Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoPr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200857
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513200857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne A. O., nar. X.X.XXXX, bytom I.,
Z. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni,
Námestie sv. Mikuláša 29, proti žalovanej Q., právne zastúpenej JUDr. Petrom Baláškom, advokátom so
sídlom v Poprade, Hviezdoslavova 48, o zaplatenie 1.918,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Cpr/1/2013-103 zo dňa 18.3.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni na účet JUDr. Stanislava Lamparta, advokáta, n á h r a d u
t r o v odvolacieho konania vo výške 89,91 Eur do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.918,62 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne: zo sumy 118,30
eur za obdobie od 1.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 338,30 eur za obdobie od 1.9.2012 do zaplatenia, zo
sumy338,30eurzaobdobieod1.10.2012dozaplatenia,zosumy338,30eurzaobdobieod1.11.2012do
zaplatenia, zo sumy 338,30 eur za obdobie od 1.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 338,30 eur za obdobie
od 1.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 108,82 eur za obdobie od 1.2.2013 do zaplatenia a nahradiť

žalobkyni, k rukám právneho zástupcu žalobkyne, trovy konania vo výške 535,34 eur, pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 115,- eur a z trov právneho
zastúpenia žalobkyne v tomto konaní vo výške 420,34 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej
zaplatenia mzdy za obdobie mesiacov jún 2012 až december 2012 v celkovej výške 1.918,62 eur
a úrokov z omeškania. K obrane žalovanej s poukazom na obsah predložených kópií príjmových

pokladničných dokladov a predložených výplatných listín súd poznamenáva, že táto je z pohľadu súdu
čisto účelová v snahe zbaviť sa povinnosti plnenia mzdových nárokov žalobkyni. Samotná žalovaná
v trestnom konaní pri výsluchu 14.7.2014 uviedla, že podpisy na príjmových pokladničných blokoch
nie sú jej, musel ich niekto sfalšovať. Ďalej podľa žalovanej pri jej výsluchu v trestnom konaní dňa
9.10.2014dokladomovyplatenímzdypaniO.jepísankaktorábolapredložená(pozn.vtrestnomkonaní)
a ktorej podpisy „ona uznala za svoje“ pri preberaní finančných prostriedkov. Takúto „písanku“ žalovaná v
celom konaní nepredložila. Súd tiež nemôže v tejto veci za relevantné považovať ani závery znaleckých

posudkov znalca H.. Q. podaných v trestnom konaní, nakoľko tento vychádzajúc z času, kedy bol na
ich podanie v trestnom konaní pribratý, nepochybne vychádzal zo „zrekonštruovaného účtovníctva“
žalovanej.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, keďže žalovaná nepreukázala skutočné vyplatenie
mzdy a jej náhrad žalobkyni požadovaných ňou v tomto konaní, pričom samotná výška jednotlivých
nárokov za tie-ktoré mesiace nebola ani len spochybňovaná, súd podanej žalobe v celom rozsahu čo

do žalovanej istiny, ako aj úrokov z omeškania z jej jednotlivých častí vyhovel.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla,
že žalobkyňa viedla neprehľadné účtovníctvo. Súd prvej inštancie mal k dispozícii tri konečné sumy

nevyplatenej mzdy, a to od žalobkyne, Q. K., ktorá vykonala rekonštrukciu účtovníctva a od znalca v
trestnom konaní. Namietala tiež nevykonanie znaleckého posudku z odboru písmoznalectva s tým, že
je potrebné znalecký posudok vykonať k spravodlivému rozhodnutiu súdu a na tomto posudku trvá.
Spolu s odvolaním predložila písanky, v ktorých bola vedená evidencia výberu finančných prostriedkov
žalobkyňou a iné písomnosti s podpisom žalobkyne. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie žalobkyne považuje za neopodstatnené.
Podstatnú časť odvolania venuje žalovaná tomu, že vo veci nebol vypracovaný znalecký posudok
z odboru písmoznalectva. Za celý čas trvania sporu nebola žalovaná schopná predložiť súdu
originály príjmových pokladničných dokladov. Rovnako „rekonštruované účtovníctvo" od Q. K. nemožno

považovať za ani len čiastočne objektívne posúdenie stavu. Menovaná mohla možno niečo dávať do
kopy v účtovníctve žalovanej, ale vychádzala iba z jej zadania a vychádzala iba z dokladov, ktoré jej dala
p.T.atáistedalaibatakédoklady,akojejtovyhovovalo.Žalobkyňanavrhla,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok ako správny v celom rozsahu potvrdil a žalobkyni priznal náhradu trov celého konania vrátane
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovanej nie je dôvodné.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňuje sa s
ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky

II.ÚS 78/05), dodáva:

7. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej

právnej skutočnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010)

8. V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že jej nebola zo strany žalovanej, jej bývalej zamestnávateľky,
vyplatená mzda. Na druhej strane žalovaná tvrdí, že žalobkyni mzdu vyplatila. V tomto prípade
sa uplatňuje tzv. negatívna dôkazná teória, podľa ktorej od nikoho nemožno žiadať preukazovanie

neexistencie určitých skutočností, a zároveň dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu.
Ak teda žalobkyňa tvrdí, že jej mzda nebola vyplatená, je povinnosťou žalovanej predložiť dôkazy
preukazujúce vyplatenie mzdy.9. V priebehu konania žalovaná predložila na preukázanie svojich tvrdení o vyplatení mzdy kópie
príjmových pokladničných dokladov č. 94/2012, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/
XXXX a XX/XXXX (č.l.14 -15 spisu). O týchto pokladničných dokladoch žalobkyňa na pojednávaní

dňa 15.7.2013 (č.l. 55 spisu) uviedla, že ona ich nevypisovala, následne na výsluchu v trestnom
konaní dňa 14.7.2014 a 9.10.2014 vyhlásila, že podpisy na týchto pokladničných dokladoch nie sú jej,
niekto ich musel sfalšovať (č.l. 39 a 44 vyšetrovacieho spisu). Týmito vyhláseniami sama žalovaná
spochybnila ňou predložené dôkazy. Rovnako aj Q. K., ktorá vykonávala rekonštrukciu účtovníctva na
výsluchu v trestnom konaní dňa 21.10.2014 (č.l. 156 vyšetrovacieho spisu) uviedla, že tieto príjmové

pokladničné doklady sa v zrekonštruovanom účtovníctve nenachádzajú. Príjmové pokladničné doklady
č. XX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX a XX/XXXX, resp. ich kópie,
preto nepreukazujú vyplatenie mzdy žalovanou žalobkyni.

10. Ďalej žalovaná predložia výplatné listiny č. XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX,
XX/XXXX a XX/XXXX (č.l. 30 až 36 spisu). Q. K. na výsluchu v trestnom konaní dňa 21.10.2014 (č.l.

157 vyšetrovacieho spisu) k spomínaným výplatným listinám uviedla, že tieto vidí prvýkrát, nemá ich
zaúčtované v účtovníctve firmy Q., pričom pokiaľ vie, takéto výplatné pásky boli vystavené len do
mesiaca 5/2012 a následne sa výplaty viedli iba v zošitoch, ktoré neboli vedené v súlade so zákonom
o účtovníctve.

11. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím

dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 ,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

V priebehu konania žalovaná opakovane poukazovala na „písanky“, v ktorých sa evidovalo okrem iného
aj vyplácanie miezd, avšak tieto písanky predložila až spolu s podaným odvolaním. Súd nemá za
preukázané, že by ich žalovaná bez svojej viny nemohla predložiť už v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie. Rekonštrukcia účtovníctva prebiehala v období od mája 2013 do novembra/decembra
2013 a doklady vydané za účelom trestného konania boli žalovanej vrátené dňa 22.12.2014 (č.l. 398

vyšetrovacieho spisu).
Žalovaná bola taktiež riadne poučená v zmysle ust. 120 ods. 4 O.s.p. účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie. Navyše, právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 18.3.2016 sám uviedol,
že že nie je možné vykonať grafologické skúmanie.

12. Žalovaná namieta aj nevykonanie znaleckého dokazovania v odbore písmoznalectvo. Vykonanie
znaleckého posudku však nie je možné bez predloženia originálov príjmových pokladničných dokladov
a spomínanej „písanky“, čo žalovaná v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie neurobila,
aj keď jej v tom nebránili žiadne objektívne prekážky, čím sama zmarila možnosť vykonať znalecké
dokazovanie.

13. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že protokol o výsledku kontroly Inšpektorátu práce V.
taktiež neobstojí, nakoľko z predloženej fotokópie nie je jasné, z akých účtovných dokladov inšpekcia
vychádzala. Navyše, samotný záver inšpekcie nie je pre súd záväzný.14. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli

účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009)

16. Berúc do úvahy príjmové pokladničné doklady (ktorých pravosť bola spochybnená samotnou
žalovanou), výplatné listiny (ktoré spochybnila Q. K.), znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní
znalcom H.. Q. (ktorý nevychádzal z pôvodného, ale zo zrekonštruovaného a opraveného účtovníctva),
odvolací súd nemá za preukázané vyplatenie mzdy žalobkyni. Na uvedenom nič nemení ani výpoveď
svedka B. U., ktorý na pojednávaní dňa 15.7.2013 (č.l. 56) uviedol, že čo sa týka mzdy za mesiace jún

2012, august až december 2012, k tomu sa vyjadriť nevie. Taktiež uviedol, že pri vyplácaní miezd on
osobne nebol. V prospech žalovanej nesvedčia ani zistené rozdiely na nedoplatku, resp. preplatku na
mzde žalobkyne, kde podľa znalca H.. Q. je rozdiel medzi mzdou podľa mzdového listu v sume 2 129,73
euravyplatenoumzdoupodľavýdavkovýchpokladničnýchdokladovzaúčtovanýchvpeňažnomdenníku
v sume 1 670 eur (nedoplatok na čistej mzde je 351,69 eur), a rozdiel medzi mzdou podľa mzdového listu

v sume 2 129,73 eur a podľa príjmových pokladničných dokladov nezaúčtovaných v peňažnom denníku,
podpísaných zamestnankyňou prevzatie v hotovosti v sume 2 138,62 eur (preplatok 8,89 eur, č.l. 194
vyšetrovacieho spisu). Podľa rekonštrukcie účtovníctva bolo žalobkyni vyplatených o 545,70 eur viac.
Tieto rozdielne názory na reálnu výšku (ne)vyplatenej mzdy žalobkyni len potvrdzujú, že účtovníctvo je
v takom zanedbanom stave, že sa z neho nedá jednoznačne určiť skutočná vyplatená mzda, v dôsledku

čoho ani tieto dôkazy nevyznievajú dôveryhodne. Všetky spomínané dôkazy v spojení s výpoveďami
ďalších svedkov v trestnom konaní, ktorým rovnako ako žalobkyni nebola zo strany žalovanej vyplatená
mzda, vo vzájomnej súvislosti nepreukazujú, že by mzda žalobkyni bola vyplatená.
17. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, keď súd prvej
inštancie priznal úspešnej žalobkyni náhradu účelne vynaložených trov. Odvolací súd vzhľadom na

uvedené rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP.).
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,91 eur
(1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu a 81,33 + režijný paušál vo výške 8,58 eur).

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).