Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010327
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814010327.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.12.2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/40/2014 zo dňa 28.04.2017.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/40/2014 zo dňa 28.04.2017 bol obžalovaný
F. S. podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukázaním na § 139
ods. 1 písm. f/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v presne nezistený deň, v polovici mesiaca október 2013 v čase okolo 21,30 hod. v obci Soľ, okr. Vranov

nad Toľou pri obytnom dome č. XXX ponúkol T. C., ktorá tlačila na invalidnom vozíku poškodenú P. P.,
nar. XX.XX.XXXX postihnutú osifikáciou kostí, vzhľadom k tomu je neschopná akéhokoľvek pohybu a je
odkázanánacudziupomocapostihnutúkataraktou-sivýmzákalomočí,čoznamená,žejeodnarodenia
slepá, že P. P. odprevadí domov, s čím obidve súhlasili a tak obvinený odtlačil invalidný vozík s P. P.
do garáže, ktorá sa nachádza vedľa hore uvedeného obytného domu, P. P. vyložil z invalidného vozíka
na zadné sedadlo jeho vozidla zn. Škoda Favorit, bielej farby, Q.-XXX Y., sadol si vedľa nej, potom si

ju zobral na ruky a využijúc jej bezbrannosť vyplývajúcu z jej zdravotného stavu, začal ju bozkávať, dal
jej dole nohavice a spodnú bielizeň, pričom ho poškodená opakovane žiadala, aby to nerobil, plakala
a bála sa ho, lebo bol podľa nej pod vplyvom alkoholu a vzhľadom na svoj zdravotný stav sa nemohla
brániť, načo jej F. S. povedal, nech je ticho a položil ju tak, že bola k nemu obrátená zadkom a pokúsil
sa do nej vniknúť svojim pohlavným údom, čo sa mu nepodarilo, potom ju obrátil na chrbát, roztiahol jej
nohy, vnikol do nej pohlavným údom a vykonal s ňou súlož,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodená P. P. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených
dôvodoch odvolania vyslovil, že súd výpovedi poškodenej neuveril poukazujúc na to, že poškodená
sa s obžalovaným pozná od malička, že mali kamarátsky vzťah, je síce pravdou, že na hlavnom
pojednávaní popísala skutok znásilnenia, no napriek tomu niektoré skutočnosti vyznievali rozporuplne,
nedôveryhodne a zmätočne. Za najpodstatnejšie súd považoval, že poškodená uviedla, že mimo
jedného chlapca, keď mala 15-16 rokov, nemala pohlavný styk s iným mužom až s obžalovaným a to

aj napriek tomu, že analýzou DNA bolo otcovstvo P. S. jednoznačne vylúčené. I keď súd rozhoduje na
základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, nedá sa nespomenúť, že v prípravnom konanísa obvinený priznal ku spáchaniu skutku, skutok opísal v zhode s poškodenou. Poškodená M. P. aj v
konaní pred súdom zotrvala na tom, že zo strany F. S. došlo k tomu, že ju znásilnil. Keďže obžalovaný sa
s poškodenou poznal od detstva, znamená to, že vedel o jej zdravotnom postihnutí. Predmetom konania

nebolo určenie otcovstva voči mal. W., aj keď je pravdou, že otcovstvo obžalovaného bolo vylúčené
a poškodená tvrdila, že pohlavný styk nemala s nikým iným v rozhodnom období iba s obvineným.
S prihliadnutím na ťažkú životnú situáciu poškodenej, ktorá nie je schopná akéhokoľvek pohybu a je
odkázaná na cudziu pomoc, zároveň od narodenia nevidiaca, zrejme nechce označiť skutočného otca jej
dieťaťa, avšak to nevylučuje, že medzi ňou a obžalovaným došlo k nedobrovoľnému pohlavnému styku.

Znaleckýposudok15/2016niejeznaleckýmposudkomtrestnéhokonania,jetolistinnýdôkaz.Svedkyňa
T. C. potvrdila, že poškodenú, ktorá sedela na invalidnom vozíku prenechala obžalovanému, ktorý ju
mal odprevadiť domov. Obžalovaný v konaní pred súdom poprel, aby poškodenú znásilnil, uviedol, že v
čase spáchania skutku ani nebol v Soli. Auto, ktoré malo byť uložené v garáži jeho matky, predal v roku
2014. Má za to, že obžalovaným bol spáchaný skutok tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe. Preto
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na opätovné prejednanie.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutého

rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd preskúmaval správnosť postupu konania, či tento netrpí takými podstatnými
chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pri tom, že obžalovaný

mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, mal možnosť vyjadriť sa k
vykonávaným dôkazom a tiež navrhovať vykonanie dôkazov, pričom v konaní bol zastúpený obhajcom,
ktorý obhajoval jeho práva. Obžalovanému a obhajcovi bolo umožnené predniesť argumenty k jeho
nevine v záverečnej reči ako aj v poslednom slove. Procesné lehoty na prípravu hlavného pojednávania
konajúci súd dodržal a dodržal aj postup predpísaný Trestným poriadkom pre vykonávanie dôkazov,

okrem znaleckého dokazovania ohľadne duševného stavu poškodenej M. P.. Aj napriek tomuto zisteniu
odvolací súd mal podklad na konštatovanie, že právo na obhajobu obžalovaného porušené nebolo a
zabezpečená dôkazná situácia, s výnimkou znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vzťahujúceho
sa na duševný stav poškodenej, mohla tvoriť podklad pre rozhodnutie konajúceho súdu.

Pochybenie pri znaleckom dokazovaní nastalo už v jeho počiatočnej fáze v súdnom konaní a to pri
pribratí znalcov do konania na vyšetrenie duševného stavu. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé,
že v ňom absentuje príkaz konajúceho súdu na vyšetrenie duševného stavu poškodenej, v dôsledku
čoho došlo k porušeniu predpísaného postupu podľa § 150 Tr. poriadku. Toto porušenie má za následok,
že na znalecký posudok podaný znalcami z odvetvia psychiatrie nemožno prihliadať ako na zákonný

dôkaz. Okrem toho odvolací súd zistil, že ak by aj procesný postup pri pribratí znalcov bol v súlade so
zákonom, znalci v podstatnej časti odpovedali na otázky, ktoré nepatria do ich znaleckej kompetencie,
pretože posúdenie osobnostnej štruktúry, kognitívnych schopností jedinca, medzi ktoré patrí vnímanie,
zapamätanie si a reprodukcia prežitých udalostí, vrátane faktorov ovplyvňujúcich kognitívne schopnosti
(sklony k fabulácii, klamaniu a skresľovaniu prežitých udalostí) prislúcha do kompetencie znalcov z

odborupsychológie.Zuvedenéhodôvodupretonačasťznaleckéhodokazovaniabyajtaknebolomožné
prihliadať.

I za situácie, že na znalecké dokazovanie vo vyššie rozvedenom rozsahu nebolo možné prihliadať,
odvolací súd uzavrel, že vykonané dokazovanie konajúcim súdom je postačujúcim pre rozhodnutie o

podanej obžalobe prokurátora a vo veci už nie je možné vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by mohli priniesť
objasnenie sporných skutočností, na ktoré poukázal konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Konajúci súd v dôvodoch napadnutého rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. poriadku vysvetlil, o aké
dôkazy sa opieral, na ktoré skutočnosti z nich plynúce prihliadal a ako ich vyhodnotil nielen jednotlivo ale
aj vo vzájomnom súhrne, pritom aj keď sa vyjmú dôvody súvisiace so znaleckým dokazovaním ohľadne

duševného stavu poškodenej, závery z hodnoteného dokazovania tvoria ucelenú logickú sústavu s
presvedčivým záverom, že na podklade výsledkov vykonaného dokazovania nemožno bez rozumných
pochybností uznať obžalovaného vinným zo žalovaného zločinu znásilnenia.Ako to vyplýva z dôvodov odvolania, prokurátor namieta iba hodnotenie dokazovania konajúcim súdom,
pričom mu nevytýka svojvoľné závery, ktoré by nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.
Prokurátor hodnotí časť dôkazov inak a neprikladá váhu na podstatnú skutočnosť, ktorá vyšla najavo

až v konaní pred súdom, a tou je, že obžalovaný je vylúčený ako otec mal. dieťaťa, ktorého matkou je
poškodená a ktoré sa malo narodiť práve z vynúteného pohlavného styku obžalovaným.

Nosným dôkazom preukázania viny obžalovaného podľa názoru odvolateľa je výpoveď poškodenej,
ktorej konajúci súd neuveril z dôvodu, že poškodená vo svojej výpovedi tvrdila, že pohlavný styk v

rozhodnom období mala iba s obžalovaným, po ňom už pohlavný styk so žiadnym mužom nemala.
Toto tvrdenie poškodenej je vyvrátené listinnými dôkazmi a to znaleckým posudkom podaným v
právnej veci o určenie otcovstva navrhovateľky poškodenej M. P. vedenej na konajúcom súde pod
sp. zn. 7C/445/2014 ako aj rozhodnutím konajúceho súdu v tejto veci, ktorým bol návrh na určenie
otcovstva vedený proti obžalovanému zamietnutý rozsudkom zo dňa 14.12.2016 práve s odôvodnením,
že obžalovaný bol vylúčený ako otec dieťaťa. Tvrdenie poškodenej, že vynútený pohlavný styk mala

iba s obžalovaným, je tak vyvrátené, čo má za následok vážne spochybnenie skutkového tvrdenia
obžaloby o vykonaní súlože obžalovaného s poškodenou za zneužitia jej bezbrannosti. Ak poškodená
nepripustila, aby mala pohlavný styk aj s iným mužom, u ktorého otcovstvo by mohlo byť dokázané,
potom sú výsledky vykonaného dokazovania v príkrom logickom rozpore so záverom odvolateľa, že
obžalovaný vykonal pohlavný styk s poškodenou. Na veci nemôže potom zmeniť nič ani priznanie

obžalovaného v prípravnom konaní ku skutku, ktoré konajúci súd podrobne rozobral vo vzťahu
k vykonaniu jednotlivých úkonov predchádzajúcich výsluchu obžalovaného spochybňujúcich práve
zákonnosť výsluchu obžalovaného. S prezentovanými úvahami sa stotožnil aj odvolací súd, preto ich
neopakuje, ale iba na ne odkazuje a v stručnosti dopĺňa v tom smere, že so zreteľom na závery
znaleckého dokazovania o určenie otcovstva nemôže obstáť potom ani priznanie obžalovaného z

prípravného konania, ktorý priznanie následne poprel, a to nielen v tomto konaní pred súdom, ale aj v
civilnom súdnom konaní o určenie otcovstva.

Pokiaľ ide o tvrdenie poškodenej, že obžalovaný bol osobou, s ktorým mala pohlavný styk a aj to bol
vynútený, toto je spochybnené už prezentovanými závermi znaleckého dokazovania v inej civilnej veci a

tiež tým, že poškodená nepripustila, aby mala pohlavný styk aj s iným mužom. Tvrdenia poškodenej sú
tiežspochybňovanéajjejvyjadreniamizhlavnéhopojednávania,keďpopisovalazariadeniegaráže,hoci
jenevidomá,pritommenilapriebehskutkovéhodejaajvpopise,kdesamalvautepohlavnýstykodohrať.
Ak v prípravnom konaní poškodená tvrdila, že akt prebiehal iba na zadnom sedadle, v konaní pred
súdom podľa poškodenej akt začal na prednom sedadle vodiča a až následne ju obžalovaný premiestnil

na zadné sedadlo. Rozpory vo výpovedi poškodenej však hodnotil aj konajúci súd.

Za danej dôkaznej situácie, berúc do úvahy aj ďalšie dôvody, na ktoré poukázal konajúci súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia, prečo je výpoveď poškodenej spochybnená, nemožno súhlasiť s
názorom odvolateľa, že skutočnosť, že poškodená zrejme nechce označiť skutočného otca, nevylučuje,

žemedziňouaobžalovanýmdošloknedobrovoľnémupohlavnémustyku.Naopak,tvrdeniepoškodenej,
že vynútený pohlavný styk mala iba obžalovaným, so zreteľom na výsledok konania o určení otcovstva
je vylúčené.

Námietka odvolateľa, že znalecký posudok č. 15/2016 nie je znaleckým posudkom trestného konania,

ale ide o listinný dôkaz, je právne irelevantná s poukázaním na doposiaľ rozvedený a hodnotený obsah
dôkazov. Ak totiž konajúci súd v rámci oboznámenia sa s obsahom spisu pod sp. zn. 7C/445/2014
prečítal podľa § 269 Tr. poriadku z neho uvádzaný znalecký posudok, ako aj rozhodnutie, ktoré je
založené práve na záveroch tohto znaleckého posudku, tieto dôkazy vykonal zákonným spôsobom a o
skutočnosti z nich plynúce mohol opierať svoje skutkové zistenia.

Vzhľadom k tomu, že odvolateľ nepredložil logickú úvahu o inom hodnotení dôkazov, ktorá by mala
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a vyvracala by tak prezentované hodnotenie dôkazov
konajúceho súdu pre jeho nelogickosť, rozporuplnosť, či z dôvodu, že niektoré skutočnosti, o ktoré
opiera konajúci súd svoje skutkové závery, sú v rovine domnienky a nie sú dokázané, odvolací súd jeho

argumentáciu smerujúcu k vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku považoval za nedôvodnú.Odvolací súd sa teda z dôvodov vyššie rozvedených stotožnil s rozhodnutím, že obžalovanému nebolo
dokázané, že žalovaný skutok spáchal, čo zodpovedá dôvodu na jeho oslobodenie uvedeného v § 285
písm. c/ Tr. poriadku.

Okrem prezentovaných úvah odvolací súd poukazuje aj na dôkaznú situáciu vo vzťahu k vynútenému
pohlavnému styku popisovanému poškodenou v prípravnom konaní, ktorá sa výrazným spôsobom
v konaní pred súdom zmenila v prospech obžalovaného. Tvrdenie poškodenej, že mala vynútený
pohlavný styk, je pochybným najmä v dôsledku nátlaku vyvinutého na ňu svedkyňou X. U. po zistení,

že poškodená je tehotná. Tento logický úsudok konajúceho súdu má svoju oporu vo výpovedi X. U.,
ktorá objasnila, že poškodená sa priznala k znásilneniu až po tom, čo na ňu kričala X. U.. Prítomnosť
menovanej pri výsluchu poškodenej M. P. v prípravnom konaní dňa 21.02.2014 za takej situácie muselo
výrazným spôsobom ovplyvniť výpoveď poškodenej v neprospech obžalovaného, keďže poškodená v
konaní pred súdom násilie pri pohlavnom styku nepotvrdzovala a to ani po prečítaní jej výpovede z
prípravného konania. Z výsledkov vykonaného dokazovania potom odvolací súd môže vyvodiť, že aj

keby bolo preukázané, že obžalovaný je páchateľom trestného činu, jeho konanie by nenaplnilo znaky
zločinu znásilnenia pre absenciu násilia, resp. hrozby násilia ako zákonného znaku objektívnej stránky
tohto zločinu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd nevyhovel odvolaniu prokurátora, keďže ho vyhodnotil

ako nedôvodné, a preto ho postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.