Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/143/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117223541
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117223541.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, proti žalovanému
Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, o určenie, že
spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

Súd podanie žalobcu o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.7.2017 podal žalobca na súd podanie, ktorým žiadal vydať rozsudok, ktorým by určil, že
1/ zmluvy č. XXXXXXX, Č.. XXXXXXX, Č.. XXXXXXX, Č.. XXXXXXXX a č. XXXXXXXXX (poznámka
súdu: ďalej bližšie neurčené) medzi žalobcom a žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov, 2/ že
zmluvné odplaty dojednané v týchto zmluvách sú neplatné, že 3/ žalobca je povinný uhradiť žalovanému
poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov, teda len sumu, ktorá bola poskytnutá z predmetných
zmlúv vo výške poskytnutej istiny namiesto pôvodne žalovanému stanovených odplát za poskytnuté

spotrebiteľské úvery a 4/ aby súd žalovanému určil povinnosť zrušiť platnosť a účinnosť zmlúv v časti
odplata a nahradil ju novou bezúročnou a bezpoplatkovou zmluvou. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril
zmluvy o úvere so žalovaným, žalovaný mu nechce poskytnúť podpísanú dokumentáciu, preto žalobca
upresní i formuláciu petitu o vydanie bezdôvodného obohatenia čo do výšky, až keď sa oboznámi s
dôkazmi. Uviedol, v čom vidí naliehavosť právneho záujmu, poukázal na ustanovenie § 53, § 39 OZ
a 451 OZ a že úvery sú bezúročné a bez poplatkov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Za

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a pre náležité objasnenie veci žalobca navrhol súdu vykonať dôkazy
a obstarať, resp. zabezpečiť v rámci edičnej činnosti súdu - osobitne za každú jednotlivú zmluvu, ktorá
bola v minulosti podpísaná so žalobcom bez rozdielu, či je zmluva ešte aktívna alebo už ukončená,
predložiť kompletnú úverovú dokumentáciu, vyčíslenie finančného rozboru úveru (čerpaná čiastka,
sumárna čiastka žalobcom vykonaných plnení, aktuálny zostatok pohľadávok). Žalobca po oboznámení
sa s týmito dôkazmi upresní aj formuláciu navrhovaných rozsudkov.

2. Nakoľko uvedené podanie žalobcu bolo neúplné a neurčité, súd uznesením č. k. 13Csp/143/2017-30
zo dňa 25.07.2017 žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje
podanie opravil a doplnil, pričom bol poučený o tom, ktoré náležitosti žaloba neobsahuje a ktoré je
nutné doplniť, a síce bol poučený, že žaloba nie je skutkovo odôvodnená pokiaľ sa týka skutočností
týkajúcich uzatvorenia zmlúv o úvere, úverové zmluvy bolo potrebné označiť tak, aby boli nezameniteľne

identifikovateľné, ďalej bol poučený, že je potrebné doplniť skutkové vymedzenie žaloby tak, aby bolo
zrejmé z akých dôvodov žalobca žiada určiť neplatnosť zmluvných odplát pri jednotlivých zmluvách
(v čom vidí dôvody neplatnosti), z akých dôvodov žiada určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov
poskytnutých na základe jednotlivých zmlúv a tiež bol poučený, že je potrebné odôvodniť nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia (ak má byť nárok na jeho vydanie predmetom konania) - pri každej
z jednotlivých úverových zmlúv - a to minimálne odôvodnením toho, koľko bolo na základe jednotlivých

úverových zmlúv žalobcovi poskytnutých finančných prostriedkov, koľko žalobca žalovanému vrátil, ako
vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia. Súd poučil žalobcu, že žaloba vo všetkých častiach musí byťriadne odvodnená a že nestačí len samotné pripojenie listín. Ďalej bol žalobca poučený, že je potrebné
uviesť riadny, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit žaloby, v ktorom musí byť vymedzené, zmluvné
odplaty z akých konkrétnych úverových zmlúv majú byť určené za neplatné, úvery z akých konkrétnych

úverových zmlúv majú byť určené za bezúročné a bez poplatkov a je potrebné tiež jednoznačne
uviesť (konkrétnou sumou), v akej výške žiada žalobca priznať bezdôvodné obohatenie, resp. sumu,
na zaplatenie ktorej žiada byť žalobca zaviazaný. Súčasne súd žalobcu vyzval, aby doplnil určitý a
vykonateľný petit aj v časti, ktorou sa žalobca domáha, aby žalovaný nahradil odplaty z pôvodných
zmlúv novými bezúročnými a bezpoplatkovými zmluvami, a to tak, že pokiaľ sa žalobca domáha

uloženia povinnosti nahradiť pôvodný obsah zmlúv (treba uviesť ktorých konkrétne) novými zmluvami,
je potrebné vymedziť určito a presne obsah nových zmlúv. Súčasne súd žalobcu vyzval aj na doplnenie
vlastnoručného podpisu žalobcu, nakoľko tento na žalobe absentoval (bola predložená len fotokópia
žaloby bez originálu podpisu žalobcu).

3. Dňa 18.08.2017 žalobca doručil súdu doplnenie podania, v ktorom uviedol, že žalovaný odmieta

žalobcovi sprístupniť pre kontrolu dôkazy. Preto za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a pre náležité
objasnenie navrhol súdu vykonať dôkazy a poukázal na ustanovenie § 189 v spojení s § 295 a § 296
CSP a to rovnako, ako v pôvodnom podaní a až potom upraví znenie všetkých navrhovaných rozsudkov.

4. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

5. Podľa § § 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca
k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

6. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

7. Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať.

Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To vyplýva
predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zasadne disponuje
konaním a jeho predmetom. Žalobca tak musí jednak uviesť relevantné skutkové tvrdenia, z
ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, ako i
v žalobnom petite konkretizovať návrh na poskytnutie súdnej ochrany - návrh na rozhodnutie súdu.

Opis rozhodujúcich skutočností je dôležitou súčasťou žaloby, pričom vecnému prejednaniu žaloby bráni
skutočnosť, ak žaloba neobsahuje popísanie skutočností, resp. aj to, ak je ich popísanie natoľko
neúplné, neurčité či nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, aký presný skutok má byť
predmetom konania. Žalobca pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí
mať k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto skutočnosti slúžia

k individualizácii nároku a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné
určiťdôvodypodaniažaloby,identifikovaťnárokaabymalsúdjasnovtom,akéskutočnostižalobcuviedli
k podaniu žaloby a čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku. Podľa názoru súdu žaloba
žalobcu takéto skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, na akom základe by
mal súd o žalobe rozhodnúť, neobsahuje. Rovnako tak v žalobe absentuje aj riadny žalobný petit, keďže

súdu nie je zrejmé, čo konkrétne má byť predmetom žaloby a dokonca ani len to, akých konkrétnych
zmlúv by sa navrhované výroky mali týkať. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť
presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom
má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú
navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností

v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku
súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky
nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a
aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97).8. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že podanie žalobcu i naďalej trpí vadami, pre
ktoré nie je možné pokračovať v konaní. Jediná vada, ktorá bola odstránená, je podpis žalobcu na

žalobe, ktorá vada bola zhojená tým, že žalobca vlastnoručne podpísal doplnenie žaloby doručené dňa
18.08.2017. Nedostatok podpisu žaloby je možné zhojiť podpísaním doplnenia žaloby, ak je v súvislosti
so skoršou nepodpísanou žalobou nepochybné, že majú tvoriť akoby jeden celok a ak podpísaním
doplnenia žaloby sa sleduje , aby vada pôvodného podania bola odstránená. Ostatné vytýkané vady
však žalobca neodstránil. Žalobca svoje podanie - žalobu nedoplnil o skutkové tvrdenia, neuviedol

žiadne okolnosti ohľadom tvrdených úverových zmlúv nie je zrejmé, kedy, aké zmluvy mal so žalovaným
uzavrieť, tieto neboli nijakým spôsobom bližšie identifikované (žalobca uviedol len päť čísiel, zrejme
čísiel dotknutých zmlúv, ale žiadne ďalšie skutočnosti ohľadom zmlúv neuviedol), neodôvodnil ani to,
aké boli parametre dohodnutých úverov - výška, podmienky splácania, aké náležitosti zmluvy male, aké
konkrétne náležitosti zmlúv chýbali, keďže sa domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
a to bez toho, aby túto svoju požiadavku akokoľvek odôvodnil, pričom skutkové odôvodnenie absentuje

pri všetkých úverových zmluvách. Súdu teda nebolo a nie je zrejmé, aké úvery majú byť vyhlásené
za bezúročné a bez poplatkov a ani o aké dôvody žalobca žalobu v tejto časti opiera. Ďalej žalobca
skutkovo absolútne neodôvodnil žalobu ani v časti, v ktorej sa domáhal určenia neplatnosti odplát v
zmluvách, neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa domáha vyslovenia ich neplatnosti, nie je zrejmé, aké
odplaty (úroky, resp. iné odplaty), z akých dôvodov, v akých zmluvách by mali byť neplatné, v čom vidí ich

neplatnosť, pričom na odôvodnenie toho, že sa žalobca domáha určenia neplatnosti určitej časti zmluvy,
nestačí len samotný poukaz na zákonné ustanovenia (v žalobe uvedený § 39 Občianskeho zákonníka),
ale je vždy potrebné uviesť konkrétne dôvody neplatnosti, o ktorých sa žalobca domnieva, že napĺňajú
dikciu citovaného zákonného ustanovenia upravujúceho neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ sa žalobca
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia (nebolo celkom jasné, či vôbec vydanie bezdôvodného

obohatenia má byť predmetom konania, keďže požiadavku žalobcu, aby súd rozhodol aj v tejto časti,
možno vyvodiť len z odôvodnenia žaloby, nie však z navrhovaných výrokov rozsudku), žalobca len
uviedol, že dodatočne upresní výšku bezdôvodného obohatenia, avšak nielenže doposiaľ nie je zrejmá
jeho výška, ale tento nárok žalobca tiež vôbec skutkovo nezdôvodnil, keď zo žaloby nevyplýva, z akých
skutočností vychádzal pri uplatnení nároku na jeho vydanie - v akej výške, kedy, akým spôsobom

sa mal žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, a to pri každej úverovej zmluve osobitne. S
nedostatočným skutkovým vymedzením žaloby následne súvisí aj neurčitosť žalobných petitov, keď
ani z nich nevyplýva konkrétna identifikácia úverových zmlúv, ani výška bezdôvodného obohatenia,
resp. výška sumy, na ktorú chce byť žalobca zaviazaný z dôvodu, že považuje úvery za bezúročné a
bez poplatkov, a teda súd na základe nich nevie určiť, čo konkrétne by malo byť predmetom konania.

Pokiaľ sa žalobca domáhal, aby súd zrušil účinnosť úverových zmlúv (nie je zrejmé konkrétne ktorých)
a nahradil ich novými zmluvami, tu už vôbec petit žaloby nie je určitý, nakoľko nebolo uvedené, aký
konkrétny obsah by mali mať zmluvy, ktorými by súd mal nahradiť pôvodné úverové zmluvy, pričom
tento obsah nemôže určiť súd, ale konkrétne ho musí vymedziť žalobca s tým, že súd posúdi dôvodnosť
takejto požiadavky. Súd si nesmie vyvodzovať to, o čom by mal konať, sám, ale uvedené musí byť

celkom jednoznačne vymedzené, a to v konečnom dôsledku aj preto, aby sa i samotný žalovaný mohol k
žalobe kvalifikovane vyjadriť. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, ale tak, ako ho súd aj poučil, to, že
žalobca priložil k žalobe dôkazy, nenahrádza povinnosť žalobcu žalobu vo všetkých jej častiach riadne
skutkovo odôvodniť, nakoľko skutkové okolnosti prejednávanej veci súd nie je povinný sám vyvodzovať
z predložených listín.

9. Súd pre úplnosť poukazuje i na to, že z vlastnej činnosti mu je známe, že v podstate úplne
obsahovo totožné (dá sa povedať formulárové) žaloby podávajú viacerí žalobcovia - spotrebitelia voči
rôznym žalovaným (napr. aj sp. zn. 4Csp/122/2017, sp.zn. 7Csp/137/2017). Tieto žaloby sú odôvodnené
identickými skutočnosťami, čo už samo osebe vypovedá o tom, že tieto žaloby sú formulované len

všeobecne pre neurčitý okruh zmluvných vzťahov medzi spotrebiteľom a dodávateľom a neuvádzajú
žiadne konkrétne, na jednotlivý prípad sa vzťahujúce, skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie
súdu v každej jednotlivej veci.

10.Pokiaľ žalobca žiada súd, aby zabezpečil predloženie listinných dôkazov týkajúcich sa predmetných

zmlúv od žalovaného, má súd za to, že na takýto postup nie je dôvod, nakoľko z tvrdení samotného
žalobcu vyplýva, že dokumentáciou k uvedenému úverovému vzťahu disponuje, avšak nepredkladá ju
„z dôvodu, že nie je presvedčený o totožnosti rozsahu a obsahu jeho exemplára s verziou žalovaného“.
Nejde teda o dôkaz, ktorého predloženie by povaha nepripúšťala alebo ktorý nemôže žalobca bezsvojej viny pripojiť. S poukazom na uvedené súd preto nevyzýval žalovaného na predloženie listinných
dôkazov, povinnosť predloženia ktorých zaťažuje žalobcu, ktorý podľa svojich tvrdení zmluvnou
dokumentáciou disponuje (pričom to, že žalobca predsa len listinné dôkazy má, vyplýva aj z toho, určité

listinné dôkazy boli k žalobe i pripojené), ale nie je si istý jeho zhodnosťou s dokumentáciou žalovaného.
Nič nebránilo žalobcovi žalobu skutkovo odôvodniť a formulovať toho, čo sa v konaní domáha, na
základe tých listinných dôkazov, ktorými disponuje, preto požiadavka na predloženie dôkazov, ktoré
mieni žalobca použiť v konaní na preukázanie svojich tvrdení, od žalovaného v danom prípade nemá
oporu v procesnom predpise.

11. Z uvedených dôvodov súd podanie žalobcu odmietol v súlade s citovaným zákonným ustanovením
§ 129 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.