou predsedu samosprávy T. Y.Š., ktorý uviedol, že v predmetnom byte bývala žalovaná spolu s
manželom cca 4 roky. Pri bežných odpočtoch v byte si všimol, že bola polepená podlaha, na bytovom

jadre si všimol poškodenie a rozbité dvere. Po odsťahovaní žalovanej z predmetného bytu sa do bytu
nasťahovala rodina O., vtedy bol byt v takom stave ako ho nechala žalovaná, potvrdil, že žiadne opravy
v byte po odchode žalovanej neboli vykonané.

Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:

Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

V prejednávanej právnej veci sa žalobkyňa domáhala na žalovanej náhrady škody, ktorá jej vznikla
užívaním trojizbového bytu č. XX na ul. O. č. XXXX/XX v I. na základe nájomnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania dňa 4. 12. 1996. Žalovaná ako nájomníčka predmetného bytu potom, čo
dospela k rozhodnutiu, že sa presťahuje z predmetného bytu patriaceho žalobkyni do iného podnájmu,
neodovzdala byt zápisnične žalobkyni, kľúče od predmetného bytu poslala žalobkyni prostredníctvom

pošty. Následne, keď sa žalobkyňa spolu s manželom stretla so žalovanou a jej priateľom za účasti
svedka A. Š. z dôvodu odovzdania bytu žalovanou ako nájomníčkou žalobkyni, nedošlo k podpísaniu
zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu a o stave tohto bytu žalovanou z dôvodu odchodu žalovanej s
priateľom zo stretnutia so žalobkyňou a ostatnými zúčastnenými. V dôsledku takéhoto postupu, keď
žalovaná neodovzdala byt žalobkyni po ukončení nájmu zákonným spôsobom a žalobkyňa zistila na

predmetnom byte po ukončení užívania žalovanou závady, uplatnila v predmetnom konaní žalobu
o náhradu škody, ktorá jej vznikla užívaním predmetného bytu žalovanou. Pôvodne sa žalobkyňa
domáhala náhrady škody vo výške 1.014,82 eur (30.572,70 Sk) s príslušenstvom. Dňa 11. 8. 2014
upravila svoj žalobný návrh a domáhala sa na žalovanej už iba zaplatenia sumy 202,44 eur s 8,75 %
úrokom z omeškania ročne od 17. 5. 2001 do zaplatenia. Sumu 202,44 eur zodpovedajúcu uplatnenej

škode tvorila suma, ktorá pozostávala zo sumy 1.918,-- Sk za rozbité dvere, 348,-- Sk za prasknuté sklo
na balkóne, 420,80 Sk za potrhanú PVC podlahu a suma 3.411,90 Sk náklady na hygienickú maľbu.

Škodousapodľavýkladusúdnejpraxerozumiemajetkováujmapoškodeného,ktorújemožnéobjektívne
vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné.

V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Podľa ust. §
415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo

ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na
všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov a má formu generálnej prevencie. Pokiaľ dôjde k
porušeniu povinností predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto
porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.
V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce
z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.
Toto tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. I.ÚS/177/2008 zo
dňa 1. 3. 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná
súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí

byť predvídateľná. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím
(porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej
škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti.Škodaaniporušenieprávnejpovinnostieštenezakladajúzodpovednosťzaškoduatomuzodpovedajúce
právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne
preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno,

týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané,
teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a
bezprostredný.

V prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že konaním žalovanej pri odovzdávaní bytu č. XX

evidovaného na treťom poschodí na ul. O. č. XXXX/XX v I., ktorý mala v nájme od žalobkyne na
základe nájomnej zmluvy zo dňa 4. 12. 1996 došlo k porušeniu podmienok nájomnej zmluvy a
spôsob, akým odovzdala predmetný byt žalobkyni, bol porušením zákonných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Konanie žalovanej pri odovzdávaní bytu bolo v rozpore s ust. § 415 Občianskeho zákonníka,
pretože žalovaná si počínala v rozpore s citovaným ustanovením, keď nezachovala obvyklý postup
pri odovzdaní a prevzatí bytu po ukončení nájmu, súčasťou ktorého by bola zápisnica o zistených

závadách. Pokiaľ žalovaná vstupovala do nájomného vzťahu so žalobkyňou, bola spísaná nájomná
zmluva vo forme notárskej zápisnice, súčasťou ktorej napriek popieraniu žalovanej bola aj zápisnica
o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu a zápisnica o prevzatí bytu, v ktorej mal byť uvedený stav na
elektromere a plynomeri. Predmetnú notársku zápisnicu žalovaná bez výhrad aj s citovaným textom
podpísala. V súlade s bodom V. nájomnej zmluvy zo dňa 4. 12. 1996 sa žalovaná ako nájomníčka

zaviazala užívať byt v stave, v akom jej bude odovzdaný, akékoľvek stavebné úpravy bude môcť
vykonávať iba s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľky a Stavebného bytového družstva
I.. Ďalej sa žalovaná ako nájomníčka zaviazala odovzdať byt po skončení nájmu v pôvodnom stave (v
prípadevýmenytapietnachodbe,ktorépriodovzdaníbytubolineporušenénahradiťinýmineporušenými
tapetami). Podľa ust. § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné

opravyvbytesúvisiacesjehoužívanímanákladyspojenésbežnouúdržbouuhrádzanájomca.Vdanom
prípade bolo aj svedeckými výpoveďami vykonanými v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. XT/XX/XXXX nesporne preukázané, že okrem rozbitých dverí v detskej izbe, ktoré uznala
aj žalovaná, bolo prasknuté sklo na balkóne a že na podlahe boli vymenené PVC podlahoviny a to v
čiernej farbe. Z fotografií, ktoré sú súčasťou trestného konania vyplýva aj potrhanie PVC podlahoviny.

Pokiaľ nárok žalobkyne spočíval aj v nákladoch hygienickej maľby, je nesporné, že v konaní bolo
preukázané,ževbytebolipočmáranésteny,takžeboložiaducevykonaťvrámciúdržbybytupriukončení
nájmu aj hygienickú maľbu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pri uzavretí nájomnej
zmluvy medzi účastníkmi konania bol byt odovzdaný v stave spôsobilom na riadne užívanie, inak by
žalovaná nepristúpila k nájomnej zmluve, prípadne odstúpila od zmluvy. Povinnosťou nájomcu - ak sa s

prenajímateľom nedohodol inak pri uzavretí nájomnej zmluvy - je hradiť drobné opravy v byte súvisiace
s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou (§ 5 až § 9 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.).

V konaní súd dospel k záveru, že k zničeniu a poškodeniu veci pri užívaní bytu žalobkyne došlo
protiprávnym konaním žalovanej. Žalovaná pri užívaní bytu nesporne spôsobila škodu, konkrétne

poškodením dverí, prasknutím skla na balkóne, poškodením PVC podlahy počarbaním, počarbaním
stien, škodu žalobkyni. V príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou je samotné konanie a postup
žalovanej pri odovzdávaní bytu, keď najprv doručovala kľúče od bytu žalobkyni poštou a pokiaľ táto
takýto spôsob odovzdania bytu nerešpektovala, síce sa dostavila na miesto samé so svojím priateľom M.
M.C., ale kľúče od bytu nechala na zemi a odišla, teda nepodieľala sa na procese odovzdania a prevzatia

bytu žalobkyňou. Takýmto správaním žalovaná nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu. Súd dospel k
záveru, že žalobkyňa v konaní preukázala existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti
žalovanejazníženímjejmajetku.Keďžepodmienkyvznikuzodpovednostizaškodupodľaust.§420ods.
1 Občianskeho zákonníka sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je
daná táto zodpovednosť, súd dospel k záveru, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno na preukázanie

škody a preto žalobe v jej upravenej podobe vyhovel v plnom rozsahu.

Žalobkyňasivkonaníuplatnilaajúrokzomeškaniazožalovanejsumyvsúladesust.§517Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výška úrokov v danom prípade zodpovedá uplatnenej výške

žalobkyňou a preto súd aj v tejto časti nároku vyhovel žalobe.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., kedy žalobkyňa bola v konaní
úspešná, náhradu trov konania si neuplatnila, preto súd rozhodol, že náhradu trov konania žalobkyni
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,

možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).