Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/57/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207206591
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1207206591.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou vo veci

navrhovateľky: S. C., L.. XX. XX. XXXX, P. J. J. Č.. XXX, C. G. J., zast. advokátskou kanceláriou
PERSPECTA Legal, s.r.o., Tomášikova č. 23/C, Bratislava, proti odporkyni: C. T., L.. XX. XX. XXXX,
P. J. I. XXX/X, K. B.Ž., zast. advokátskou kanceláriou advocatius s.r.o., Palackého 12, P. O. Box 69,
Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu právneho zastúpenia vo výške 1.192,17 €,

na účet právnej zástupkyne odporkyne, advokátska kancelária advocatius, s.r.o., v lehote do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 03. 2007, a po pripustení zmeny
žalobného petitu uznesením tunajšieho súdu zo dňa 05. 02. 2008, č. k. XXC/XX/XXXX-XX, domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Š. N., O.. N., L.. XX. XX. XXXX, X.. XX. XX. XXXX S. E.
N., O.. M.Á., L.. XX. XX. XXXX, X.. XX. XX. XXXX, boli podielovými spoluvlastníkmi pozemku s parc. č.
XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2 v celosti, nachádzajúceho sa v kat. úz. Podunajské Biskupice,
zapísanom na LV č. XXXX v Katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR

Bratislavu, pracovisko Bratislava II, v čase ich smrti, každý v podiele 1/2.

Podanýnávrhodôvodnilatým,žeVýmeromovlastníctvepôdyvydanýmdňa18.10.1948Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb., bola do
vlastníctva Š. N. a jeho manželky E., bytom v C. na M. XXX, pridelená poľnohospodárska nehnuteľnosť
v kat. úz. Podunajské Biskupice,
XXC/XX/XXXX-XXX

W.: XXXXXXXXXX

označená v prídelovom pláne vo vložke č. XXXX, ako parc. č. XXXX/X, roľa o výmere X,XXXX ha.
Uvedenú pôdu užívali prídelcovia až do kolektivizácie v päťdesiatych rokoch s tým, že v súčasnosti je
v užívaní I. C. G. J..

Navrhovateľka pri prejednávaní dedičstva po rodičoch, ako ich jediná právoplatná dedička, zistila, že

vlastníčkou ornej pôdy s parc. č. XXXX/X o výmere XXXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX sa stala
na základe dedičských rozhodnutí K. L. XXX/XX, XD XXX/XX S. K. L. XX/XX, odporkyňa, a to aj
napriek tomu, že pôdohospodársky majetok jej právnych predchodcov, menovite V.T. S. E. C., bol na
základe rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 13. 05. 1946, skonfiškovaný, ato ku dňu 01. 03. 1945, bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území sa nachádza. Rodina C. bola
o konfiškácii majetku upovedomená listom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č.
XX.XXX/XX-W. zo dňa 01. 08. 1946, ako aj Rozhodnutiami Konfiškačnej komisie v sídle Okresného

národného výboru Šamorín pod č. XXX/d-XXXX W.., XXX/XXa W.., XXX/XX/b W.., XXX/c-XXXX W..
zo dňa 13. 08. 1946. K duplicitnému vzniku vlastníckeho vzťahu k spornej parcele č. XXXX/X došlo
podľanavrhovateľkypravdepodobnevdôsledkunevyznačeniakonfiškáciepôdohospodárskehomajetku
rodiny C. a jeho následného pridelenia N. a E. Š. v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX. Naliehavý
právny záujem určovacej žaloby odôvodnila potrebou usporiadania vlastníckych vzťahov v evidencii

nehnuteľností.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 04. 02. 2008, v ktorom žiadala návrh
navrhovateľkyakonedôvodnýzamietnuť.Uviedla,žemanželiaN.hospodárilinamajetkunadobudnutom
Výmerom č. XXXX/XX-X zo dňa 18. 10. 1948 od roku 1945 do roku 1950, kedy sa ho z dôvodu
nemožnosti obhospodarovania vzdali, v dôsledku čoho im bol rozhodnutím Okresného národného

výboru Bratislava- okolie zo dňa 31. 12. 1959, sp. zn. G. XX.XXX/XXXX, prídel odňatý. V dedičskom
konaní po Š. N. S. E. N. nebol pozemok v kat. úz. Podunajské Biskupice, parc. č. XXXX/X, o výmere
XX XXX m2, prejednaný a právni predchodcovia navrhovateľky neboli nikdy v pozemkovoknižnej
vložke č. XXXX zapísaní ako jeho vlastníci. Rovnako nebola v uvedenej vložke č. XXXX vyznačená
konfiškácia majetku V. S. E. C.. Odporkyňa poukázala na § 1 ods. 1, 2, 3, 3a, 7, 8 a 10 nariadenia

č. 104/1945 Zb., v zmysle ktorých konfiškácia majetku nastáva ex lege až po splnení zákonných
podmienok, medzi ktoré patrilo právoplatné správne rozhodnutie príslušného orgánu o tom, že fyzická
osoba bola nepriateľom alebo zradcom slovenského národa. Ak takéto rozhodnutie nebolo vydané
alebo nenadobudlo právoplatnosť, nemohlo dôjsť ani ku konfiškácii, nakoľko tento správny akt vytváral
subjektívne predpoklady konfiškácie. So zreteľom na princíp dvojfázovosti nadobudnutia vlastníctva vo

Všeobecnom občianskom zákonníku (V.O.Z.) možno usudzovať, že ak bol vydaný platný konfiškačný
dekrét, ex lege založil právny dôvod nadobúdania vlastníctva, avšak vlastnícke právo sa nadobúdalo
len a najskôr intabuláciou. Podľa § 444 veta druhá V.O.Z vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zaniká
len výmazom z verejných kníh. Preto pokiaľ vlastník nebol vymazaný, bol stále právne považovaný za
vlastníka. Tento princíp nebol zrušený ani zákonom č. 90/1947 Zb., ani zákonom č. 142/1947 Zb. S

navrhovateľkou sa odporkyňa zhodla v tom, že výmery o vlastníctve pôdy sú dokladmi o vlastníctve
prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a zápis v pozemkovej knihe mal len deklaratórny charakter,
nakoľko vlastníctvo prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam vzniklo dňom vydania výmeru o vlastníctve
pôdy alebo o prídele do vlastníctva alebo prevzatím
XXC/XX/XXXX-XXX

W.: XXXXXXXXXX

pridelenej pôdy, ak bola pridelená prídelovou listinou. Odporkyňa však aj s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 09. 2003, sp. zn. XCdo XX/XXXX, namietala, že
výmer o vlastníctve pôdy predložený navrhovateľkou nie je právne perfektný, čo je predpokladom toho,

aby bol vkladuschopný. Záverom poukázala na inštitút vydržania vlastníckeho práva a na skutočnosť, že
sporný pozemok užíva v dobrej viere, o spochybnení vlastníckeho práva odporkyňou sa dozvedela až
z podanej žaloby a sporný pozemok od roku 1993 prenajíma na základe nájomnej zmluvy Roľníckemu
družstvu podielnikov v Moste pri Bratislave.

Rozsudkom zo dňa 26. 06. 2008, č. k. XXC/XX/XXXX-XXX, súd určil, že v čase smrti boli Š. N.,
O.. N., L.. XX. XX. XXXX, X. XX. XX. XXXX S. E. N., O.. M., L. XX. XX. XXXX, X. XX. XX. XXXX
podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXXX m2 v celosti,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území Podunajské Biskupice, zapísanom na liste vlastníctva č.
XXXX v Katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko

Bratislava II, každý v podiele 1/2 a v konaní neúspešnej odporkyni uložil povinnosť zaplatiť úspešnej
navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 1.019,68 € (30.719,- Sk), na účet jej právnej zástupkyne.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, bola
skonfiškovaná V. C. a spol. k dátumu 01. marec 1945, ako osobám nemeckej národnosti, v súlade s
v tom čase platnými právnymi predpismi. Ďalej mal z výmeru o vlastníctve pôdy za preukázané, že

dňom jeho vydania, t. j. 18. 10. 1948, sa vlastníkmi predmetu sporu stali Š. N. S. E. N., každý v ideálnej
polovici. Zápisy do pozemkovej knihy mali len deklaratórny charakter, nakoľko vlastníctvo prídelcov k
prideleným nehnuteľnostiam vzniklo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy alebo prídelovej listiny.
Zápisy mali obstarať na náklady štátu príslušné štátne orgány, najmä Povereníctvo pôdohospodárstva apozemkovej reformy. K zapísaniu nehnuteľností do pozemkovej knihy však v prevažnej miere nedošlo.
Podľa výnosu ministerstva spravodlivosti č. XXXX z 11. 07. 1947, zásadne nie je na prekážku okolnosť,
aby sa vyhovelo žiadosti na zápis prídelu do pozemkovoknižnej vložky, že vo vložke ktorej sa týka,

nie je vyznačená konfiškácia. Pôvodné listiny sú aj v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k
prideleným nehnuteľnostiam, a ako také sú vkladuschopnými listinami pre zápis právneho vzťahu do
katastra nehnuteľností. Listinu je možné dať zapísať aj v súčasnosti, ak obsahuje údaje o vlastníkovi a
údaje o pridelených nehnuteľnostiach, pričom listina o výmere pôdy sa považuje za právne perfektnú,
ak je podpísaná a opečiatkovaná, resp. len podpísaná, t. j. nemusí byť opatrená okrúhlou pečiatkou.

Vzhľadom k veľkému počtu výmerov o vlastníctve pôdy, ktoré okrúhlou pečiatkou opatrené nie sú,
považujú katastrálne úrady tieto listiny, na základe listu Úradu geodézie a kartografie a katastra
nehnuteľnosti, ako i listu Ministerstva pôdohospodárstva SR, za právne perfektné. Naliehavý právny
záujem považoval za daný už len tým, že len právoplatné rozhodnutie súdu môže byť právnym titulom v
konaní o dedičstve a následne podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri
nehnuteľností. Vo vzťahu k námietke odporkyne, že konfiškačné rozhodnutie na meno E. C., O.. G., bolo

vydané až po jej smrti, a preto je ho potrebné považovať za neexistujúce, uviedol, že všeobecný súd nie
je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť správneho aktu. Predmetom skúmania všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní môže byť len to, či nebol vydaný vecne nepríslušným správnym orgánom,
kedy by z takéhoto správneho aktu nevznikli žiadne právne následky. Námietku odporkyne, že právny
predchodca navrhovateľky Š. N. sa pridelených pozemkov v roku 1958 vzdal

XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

z dôvodu nemožnosti ich obhospodarovania, považoval súd za neopodstatnenú. Rozhodnutiami, na
ktoré v tejto súvislosti poukazovala odporkyňa, došlo k faktickému odobratiu majetku v katastrálnom

územíMostnaOstrove,nievšakmajetkusparc.č.XXXX/XvkatastrálnomúzemíPodunajskéBiskupice.
Na námietku vydržania odporkyne súd neprihliadol s poukazom na viaceré súdne konania o určenie
vlastníckeho práva, vedené na Okresnom súde Bratislava III, ako aj na tunajšom súde (sp. zn. XXC/XXX/
XXXX), ktoré vylučujú podmienku dobromyseľnosti, a to okamihom, keď sa stali známymi skutočnosti,
ktoré z objektívneho hľadiska museli u odporkyne vyvolať pochybnosti o tom, že jej vec právom patrí.

Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá dôvodila tým, že výmer
o vlastníctve pôdy nie je opatrený odtlačkom okrúhlej pečiatky orgánu, ktorý ho vydal, čo znamená,
že takáto verejná listina nie je z dôvodu právnej neperfektnosti vkladuschopná a nespôsobuje vznik
vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľky k spornému pozemku. Naviac z výmeru o
vlastníctve pôdy vyplýva, že podrobné podmienky prídelu mali byť uvedené v prídelovej listine, ktorá

však navrhovateľkou nikdy predložená nebola. Rovnako odporkyňa nepovažovala za preukázané,
že sporná nehnuteľnosť bola jej právnym predchodcom skonfiškovaná, nakoľko konfiškácia nebola
v pozemkovoknižnej vložke nikdy vyznačená a samotné konfiškačné rozhodnutia sú vo vzťahu k
identifikácii vlastníkov neurčité. Zdôraznila skutočnosť, že jej právna predchodkyňa E. C. zomrela tri roky
pred vydaním konfiškačného rozhodnutia zo dňa 13. 08. 1946, a preto konfiškačný výmer znejúci na

meno E. C. považuje za taký, ako keby nikdy vydaný nebol. Na základe právne neúčinného rozhodnutia
preto nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva k spornému pozemku v spoluvlastníckom podiele
1 na Československý štát a následne na právnych predchodcov navrhovateľky. S poukazom na
právoplatné dedičské rozhodnutia z roku 1995, na základe ktorých došlo k zápisu jej vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti, a nerušené užívanie nehnuteľnosti po viac ako zákonom stanovených 10

rokov, namietala vyporiadanie sa súdu prvého stupňa s otázkou vydržania vlastníckeho práva a súčasne
dala do pozornosti odvolaciemu súdu otázku naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby, nakoľko
má za to, že v prípade úspechu navrhovateľky v konaní, sa jej právne postavenie nezmení, a nestane
sa vlastníčkou sporného pozemku.

Navrhovateľka sa k odvolaniu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 04. 11. 2008, v ktorom žiadala
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Rozhodnutie Odboru poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva rady ONV Bratislava- okolie o zrušení výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 18. 10. 1948
sa podľa nej týka len pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Most pri Bratislave. Ak by
aj súd prijal opačný záver zdôraznila, že uvedené rozhodnutie bolo vydané nad rámec právomoci

okresného národného výboru, nakoľko podľa nariadenia vlády č. 116/1949 Sb. a nariadenie č. 122/1951
Sb., právomoc odnímania prídelov na okresné národné výbory nikdy neprešla, tieto rozhodnutia boli v
kompetencii krajských národných výborov. Rozhodnutie o odňatí prídelu vydané okresným národným
výborom tak nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. K námietke vydržania uviedla, že dedičskérozhodnutie nemôže byť spôsobilé mať povahu objektívneho titulu pre vydržanie vlastníckeho práva a
držba odporkyne nie je oprávnenou.

KrajskýsúdvBratislaveuznesenímzodňa27.04.2011,č.k.XXCo/XX/XXXX-XXX,napadnutýrozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

V rozhodnutí konštatoval, že Výmer Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z 18. 10.
1948 nespĺňa požadované náležitosti (chýba odtlačok pečiatky orgánu, ktorý výmer vydal a výmer
neurčuje prídelovú cenu), pričom nešlo o bezplatne pridelený majetok podľa § 19 ods. 3 nariadenia
SNR č. 104/1945 Zb., a preto ho nemožno požadovať za platnú listinu, na základe ktorej prešlo
vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti na právnych predchodcov navrhovateľky. Prvostupňovému súdu
vytkol, že sa nevysporiadal s problematikou vydržania a neuviedol, či bola alebo nebola splnená

podmienka dobromyseľnosti a oprávnenej držby ako takej, a prečo. Súdu prvého stupňa stanovil úlohu
vysporiadať sa v novom rozhodnutí s otázkou perfektnosti Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 18.
10. 1948, ktorý nemá náležitosti verejnej listiny, ďalej s problematikou vydržania zo strany odporkyne
a tiež s otázkou prípustnosti žalobného petitu (v nadväznosti na naliehavosť právneho záujmu ako
takého), jeho správnosti, vykonateľnosti. Dôrazne upozornil, že nemôže byť naliehavým právnym

záujmom určenie, že v roku 1998 (dátum smrti E. N.) bola E. N. podielovou spoluvlastníčkou so Š. N.,
zomrelým dňa XX. XX. XXXX. Nikto nemôže byť vlastníkom /spoluvlastníkom veci hnuteľnej/nehnuteľnej
so zomrelou osobou, pričom platí i argumentum á contrario, nikto nemôže byť po svojej smrti vlastníkom/
spoluvlastníkom veci hnuteľnej/nehnuteľnej s osobou živou.

Po rozhodnutí odvolacieho súdu navrhovateľka, prostredníctvom právnej zástupkyne, podaním zo dňa
09. 09. 2011, doplneným na pojednávaní súdu dňa 13. 09. 2011, navrhla, aby súd pripustil zmenu
žalobnéhopetitu,vzmyslektorejsavočiodporkynidomáhaurčenia,ženehnuteľnosť,pôvodnezapísaná
v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, teraz zapísaná na LV č. XXXX, Katastrálneho úradu Bratislava,
Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, kat. úz. Podunajské Biskupice, ako parcela registra

„E“, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XX.XXX m2, ktorá bola Výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/
XX-X, vydaným bývalým Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 18.
10. 1948, v celosti pridelená do podielového spoluvlastníctva právnym predchodcom navrhovateľky,
každému v jednej polovici z celku, patrí v jednej polovici z celku do dedičstva po nebohom Š. N., L.. XX.
XX. XXXX, X.. XX. XX. XXXX a v jednej polovici z celku do dedičstva po nebohej E. N., O.. M., L.. XX.

XX. XXXX, X.. XX. XX. XXXX. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13. 09. 2012 súd pripustil
zmenu žalobného petitu v navrhovanom znení.

Súdvykonalvovecidokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmizaloženýmivspise,výpoveďami
účastníkov konania, ako aj prednesmi ich právnych zástupcov, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav

veci:

Podľa výpisu z evidencie nehnuteľností je odporkyňa zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka
ornejpôdyovýmereXX.XXXm2,parc.č.XXXX/X,nachádzajúcejsavkat.územíPodunajskéBiskupice,
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra

pre hlavné mesto SR Bratislavu. Právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva odporkyne do katastra
nehnuteľnosti boli dedičské rozhodnutia, a to uznesenie Okresného súdu Bratislava- vidiek K. L. XX/
XX, XD XXX/XX, po poručiteľke E. C., O.. G., X.. K.S. XX. XX. XXXX S. K. L. XXX/XX, XD XXX/XX, po
poručiteľoviV.C.,X..K.XX.XX.XXXX,naposledybytomvoViedni,ktorýmibolopotvrdenénadobudnutie
celého dedičstva univerzálnej dedičke v postavení vnučky poručiteľov-

XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

odporkyni. Predmetom dedičstva bola okrem iného aj orná pôda s parc. č. XXXX/X, vl. č. XXXX, v

katastrálnom území Podunajské Biskupice.

Na základe rozhodnutí Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne zo
dňa 13. 08. 1946, č. XXX/d-XXXC W.., XXX/XX/a W.., XXX/XX/b W.., XXX/c-XXXX W.., bola podľa§ 1 ods. 7 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení čl. 1. nar. č. 64/1946 Sb. n. SNR vyslovená
konfiškácia pôdohospodárskeho majetku v rozsahu nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, patriaceho
vlastníckym právom C. E. (dátum narodenia neznámy), C. T. (dátum narodenia neznámy), C. S. (dátum

narodenia neznámy) , V. C. S. C. C.É. (dátum narodenia neznámy), obyvatelia Mostu pri Bratislave.
Pôdohospodársky majetok, bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na území
Slovenska sa nachádza, sa považoval za skonfiškovaný ku dňu 01. 03. 1945. Listom Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 01. 08. 1945, č. XX.XXX/XX-W.. mali byť dotknuté
osoby (V. C., E. C.O., T. C., V. C., V. C., S. C., T. R., O.. C., E. O., O.. C., S. C., O.. C.), považované podľa

§ 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR za osoby národnosti nemeckej, upovedomené
o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku.

Podľa Výmeru o vlastníctve pôdy (pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení
nariadenia č. 94/1946 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa), vydaného Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR dňa 18.
10. 1948 pod č. XXXX/XX-X (ďalej len „výmer o vlastníctve pôdy“), boli poľnohospodárske nehnuteľnosti
v katastrálnom území Podunajské Biskupice, o výmere X,XXXX ha, v prídelovom pláne označené vo vl.
č. XXXX, parc. č. XXXX/X, roľa o výmere X,XXXX ha a vo vl. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, roľa o výmere
X,XXXX ha, pridelené v celosti- v ideálnej časti 1/2 +1/2, do vlastníctva N. Š. a jeho manželke E., O.. M.

(prídelcovia).Vo výmere nie je určená prídelová cena, ktorá mala byť určená v prídelovej listine vydanej
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer je podpísaný príslušným povereníkom,
avšak nie je opatrený odtlačkom pečiatky orgánu, ktorý ho vydal.

V zmysle čl. IV. výmeru o vlastníctve pôdy, tento výmer o vlastníctve pôdy je podľa § 1 ods. 2

nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam vlastníckeho
práva v prospech prídelcu, bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

Zo zápisnice o vyúčtovaní s odchádzajúcim prídelcom pôdohospodárskeho majetku z pozemkových

reforiem, spísanej na ONV Bratislava- okolie dňa 03. 02. 1958, vyplýva, že prídelcovia hospodárili na
prídele od roku 1945 do roku 1950. Z dôvodu nemožnosti obhospodarovania rolí o výmere 4,4524 ha
sa svojho prídelu vzdali.

Odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV Bratislava- okolie dňa 31. 12. 1959 pod

sp. zn. G..XXX/XXXX zrušil rozhodnutie zo dňa 18. 10. 1948, č. XXXX/XX-X, vydané Povereníctvom
poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, ktorým bol
XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

prídelcom Š. N. a jeho manželke E., O.. M. pridelený majetok v katastrálnom území Most pri Bratislave
o výmere X,XXXX ha. Dôvodom pre odňatie prídelu bolo neplnenie prídelových podmienok v podobe
zisteného opustenia prídelu prídelcami.

Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 14. 04. 2004 súd zistil, že vlastníkmi parc. č. XXXX/X, orná pôda o

výmere XXXXX m2, boli N. Š. S. E., O.. M., na základe výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 18. 10. 1948.

Osvedčením o dedičstve sp. zn. XXD XXXX/XX, K. L. XXX/XX, právoplatným dňa 04. 08. 2004, v konaní
po poručiteľovi Š. N. a osvedčením o dedičstve sp. zn. XXD XXXX/XX, K. L. XXX/XX, právoplatným dňa
04. 08. 2004, v konaní po poručiteľke E. N., O.. M., sa vlastníčkou nehnuteľnosti stala navrhovateľka.

Podľa odporkyňou predložených zmlúv o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností, odporkyňa sporný
pozemok prenajíma Roľníckemu družstvu podielnikov Most pri Bratislave od roku 1993.

Navrhovateľka v konaní predložila ako dôkaz Výmer o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR dňa
07. 12. 1948, ktorým boli poľnohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom území Most na Ostrove, o
celkovej výmere X,XXXX ha, v prídelovom pláne označené vo vl. č. XXX, parc. č. XXX, záhrada vo
výmere X,XXXX ha, vo vl. č. XXX, parc. č. XXX, dom č. XXX, dvor vo výmere X,XXXX ha, vl. č. XXX,parc. č. XXX/X, roľa vo výmere X,XXXX ha, vl. č. XXX, parc. č. XXX/X, roľa vo výmere X,XXXX ha, vl. č.
XXXX, parc. č. XXX/X, roľa vo výmere X,XXXX ha a vl. č. XXX, parc. č. XXXX/X, roľa vo výmere X,XXXX
ha, pridelené do vlastníctva Š. N. S. C. E.O., O.. M.. V prídelovej listine zo dňa 22. 05. 1968 pre parcely č.

XXX (záhrada) a XXX (dom, dvor), za prídelovú cenu 9.130,- Sk, predloženej odporkyňou, je zachytený
stav k 10. 07. 1972. V spojení s výmerom o vlastníctve pôdy v katastrálnom území Podunajské Biskupice
predloženým navrhovateľkou, ako aj rozhodnutím o odňatí prídelu zo dňa 31. 12. 1959, má odporkyňa
za to, že právni predchodcovia navrhovateľky sa vzdali všetkých parciel s ornou pôdou, okrem parc. č.
XXX a XXX, t. j. záhrady a stavebného pozemku.

Navrhovateľkavosvojichvýpovediachzotrvalanapresvedčeníodôvodnostipodanéhonávrhu,vspojení
s pripustenou zmenou žalobného petitu aj o danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení a tvrdení, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jej právnych predchodcoch, E. N., O.. M.
S. Š. N. (v ideálnych poloviciach z celku). Aj napriek zápisu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľnosti v prospech odporkyne, táto nemohla spornú nehnuteľnosť zdediť po svojich

právnych predchodcoch, nakoľko týmto bol pôdohospodársky majetok na celom území Slovenska
skonfiškovaný ešte v roku 1945 a následne výmerom o vlastníctve pôdy bol pridelený právnym
predchodcom navrhovateľky. O tom, že jej rodičia boli vlastníkmi tejto nehnuteľnosti sa navrhovateľka
dozvedela až vtedy, keď ju družstvo vyzvalo na zabezpečenie si dokladov o vlastníctve. Výmer o
vlastníctve pôdy (aj bez prídelovej listiny) považuje za dostatočný dôkaz preukazujúci vznik vlastníckeho

práva k spornej nehnuteľnosti. Rozhodnutie o odňatí prídelu zo dňa 31. 12. 1959, sa nevzťahuje na
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. Podunajské Biskupice, ktorá je predmetom tohto konania, ale
na
XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Most pri Bratislave. Naviac nie je pravdou, že jej predchodcovia
sporný pozemok opustili, nakoľko tento museli odovzdať do družstva spolu s originálom výmeru o
vlastníctve pôdy. Tým, ktorí súčasne vstúpili do družstva, bol originál výmeru následne vrátený. Vo svojej
výpovedi súčasne potvrdila, že jej rodičom boli vydané len dva výmery o vlastníctve pôdy, jeden na

pozemky v katastrálnom území Podunajské Biskupice a jeden na pozemky v katastrálnom území Most
na Ostrove.

Právna zástupkyňa navrhovateľky vo svojom prednese k naliehavému právnemu záujmu doplnila, že
jedine súdnym rozhodnutím môže byť dosiahnutá zmena zápisu v katastri nehnuteľností a následne

môže dôjsť k prededeniu predmetných nehnuteľností, čomu prispôsobili aj formuláciu žalobného
petitu v zmysle návrhu na pripustenie zmeny žalobného petitu, ktorého nesprávnosť vytkol odvolací
súd. Požadovaný stav je možné dosiahnuť len určovacou žalobou. Vo vzťahu ku krajským súdom
spochybnenej perfektnosti výmeru o vlastníctve pôdy opakovane poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/XXXX a doplnila, že v prípade, ak sa prídelca stal členom

družstva, bol mu odovzdaný výmer o vlastníctve pôdy, resp. prídelová listina, ktoré boli opatrené
pečiatkou vydávajúceho orgánu. Vlastník, ktorý sa nestal členom družstva, bol však len držiteľom
indigovej kópie listiny, ktorá pečiatku neobsahovala. Uvedené platí aj pri odovzdaní prídelovej listiny,
ktorú nečlenovia družstva neobdržali. Má však za to, že úhradu prídelovej ceny vo výške 9.000,- Sk
riadne preukázali predloženými poštovými poukážkami, z ktorých vyplýva splatenie prídelovej ceny

Š. N.. Po formálno- právnej stránke považuje výmer za perfektný a dostatočný právny doklad o
nadobudnutí vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľky k spornej nehnuteľnosti. Vo
vzťahu ku konfiškácii majetku rodiny C. uviedla, že konfiškácia bola vždy verejnoprávnym opatrením,
na základe ktorej štát originálnym spôsobom nadobudol vlastníctvo vecí osôb ňou postihnutých, bez
ohľadunaintabulačnýprincíp.Konfiškáciapretonastalaexlegeaextunc,bezakýchkoľvekpodmienoka

rozhodnutie správneho orgánu o tom, že podmienky konfiškácie boli v každom prípade splnené, nebolo
potrebné. Argumentáciu o tom, že rozhodnutie o zrušení výmeru o vlastníctve pôdy z roku 1959 je
nulitným právnym aktom vydaným neoprávneným orgánom, oprela právna zástupkyňa o rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX.

Pre vydržanie vlastníckeho práva zo strany odporkyne nie je ako v ďalšom uviedla splnená žiadna
z podmienok stanovených v § 134 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa mala v rozhodnom čase
len šestnásť rokov a držba nemohla byť oprávnenou. Dedičské konanie po právnych predchodcoch
odporkyne, predmetom ktorého boli uvedené pozemky, bolo vedené v roku 1993 a ešte v roku 1992 saviedol obsahovo rovnaký spor proti odporkyni, predmetom ktorého boli síce iné pozemky, ale spor sa
týkal výmeru o vlastníctve pôdy XXXX/XX-X a rovnakých konfiškačných dekrétov, z čoho potom vyplýva,
že desaťročná vydržacia doba dodržaná nebola. Obdobný spor proti odporkyni je vedený na Okresnom

súde v Pezinku pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, tiež na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. XXC/XXX/XXXX.
Rozhodnutie o zrušení prídelu z 31. 12. 1959, ktorým bola právnym predchodcom odňatá pôda len
preto, že nevstúpili do družstva, považuje za nulitný právny akt, nakoľko k zrušeniu výmeru o vlastníctve
pôdy mohlo dôjsť jedine podľa § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Zb.

Odporkyňa v priebehu celého konania spochybňovala perfektnosť výmeru o vlastníctve pôdy z dôvodu,
že na ňom absentoval odtlačok úradnej pečiatky orgánu, ktorý
XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

ho vydal, a tiež absencie prídelovej listiny, tak ako to uvádza nariadenie č. 104/1945 SNR v znení nariad.

č. 142/1947 Sb. Vo svojej argumentácii sa odvolávala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. X Q. XX/XXXX. Naviac, ak by štát považoval výmer za platný a perfektný, nebola by
následne vydaná prídelová listina. Na druhej strane nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, nadobudla
odporkyňa na základe dedičských rozhodnutí po jej právnych predchodcoch a je ich dobromyseľnou
držiteľkou a vlastníčkou. Pozornosť upriamila aj na skutočnosť, že konfiškačné rozhodnutie voči jej

právnej predchodkyni E. C.O., O.. G. bolo vydané dňa 13. 08. 1946, t. j. až po jej smrti (podľa predloženej
fotokópie úmrtného listu E. C. X. K. XX. XX. XXXX). S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.
XCdo XX/XXXX nemožno podľa odporkyne považovať takéto rozhodnutie za existentné a majetok v
spoluvlastníckom podiele 1/2 po E. C.É. nemohol prejsť na štát a následne na právnych predchodcov
navrhovateľky. Konfiškačné rozhodnutie označila tiež za neurčité, nakoľko neuvádzajú dátumy a miesta

narodenia osôb, ktorých majetok mal byť konfiškovaný. Vo svojej výpovedi ozrejmila, že pozemky, ktoré
prenajíma družstvu zdedila po rodičoch a tiež maminej a otcovej sestre. Súčasne potvrdila, že mala
vedomosť o tom, že pozemky boli po vojne štátom prideľované novým obyvateľom Mostu na Ostrove.
V tom čase mala odporkyňa 15 rokov.

Prostredníctvom právnej zástupkyne vo svojom prednese poukázala na to, že zo strany navrhovateľky,
ani jej právnej predchodkyne E. N., ktorá zomrela za účinnosti reštitučných zákonov, ako oprávnených
osôb, nebol uplatnený nárok podľa týchto zákonov, ktoré sú lex specialis vo vzťahu k všeobecnej
úprave Občianskeho zákonníka. Preto podľa nej v prípadoch, na ktoré sú typovo zamerané reštitučné
predpisy, nemôžu sa tí, ktorí by boli podľa týchto zákonov oprávnenými osobami, domáhať vlastníckych

nárokov podľa Občianskeho zákonníka. K argumentácii protistrany doplnila, že ak by bol prijatý záver
o tom, že prídelové listiny sa vydávali len členom družstva, nemohla by byť právnym predchodcom
navrhovateľky vydaná ani prídelová listina založená v spise zo dňa 28. 01. 1958. Z vykonaného
dokazovania považuje za nesporné, že právni predchodcovia navrhovateľky neboli vlastníkmi spornej
nehnuteľnosti, a ani sa tak nesprávali, čomu dosvedčuje aj skutočnosť, že ani v následných dedičských

konaniach po novoobjavenom majetku nebola predmetná nehnuteľnosť predmetom dedičského
konania. Navrhovateľka tiež nepreukázala, že by požiadala príslušný správny orgán o uplatnenie
reštitučného nároku, či už podľa zákonov č. 229/1991 Zb. (§ 4), č. 503/2003 Z.z. alebo v rámci
konania o Registri obnovenej evidencie pozemkov podľa zák. č. 180/1995 Z.z., a rovnako, že by na
jej právnych predchodcov boli vydané aj ďalšie výmery o vlastníctve pôdy, kde by celková výmera

pridelených pozemkov v katastrálnom území Most na Ostrove predstavovala výmeru X,XXX ha.
Naliehavý právny záujem určovacej žaloby vylučuje skutočnosť, že navrhovateľka sa nedomáhala
svojho nároku postupom podľa osobitných právnych predpisov, ktoré majú prednosť pred ustanoveniami
O.z. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XX/XXXX, sp. zn. XCdo XXX/
XXXX). Súčasne namietla preklúziu navrhovateľkinho práva pre uplatnenie sporného nároku podľa § 5

zák. č. 503/2003 Z.z. Ak by aj súd dospel k rozdielnym právnym záverom, právna zástupkyňa odporkyne
poukázala na to, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky podľa § 130 O.z. pre
vydržanie vlastníckeho práva zo strany odporkyne. Sporný pozemok nadobudla odporkyňa na základe
dedičských rozhodnutí z roku 1993 a 1995 po právnych predchodcoch. Od roku 1993 v dobrej viere, ako
jeho vlastníčka, a bez akýchkoľvek zásahov zo strany navrhovateľky alebo jej právnych predchodcov,

pozemok prenajíma Roľníckemu družstvu podielnikov Most pri Bratislave.
XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXXŽalobabolanasúdpodanáažvroku2007,t.j.pouplynutí10-ročnejvydržacejdoby.Samotnáexistencia
súdnych konaní, ktorých predmetom je určenie vlastníckeho práva k iným pozemkom, automaticky
nemôže znamenať stratu dobromyseľnej držby pozemku, ktorý je predmetom tohto konania. Naviac

v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Poukázala tiež na novelu Občianskeho
zákonníka č. 509/1991 Zb., ktorá umožnila započítať do doby potrebnej k vydržaniu pozemku podľa §
134 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj dobu, po ktorú bola vec v oprávnenej držbe pred 01. 01. 1992, a to
aj v prípade, že išlo o vec vo vlastníctve štátu. Konfiškácia majetku právnych predchodcov odporkyne v
pozemkovoknižnej vložke zaznamenaná nebola, aj napriek tomu, že takýto postup bol určený v zmysle

§ 5 zák. č. 90/1947 Zb. o vykonávaní knihového poriadku ohľadom konfiškovaného nepriateľského
majetku a o úprave niektorých právnych pomerov vzťahujúcich sa na pridelený majetok. Podľa tejto
právnej úpravy pokiaľ vlastník nehnuteľnosti nebol z pozemkovej knihy vymazaný, bol stále vlastníkom
právompovažovanýzavlastníkaatentoprincípnebolzrušenýanizák.č.142/47Zb.Nakoľkokonfiškácia
majetku právnych predchodcov odporkyne nebola vyznačená v príslušnej pozemkovoknižnej vložke,
nebola ani splnená podmienka prechodu vlastníckeho práva na štát.

Podľa navrhovateľky dôkazom perfektnosti výmeru o vlastníctve pôdy je tá skutočnosť, že na jeho
základe bolo zapísané na LV č. XXXX vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateľky k ornej
pôde s parc. č. XXXX/X. V tejto otázke poukazovala tiež na list Ministerstva pôdohospodárstva SR zo
dňa 14. 11. 2003, v zmysle ktorého sa výmer o vlastníctve pôdy považuje za perfektný, keď je opatrený

pečiatkou a podpisom povereníka, alebo aspoň podpisom povereníka.

K možnosti uplatnenia nároku na základe reštitučných zákonov právna zástupkyňa navrhovateľky
uviedla, že navrhovateľka nie je a ani by nemohla byť oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na
navrátenie vlastníctva k poľnohospodárskej pôde podľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Sb., ktorý ako jediný

z reštitučných predpisov by mohol prichádzať do úvahy, pretože takouto osobou mohla byť len osoba
perzekvovaná, prípadne jej právni nástupcovia, ak ich majetok prešiel na štát. Podľa nej neobstojí ani
obranaodporkyneonadobudnutívlastníckehoprávavydržaním,nakoľkovdanomprípadeasozreteľom
na okolnosti prípadu absentuje atribút dobromyseľnosti.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa (ďalej len „nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR“) s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa
pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve
osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť.

XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

Podľa § 1 ods. 2 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR konfiškácii podliehajú aj podiely na pôdohospodárskom

majetku (§ 2), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1.

Podľa § 1 ods. 3 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR konfiškácii podliehajú aj vlastnícke podiely
pôdohospodárskych majetkov rodinných príslušníkov v priamej línii a manžela (manželky) osôb
uvedených v ods. 1, pokiaľ boli na nich z týchto osôb prevedené po 29. septembri 1938.

Podľa § 1 ods. 3a nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR konfiškácii podlieha aj ten pôdohospodársky majetok,
ktorý bol scudzený osobami, uvedenými v ods. 1 až 3, v čase od 29. septembra 1938 a patrí osobám,
vo vlastníctve ktorých by inak nespadal pod konfiškáciu, vyjmúc, že by podrobenie takéhoto majetku
konfiškácii nezodpovedalo zásadám slušnosti. Povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy

po dohode s povereníkom vnútra upraví spôsob rozhodovania podľa tohto odseku smernicami, ktoré
uverejní v Úradnom vestníku.Podľa § 1 ods. 4 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR nekonfiškuje sa podľa ods. 1 pôdohospodársky majetok
tých osôb nemeckej alebo maďarskej národnosti, ktoré sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, pokiaľ
ich pôdohospodársky majetok neprevyšuje výmeru 50 ha pôdy vôbec.

Podľa § 1 ods. 7 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej
či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa
a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod
ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú

dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna
1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia).

Podľa § 1 ods. 10 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje
sa majetok za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom 1. marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu
sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.

Podľa § 17 ods. 2 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR pozemkovoknižné prevedenie prídelu obstará
Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy.

Podľa § 23 ods. 1, 2 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR prídelca je povinný na pridelenom majetku hospodáriť

so starostlivosťou hospodára. Ak prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môže
mu Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov
odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného zväzu slovenských roľníkov
a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia
kvalifikovanej osobe, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť.

Podľa § 1 ods. 1 vládneho nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy
pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR (ďalej len
„nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR“) Povereníctvo
XXC/XX/XXXX-XXX

W.: XXXXXXXXXX

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny (§ 19 nar. č.
104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR) vydávať prídelcom (§§ 6 až 11nar. č.
104/1945 Sb. n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nariadenia č. 104/1945 Sn. N. SNR

v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR.

Podľa § 1 ods. 2 nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou
vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný
knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného

ospravedlnenia.

Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. má preventívny charakter a nachádza miesto tam, kde
prostredníctvom nej možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo právnej neistoty, za predpokladu, že k
zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa tiež v prípadoch, kedy účinnejšie

než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe daného právneho vzťahu a prostredníctvom
nej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov
medzi účastníkmi.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je z procesného hľadiska vecná legitimácia účastníkov, t. j.

vo svojej podstate hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku, a preukázanie
existencie tzv. naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Na podanie určovacej žaloby je
vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu alebo práva, o ktorého určenie v danom prípade ide alebo
subjekt, ktorého právne postavenie môže byť priamo dotknuté určením existencie alebo neexistencie
právneho vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude spravidla daný najmä vtedy, ak by bez tohto
určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho
právne postavenie neistým a naopak, nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamona splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.). Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je
preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý
ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo

postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva
žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka po upravení žalobného petitu domáha určenia, že nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v katastrálnom území Podunajské Biskupice, par. č. XXXX/X, orná pôda o výmere

XX.XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra pre
Hlavné mesto SR Bratislavu, patrí v jednej polovici z celku do dedičstva po nebohom Š. N., L.. XX.
XX. XXXX, X.. XX. XX. XXXX a v jednej polovici z celku do dedičstva po nebohej E. N., O.. M., L..
XX. XX. XXXX, X.. XX. XX. XXXX. Navrhovateľka predloženými dedičskými rozhodnutiami preukázala,
že je jedinou dedičkou a právnou nástupkyňou po zomrelých rodičoch, Š. S. E. N., ktorí podľa nej boli
vlastníkmi spornej nehnuteľnosti a z toho titulu predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelých

rodičoch. Podľa zápisu v evidencii nehnuteľností (LV č. XXXX) však vlastnícke právo k predmetu sporu
svedčí odporkyni. Obe strany sporu sú tak vecne legitimované pre jeho prejednanie.
XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

Druhou procesnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby sa súd vôbec mohol zaoberať vecou
samou, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorej preukázanie sa
vždy spája s konkrétnym určovacím výrokom. Navrhovateľka danosť naliehavého právneho záujmu
odôvodňuje skutočnosťou, že k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti a prededeniu
spornej nehnuteľnosti môže dôjsť len na základe požadovaného súdneho rozhodnutia. Odporkyňa je

však presvedčená, že existencia naliehavého právneho záujmu je vylúčená tým, že navrhovateľka, a ani
jej matka, sa ako oprávnené osoby nedomáhali svojho vlastníckeho nároku postupom podľa osobitnej
právnej úpravy, a to reštitučných právnych predpisov, ktoré ako lex specialis majú prednosť pred
všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku. Konkrétne poukázala na zák. č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení

vlastníctva k pozemkom, ktoré s neuplatnením nároku v rámci prekluzívnych lehôt spájajú zánik práva,
alebo tiež v rámci konania o Registri obnovenej evidencie pozemkov podľa zák. č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Navrhovateľka v žiadnom prípade
nesúhlasila s tým, že by bola v zmysle právnych predpisov, na ktoré poukazovala protistrana, osobou
oprávnenou na uplatnenie reštitučného nároku. Súd v tomto smere dáva plne za pravdu navrhovateľke,

ktorá nie je v zmysle ustanovení § 4 v spojení s § 6 zák. č. 229/1991 Zb., ani § 2 v spojení s § 3
zák. č. 503/2003 Z.z., osobou oprávnenou pre uplatnenie nároku podľa uvedených osobitných právnych
predpisov. Rovnako tak súd má za to, že žalovaný nárok si navrhovateľka nemohla uplatniť ani v rámci
konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zák. č. 180/1995 Z.z.
Námietky odporkyne v tomto smere považoval súd za nedôvodné.

Vlastnícky vzťah právnych predchodcov navrhovateľky k spornej nehnuteľnosti je podľa navrhovateľky
založený verejnou listinou, a to výmerom o vlastníctve pôdy z roku 1948, zatiaľ čo vlastnícke právo
odporkyne bolo a je v katastri nehnuteľností zapísané titulom dedenia po jej právnych predchodcoch,
ktorým bola nehnuteľnosť, ako osobám nemeckej národnosti, ešte v roku 1946 skonfiškovaná. Spornosť

vlastníckeho práva a právna neistota z toho plynúca, ktorú aj podľa súdu nemožno odvrátiť iným
spôsobom, zakladá naliehavý právny záujem určovacej žaloby. Súdne rozhodnutie ovplyvní právne
postavenie navrhovateľky, ako zákonnej dedičky, nakoľko môže byť podkladom v konaní o dedičstve,
ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

Pri konštatovanom preukázaní vecnej legitimácie účastníkov konania, ako aj naliehavého právneho
záujmu určovacej žaloby, sa súd zaoberal vecou samou a na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

V intenciách pokynov krajského súdu, ako aj so zreteľom na argumentačné rozdiely sporových strán, si

súd vzal za potrebné vo veci samej zodpovedať nasledovné otázky:

- či je navrhovateľkou predložený Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 18. 10. 1948 právne perfektnou
listinou (so zreteľom na naznačený, záväzný právny názor odvolacieho súdu), a ak áno, či bol prídelzahŕňajúci sporný pozemok právnym predchodcom navrhovateľky odňatý, a či na vydanie rozhodnutia
o zrušení výmeru o vlastníctve pôdy bol oprávnený okresný národný výbor,

XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

- v prípade preukázania vzniku vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľky k spornej
nehnuteľnosti, vyhodnotenie obrany odporkyne spočívajúcej v námietke nadobudnutia vlastníckeho

práva k predmetu sporu titulom vydržania.

Spornou sa v konaní javila aj otázka, či bol majetok právnych predchodcov
odporkyne- V.Š. S. E. C., ako osôb nemeckej národnosti, na území Slovenska v roku 1946
skonfiškovaný,nakoľkokonfiškáciamajetkunebolavyznačenávpozemkovejkniheapredmetnýmajetok
bol predmetom dedenia po menovaných poručiteľoch.

Pre účely prebiehajúcich pozemkových reforiem sa podľa nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. SNR
a nariadenia č. 64/1946 Zb. SNR na území Slovenska konfiškoval a následne prerozdeľoval
pôdohospodársky majetok Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa.
Uvedené nariadenia upravovali podmienky a postup pri konfiškácii pôdohospodárskeho majetku, ako

aj podmienky prideľovania konfiškátov a s tým spojené práva a povinnosti prídelcov. Majetok, ktorý
podliehal konfiškácii, sa považoval za skonfiškovaný dňom 01. marca 1945 (§ 1 ods. 10 nar. č.
104/1945 Sb. n. SNR). Vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej v zmysle týchto nariadení
upravovalo nariadenie SNR č. 104/1946 Zb. V zmysle tohto nariadenia Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy bolo oprávnené ešte pred zaplatením prídelovej ceny vydať prídelcovi výmer o

vlastníctve pôdy, ktorý mal povahu verejnej listiny preukazujúcej vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej mal byť vykonaný záznam vlastníckeho práva v
prospech prídelcu (§ 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR). Podľa zák. č. 142/1947 Sb. a zák. č.
46/1948 Sb. vydávali bývalé okresné národné výbory prídelové listiny s rovnakými právnymi účinkami.
Vlastnícke právo prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam vznikalo dňom vydania výmeru o vlastníctve

pôdy, resp. prídelovej listiny a vykonanie záznamu v pozemkovej knihe malo len deklaratórny charakter.
Intabulácia preto nemala vplyv na vznik vlastníckeho práva prídelcu. V prevažnej miere však tieto
zápisy v pozemkovej knihe, ktoré mali zaobstarať orgány štátu, neboli vykonané. Ustálenou súdnou
praxou (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX, D.. X.. XCdo XXX/XXXX, D.. X.. XCdo XXX/
XXXX a iné) bolo zaujaté stanovisko, že tak výmery o vlastníctve pôdy z uvedeného obdobia, ako

aj prídelové listiny, ako verejné listiny boli, a aj v súčasnosti sú v zásade vkladuschopnými listinami
spôsobilými pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Nakoľko tieto listiny majú
povahu správnych- administratívnych aktov, všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho
súdnictva skúmať ich platnosť a zákonnosť. Pri hodnotení týchto dôkazov je všeobecný súd so zreteľom
na prezumpciu správnosti správnych aktov obmedzený len na zhodnotenie toho, či ide o správny akt

vydaný na to oprávneným orgánom v rámci jeho kompetencií, t. j. či nejde o akt nulitný (ničotný, tzv.
paakt) a či spĺňa všetky formálne náležitosti, t. j. právnu perfektnosť listiny.

Navrhovateľka opiera vlastnícke právo svojich predchodcov, Š. S. E. N., k parcele č. XXXX/X v
katastrálnom území G. J., od predloženého Výmeru o vlastníctve pôdy vydaného dňa 18. 10. 1948

Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej listiny. Predložený výmer bol vydaný Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, t. j. oprávneným orgánom v zmysle § 1 ods.
1 nariadenia č. 104/1946 Zb. Je v ňom uvedené kto ho vydal, akej veci sa týka, označenie právneho
predpisu, na základe ktorého bol vydaný, presné označenie prídelu a prídelcov, ako aj ďalších
podmienok, za ktorých sa pridelenie uskutočňuje. Výmer je

XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

datovaný a podpísaný povereníkom V., avšak nie je opatrený úradnou pečiatkou orgánu, ktorý ho vydal,
a nie je v ňom uvedená prídelová cena, ktorá mala byť určená až v prídelovej listine. Navrhovateľka

vo svojej výpovedi poukazovala na to, že prídelcom, ktorí sa nestali členmi družstva bola vydaná
len indigová kópia výmeru alebo prídelovej listiny, ktorý nebol opatrený pečiatkou. Aj s poukazom na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX navrhovateľka absenciu úradnej pečiatky
nepovažuje sa rozhodnú skutočnosť pre posúdenie toho, či výmer o vlastníctve pôdy mohol založiťprávne účinky vzniku vlastníckeho práva k prídelu, nakoľko stačí, že bol podpísaný povereníkom. K
otázke perfektnosti výmeru o vlastníctve pôdy zaujal právny názor aj súd druhého stupňa vo svojom
zrušujúcom rozhodnutí, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, a podľa ktorého výmer o vlastníctve

pôdy, neopatrený úradnou pečiatkou a bez uvedenia prídelovej ceny, nespĺňa formálne náležitosti a
nemožno ho považovať za právne perfektnú listinu, na základe ktorej by prešlo vlastníctvo spornej
nehnuteľnosti na jej právnych predchodcov. Na uvedenom nič nemení ani opačný záver vyslovený v
navrhovateľkou predložených listoch Úradu geodézie a kartografie a katastra nehnuteľností, ako i v
liste Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 14. 11. 2003, ktoré nie sú pre súd záväzné. Súd preto

konštatuje, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu právne perfektnej verejnej listiny (výmer
o vlastníctve pôdy alebo prídelová listina vydaná oprávneným orgánom a spĺňajúca formálne náležitosti
verejnej listiny), ktorá by bola právnym titulom pre vznik vlastníckeho práva právnych predchodcov
navrhovateľky k spornému pozemku. Nakoľko súd má za to, že výmer o vlastníctve pôdy nezaložil
právne účinky vzniku vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľky k spornej nehnuteľnosti,
je pre rozhodnutie vo veci samej bezpredmetné zaoberať sa otázkou, či následne došlo k odňatiu

prídelu na základe rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady okresného
národného výboru Bratislava- okolie zo dňa 31. 12. 1959, alebo nie. Aj napriek tomu, že zodpovedanie
otázky odňatia prídelu nemá vplyv na meritórne rozhodnutie, súd len okrajovo uvádza, že podmienky
pre odňatie prídelu boli upravené v § 23 nariadenia č. 104/1945 Zb. Orgánom oprávneným pre vydanie
rozhodnutia o odňatí prídelu bolo Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Na

základe § 3 bod 3 vyhl. č. 509/1950 Ú.v. prešla na okresné národné výbory pôsobnosť Povereníctva
pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu len v rozsahu vykonávania vyúčtovania s odchádzajúcimi
prídelcami a dozoru nad hospodárením prídelcov podľa § 23 nariadenia č. 104/1945 Zb., a teda nie
pôsobnosť odňatia prideleného majetku a jeho pridelenia inej osobe podľa uvedeného ustanovenia.
Aj súdna prax v tejto otázke zaujala jednotný právny názor, podľa ktorého v zmysle ustanovenia § 23

ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. pridelený majetok mohlo odňať len Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy, a preto rozhodnutia o odňatí prídelu vydané okresnými národnými výbormi nad
rámec ich právomoci treba považovať za nulitné správne akty, ktoré nemôžu založiť práve účinky zániku
vlastníctva (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX, sp. zn. XCdo XX/XXXX, sp. zn. XCdo
XXX/XXXX).

Rovnako je pre rozhodnutie súdu o tom, či právni predchodcovia navrhovateľky boli vlastníkmi
nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom prídelu, a či táto patrí do dedičstva po nich, irelevantné, či
sporný pozemok bol právnym predchodcom odporkyne na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie
v sídle ONV v Šamoríne zo dňa 13. 08. 1946 skonfiškovaný alebo nie. Aj tu si však súd v súvislosti

s nesprávnou argumentáciou odporkyne poukazujúcej na neurčitosť konfiškačných rozhodnutí a
nevyznačenie konfiškácie v pozemkovej knihe, pre ktoré podľa nej majetok jej právnych predchodcov
nemohol prejsť
XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

na štát, okrajovo dovolí poznamenať, že konfiškácia majetku, ako originálny spôsob nadobudnutia
vlastníctva štátom, nastávala v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR zo zákona (ex lege), a to k 01.
marcu1945(extunc),nievšakpodpodmienkou(subconditione).Konfiškačnésprávnerozhodnutia,hoci
sa nimi završoval proces konfiškácie, mali len deklaratórny charakter a vykonávací význam. Najvyšší

súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27. 11. 2007, sp. zn. XCdo XXX/XXXX uviedol, že ani nesplnenie
niektorého zákonného predpokladu majúceho za následok, že k účinnému prechodu vlastníckeho
práva na štát konfiškáciou podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR nedošlo, nemá žiadne právne
účinky vo vzťahu k nadobudnutému vlastníckemu právu prídelcu na základe rozhodnutia o prídele.
Základ tohto právneho názoru je postavený na originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva

(na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu), ktoré nie je odvodené od vlastníckeho
práva predchádzajúceho, pôvodného vlastníka. Irelevantná je aj námietka odporkyne, že konfiškačné
rozhodnutie voči E. C., O.. G., bolo vydané po jej smrti (rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 29. 04.
2008, sp. zn. XCdo XX/XXXX). Opätovne však súd pripomína, že pre vyslovenie záveru o perfektnosti
či neperfektnosti výmeru o vlastníctve pôdy, t. j. právneho titulu pre vznik vlastníckeho práva právnych

predchodcov navrhovateľky, nemá vplyv skutočnosť, či predmet prídelu ako konfiškát prešiel na štát
alebo nie a súd nemôže mimo rámec správneho súdnictva preskúmavať vecnú správnosť správneho
aktu (či už výmeru o vlastníctve pôdy alebo konfiškačného rozhodnutia).Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, nakoľko
táto relevantným spôsobom nepreukázala vlastnícke právo svojich právnych predchodcov k spornej
nehnuteľnosti.

Otázkou vydržania vlastníckeho práva odporkyne k ornej pôde s parc. č. XXXX/X, nachádzajúcej sa
v katastrálnom území Podunajské Biskupice, LV č. XXXX, sa súd zaoberal len okrajovo,(preukázaním
nájomných zmlúv uzatvorených odporkyňou a Družstvom podielnikov v Moste pri Bratislave), v
dôsledkukonštatovanianeexistencievlastníckehoprávaprávnychpredchodcovnavrhovateľkykspornej

nehnuteľnosti a v nadväznosti na predmet sporu, ktorým nie je určenie vlastníckeho práva odporkyne
k spornej nehnuteľnosti.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech prizná súd náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní úspešnej odporkyni súd priznal

náhradu trov súdneho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia odporkyne priznaných v
súlade s ustanoveniami vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších
predpisov, spolu v sume 1.192,17 €. Nakoľko odporkyňou nebol súdny poplatok za odvolanie v sume
99,50 € uhradený, súd jeho náhradu nepriznal.

Právna zástupkyňa odporkyne si trovy právneho zastúpenia (prvostupňového i druhostupňového
konania) vyčíslila v celkovej výške 5.166,02 €, a to za 18 úkonov právnej služby pri základnej sadzbe
tarifnej odmeny vo výške 259,85 €, určenej podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z hodnoty sporu vo
výške 9.526,65 € (cena spornej nehnuteľnosti).

XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

Pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal súd zo základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 11

ods. 1 vyhl. č. 6555/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. 05. 2009 a § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004
Z.z. v znení účinnom od 01. 06. 2009, t. j. vo výške jednej trinástiny výpočtového základu za príslušný
kalendárny rok, ktorá sa použije v sporoch, kedy nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v
peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Nakoľko predmetom konania bolo
určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľky, súd má

za to, že pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny nemožno vychádzať z hodnoty poľnohospodárskej
pôdy, z ktorej pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzala právna zástupkyňa odporkyne.

Trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.192,17 € boli priznané nasledovne:

1. za prvostupňové konanie do vyhlásenia rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 26. 06. 2008 spolu v sume
469,42 €, podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d), ods. 4, § 16 ods. 3, 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z.z. v znení účinnom do 30. 12. 2008:

§ odmena za úkony právnej služby vo výške 349,45 €

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15. 10. 2007........................45,51 €
- vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 31. 01. 2008......48,63 €
- účasť na pojednávaní dňa 05. 02. 2008........................................48,63 €
- účasť na pojednávaní dňa 01. 04. 2008........................................48,63 €
- účasť na pojednávaní dňa 08. 04. 2008 (1/4 základnej sadzby)...12,16 €

- účasť na pojednávaní dňa 27. 05. 2008........................................48,63 €
- písomné podanie zo dňa 16. 06. 2008...........................................48,63 €
- účasť na pojednávaní dňa 26. 06. 2008.........................................48,63 €
§ 20 % DPH zo sumy vo výške 69,89 €
§ režijný paušál spolu v sume 50,08 €: 1x á 5,91 € + 7x á 6,31 €

2. za odvolacie konanie spolu v sume 64,67 €, podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3, §
18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2008:§ odmena za úkony právnej služby vo výške 48,63 €
- odvolanie zo dňa 10. 09. 2008....................................................48,63 €
§ 20 % DPH zo sumy vo výške 9,73 €

§ režijný paušál spolu v sume 6,31 €: 1x á 6,31 €

3. za prvostupňové konanie po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie spolu v sume 658,08
€, podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b), c), ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01. 06. 2010:

§ odmena za úkony právnej služby vo výške 480,39 €
- účasť na pojednávaní dňa 07. 06. 2011 (1/4 základ. sadzby)......14,25 €
- účasť na pojednávaní dňa 13. 09. 2011........................................57,00 €
- vyjadrenie zo dňa 27. 10. 2011....................................................57,00 €
- účasť na pojednávaní dňa 01. 03. 2012.......................................58,69 €

- účasť na pojednávaní dňa 26. 04. 2012.......................................58,69 €
XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

- účasť na pojednávaní dňa 13. 09. 2012.......................................58,69 €

- vyjadrenie zo dňa 13. 09. 2012...................................................58,69 €
- účasť na pojednávaní dňa 09. 10. 2012......................................58,69 €
- vyjadrenie zo dňa 09. 10. 2012................................................58,69 €
§ režijný paušál spolu v sume 68,01 €: 3x á 7,41 € + 6x á 7,63 €
§ 20% DPH vo výške 109,68 €.

Právna zástupkyňa odporkyne žiadala trovy právneho zastúpenia uhradiť na jej účet
vedený v Tatra banke, a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Pokiaľ sa týka aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, táto

musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.
Skutočnosť, že sa jedná o špecifickú vec, v ktorej postupujú inak správy katastra nehnuteľností, notárske
úrady a inak súdy, na ktorú poukazovala navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 15. 06. 2008, t. j. pred
vyhlásením prvého rozhodnutia súdu vo veci samej pre prípad jej neúspechu v konaní, nepovažoval súd
za dostatočnú a dôvodnú pre použitie tohto ustanovenia. Súd súčasne nezistil ani iné osobité okolnosti,

ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 150 O.s.p. Zohľadnil pritom postoje sporových strán,
okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka žalujúca o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí
do dedičstva po jej právnych predchodcoch, na preukázanie vzniku vlastníckeho práva jej právnych
predchodcov predložila jediný priamy dôkaz, a to výmer o vlastníctve pôdy, s vedomím, že nie je
opatrený úradnou pečiatkou. Na iné dôvody hodné osobitného zreteľa nebolo zo strany navrhovateľky

poukazované a tieto ani neboli súdom zistené. Prelomenie zásady zodpovednosti za výsledok sporu v
podobe ustanovenia § 150 O.s.p. súd preto v danom prípade nepovažuje za dôvodné a opodstatnené.

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd
Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,

XXC/XX/XXXX-XXX
W.: XXXXXXXXXX

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.