Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816204045
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816204045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: D. G., proti žalovaným: 1/ Ing.
W. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, B., zastúpený JUDr. K. C., advokátom, so sídlom Y. 3,
G., 2/ T. G. E. W. N., IČO: XX XXX XXX, so sídlom E. 4, J., zastúpená Advokátskou kanceláriou C. C.,
s.r.o., so sídlom O. 6, J. J., o zaplatenie 6.889,20 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza zo dňa 19. septembra 2016, č.k. 17C/33/2016-72, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania každý
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
1/ a žalovanému 2/ trovy konania. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

proti žalovanému 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 6.889,20 eur. Tvrdil, že žalovaný 1/
pri dopravnej nehode na motorovom vozidle tretej osoby, z ktorého prevádzky spôsobená škoda bola
poistená u žalovaného 2/, spôsobil smrť tretej osobe, pričom pozostalej vdove po tejto osobe vyplatil
v priebehu rokov 2013 a 2014 vdovský dôchodok v žalobe uplatnenej čiastke. Žalovaný 1/ a žalovaný
2/ skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnili, na základe právneho posúdenia však
žalobu žiadali zamietnúť. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné

zamietnuť. Citoval ust. § 238 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá, § 74 ods. 1, 2, 3 písm. e/ zák. č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, § 448 Obč. zákonníka, v súvislosti s čím uviedol, že z ustanovenia § 238 ods. 1
Zákonaosociálnompoistenívyplýva,žežalobcamánárokvočitretímosobámnanáhraduškody,pričom
škodou možno rozumieť aj výplatu dávok. Nemožno však dospieť k záveru, že by každá dávka, ktorú
žalobca vyplatil, bola bez ďalšieho škodou, preto treba pri každej žalobcom vyplatenej dávke skúmať,
či ju možno považovať za škodu, teda za stratu na majetku žalobcu, za ktorú by zodpovedal škodca. V
danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že to, že pozostalej manželke po zomrelom manželovi

bol v roku 2013 a 2014 vyplatený žalobcom vdovský dôchodok, je následkom použitia § 74 ods. 1 v
spojení s § 74 ods. 3 písm. e/ Zákona o sociálnom poistení, a teda táto dávka je pozostalej
manželke vyplácaná len z toho dôvodu, že jej zomrelý manžel, ak by bol žil, mal by nárok na výplatu
starobného dôchodku a jeho pozostalá manželka dovŕšila dôchodkový vek. Z uvedeného je zrejmé, že
ak by zomrelý manžel žil, mal by v súčasnosti voči žalobcovi nárok na výplatu starobného dôchodku.
Vzhľadom na to, že v roku 2004 zavinením žalovaného 1/ poškodený zomrel, tento jeho nárok zanikol,

pričom jeho pozostalej manželke je z jeho starobného dôchodku vymeraná suma vdovského dôchodku
podľa § 75 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ktorá tvorí len 60% starobného dôchodku, ktorý by
v súčasnosti zomrelý manžel poberal, ak by žil. V dôsledku smrti pozostalého teda žalobca nemusívyplácať 100% jeho starobného dôchodku, ale jeho pozostalej manželke len 60% jeho starobného
dôchodku, teda žalobcovi nevznikla žiadna škoda a výplatu vdovského dôchodku žalobcom nemožno
považovaťzaškodupodľa§238ods.1Zákonaosociálnompoistení.Uviedol,žesprávnostitohtozáveru

nasvedčuje i ust. § 238 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého ak poberateľ invalidného
dôchodku, na ktorý vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby podľa
tohto zákona, splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku a vypláca sa naďalej invalidný dôchodok, právo D. na náhradu škody zaniká. Teda je zrejmé,
žezaškodunemožnopovažovaťtiedávkyvyplácanéžalobcom,ktorýchprimárnymdôvodomvýplatynie

jeexistenciaprotiprávnehopoškodeniaživotaazdravia,alesamotnáúčasťtýchtoosôbnadôchodkovom
poistení, ktorá má za následok to, že by týmto osobám boli vyplácané dávky dôchodkového poistenia
bez ohľadu na to, či na ich živote alebo zdraví došlo k poškodeniu v dôsledku konania tretích osôb. Preto
základ nároku žalobcu proti žalovaným 1/ a 2/ nepovažoval za daný a žalobu voči žalobcom zamietol.
O priznaní náhrady trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 365 ods.
1 písm. d/, f/ a h/ CSP, V odvolaní namietal, že predmetom sporu nebola otázka, či žalobcovi škoda
vznikla - túto otázku pokladali strany za nespornú. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sám uviedol, že
skutkové tvrdenia žalobcu neboli spochybnené, strany sa rozchádzali iba v názore, kto je za vzniknutú

škodu zodpovedný a má ju uhradiť. Súd teda rozhodol o základe resp. dôvode uplatneného nároku tak,
ako to predpokladá ust. § 214 ods. 1 CSP o medzitýmnom rozsudku, pričom ale ním vydaný rozsudok
nemá povahu medzitýmneho rozsudku, ale rozsudku, ktorým sa rozhoduje o veci samej. Súd súčasne
rozhodol v rozpore s ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Toto pokladal za podstatnú vadu v konaní. Okrem

toho má rozsudok ďalšie vady, ktoré ho robia nepreskúmateľným: v odôvodnení rozsudku absentujú
tvrdenia jednotlivých strán sporu, t.j. ako sa k žalobe vyjadrili žalovaní, aké prostriedky procesného
útoku a obrany strany použili. V odôvodnení rozsudku ďalej chýba i úvaha súdu, ako posúdil skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré tvrdené skutočnosti pokladal za preukázané a ako vyhodnotil
dôkazy. Súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci aj nesprávne skutkovo vyhodnotil, že mu

škoda nevznikla. Poukázal na to, že starobný dôchodok, ktorý bol vyplácaný poškodenému p. D., ktorý
zomrel pri dopravnej nehode, mu bol vyplácaný na základe osobitného právneho vzťahu, kde účastníkmi
právneho vzťahu boli p. D. a objektom právneho vzťahu bola výplata starobného dôchodku. Právnou
skutočnosťou rozhodujúcou pre vznik povinnosti vyplácať starobný dôchodok boli zákonom stanovené
podmienky výplaty. Vdovský dôchodok, ktorý bol vyplácaný p. D., jej bol taktiež vyplácaný na základe

osobitného právneho vzťahu, kde účastníkmi právneho vzťahu boli D., objektom bola výplata vdovského
dôchodku, právnou skutočnosťou rozhodujúcou pre výplatu vdovského dôchodku boli zákonom splnené
podmienky výplaty, avšak dôvodom smrti manžela bolo zavinenie inou osobou. Právny vzťah medzi D. je
teda úplne odlišný od právneho vzťahu medzi D. a úvaha súdu o tom, že skutočnosť, že manžel zomrel,
žalobcovi nespôsobila škodu, je chybné tvrdenie, pretože súd pri svojej úvahe matematicky porovnával

dvaúplneodlišnéprávnevzťahyčodosubjektov,objektovaprávnychdôvodovvzniku.Keďžesúddospel
k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že mu škoda nevznikla, nevenoval sa už potom otázke, ktorá bola
pre spor rozhodujúca, a to, kto zo žalovaných, či obaja spoločne a nerozdielne, alebo iba jeden z nich,
majú uhradiť vzniknutú škodu.

3. Žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K odvolaniu žalobcu uviedol, že názor žalobcu o tom,
že súd rozhodol v rozpore s ust. § 151 ods. 1 CSP, keď na základe skutkových zistení a právneho
posúdenia veci vyhodnotil, že výplatou vdovského dôchodku z dôvodu úmrtia p. D. nevznikla žalobcovi
žiadna škoda a že vznik škody medzi stranami nebol sporný, keďže skutkové tvrdenia žalobcu neboli

výslovne popreté, nemožno súhlasiť. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové okolnosti, ako úmrtie
p. D., výplata vdovského dôchodku pozostalej manželke, výška dôchodku, odsúdenie žalovaného v
prvomradezausmrteniep.D.,avšakotázkazodpovednostizaškodu,vrátanesplneniajejpredpokladov,
je predovšetkým otázkou právnou. Na pojednávaní dňa 19.09.2016 súd oboznámil strany sporu s
tým, ako sa mu javí právne posúdenie veci, v zmysle ktorého škoda žalobcovi nevznikla, pričom

žalovaní sa s týmto právnym názorom stotožnili. Aj za predpokladu, že medzi stranami sporu nie
sú isté skutočnosti sporné, môže súd dôjsť na základe takýchto skutočností k právnemu záveru, že
predpoklady zodpovednosti za škodu žalovaného subjektu nie sú splnené a že uplatnený nárok nie
je dôvodný, pretože nemožno priznať nárok na náhradu škody, pokiaľ nie sú splnené hmotnoprávnepodmienky. Poukázal tiež na ust. § 470 ods. 2 druhá veta CSP, podľa ktorého ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Predmetné konanie bolo začaté pred
účinnosťou tohto zákona, kedy sa uskutočnilo aj prvé pojednávanie, a teda argumentácia žalobcu o
nespornosti výslovne nepopretých skutkových tvrdení nie je správna. Súd nerozhodol medzitýmnym
rozsudkom o základe nároku, ako to uvádza žalobca, ale rozsudkom vo veci samej. Záver súdu prvej
inštancie o tom, že žalobcovi nevznikla škoda, nie je skutkovým tvrdením, ale právnou úvahou. Právnym

základom pre takéto porovnávanie je práve ust. § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého má D.
právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávnehokonania.Nejdetedaoregresnýnárokžalobcuspočívajúcivprávenanáhraduvyplatených
dávok, ide o náhradu škody spôsobenú vyplatením týchto dávok, preto sa súd musel zaoberať splnením
predpokladov zodpovednosti žalovaných na náhradu tejto škody a otázkou, či je v danom prípade možné
výplatu vdovského dôchodku vôbec považovať za škodu. Vdovský dôchodok vyplácaný pozostalej

manželke p. D. je evidentne nižší ako starobný dôchodok, na ktorý by mal nárok jej nebohý manžel, preto
výplatou vdovského dôchodku z titulu úmrtia p. D. nevznikla D. žiadna škoda. Vzhľadom na toto právne
posúdenie sa potom súd už samozrejme nezaoberal tým, kto zo žalovaných za škodu zodpovedá.

4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť. K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, že skutkové tvrdenia žalobcu o vzniknutej
škode neboli žalovaným popreté, uviedol, že už na pojednávaní dňa 23.05.2016 žalovaný 2/ žiadal
žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobcu nemožno považovať za poškodeného, a teda spochybnil základ
žalobou uplatneného nároku žalobcu. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, účinného

pred 01.11.2003, z ktorého explicitne nevyplývala zákonná povinnosť žalovaného 2/ ako poisťovateľa
nahradiť za škodcu nároky uplatňované zo strany žalobcu. Uviedol, že povinnosť uhrádzať na základe
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
aj dôchodkové dávky vyplýva pre žalovaného v druhom rade až odo dňa 01.11.2003, t.j. odo dňa
účinnosti zákona č. 430/2003 Z.z., ktorým zákon stanovil povinnosť žalovanému v druhom rade

ako poisťovateľa z povinného zmluvného poistenia nahradiť aj uplatnené a preukázané nároky na
náhrady dávok zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, ako aj dávok dôchodkového poistenia.
Uvedená povinnosť však bola žalovanému v druhom rade ako poisťovateľovi stanovená iba vo
vzťahu k poškodenému a nie vo vzťahu k žalobcovi - D., ktorá nikdy nemala ani nemá status
poškodeného v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z., keďže prevádzkou motorového vozidla žiadnu škodu

neutrpela. Až ďalšou novelou - zákonom č. 110/2007 Z.z. bola povinnosť žalovanému 2/ v druhom
rade, ako poisťovateľa, uhradiť na základe uzavretej poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a preukázané náklady zdravotného
poistenia, nemocenského poistenia alebo dôchodkového poistenia upravená aj vo vzťahu k príslušným
subjektom vrátane D.; táto novelizácia však žiadnym spôsobom neriešila, ako sa uvedená zmena dotkne

právnych vzťahov vzniknutých pred 01.04.2007. Až prijatím tejto novely, účinnej od 01.04.2007 teda
došlo k založeniu možnosti žalobcu domáhať sa od komerčných poisťovní náhrady regresných nárokov
existujúcich voči poistenému z titulu nárokov na náhradu škody vzniknutej výplatou sociálnych dávok v
dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez
nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie
odvolacieho súdu.

6. V prejednávanej veci sa žalobca proti žalovaným 1/, 2/ domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla
výplatou vdovského dôchodku manželke poškodeného, ktorú jej vyplatil v priebehu rokov 2013 a 2014 v
sume 6.889,20 eur. Pri uplatnení svojho nároku vychádzal z toho, že žalovaný 1/ bol rozsudkom zo dňa
01.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.11.2005, uznaný za vinného z toho, že E. 24.10.2003 z
nedbanlivosti spôsobil smrť, a to na motorovom vozidle, ktorého prevádzateľ mal svoju zodpovednosť

za škodu poistenú u žalovaného 2/. Manželke E. D. po smrti manžela, na základe uvedenej skutočnosti
vyplatil vdovský dôchodok v roku 2013 vo výške 3.410,40 eur a v roku 2014 vo výške 3.478,80 eur. Svoj
nárok oprel o ust. § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.7. Podľa § 238 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. D. má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej
vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje D.
potvrdením príslušnej organizačnej zložky D. o výške vyplatených dávok.

8. Zákon č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení v citovanom ustanovení hovorí o náhrade škody, teda o
škode, ktorá D. vznikla výplatou dávok v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby.

9.Jenepochybné,žezák.č.461/2003Z.z.osociálnompoisteníješpeciálnymzákonom,pričomjezrejmé

zjudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(napr.rozsudok3MCdo19/2008z21.01.2009),žepri
otázkach, ktoré tento osobitný zákon neupravuje, treba vychádzať zo všeobecnej úpravy Občianskeho
zákonníka.

10. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

11. Škodu v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka možno vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá
nastala v majetkovej miere sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo
nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu a za ktorú tento subjekt zodpovedá. Obsahom
pojmu majetková škoda, tak ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R55/1971), je zmenšenie majetku

poškodeného. Škoda musí byť reálna a musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu náhradu škody
požaduje.

12. V posudzovanej veci sa preto súd prvej inštancie správne zaoberal najskôr skúmaním, či žalobcovi
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 1/ škoda vznikla, pretože tak ako súd prvej inštancie

vo svojom rozhodnutí správne uviedol, nie každá dávka, ktorú žalobca vyplatí, je škodou, preto bolo
potrebné aj v danej veci skúmať, či uplatnený nárok žalobcu možno považovať za škodu, teda za stratu
na majetku žalobcu, za ktorú by zodpovedal škodca.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodenému E. bol žalobcom v minulosti vyplácaný

starobný dôchodok a že po jeho smrti zavinenej žalovaným 1/ bol jeho manželke žalobcom vyplatený
vdovský dôchodok, ktorý predstavoval 60% starobného dôchodku poškodeného a ktorý bol vyplatený za
splneniapodmienokuvedenýchv§74ods.1písm.a/a§74ods.3písm.e/zák.č.461/2003Z.z.,teda,že
jej zomrelý manžel, ak by bol žil, mal by nárok na výplatu starobného dôchodku a jeho manželka dovŕšila
dôchodkový vek. Je tak zrejmé, že výplatou vdovského dôchodku manželke poškodeného nedošlo k

zmenšeniu majetku žalobcu (pretože ak by jej manžel žil, bol by mu vyplácaný žalobcom starobný
dôchodok vo výške vyššej ako vyplatený vdovský dôchodok), a preto záver súdu prvej inštancie, že
výplatu vdovského dôchodku manželke poškodeného nemožno považovať za škodu, preto odvolací
súd považoval za správny. Po takomto závere súd prvej inštancie už nemal dôvod zaoberať sa ďalej
zodpovednosťou jednotlivých žalovaných a správne žalobu pre neexistenciu základného predpokladu

pre zodpovednosť za škodu, zamietol.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, keď
rovnako ako súd prvej inštancie mal za to, že v preskúmavanej neboli splnené základné predpoklady
pre zodpovednosť za škodu zo strany žalovaných, a to vznik škody. Nepovažoval pritom za dôvodné

námietky žalovaného uvedené v odvolaní, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ust. § 151 ods.
1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné,pretožejednakexistenciapredpokladovprezodpovednosťzaškoduniejeotázkouskutkovou,
ale otázkou právnou, ale aj z dôvodu, že citované ustanovenie § 151 ods. 1 CSP na danú vec nie je
možné použiť, pretože konanie vo veci bolo začaté pred účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný

sporový poriadok), preto v zmysle prechodného ust. § 470 ods. 2 veta druhá CSP ustanovenie § 151
ods. 1 CSP v danej veci nemožno uplatniť.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/, ktoré boli v odvolacom konaní úspešní,

priznal každému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. V zmysle
ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).