Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215200409
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215200409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov

senátu JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: Quantum Credit
a. s., Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47248980, zastúpenej
splnomocnenkyňou: PERSPECTA Legal, s.r.o., Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO:36668745, proti žalovanému: R. M., nar. XX. V. XXXX, trvalo bytom X. M., ul. V. XXX/X, o
zaplatenie 513,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda z 2. novembra 2015 č. k. 12C/32/2015-30 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej žalobu v časti o 18,85 eur

s príslušenstvom m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu 18,85 eur s 9% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 18,85 eur od 18.1.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu
56,21 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 23,47 eur od 18.2.2012 do zaplatenia, zo sumy
16,37 eur od 18.3.2012 do zaplatenia a zo sumy 16,37 eur od 18.4.2012 do zaplatenia, to všetko do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a III. žalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 písm.
b/, § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj „ZEK“); § 115a ods.
2, § 156 ods. 3 a § 200ea ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnení); § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a ods. 5, § 54 ods. 1
a 2, § 100, § 101, § 494, § 517 ods. 1, § 544 ods. 1 a 2, § 545a O. z. (Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. v znení do 31.1.2013, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov, účinného od 1.5.2014 (ďalej aj „ZoOS“) a poukazom na čl. 4 ods. 1, čl. 6, čl. 7 ods.
1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vecne
dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 19.1.2015 domáhala proti žalovanému
zaplatenia istiny 513,96 eur s úrokom z omeškania s odôvodnením, že jej bola zmluvou o postúpení
pohľadávok z 20.11.2013 postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak Telecom, a. s., Bratislava, voči

žalovanému, ďalej dôvodiac tým, že žalovaný uzavrel s právnou predchodkyňou žalobkyne Zmluvu o
pripojení (zmluvu o poskytovaní služby č. 9904288848 dňa 7.6.2011), predmetom ktorej bolo poskytnutie
služieb káblovej alebo satelitnej televízie v programe Magio Sat Klasik a poskytnutie zariadenia Magio
Box s príslušenstvom, na základe ktorej zmluvy mal žalovaný za poskytnuté plnenie uhrádzať faktúry(zmluvnými podmienkami sa žalovaný zaviazal, že v prípade nedodržania zmluvných podmienok a
doby viazanosti zaplatí zmluvné pokuty), žalovaný však svoj záväzok neplnil. Právna predchodkyňa
žalobkyne preto vyúčtovala žalovanému faktúrami č. 6734987840, č. 3735989462, č. 2736981879, č.

9737973528 služby (mesačné poplatky, nehlasové služby a ostatné služby) v sumách 18,85 eur, 23,47
eur, 16,37 eur a 16,37 eur so splatnosťou k 17.1.2012, 17.2.2012, 17.3.2012 a 17.4.2012 a faktúrou
č. 1738963841 zmluvnú pokutu 438,90 eur. Ďalšiu zmluvu o poskytovaní služby (presnejšie dodatok
resp. špecifikácia, ktorým sa zmluva o pripojení zmenila resp. upravila, poznámka odvolacieho súdu)
žalovaný uzavrel s právnou predchodkyňou žalobkyne 14.12.2011. Ďalej súd dôvodil, že z obsahu zmlúv

vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravila ich právna predchodkyňa
žalobkyne - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov, ide o štandardné formuláre,
žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná pre účely zamestnania,
podnikania alebo inej obchodnej činnosti, ako spotrebiteľ nemá možnosť meniť zásadným spôsobom
obsah zmluvných podmienok. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi zmluvy posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu,podliehajúcuprávnemurežimuust.O.z.ospotrebiteľskýchzmluvách.Žalovanýnárokžalobkyne

na zaplatenie vyúčtovaných služieb 75,06 eur nesporoval, neuviedol žiadnu okolnosť spochybňujúcu
pohľadávku žalobkyne na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb, právna predchodkyňa žalobkyne
služby jednoznačne dodala, žalovaný ich prijal, pričom za ne nezaplatil. V spotrebiteľských veciach aj
beztoho,abysaspotrebiteľdovolalpremlčaniavočinemuuplatnenéhonároku,másúdpovinnosťexoffo
prihliadať na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku

posúdil súd v zmysle občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah,
posúdenie premlčania podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazovala žalobkyňa v žalobe, by
bolo v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku
zaplatiť cenu služby, súd prvej inštancie preto v časti zaplatenia ceny za dodané služby žalobe vyhovel,
avšak len sčasti, nakoľko nárok z faktúry č. 6734987840 v sume 18,85 eur posúdil ako premlčaný,

zároveň priznal žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej
čiastky, odo dňa navrhovaného žalobkyňou, keďže žalovaný sa s platením služieb preukázateľne dostal
do omeškania. V predmetnej veci si žalobkyňa uplatnila tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 438,90
eur, avšak žalobe v tejto časti nevyhovel, nakoľko v predmetnej veci právna predchodkyňa žalobkyne
ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené

(formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť, čo platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to,
aký čas zostáva „účastníkovi“ pri porušení podmienok do konca doby viazanosti alebo bez ohľadu na
výšku nezaplatených služieb, podmienky, za akých dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách,
preto poškodzujú spotrebiteľa. Zmluvná pokuta dojednaná v danom prípade je ako neprijateľná neplatná

(moderovať zmluvnú pokutu je možné len v prípade, že ide o platnú zmluvnú podmienku), z neplatnej
zmluvnej podmienky nevzniklo žalobkyni právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť v žiadnej výške,
preto súd žalobu v časti nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. V časti o trovách konania svoje
rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O. s. p., vecne tým, že žalovaný ako úspešnejší účastník
v spore má nárok na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy si neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku iba v časti zamietajúcej nárok vo výške 18,85 eur s príslušenstvom (vyplývajúci
z faktúry č. 6734987840, splatnej 17.1.2012) podala včas odvolanie iba žalobkyňa, s návrhom na jeho
zmenu vyhovením žalobe v napadnutej časti. Dôvodila, že nesúhlasí s rozsudkom v napadnutej časti
(ohľadom nepriznania časti ceny za poskytované služby vo výške 18,85 eur s príslušenstvom), ku ktorej

súd prvej inštancie uviedol, že takýto nárok zamietol z dôvodu jeho premlčania. Bola názoru, že jej nárok
nie je premlčaný, a to vzhľadom k zákonnému ustanoveniu O. z., upravujúcemu problematiku počítania
času, konkrétne ust. § 122 ods. 3 O. z., v ktorom je uvedené, že ak posledný deň lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Prvým
dňom na uplatnenie nároku na súde bol deň 18.1.2012 a zákonná trojročná premlčacia doba uplynula

dňa 18.1.2015. Nakoľko deň 18.1.2015 pripadol na nedeľu, posledným dňom lehoty bol deň 19.1.2015,
teda pondelok, kedy bol návrh na vydanie platobného rozkazu doručený na súd. S ohľadom na dané
skutočnosti skonštatovala, že vyššie uvedený nárok nie je premlčaný a mala za to, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Súdu prvej inštancie bol v odvolacej lehote žalovaného doručený e-mail (bez autorizácie, bez
zaručeného elektronického podpisu) od:H., odoslaný: 22.2.2016 o 13:40 hod. asistentke senátu súdu
prvej inštancie, s označeným predmetom: Vyjadrenie k rozsudku sp. zn.12C/32/2015-43 (č. l. 43 má
výzva súdu prvej inštancie z 5.2.2016, adresovaná žalovanému, ktorou bol vyzvaný na vyjadreniek odvolaniu žalobkyne, poznámka odvolacieho súdu), v ktorom bolo uvedené, že ide o vyjadrenie
k rozsudku, k odvolaniu žalobkyne, ďalej že žalovaný chce uhradiť svoj záväzok, prosil o splátkový
kalendár v mesačných splátkach 20 eur, nakoľko je momentálne nezamestnaný. Za vyhovenie jeho

prosbe vopred ďakoval, podpísal sa v tele e-mailu tlačeným písmom R. M.. Toto podanie (ktoré,
posudzujúc ho v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. podľa obsahu, mohlo byť odvolaním žalovaného proti
rozsudku súdu prvej inštancie v časti lehoty na plnenie vo vyhovujúcej časti rozsudku) nebolo doplnené
písomne ani ústne do zápisnice do 3 dní (ani neskôr), preto odvolací súd naň neprihliadal (§ 42 ods. 1
O.s.p., akt. § 125 ods. 1 a 2 CSP), t. j. vychádzal z toho, akoby odvolanie vôbec ani podané nebolo (viď

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2.3.2016 sp. zn. 3Cdo 524/2015).

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O. s. p.“), keďže podľa § 470 ods. 1
CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O. s. p., akt. § 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., § 359

CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201, § 202 O.
s. p.; § 470 ods. 2 veta prvá CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p., § 380 ods. 1 CSP), teda len v
napadnutej časti zamietajúcej žalobu v časti o 18,85 eur s príslušenstvom, s prihliadnutím ex offo na

prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil, (§ 380 ods. 2 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti je potrebné zmeniť, keďže v takejto časti nie je vecne správny, odvolací súd

sa totiž nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu o premlčaní nároku.

5. Výzvou zo 7.9.2017 pod č. k. 10Co/191/2016-56 odvolací súd vyzval žalovaného v zmysle § 382 CSP,
aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril k možnému použitiu ust. § 122 ods. 2 a 3 O.
z., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci (napadnutým rozsudkom) nebolo použité a je pre rozhodnutie

veci rozhodujúce. Žalovaný na výzvu nereagoval.
Podľa § 101 O. z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 100 ods. 1 vety prvej O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 100 ods. 2 vety prvej O. z., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Inštitút premlčania má viesť oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo
v zákonom stanovených lehotách. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to
aj za cenu strany vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku
ktoréhosúdnuvymáhateľnosťnárokumožnozvrátiťvznesenímnámietkypremlčania.Premlčaniejeteda

kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že
by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva
námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku v
dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe
nezaniká, len sa oslabuje.

Podľa § 5b ZoOS, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 122 ods. 1 až 3 O. z. lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá
je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní (ods. l). Koniec lehoty určenej
podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s
dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci,pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň (ods. 2). Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (ods. 3).
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah a dôvody podaného odvolania

žalobkyne, bolo posúdiť, či záver súdu prvej inštancie o tom, že nepriznaná časť žalobou uplatneného
nároku žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 18,85 eur s príslušenstvom na základe faktúry
za telekomunikačné služby (Magio, ostatné služby, DPH), dodané právnou predchodkyňou žalobkyne
žalovanému, č. 6734987840, splatnej 17.1.2012, bola premlčaná, v dôsledku čoho bola žaloba v takejto
časti zamietnutá.

Súd prvej inštancie pri skúmaní premlčania tohto čiastkového nároku ex offo v súlade s § 5b ZoOS,
vychádzajúc z nesporného záveru, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným išlo
o vzťah spotrebiteľský, vychádzal z rovnako nenapadnutej aplikácie § 101 O. z. a teda z trojročnej
premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Správne uzavrel,
že týmto dňom, kedy žalobkyňa resp. jej právna predchodkyňa mohla uplatniť právo na zaplatenie
danej pohľadávky, bol deň nasledujúci po splatnosti predmetnej faktúry, teda dňa 18.1.2012. Trojročná

premlčacia lehota potom uplynula dňom 18.1.2015, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 19.1.2015.
Súd prvej inštancie pritom ale prehliadol, že deň 18.1.2015 bola nedeľa a najbližším nasledujúcim
pracovným dňom bol po víkende pondelok dňa 19.1.2015, kedy bola žaloba súdu podľa prijímacej
pečiatky aj doručená. S poukazom na vyššie citované ust. § 122 ods. 3 O. z. tak posledným dňom na
uplatnenie pohľadávky bol nie deň 18.1.2015, keďže tento deň bola nedeľa, ale najbližší nasledujúci

pracovný deň t. j. pondelok 19.1.2015. Nakoľko žalobkyňa doručila žalobu súdu prvej inštancie
19.1.2015, teda v posledný deň premlčacej lehoty, žalobou uplatnený nárok v časti o 18,85 eur s
príslušenstvom nie je premlčaný. Súd prvej inštancie preto nesprávne žalobu v takejto časti zamietol.
Keďže s poukazom na uvedené neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie napadnutej
časti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd s použitím § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutejčasti,ktoroubolažalobao18,85eurspríslušenstvomzamietnutá,zmeniltak,žežalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 18,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
18.1.2012 až do zaplatenia, s poukazom na súdom prvej inštancie dostatočne zistený skutkový stav
(súd prvej inštancie vykonal a vyhodnotil dôkazy na opodstatnenosť a výšku nároku, vykonaným
dokazovaním mal nárok za preukázaný, žalobu v tejto časti zamietol iba z dôvodu premlčania) a správnu

aplikáciu ust. § 42 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 písm. b/ ZEK, § 494 a § 517 ods. 2 O.z. v spojení s § 3 a
§ 10c Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., v súlade s tým, ako bol nárok v tomto rozsahu dôvodne
uplatnený žalobou.

6. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil v napadnutej časti rozsudok, bolo potrebné rozhodnúť o
nároku na náhradu trov celého konania (opätovne o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania), bolo teda potrebné určiť pomer úspechu
vzhľadom k celému predmetu konania. Žalovaný bol v celom konaní úspešný v rozsahu 85,40% a

žalobkyňa 14,60%, z ktorého dôvodu by patrila žalovanému náhrada účelne vynaložených trov celého
konania v rozsahu 70,80% (85,40-14,60) proti žalobkyni, avšak žalovaný si pred súdom prvej inštancie
náhradu trov konania neuplatnil a v odvolacom konaní sa z obsahu spisu nepodáva vznik trov na strane
žalovaného, preto odvolací súd rozhodol tak, že mu náhradu trov celého konania nepriznal.

7. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)