Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220175
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115220175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: V.. D. S., nar. XX.XX.XXXX,
V. XX, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šofrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a
určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 24C 89/2015 - 47 zo dňa 09.06.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere
číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012 v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je
záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu

spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, respektíve revolvingu
poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/
revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu po a) za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 Eur a po b) za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 Eur v prípade, ak
bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia
jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť

dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
dohody o poskytnutí služby“, je neprijateľnou podmienkou. Žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 541,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 541,66 Eur odo dňa 14.08.2015 do zaplatenia a zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 341,98
Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti príslušenstva presahujúceho
5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 541,66 Eur od 14.08.2015 do zaplatenia zamietol..

2. V odôvodnení rozhodnutia citoval zákonné ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 52, ods. 1 až 4, § 53
ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, 458 ods. 1, 517 ods. 1, 2, § 563
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § a príslušné ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Uviedol, že posudzovaný právny vzťah, ktorý vznikol
medzižalovanýmažalobkyňouzozmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa26.01.2012je
spotrebiteľským právnym vzťahom. Na základe žiadosti žalobkyne jej bola poskytnutá čiastka úverového

limitu 1.500 Eur so splatnosťou 48/15, s mesačnou splátkou vo výške 77,05 Eur, s celkovou čiastkou vo
výške 3.698,40 Eur, s predpokladanou RPMN za úver vo výške 70,01 %, s ročnou úrokovou sadzbou
úveru vo výške 70,01 %, s priemernou RPMN za úver vo výške 45,66 %, poskytnutá čiastka v revolvingu
bolavyčíslenána628,73Eur,celkováčiastkaprirevolvingu,ktorúmusížalobkyňazaplatiťbolavyčíslená
na 1.849,20 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 64,19 %, pri ročnej

úrokovej sadzbe revolvingu vo výške 80,98 %. Z bodu 6. predmetnej žiadosti vyplýva, že žalovaný
schválil revolvingový úver s poskytnutou čiastkou 1.500 Eur so splatnosťou úveru 48 mesačných splátok
s výškou mesačnej splátky vrátane úrokov 77,05 Eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť
3.698,40 Eur, pri RPMN 66,71%, s ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške 70,01%, s priemernou
RPMN za úver vo výške 45,66%, s poskytnutou čiastkou revolvingu 628,73 Eur, s celkovou čiastkou
pri revolvingu, ktorú musí žalobca zaplatiť, to je revolving plus úroky za celú dobu čerpania revolvingu

1.849,20Eur,predpokladanáRPMNúverupoposkytnutírevolvinguvovýške60,19%,priročnejúrokovej
sadzbe revolvingu vo výške 80,98 %, pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania vo výške 9
%. Súčasťou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere je aj bod 8.
označený ako Dohoda o poskytnutí služby. Text dohody nie je odlíšený ani nijako oddelený od textu
zmluvy a plynule nadväzuje na jej text. Následne je uvedené miesto a dátum žiadosti/zmluvy a podpisy

účastníkov. Žalovaná si okamžite po poskytnutí úveru započítala poplatok vo výške 367,49 Eur. Uvedený
poplatok vyplýval zo služby, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1 písm. a) Dohody o
poskytnutí služby. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad
splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte
nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 367,49 Eur. Mesačná splátka je vo výške

77,05 Eur, pričom, žalovaný nastavil zmluvu tak, že za odklad troch splátok, to je vo výške 231,15 Eur,
má spotrebiteľ zaplatiť poplatok, ktorý je o 136,34 Eur vyšší ako súčet troch prípadných odložených
splátok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je preto nepochybná.
Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo a nepochybne ide o určité percento z poskytnutého úveru,
takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a teda rozhodne nemohol byť

odsúhlasený žalobkyňou. Súd preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka nebola individuálne
dojednaná. Súd pritom zdôrazňuje, že platí prezumpcia práve o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka
nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3 OZ. Dôkazné bremeno o opaku je na
žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.

3. Súd mal za to, že zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru žalovaný vopred vnútil pripraveným
predtlačeným tlačivom žalobkyni aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu.
Tak ako vyplýva z predtlačeného textu zmluvy žalobkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na
predmetnej listine podpísala aj tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o poskytnutí služby, pričom žalovaný
nepreukázal, že žalobkyňu náležite oboznámil o zabezpečovacom inštitúte - Dohode o poskytnutí služby

a o následkoch tohto inštitútu. Žalovaný túto pluralitu právnych úkonov vôbec nezvýraznil, ale naopak
vyvolal dojem, ako keby so žalobkyňou uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného
odporuje bežnej praxi a zvyklostiam, preto je v rozpore s dobrými mravmi a dôvodom neplatnosti podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Zmluva o revolvingovom úvere, ako aj Dohoda o poskytnutí služby je
napísaná veľmi malými písmenami, v rozpore s ust. § 37 Občianskeho zákonníka.

4. V zmluve o revolvingovom úvere absentuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia, preto s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.

žalovaný nemá nárok na úrok. Nepochybne ide o úžernícky úver a ako taký je neplatný. Dohoda o ročnej
úrokovej sadzbe v predmetnej zmluve je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Priemerná úroková mieru nových obchodov pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od
1 roka do 5 rokov v januári 2012 bola vo výške 12,11%. Vzhľadom k tomu, že ide o absolútne neplatnú
dohodu, nie je možné ju modifikovať, a preto má súd vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že

sa spotrebiteľský úver s poukazom na ust. § 11 ods.1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za
bezúročný a bez poplatkov.5. Jedným z dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia je aj plnenie z neplatného právneho úkonu.
Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná ex tunc (od začiatku), čo znamená, že nemohla byť
relevantným dôvodom plnenia. Žalobkyňa preukázala, že suma 367,49 Eur jej vyplatená nebola ale že

bola započítaná na neexistujúcu pohľadávku žalovaného. Žalovaný jej skutočne poskytol úver vo výške
565,62 Eur, pričom schválená výška bola 1.500 Eur. Žalovanému uhradila 1.107,28 Eur. V súvislosti s
neprijateľným poplatkom, úžernou odplatou úveru a tým, že je úver bezúročný a bez poplatkov, vzniklo
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vo výške 541,66 Eur. Žalovaný sa teda na úkor žalobkyne
neoprávnene obohatil a je teda povinný toto obohatenie žalobkyni vrátiť.

6. Vzhľadom na to, že záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol až po 01.02.2013, na výšku
úrokov z omeškania aplikoval súd § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od tohto
dátumu. Základná úroková sadzba ECB k začiatku omeškania je vo výške 0,05 % ročne a výška úrokov
z omeškania tak je 5,05 % ročne, preto súd žalobu v časti príslušenstva prevyšujúceho zákonný 5,05
% ročný úrok z omeškania zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a ich plnú náhradu priznal v konaní
žalobkyni, ktorá mala neúspech len v nepatrnej časti.

II. Obsah odvolania žalovanej

1. V zákonom stanovenej lehote podala voči rozsudku odvolanie žalovaná. Namietala, že závery
súdu týkajúce sa dohody o poskytnutí služby nie sú odôvodnené žiadnymi skutkovými závermi,
ktoré boli zistené na základe dokazovania. Súd sa nezaoberal dohodou o poskytnutí služby ako
celkom. V rozsudku sa totiž neuviedlo, ako a či súd vôbec vyhodnotil obsah čl. 8 ods. 8.6 dohody o

poskytnutí služby, ktorá nevzniká podpisom zmluvy o revolvingovom úvere, ale samostatným podpisom,
nachádzajúcim sa za čl. 8, ods. 8.6. Uzavretie dohody bolo dobrovoľné a teda jej neuzavretie nemá
vplyv na vznik úverovej zmluvy. Žalobkyňa nebola nútená k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere,
ani k dohode o poskytnutí služby. Súd prekročil rozsah svojej kompetencie, keď prijal záver, že
dohoda o poskytnutí služby je súčasťou samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, pretože do jeho

kompetencie nepatrí to, aby menil alebo nahrádzal vôľu účastníkov. Namietala, že neprijateľnosť
označených ustanovení dohody o poskytnutí služby nebola vôbec dokázaná. Ďalej uviedla, že údaj o
splatnosti poslednej splátky vyplýva zo splátkového kalendára, ale aj Oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi. Zmluva obsahuje teda ja údaj dobe jej trvania, v dôsledku čoho spĺňa náležitosti podľa
§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi

sporovými stranami dňa 26.01.2012. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské
vzťahy bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a účinné od 01.04.2015. Na uzavretú zmluvu sa
preto môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2007 osobitne upravili
otázky, neregulované Obchodným zákonníkom. Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na
vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, musí tak učiniť dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením

nového režimu a mechanizmu uplatnenia týchto práv. Pokiaľ pre dotknuté ustanovenie chýba takáto
úprava časovej pôsobnosti, má žalovaná za to, že uvedené ustanovenie sa použije iba na právne
vzťahy, ktoré vznikli najskôr 01. apríla 2015. Otázka platnosti dojednania o úrokoch sa spravuje ust. §
502 Obchodného zákonníka, ktorý v otázke, čo je maximálna výška úrokov odkazuje na § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka. Ak by súd postupoval podľa príslušných ustanovení zákona, nemohol dospieť

k záveru o neplatnosti celého ustanovenia o úrokoch a súčasne by pri dodržaní zákona nebol oprávnený
ani porovnávať úrokovú sadzbu s priemernou úrokovou sadzbou bánk. Ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka určilo ako porovnávacie kritérium „obvyklú odplatu na finančnom trhu“, čo nie je totožné s
priemernou úrokovou sadzbou bánk. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, rozsudok v napadnutom
rozsahu zrušiť a žalobu zamietnuť, alternatívne, vrátiť vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

2. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p.,
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vecprejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

2.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
3. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi sporovými stranami došlo dňa 26.01.2012 k uzavretiu zmluvy

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
ustanovenia§52Občianskehozákonníka,nakoľkožalovanávystupovalavpostavenídodávateľa,keďže
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okrem aplikácie
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sa na predmetný vzťah budú aplikovať

aj ďalšie právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľov.

4. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že úroková sadzba bola v danom prípade dohodnutá vo výške 70,01
% ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu
dobrých mravov (v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov

nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je
vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly
(ustanovenie § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní
pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu
mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne však nie viac ako o 100 % oproti
priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov

zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri nových
úveroch s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov v januári roku 2012, v sadzbe 13,08 %. Úroková sadzba
predmetného úveru je viac ako 5 - násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom
období. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za

užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda
o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v

čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore
s ustanovením § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto
klauzuly sú neplatné (V zmysle ustanovenia § 39 v spojení s ustanovením § 53 odsek 5 ).
5.Odvolacísúdďalejpoukazujenačlánok6odsek1smerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné neuplatniť

nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne keď
určil, že v zmluve uvedená ročná úroková sadzba vo výške 70,01 % je v rozpore s dobrými mravmi a
z toho dôvodu je neplatná.
6. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, presne definuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať. Konkrétne v § 9 ods. 2 písm. f)

a k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Základné,
zákonom predpísané náležitosti zmluvy o úvere, aj o revolvingovom úvere (ako suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov...) teda musia byť priamo obsahom takejto zmluvy (a nie iba
vyvodzované z ďalších k zmluve pridružených dokumentov), pričom priamo v zmluve musia byť uvedené

tak jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o tom, o ktorú
obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Uvedený nedostatok nemožno obhájiť ani tým, že v zmysle
uvedeného Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, v čl. 7 ods. 7.1, obsah zmluvy tvoria aj
prílohy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Za daného stavu je preto nevyhnutné úver považovať,v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez
poplatkov.

7. V ďalšom rozsahu odvolací súd uvádza, že žalovaná zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa
26.01.2012, vnútila žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu,
a to dohodu o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Teda ak chcela
žalobkyňa získať úver, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovanou,
nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného

právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať o nedostatku vôle konajúcej osoby spotrebiteľa
vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovanou ako bolo primárne vo sfére jej záujmu.

8. Zmluva vypracovaná žalovanou a predložená žalobkyni na podpis vzbudzuje zdanie ako keby jej
obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede predtlače
formulára zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva, a to „dohoda o poskytnutí služby“. V prípade

dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine by preto malo byť bežnou praxou a
zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaná
túto pluralitu právnych úkonov nezvýraznila dostatočným spôsobom, naopak vyvolal dojem ako keby
so žalobkyňou uzatvorila len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovanej v bežnej praxi a zvyklostiam
odporuje, a preto je v rozpore s dobrými mravmi.

9. Tak, ako žalobkyňa tvrdila v priebehu konania a žalovaná tvrdenie žalobkyne ani nepopierala,
žalovaná si stiahla pri vyplatení sumy úveru žalobkyni odplatu vo výške 367,49 Eur za službu v zmysle
článku 8 ods. 8.1 dohody o poskytnutí služby. Touto službou žalovaná „nanútila“ žalobkyni možnosť
požiadať o odklad troch splátok. Žalovaná si odplatu vyúčtovala už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu

na to, či žalobkyňa bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje
žalovanú na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť
tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka
na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v

neprospechžalobkyneakospotrebiteľa.Zároveňjetátozmluvnáodmenaneprimeranevysoká,keďžejej
suma dosahuje sumu vyššiu ako je 4 a pol násobok výšky splátky, pričom odložené môžu byť 3 splátky.
Žalovaná nemala právo na takúto odplatu a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku
započítala na pohľadávku žalobkyne na poskytnutie úveru. Žalovaná je povinná vydať túto započítanú
pohľadávku vo výške 367,49 Eur ako neoprávnené obohatenie na úkor žalobkyne.

10. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u
obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o
existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou
na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-

právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia
protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom
uznávaných dôvodov.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je dôvodné prijať záver, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Žalovaná poskytla žalobkyni čiastku 565,62 Eur, pričom žalobkyňa zaplatila súhrne sumu 1.107.28 Eur.
Je zrejmé, že žalobkyňa preplatila poskytnutý úver o sumu 541,66 Eur, čím došlo na strane žalovanej k
bezdôvodnému obohateniu vo výške 541,66 Eur, v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka ako plnenie
prijaté bez právneho dôvodu.

12. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.
1, 2 C.s.p. ako vecne správne.

13. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.15. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu
však vyplýva, že žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli, preto jej odvolací súd
náhradu trov konania nepriznal.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).