Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/160/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7706214787
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7706214787.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcov ad1/ A. A., E.. XX.

X. XXXX, I. D. XXX, A. a ad2/ O.Ú. J., E.. X. XX. XXXX, I. I. E. F. XXX proti žalovanému O.. A. A., E..
XX. XX. XXXX, I. Y. X, A., zastúpený spln. zást. U.. Ľ.Q. D., Š. XX, A., o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý vrátiť do dedičstva po Y. A., rod. B., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX
podiel 1/4-inu z nehnuteľností, ktorý Y. A. darovala žalovanému zmluvou zo dňa 7. 6. 1994, zapísaný
na LV č. XXX, k.ú. K., okres A. ako parc.č. XXX záhrady vo výmere XXXX m2, parc.č. XXX zastavané
plochy vo výmere XXX m2 z rodinného domu súp.č. XXX na parc.č. XXX.

O trovách konania rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodná žalobkyňa Y. A., X.. B., nar. XX. X. XXXX, bytom D. Q.. Č.. XXX, A. podala na súd dňa 27. 10.
2006 žalobu, kde žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni podiel 1/4 z nehnuteľností, ktorý
žalobkyňa darovala žalovanému zmluvou zo dňa 7. 6. 1994, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. K., obec
A. ako parc.č. XXX záhrady vo výmere XXXX m2, parc.č. XXX zastavané plochy vo výmere XXX
m2, z rodinného domu súp.č. XXX na parc.č. XXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť
jej trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že zmluvou zo dňa 7. 6. 1994 darovala žalovanému a jeho
vtedajšej manželke, dcére, A. A., polovicu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. K., obec A.,

vedených ako parc.č. XXX záhrady vo výmere XXXX m2, parc.č. XXX, zastavané plochy vo výmere
XXX m2, rodinný dom súp.č. XXX na parc.č. XXX. Manželstvo žalovaného a jej dcéry bolo rozvedené
rozsudkom OS Michalovce zo dňa XX. X. XXXX, č.k. 8C/505/99, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7. 8.
1999. Týmto rozsudkom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaného a jej dcéry k horeuvedeným
nehnuteľnostiam na LV č. XXX, ktoré patrili v podiele 1 do bezpodielového vlastníctva manželov. V
konaní OS Michalovce č.k. 12C/600/01 navrhovateľa O.. A. A. proti A. A., rod. A. bolo vedené konanie
o vyporiadanie BSM. Návrh bol podaný 11. 7. 2001, žalobca ho zobral späť a uznesením zo dňa

17. 10. 2001 bolo konanie zastavené. V súvislosti s týmto konaním terajší žalovaný urobil písomné
čestné prehlásenie dňa 13. 9. 2001, ktorým sa zaviazal previesť svoj spoluvlastnícky podiel na mal. deti
pochádzajúce z jeho manželstva s dcérou žalobkyne. Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci z uvedeného
čestného prehlásenia nesplnil. V konaní OS Michalovce č.k. 11C/287/01 sa domáhala vrátenia daru,
žalobu zobrala späť, konanie bolo právoplatne zastavené uznesením z 13. 9. 2001. Vrátenia daru sa
domáhala aj v konaní OS Trebišov č.k. 9C/71/03, kde jej žaloba bola zamietnutá rozsudkom zo dňa
17. 5. 2004 v spojení s rozsudkom KS v Košiciach č.k 17Co/228/04 zo dňa 18. 1. 2005. Vzhľadom na

to, že manželstvo žalovaného a jej dcéry A. A. bolo rozvedené rozsudkom OS Michalovce zo dňa 28.
6. 1999 č.k. 8C/505/99, ktorý nadobudol právoplatnosť 7. 8. 1999 a ich bezpodielové spoluvlastníctvo
nebolo vyporiadané dohodou, ani rozhodnutím súdu, ani neprebieha konanie na návrh niektorého z
bývalých manželov podaný do troch rokov od rozvodu manželstva v zmysle § 149 ods. 4 Obč. zák., platí,že nehnuteľné veci patriace do BSM bývalých manželov, sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých
manželov a ich podiely sú rovnaké. Platí teda, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. K., patria do
podielového spoluvlastníctva žalovaného v podiele 1, A. A., X.. A. v podiele 1. Žalovaný sa z domu, ktorý

je predmetom tohto konania, odsťahoval, žil v spoločnej domácnosti počas asi šiestich rokov s inou
ženou, na adrese G. Č.. XX, A. a v dome, ktorý je predmetom tohto konania, neprestajne doteraz býva
žalobkyňasosvojoudcérouA.A.,predtýmA.ajejdeťmi.Žalovanýdňa18.10.2004okolo14.hod.vnikol
do dvora a domu, kde býva žalobkyňa so svojou dcérou a jej deťmi a ako už uviedla, žalovaný sa z tohto
domu odsťahoval pred šiestimi rokmi a odvtedy neužíva dom a ostatné nehnuteľnosti na LV č. XXX. Pri

tomto protiprávnom vniknutí sa žalovaný vyhrážal dcére žalobkyne A. A., predtým A. usmrtením, ujmou
na jej živote a zdraví. Svojim správaním a tým, že takéhoto konania sa dopustil opakovane, vzbudil u
nej a jej dcéry dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční. Pre tento skutok bolo voči žalovanému
uznesením ORPZ ÚJaKP v Michalovciach, oddelením skráteného vyšetrovania, ČVS: ORP-3423/1-
OSV-MI-2004 zo dňa 18. 10. 2004 začaté trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný podľa § 197a ods. 1,
2 Tr. zák. ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Uznesením prokurátora

Okresnej prokuratúry v Michalovciach zo dňa 3. 12. 2004 č.1 Pv 517/2004 bol po vykonaní vyšetrovania
skutok žalovaného postúpený Obvodnému úradu v Michalovciach, odboru všeobecnej vnútornej správy,
oddelenia priestupkov s tým, že ide o priestupok, ktorý má prejednať správny orgán. Konanie podľa
jej vedomostí nie je v čase podania tohto návrhu skončené. Žalovaný bol v minulosti opakovane v
trestnom i priestupkovom konaní stíhaný pre protiprávne konanie, ktorého sa dopustil voči jej dcére.

Žalovaný bol Obvodným úradom v Michalovciach rozhodnutím zo 14. 2. 2001/02750, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14. 2. 2001 stíhaný a konanie bolo zastavené. Žalovaný jej opakovane v roku 2003,
2004, 2005 prikazoval, aby sa vysťahovala do domova dôchodcov, lebo dom nie je jej a nemá tam čo
robiť. Horeuvedené údaje uviedla už v žalobe o vrátenie daru podanej na OS v Michalovciach dňa 10. 6.
2005. V poslednom období sa vyskytli zo strany žalovaného voči nej incidenty, ktoré vzhľadom na svoj

vek, zlý zdravotný stav zle znáša. Pôsobí jej psychické problémy to, že žalovaný má k nej zlý vzťah,
hoci jemu a svojej dcére 7. 6. 1994 darovala nehnuteľnosť. Naposledy, v prvej polovici septembra 2006
prišiel ku nej domov a hrubo sa ku nej správal, vulgárne jej nadával, vyháňal ju z domu, že on chce
dom predať, aby mal peniaze, lebo nemá nič z takého majetku, ktorý nemôže užívať. V dôsledku týchto
a podobných výrokov bola psychicky mimoriadne rozrušená, mala vážne zdravotné ťažkosti a musela

sa obrátiť na pomoc príbuzných. Je presvedčená, že žalovaný svoje konanie nebude popierať, pretože
skutočne ku nemu došlo. V prípade, ak to bude potrebné, navrhne výsluch svedkov prítomných pri tomto
incidente. Žalovaný bol Obvodným úradom v Michalovciach rozhodnutím zo dňa 19. 10. 2001 pod č.k.
OVVS12100/2001,ktorénadobudloprávoplatnosť19.10.2001,uznanývinnýmzospáchaniapriestupku
voči občianskemu spolunažívaniu, pretože sa jej dcére vyhrážal. Žalovaný sa podobných protiprávnych

konaní voči jej dcére opakovane dopúšťal, tieto konania neboli oznamované orgánom činným v trestnom
konaní.Protiprávnekonaniežalovanéhodňa18.10.2004,ktorýmsavyhrážaljejdcéreusmrtenímtakým
spôsobom, že vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, bola naplnená skutková podstata
§ 630 Obč. zák., ktorá jej umožňuje domáhať sa vrátenia daru, pretože sa obdarovaný správa k nej a
k členke jej rodiny, jej dcére tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Je nepochybné, že predmetné

protiprávne konanie žalovaného zo dňa 18. 10. 2004 je hrubým porušením dobrých mravov. Žalovaný
sa správa nezodpovedne k veciam, ktoré boli predmetom darovania, čím prejavuje svoj negatívny vzťah
k daru a tým aj k jej darovaniu. Rozbil vchodové dvere na dome, neplatí dane a poplatky súvisiace s
vlastníctvom domu, nestará sa o stav darovaných nehnuteľností, nerobí žiadne potrebné udržiavacie
náklady, čím jej znemožňuje riadne užívanie predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej býva. Je dôchodkyňa,

má zlý zdravotný stav a zo svojho nízkeho dôchodku musí hradiť náklady na nevyhnutné práce, aby
pozemok nebol zarastený burinou, musela nechať na svoje náklady vymeniť dvere, ktoré žalovaný
rozkopal. Závažným skutkom odôvodňujúcim jej právo na vrátenie daru podľa § 630 Obč. zák. je aj to, že
žalovaný odmietal platiť po dobu dvoch rokov výživné na jej vnúčatá, ku ktorému bol zaviazaný súdom.
Počas týchto dvoch rokov v rámci svojich skromných možností vlastným úsilím nahradzovala to, čo zo

zákona a rozhodnutia súdu bol povinný plniť žalovaný. Poukázala na to, že má 78 rokov, jej zdravotný
stavjevdôsledkuvekuasúvisiacichchorôbzlý,ťažkoznášadlhoročnénegatívnesprávaniežalovaného
ku nej, jej dcére, čím sa jej zdravotný stav neprestajne zhoršuje. O tomto jej zlom zdravotnom stave
žalovaný vie.

Tunajší súd uznesením č.k. 10C/160/2007-107 zo dňa 12. 2. 2008 konanie zastavil s tým, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak podľa § 103 O.s.p. a podľa § 159 ods.
3 O.s.p. (prekážka res iudicata).Toto rozhodnutie prvostupňového súdu bolo uznesením KS Košice č.k. 11Co/82/2008-122 zo dňa 10.
septembra 2008 zrušené s tým, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, pokiaľ konanie v tejto veci
zastavil, svojim nesprávnym postupom odňal žalobcom ako právnym nástupcom zomrelej žalobkyne Y.

A. možnosť konať pred súdom, preto muselo byť napadnuté uznesenie zrušené a vec vrátená súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou o žalobe konať a po vykonanom
dokazovaní o uplatnenom nároku rozhodnúť.

Pôvodná žalobkyňa zomrela počas konania dňa 27. 12. 2007.

Na pojednávaní dňa 4. 11. 2008 právna zástupkyňa žalobcov zmenila žalobu a to tak, že žiadala, aby
súd rozhodol, že žalovaný je povinný vrátiť do dedičstva po Y. A., X.. B., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX.
XX. XXXX podiel 1/4-inu z nehnuteľností, ktorý Y. A. darovala žalovanému zmluvou zo dňa 7. 6. 1994,
zapísaných na LV č. XXX, k.ú. K., F.. A. ako parc.č. XXX záhrady vo výmere X XXX m2, parc.č. XXX
zast. plochy vo výmere XXX m2 z rodinného domu súp.č. XXX na parc.č. XXX a aby žalovaného zaviazal

nahradiť žalobcom trovy konania.

Súd túto zmenu žaloby pripustil.

Žalobkyňa ad1/ na pojednávaní dňa 4. 11 2008 uviedla, že mali medzi sebou so žalovaným rozpory už

počas trvania manželstva, aj potom. V septembri 2006 ju stretol žalovaný v meste, povedal, že príde
ku nej pre peniaze, rozprávali sa na dvore, bol tam prítomný jej známy O. S., medzitým tam prišiel aj
jej brat, žalovaný od nej pýtal peniaze, nadával jej vulgárne, aj ju udrel, potom vyšla von jej matka, jej
tiež nadával, udrel ju a sotil, pričom spadla, prišlo jej zle a musela si zobrať nitroglycerín. Pritom udrel
do zadných vchodových dverí, pričom sklo sa rozsypalo. Jej známy ich chcel chrániť, žalovaný mu dal

facku.Bratprišielvtedy,keďžalovanýjuudrel,videltoavidelnáslednéudalosti,čosastali.Keďžalovaný
videl, že sú v presile, odišiel a povedal, že on si to aj tak všetko vybaví, že má známosti na súde. Trvalo
to pol hodiny až 40 minút a bolo to v časovom rozmedzí od 14.00 hod do 16.00 hod., bola to nedeľa,
aspoň si to myslí. Nadával jej vulgárne a to do "k...v, p...č" tak jej stále nadával a matke vtedy tiež nadával
do "starých k...v, že načo sa do toho stará, že ju zlikviduje." Ešte koncom augusta 2006 sa žalovaný

dostal k domu, rozbil okno na detskej izbe, otvoril si ho, oni sa skryli do spálne, zamkli sa, rozbil okno
aj tam, boli v spálni spolu s deťmi a jej matkou. Ona vyskočila cez okno na dvor a žalovaný kričal na jej
matku, že prečo štve deti proti nemu. Takto sa správal žalovaný aj v minulosti, posledných desať rokov,
najprv volala policajtov, potom už prestala. Ona vtedy zavolala svojho známeho, on je takej robustnejšej
postavy, žalovaný medzitým niečo hovoril s deťmi, keď zbadal, že niekto je na dvore, odišiel preč. Volala

vtedy aj bratovi, on prišiel, keď bolo po všetkom. Ešte začiatkom augusta 2006, syn má narodeniny
XX. X., teda to mohlo byť niekedy vtedy, prišla mu blahoželať K. Y., ktorá je krstná jej deťom, bola tam
aj matka žalobkyne, prišiel tam žalovaný, ona utiekla, žalovaný vtedy tiež vulgárne nadával jej matke.
Ona tam nebola, nevie presne, čo hovoril. V minulosti tiež dochádzalo k udalostiam, o ktorých doteraz
nerozprávala, počas trvania manželstva, aj potom. Deti žili v stálom strese, syn mal psychické problémy,

štyri roky sa liečil na psychiatrii v A.. Bolo to okolo roku 2000. Aj dcéra navštevuje psychologičku. Pred
4 rokmi synovi zistili, že má zväčšené srdiečko, nevie, či to bolo kvôli tomu.

Žalobca ad2/ na tom istom pojednávaní vypovedal tak, že je bratom žalobkyne ad1/ a so žalovaným sú
bývalí švagrovia. Jeho syn má za manželku sestru žalovaného. Pri udalostiach v auguste 2006 nebol

prítomný. Pri udalostiach v septembri 2006 bol prítomný, auto nechal pred susedom. V prvom rade mu
žalovaný povedal, že tam nemá čo robiť, že on tam má trvalý pobyt. Videl všetko to, o čom vypovedala
žalobkyňa. Najviac sa ho dotýkalo to, že jeho matka u žalovaného nebola nič iné len "stará k...a". Videl,
ako došlo k fyzickému útoku, aj na jeho matku, aj na žalobkyňu a tiež k tomu, ako nadával. Bola tam
jeho manželka a tiež O., či ako sa volá. V auguste 2006 pri udalostiach, o ktorých vypovedala žalobkyňa

nebol, zavolala mu a hneď potom prišiel, ale žalovaný tam už nebol. Odišiel, myslí, že autobusom MHD.
Matka a sestra mu hovorili, že žalovaný sotil jednu a sotil druhú a hovoril im, že žena má muža počúvať.

Žalovanýnaďalejtrvalnatom,ženikdyvživotesvojejsvokrenevynadal,všetkyžaloby písala žalobkyňa
ad1/ a dávala ich podpisovať svojej matke. Od 18. 10. 2004 do 31. 10. 2008 na predmetných

nehnuteľnostiach nebol, jeho noha tam nevkročila. Keďže tam fyzicky nebol, nemohol sa ani nikomu
vyhrážať a nikoho napádať.Žalovaný žiadal, aby súd v tomto konaní ako preiudiciálnu otázku vyriešil, či darovacia zmluva, o ktorú
ide v tomto konaní je platná, pretože on tvrdí, že je neplatná. Žiadne dôvody, na základe ktorých by sa
mohol domnievať, že zmluva je neplatná však neuviedol.

Žalobcovia na svoje tvrdenia navrhli vypočuť svedkov a to O. S., I. P., okres A. a K. Y., I. K. X, A..
Týchto svedkov pôvodne v žalobe neoznačili z dôvodu, že predpokladali, že skutočnosti uvedené v
žalobe žalovaný popierať nebude. V žalobe je uvedené tvrdenie, že v "poslednom období sa vyskytli
zo strany žalovaného voči žalobkyni incidenty a to naposledy v prvej polovici septembra 2006", žaloba

bola podaná v októbri 2006, sú tam teda uvedené aj tvrdenia o udalostiach v auguste 2006, keďže je
použité množné číslo.

Na pojednávaní dňa 7. 4. 2009 svedkyňa K. Y. vypovedala, že bolo to v lete v auguste 2006, syn
účastníkov, ktorý je jej krstným synom mal narodeniny, bola vtedy u nich. Dcéra, ktorá je tiež jej krstnou
dcérou, otvorila žalovanému dvere, pričom žalovaný začal kričať, vulgárne sa pýtal, kde je žalobkyňa.

Ona vtedy utiekla. Bála sa ho. Nadával aj matke žalobcov a to hocijako, sprosto, nadával jej do "p...č"
a pod.. Potom odišiel s deťmi do izby. Ona už predtým počula od matky žalobcov, že sa tak správa,
telefonicky jej to povedala. Svedkom takéhoto správania žalovaného bola okrem toho, čo popísala skôr,
no nepamätá si, kedy to bolo. Často chodí ku nim za deťmi a chodila aj za matkou žalobcov. Ako v ten
deň odišiel žalovaný z domu nevie. Ona sa vtedy rozrušila, lebo takéto správanie z jeho strany nečakala.

Vtedy bolo matke žalobcov zle, nevedela, čo má rozprávať, triasla sa, zobrala si nejaké lieky, nevie aké.
Pokiaľ vie, ona to stále tak prežívala, keď žalovaný prišiel, pretože oni jej volali po jeho návštevách a
ju to tiež rozrušilo, čo hovorili.

Žalovaný uviedol, že svedkyňa nevypovedala pravdu. Žiadal, aby súd vykonal konfrontáciu, aby mu

svedkyňa do očí povedala, že tam vtedy bol. Svedkyňa do očí žalovanému povedala, že tam bol, nevie,
či bol pod vplyvom alkoholu, potom sa jej istý čas neozýval.

Na otázku žalovaného, aby svedkyňa povedala, kedy tam prišiel presne o akej hodine a kde bola ona,
svedkyňa vypovedala, že hodinu si nepamätá, bolo to poobede, bolo to po 11. 8., keď mal chlapec

narodeniny. Trvala na tom, že to bolo tak ako uviedla. Políciu nezavolali preto, lebo keď bola v minulosti
skôr volaná polícia, smiali sa do očí žalobkyni a aj jej matke. Zľakla sa aj žalobkyňa, aj ona sa zľakla.
Jej manžel vtedy nemohol tam prísť.

Žalovaný trval na tom, že svedkyňa nevypovedala pravdu. Je v príbuzenskom vzťahu, je krstná matka

ich detí. Svedkyňa má asi na neho ťažké srdce, lebo ich nechcel zastupovať v nejakej obchodnej veci.

Svedkyňa trvala na tom, že vypovedala pravdu, nemá ťažké srdce na žalovaného, ide jej o záujem detí
a o to by malo ísť aj žalovanému.

Svedok O. S. na pojednávaní dňa 7. 4. 2009 vypovedal, že bolo to v septembri 2006, presnejší dátum
si nepamätá, bolo to vo dvore. On tam bol preto, lebo ho žalobkyňa pozvala na kávu, potom tam prišiel
žalovaný. Bol tam taký menší incident, žalovaný dal facku žalobkyni, jej matku sotil, pričom dopadla na
stoličku, chcel udrieť aj jeho, ale on sa uhol. Hovoril niečo o tom, že chce peniaze. Buchol do zadných
dverí, rozbilo sa sklo. Potom odišiel. Žalobkyňa a jej matka sa so žalovaným hádali pri tom incidente a

potom matka žalobkyne brala nejaké tabletky. Na otázku práv. zást. žalobcov, ako oslovoval žalobkyňu
a jej matku žalovaný vtedy, svedok vypovedal, že obidve oslovoval "p...a, k...a" a to viackrát.

Na otázku žalovaného, ako sa dostal do dvora, svedok vypovedal, že nevie presne, ako sa žalovaný
dostal do dvora, on sedel za domom, nevidel na vstupnú bránu. Nevie si spomenúť presnejšie kedy to

bolo, ktorý deň v mesiaci september.

Žalovaný naďalej tvrdil, že tam nebol, teda nemohol ho tam svedok ani vidieť, teda nevypovedal pravdu.

Svedok trval na tom, že vypovedal pravdu.

Žalovaný na svoje tvrdenie, že nebol v čase, ktorý uvádzal a to od 18. 10. 2004 do 31. 10. 2008 na
dvore a v dome žalobkyne ad1/ navrhol vypočuť svedkyne a to svoju matku a svoju sestru.Z výpovede svedkyne U. A., matky žalovaného, súd zistil, že žalovaný bol s ňou doma, ona je
dôchodkyňa, starala sa o vnúčika, žalovaný má veľmi rád deti, takže bol s ňou. Nevie presne, od kedy
žalovanýunichbýval,bolotoasiodroku2004alebo2005.Vnukjesynomjejdcéry,ktorájetupredvolaná

ako svedkyňa a tiež je vnukom žalobcu ad2/. V tom čase syn nebol zamestnaný a nikde nechodil.
Peniaze nezarábal, nemal, kde by išiel za kamarátmi.

Na otázku práv. zást. žalobcov, či rozumela správne, že od r. 2004 alebo 2005 nebol jej syn nikde ani
raz mimo domu, svedkyňa vypovedala, že nebol, nevyšiel z domu bez nej ani raz.

Z výpovede svedkyne D. J., sestry žalovaného, súd zistil, že býva spolu s mamou. Potvrdila, že jej brat
bol stále s mamou doma, bol tam aj jej syn, lebo nechodil do škôlky a žalovaný, jej brat, otvoril kanceláriu
až v roku 2006. Od roku 2004 od kedy začal bývať u nich až do novembra 2006 nechodieval von. Pokiaľ
ide o obdobie august, september, október, tak ako si prečítala, tak určite žalovaný nechodieval nikde
von. Je zamestnaná a chodila do práce, ale volala dosť často domov a väčšinou jej telefón dvíhal brat.

Volala každý pracovný deň, čiže od pondelka do piatku 3-4-krát a sobotu a nedeľu boli doma spolu. Ona
má a jej rodina vyhradenú miestnosť v tomto dome, ktorú užíva. Užívajú však spolu jeden priestor, ten
dom nemá osobitný vchod. Od domu má kľúč iba mama, ona, jej manžel a funkčný vchod je iba jeden,
od ktorého sú tie kľúče.

Svedkyňa uviedla, že vždy predtým, keď žalovaný prišiel ku žalobkyni, hneď o tom vedela, pretože sú
prepojení rodinne, žalobca ad2/ je jej svokor a vždy žalobkyňa ad1/ volala políciu na žalovaného, políciu
zavolala aj na jej mamu a otca, keď tam prišli. Tiež volala žalobkyňa ad1/ po týchto incidentoch ku nim
domov. V tomto prípade, ktorý je tu tvrdený, a ktorý sa nestal, to nebolo, teda keby sa stal, tak určite by
žalobkyňa ad1/ políciu volala. Bolo to tak v roku 2004, keď tam žalovaný bol, hneď volal ku nim domov

žalobca ad2/ a vtedy žalobkyňa ad1/ volala políciu.

Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že svedkyne vypovedali, že počas 4-5 rokov žalovaný ako
dospelý, svojprávny človek neopustil bez ich prítomnosti dom, kde spolu bývajú ani jeden raz. Tomuto
tvrdeniu je veľmi ťažko uveriť. Výpoveď svedkýň je zrejme motivovaná pomôcť žalovanému. Predložila

súdu do spisu zápisnicu z pojednávania vo veci 7P/339/2007 zo dňa 2. 2. 2009, kde žalovaný
uviedol, že na začiatku podnikania v júli 2006 obdržal príspevok cestou úradu práce v celkovej
výške 111 100,-Sk, pričom sa jednalo o účelové prostriedky na zariadenie kancelárie, aby mohol začať
vykonávať podnikateľskú činnosť. Sama táto skutočnosť vyvracia tvrdenie žalovaného a tiež aj svedkýň,
že neopustil počas tohto obdobia dom, pretože ťažko by tento príspevok vybavil, pokiaľ by vôbec

nevychádzal z domu. Tiež vyvracia tvrdenie vypočutej svedkyne, sestry žalovaného, že začal podnikať
v novembri 2006 a dovtedy bol stále doma. Je ťažké uveriť tvrdeniu tejto svedkyne, ktorá celý pracovný
týždeň chodí do práce a napriek tomu tvrdí, že žalovaný je stále doma. Vyplýva z toho, že svedkyne
vo výpovedi klamali.

Z rozsudku OS Trebišov na čl. 98 až 91 spisu č.k. 9C/71/03 zo dňa 17. 5. 2004 súd zistil, že žaloba
žalobkyne Y. A. proti žalovanému O.. A. A. bola zamietnutá. Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému
vydania 1/4-iny rodinného domu a pozemkov, ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy medzi
účastníkmi konania zo dňa 7. 6. 1994. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že predmetný podiel darovala
zaťovi, žalovanému z toho dôvodu, že do rodinného domu bolo potrebné investovať a žalovaný tvrdil, že

finančné prostriedky poskytnú jeho rodičia. Súd v tomto rozhodnutí konštatoval, že nebolo preukázané,
že sa jej žalovaný vyhrážal, v konaní konkrétne neuviedla, kedy, za akých okolností, pred kým sa takto
žalovaný voči nej správal. Na túto skutočnosť navrhla vypočuť svojho syna pána J., ktorý odmietol
vypovedať vzhľadom na svoj blízky vzťah tak k žalobkyni, ako aj žalovanému. Z predložených
listinných dôkazov súd nezistil, že by sa žalovaný bol vyhrážal žalobkyni. Ďalším dôvodom na vrátenie

daru bolo to, že žalovaný sa zle správal voči jej dcére A. A. počas jej trvania manželstva, aj po rozvode
manželstva, a to bez bližšej špecifikácie. Túto skutočnosť potvrdila aj dcéra žalobkyne, ktorá bola
vypočutá ako svedkyňa, ktorá zároveň predložila aj listinné dôkazy a to trestné oznámenie, uznesenie
OO PZ Michalovce o odložení veci, z obsahu ktorých vyplýva zlé správanie sa žalovaného výlučne
proti nej. Podľa názoru súdu správanie sa žalovaného bolo v určitej miere vyvolané samotnou bývalou

manželkou, ktorá po rozvode manželstva bránila žalovanému ako otcovi stretávať sa s mal. deťmi, čo
bývalámanželkažalovaného,dcéražalobkyne,aninepoprela.Súdskonštatoval,žeanipritomtodôvode
nejde o také porušenie hrubých mravov vo vzťahu k dcére žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo vrátenie
daru žalobkyne.Súd rozhodol rozsudkom č.k. 10C/160/2007-215 zo dňa 09. 06. 2009 a to tak, že žalobe vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 5Co/352/2009-295 zo dňa 04. 03. 2010 rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po vrátení veci súd prvého stupňa okrem
opätovného výsluchu svedkov zistí zo záznamu o privolaní rýchlej zdravotníckej pomoci právnej

predchodkyni žalobcov, či tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní sú pravdivé, či on privolával
zdravotníckupomocvčaseneprítomnostižalobkynead1/.Súdprvéhostupňasanezaoberalnámietkami
žalovaného v konaní, že v čase od 08. 10. 2004 do 31. 10. 2008 vôbec nebol v dome ani na dvore, kde
býva žalobkyňa ad1/ a kde bývala aj pôvodná žalobkyňa Y. A..

Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu.

Zo správy NsP Š. D. A. a.s. (na čl. 364 spisu) vyplýva, že vyhľadávaním v archíve nemocnice, ktorá
záznamy zdravotnej dokumentácie NsP prevzala po subjekte NsP v právnom režime príspevkovej
organizácie, kedy táto zabezpečovala prevádzkovanie sanitných vozidiel rýchlej lekárskej pomoci (RLP)
ako ambulantnej služby, zistili, že záznamy vedené v knihe dispečera ako aj iné súvisiace ambulantné

záznamy z roku 1998 boli z dôvodu, že doba ich uschovávania už pominula, skartované so súhlasom
štátneho archívu.

Svedok B. A. vypovedal, že si pamätá, že potom ako sa rodičia rozviedli, prestali spolu žiť, žalovaný
sa viackrát dobýjal ku nim domov, bol opitý, mal potom aj také sny, že pred niečím uteká, nemal vtedy

veľa rokov, ale pamätá si to. Pamätá si to, že rozbil telefón, okno, pamätá si, že v lete, keď mal 12 rokov,
bolo to okolo jeho narodenín, bolo to v roku 2006 tiež prišiel, vtedy udrel mamu, bránil ju jej kamarát,
ktorý tam bol na návšteve, žalovaný bol rozčúlený, sotil babku, rozbil dvere za babkou, on sa tak správal
aj predtým, zvykol mamu biť. Vtedy ju jej kamarát zastával, mama volala svojho brata, potom žalovaný
odišiel preč. Predtým, keď sa niečo také stalo, volali políciu, dobýjal sa žalovaný do domu viackrát, bolo

to aj pred tou udalosťou, aj po tejto udalosti. Mali také staré okno na prízemí, ktoré sa dalo ľahko otvoriť
alebo rozbiť, potom sa stalo, že rozbil okno na spálňových dverách a odomkol si kľúčikom, lebo ho
nevybrali, mama vtedy vyskočila cez okno, vtedy bola bosá, oni ostali v izbe. Vtedy to bolo tak, že išla
na cestu, pribehli tam susedia. Nevie, či prišli aj policajti, policajti, keď predtým aj prišli, boli neschopní,
pozerali na neho, čo robí, dovolili mu aj rozbiť telefón. Preto sa so sestrou, s mamou, aj s babkou zamkli

v spálni a zamkli aj chodbu, lebo aj tá sa dala zamknúť, bola s nimi zamknutá aj babka, lebo aj ona
sa ho bála. Babka sa žalovaného bála. Raz mu povedala, že nikoho sa tak nebojí ako jeho. Vypovedal
pravdu, bolo to tak ako uviedol. Potom ako žalovaný ku nim takto chodil, mala babka problémy s tlakom.
Museli k nej volať sanitku, brala tabletky, tak si to pamätá. Jeho žalovaný nikdy nezbil, no mamu áno,
mal 6 alebo 8 rokov, pamätá si, že ju bil, on matku objal a vtedy žalobkyňu búchal žalovaný po hlave,

pretože jeho by nekopal. Vtedy žalovaný kopal žalobkyňu. Tak si to pamätá, bolo to tak. Je veriaci katolík
a vypovedal pravdu. Hocikedy prišiel žalovaný opitý, vyvádzal, určite mal niečo vypité. Keď nemal vypité,
prišiel skôr, prišiel autobusom, tak sa pozerali, či príde autobusom alebo nie. Chodil po večeroch opitý
domov. Bolo to tak aj po rozvode rodičov, viackrát sa to stalo. Nepamätá si presne, či v auguste 2011
volali políciu, mal deväť rokov, stále zažíval stres, neznačil si to do diára, ani nič také. Svedok vypovedal,

že nie stále, ale vtedy, keď nebolo inej možnosti, keď neprišli susedia alebo mamin brat. Keď bol niekto
na návšteve, žalovaný sa správal inak, trochu sa možno krotil, no keď bola na návšteve krstná, viacej
si dovolil. Najviac si dovolil, keď boli sami doma, vtedy zvykli volať políciu, lebo nič iné sa nedalo robiť,
nevedeli si pomôcť.

Na otázku žalovaného, či volali políciu 31. 05. 2008, svedok vypovedal, že pamätá si, že naposledy,
keď žalovaný bol u nich, bolo to pred 2-3 rokmi, políciu volali, policajti sa vtedy správali ako keby boli pri
ňom, on vtedy hovoril, že chce ísť dnu, pamätá si, že keď ho dávali do auta, tak policajti sa ešte smiali
spolu s ním, debatovali a smiali sa. Mal 12-ste narodeniny, bolo to okolo jeho narodenín, bolo to pár dní
predtým, vtedy žalovaný prišiel oknom, je to okno na jeho izbe vedľa vchodových dverí. Vtedy sa zamkli

v spálni. Bolo to vtedy strašné, lebo sa zamkli, mysleli si, že sú v bezpečí, vtedy rozbil žalovaný okno,
videla mama zakrvavenú ruku ako si odomkýna, tak vtedy vyskočila. Bolo to tak, že rozbil žalovaný okno
na jeho izbe, tým vošiel dnu a potom rozbil vchodové dvere do spálne a otvoril si kľúčom. Táto udalosť
bola okolo jeho 12-stich narodením. Vo svojej svedeckej výpovedi vypovedal pravdu.Svedok U.. K. A. vypovedal, že vie o čo ide v tomto konaní. Zaoberá sa numerológiou, v ten deň bol
za ním jeho syn, ktorý sa chcel ženiť sa spýtať na dátum sobáša, kedy mu odporúča, teda vie, že to

bolo v roku 2006. Bolo to v lete, bolo to v sobotu, syn je zamestnaný v Košiciach, tak prišiel so svojou
nastávajúcou, on mu stanovil dátum na 28. 10. 2006 ako dátum sobáša. Potom išiel do domu žalobkyne
na bicykli, niesol jej CD. Poznali sa na kurze nemčiny, bolo to CD k cvičeniu jogy, relaxačná hudba,
ktorú od neho pýtala. Niesol jej to preto, lebo jej to pred niekoľkými týždňami sľúbil. Pozvala ho ďalej,
že mu dajú napiť vody, sadli si v predsieni, bola tam staršia pani, bola to matka žalobkyne. Potom sa

roztvorili na predsieni dvere, stál tam žalovaný, bez pozdravu a začal kričať, či majú peniaze, používal
pri tom aj hrubé slová, žalobkyňa sa ozvala, chcel ju udrieť, ale zasiahol nie na tvár ale na plece, jej
mama vtedy vstala, do nej sotil, potom keď sa posadila videl, že berie nejaké tabletky, obidve oslovoval
vulgárnymi slovami, pýtal sa, kde sú deti. Povedali mu, že nie sú doma. Aj jeho žalovaný oslovil s tým,
„čo tu ty chcel ty starý k...“. Povedal v súvislosti s peniazmi, že má spôsob alebo cesty, že si to vybaví.
On sa tam cítil nedobre, chcel už odísť preč, žalovaný, keď sa dozvedel, že tam deti nie sú, odišiel.

On tam ešte zostal a asi po polhodine vyšiel von sa pozrieť, či nie je niekde nablízku. Povedal im, že
tam už nie je a potom odišiel. On predtým ani žalobkyňu, ani žalovaného nepoznal. Z roboty bola taká
možnosť, že mohol ísť na kurz nemčiny, tak to využil. Na nemčinu chodila aj žalobkyňa. Od r. 1994 chodil
pravidelne na jogu, chodila tam aj ona. Žalobkyňa chodila pravidelne, raz tam bola aj jej dcéra, žalobkyňa
ho požiadala, aby ju odprevadil na autobus, potom dcéru žalobkyne pochválil, že je zhovorčivá, že vie

dobre komunikovať. Od vtedy sa so žalobkyňou stretávajú, ale len na joge, kde ona občas príde. Svedok
uviedol, že vypovedal pravdu, bolo to tak ako popísal. Matke žalobkyne žalovaný povedal: „a ty piča, čo
sa ozývaš?“ Bolo to vtedy, keď chcela brániť dcéru. Vtedy, keď vstala, aby ju šla brániť. Bola rozrušená.
Mala tam položené tabletky, zobrala ich, zapila, bolo to asi niečo na ukľudnenie.

Na otázku práv. zást. žalobcov, prečo sa svedok išiel pozrieť, či žalovaný tam ešte je, svedok uviedol,
že ho o to požiadali žalobkyňa s jej matkou, mali strach, mysleli si, že sa žalovaný vráti, rozprávali, či
volať políciu, rozmýšľal, kde sa to dostal. Mali strach, preto ho požiadali, aby sa išiel von pozrieť.

Žalovaný žiadal, aby sa svedok vyjadril, či si je vedomý, že za krivú svedeckú výpoveď mu hrozí trest

odňatia slobody 10 rokov.

Svedok uviedol, že vypovedal pravdu, na niečo také sa zabudnúť nedá. Potom sa žalobkyne na to pýtal,
veľmi sa divil, že v akom strese môže žiť. Má vysokoškolské vzdelanie, ale s takýmto niečím sa nestretol,
nevie, ako sa môže vysokoškolský človek tak správať.

Svedkyňa Ľ. D. vypovedala, že je sestrou žalovaného. On istý čas žil v spoločnej domácnosti s jej
matkou a druhou sestrou. Informácie má od neho. Pokiaľ vie, už je to štvrtý spor v poradí ohľadom
vrátenia daru. Je to dané hodnotovým rebríčkom žalobkyne. Bola svedkom jedného incidentu a to, keď
v roku 2008 žalobkyňa telefonicky volala políciu pričom klamala, ona vtedy bola na dvore. Preto sa

domnieva, že nie je možné, aby v roku 2006 žalovaný bol u nej a ona by nevolala políciu. Vtedy v
roku 2008 sa o tom presvedčila. Vie od žalovaného, že vždy predtým a vždy potom volala políciu, len
v tom jednom prípade v roku 2006 ju nevolala. V roku 2008 dostala informáciu o tom, že žalovaný je
prítomný u žalobkyni, išla som sa presvedčiť, vtedy som bola svedkom toho, že tam bol žalovaný, bola
tam aj policajná hliadka, pričom napriek tomu, že hliadka tam bola, žalobkyňa volala políciu telefónom z

domu, nevie akou linkou, pričom žiadala, aby prišli, lebo sa jej žalovaný vyhráža. Ona žiadne vyhrážky
nepočula. Keď prišla na dvor, žalovaný tam už bol a bola tam už aj policajná hliadka. Na základe tejto
skutočnosti má dôvod sa domnievať, že incidenty, ktoré popisuje žalobkyňa od roku 2006 sa nezakladajú
na skutočnosti. Vtedy to skončilo tak, že všetci v pokoji odišli. Za ten čas, keď ona bola na dvore,
sa žalovaný žalobkyni nevyhrážal. Ďalej uviedla, že v roku 2006 bola nezamestnaná, má ekonomické

vzdelanie, poskytovala žalovanému pomoc pri vybavovaní záležitostí ohľadom rozbehnutia advokátskej
kancelárie. Prevažnú časť trávila u matky, potrebovali zabezpečiť zmluvy s úradom práce, vybavovala to
ona, keď bola potrebná súčinnosť žalovaného, vybavovali to spoločne, vtedy aj spolu stretli žalobkyňu
v meste. Žalovaný vytváral podmienky na otvorenie kancelárie v júli 2006, povolenie z úradu práce
získal v septembri 2006, kedy otvoril kanceláriu. Tým chcela povedať, že v auguste a septembri 2006

sa zdržiaval žalovaný na adrese bydliska ich matky. Je vydatá, má svoju rodinu. Má dieťa. Prevažnú
časť dňa bola u matky. Cez víkendy niektoré hodiny počas dňa trávila u matky tiež spolu s dcérou.Žalobkyňa uviedla, že ohľadom telefonátu to bolo tak, že žalovaný sa vyhrážal dcére, že ju zabije, ona
sa potom dostala na psychiatriu, je to v správe uvedené, bolo to pol dvanástej v noci. Vie, že to bolo
tak, že zbil svoju mladšiu sestru, tá ho vyhodila, v azylovom dome ho nezobrali, tak chcel prísť k nim.

Hliadku volala preto, že mala obavu o život, lebo opakovane povedal, že ju zabije a deti dá do ústavu.
Nevedela, že policajná hliadka bola na ulici, teda preto volala policajnú hliadku. Žalovaný povedal, že
on oznámil policajnej hliadke, že ide domov po 10 rokoch. On ju asi zavolal so sebou.

Žalovaný uviedol, že neuniesli žalobcovia dôkazné bremeno, všetko, čo uviedli nie je pravda, klamali,

tiež svedkovia, ktorí boli vypočutí v konaní klamali. Klamal aj neb. svedok S., aj ďalší svedkovia, syn
účastníkov. Každý tvrdí niečo iné, nepamätajú si presne dátumy, aj syn čo rozprával nie je pravda, nikdy
žalobkyňu neudrel. Čo syn popisoval, že sa dostal do domu cez okno sa stalo v roku 2001 nie tak ako
on uvádza v roku 2006, potom sa ale syn znervóznil, potom si to presne nepamätal. Žalovaný uvádza,
že on nikdy nepil a nikdy nemal problém s alkoholom. Keby zobrali žalobu späť, na tomto súde je žaloba
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, on by tiež túto žalobu zobral späť a previedol by, keď syn

nadobudne 18 rokov, podiel na deti. Dávno by už previedol nehnuteľnosti na deti, no má zákaz súdom
disponovať s podielom nehnuteľnosti. Pokiaľ by naozaj svokru udre, ona podávala žalobu, tak určite by
to tam uviedli, bola by ošetrená aj lekárom, bola by o tom správa, pričom hovoria o tom viackrát a to
začiatkom augusta, polovicu augusta, začiatkom septembra, na konci septembra.

Právna zást. žalobcov uviedla, že pôvodná žalobkyňa sa už raz ocitla v situácii, keď na základe prísľubu
žalovaného zobrala žalobu späť, teda napriek tomu, že toto súdne konanie prináša stres a nepríjemné
situácie najmä žalobkyni, chce v konaní pokračovať.

Z potvrdenia ÚPSVaR v Michalovciach zo dňa 07. 11. 2008 súd zistil, že dňa 07. 11. 2008 na požiadanie

matky sa v ich RPPS uskutočnil rozhovor s A. A., nar. XX. XX. XXXX, I. A., D. XXX. V rozhovore A.
uviedla, že dňa 31. 10. 2008 v piatok vo večerných hodinách (po 22.00 hod.) hlasným búchaním na
vchodové dvere ich rodinného domu vyľakal ju, jej brata aj mamu jej otec A. A.. Kričal, že mamu zabije
a ich (deti) dá do detského domova, aby ich vychovávali opatrovateľky. Toto správanie A. pripomenulo
jeho vyčíňanie z doby, keď ešte býval s nimi a bil jej mamu, im nadával a k starej mame sa tiež neúctivo

správal (nadával jej, aj ju udrel). Preto ju to veľmi rozrušilo, rozplakala sa a mala veľký strach. Otec tiež
hovoril, že mama sa dnes (na Dušičky) stretne so svojou mamou aj otcom (ktorí sú mŕtvi). A. potom túto
i nasledujúcu noc nemohla spať. Hovorí, že nechce, aby otec za nimi chodil, najmä nie v noci a nechce,
aby býval v ich dome, ona sa ho bojí a nechce už takéto scény prežívať.

Z rozhodnutia OÚ Michalovce zo dňa 23. 04. 2009 (čl. 190) vyplýva, že konanie o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa ad1/ a to, že 31. 10. 2008 v čase
po 22. hod. odmietla pustiť do rodinného domu na ul. D. Č.. XXX K. A. žalovaného sa zastavuje a tiež
sa zastavuje konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný
tým, že sa dňa 31. 10. 2008 v čase po 22.00 hod. vo dvore rodinného domu na ul. D. Č.. XXX K. A.

vyhrážal svoje bývalej manželke A. A., že ak neotvorí dvere, tak ich vykope a zabije a zlikviduje ju aj
ich deti.

Svedkyňa K. Y. na pojednávaní dňa 06. 09. 2012 vypovedala, že trvá na svojej výpovedi, ktorú už v tomto
konaní uviedla. Bolo to tak ako vtedy uviedla. Aj preto, že čas plynie, má aj iné starosti, podrobnejšie

sa ku tomu vyjadriť nevie, ale vie určite, že tam v auguste 2006 bola, boli tam aj jej deti, vtedy tam bola
ešte matka žalobcov, boli tam aj žalobcovia a boli tam deti účastníkov. Vtedy to bolo tak, že on tam
prišiel, videla žalovaného, že tam prišiel, nadával nebohej matke žalobkyne, nadával žalobkyni, kričal aj
na deti. Čo bolo ďalej si už presne nepamätá. Boli tam aj iní ľudia, no kto presne, už si nepamätá, ona k
nim chodila viackrát. Stalo sa viackrát, že žalobkyňa jej telefonovala, že žalovaný jej jednak telefonoval,

vyhrážal sa telefonicky, ale telefonovala jej, že tam prišiel. Ona jej stále volala, keď sa niečo dialo. Vie,
že ešte raz tam bola, keď žalovaný znovu prišiel, bolo to po auguste 2006, videla ho tam, vtedy utiekol,
vtedy búchal na okná, už si viac o tom nepamätá, čo sa tam vtedy udialo. Nepamätá si presne tieto
udalosti preto, že toho bolo veľa, počula o tom od žalobkyne telefonicky. Chce ešte uviesť, že po tom,
čo tu bola vypočutá na súde minule, žalovaný sa jej vyhrážal, išiel ju udrieť, videl to aj žalobca. Vyhrážal

sa jej aj v meste A., ona sa otočila. Podala na neho trestné oznámenie. Aj matka žalobcov jej viackrát
telefonovala, že sa jej žalovaný vyhráža, že jej nadáva, že nevie, čo má robiť, že sa to bojí povedať
dcére. Vzťahy žalovaného s jeho svokrou už v tom čase dobré neboli, možno boli dobré na začiatku,
keď uzavreli manželstvo jej dcéra so žalovaným, vtedy, keď tam v auguste bola, tak žalovaný nadávalvšetkým, jej povedal „stará kurva však ty zdochneš“, kričal aj iné vulgárne slová, všetko si nepamätá.
Ona sama konkrétne má z neho strach, strach z neho mala aj jeho svokra a tiež aj žalobkyňa.

Z uznesenia OR PZ ČVS: ORP-607/JP-RV-2009 zo dňa 11. 12. 2009 súd zistil, že podozrenie z prečinu
krivej výpovede K. Y. a O. S. v konaní 10C/160/2007 OS Rožňava odmietol, pretože nie je dôvod na
začatie trestného stíhania.

Uznesením Okresnej prokuratúry v Rožňave zo dňa 20. 08. 2010 bola zamietnutá sťažnosť žalovaného

proti tomuto uzneseniu.

Súd v konaní vykonal všetky navrhnuté dôkazy.

Ich vyhodnotením jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach zistil takýto skutkový stav:

Z výpovede jednak účastníkov konania - žalobcov a najmä svedkov súd zistil, že správanie žalovaného
ako obdarovaného napĺňa znaky hrubého nevďaku, ako má namysli zákonná úprava - § 630
Občianskeho zákonníka. Vypočutí svedkovia popisovali zlé, hrubé správanie sa žalovaného voči právnej
predchodkyni žalobcov (aj voči žalobkyni ad1/). Súd uvádza ich výpovede v odôvodnení rozsudku skoro
doslovne, pretože to považuje za dôležité. Boli poučení o následkoch krivej svedeckej výpovede, na

svojej výpovedi trvali. Nebolo preukázané, že svedkovia klamali, napriek tomu to žalovaný stále tvrdí.
Spochybňuje ich výpoveď tým, že nepresne vypovedajú o všetkých okolnostiach. Súd je toho názoru,
že pri väčšom časovom odstupe, pri výpovedi svedkov o skutočnostiach, ktoré sa ich netýkajú až tak
osobne, môže dôjsť k nejakým nepresnostiam. Súd nemá dôvod neveriť výpovediam svedkov o hrubom,
vulgárnom oslovovaní právnej predchodkyne žalobcov žalovaným. Súd to kvalifikuje ako porušenie

dobrých mravov značnej intenzity. Tu prvostupňový súd dodáva, že tento skutkový stav považuje za
preukázaný.

Na tvrdenie žalovaného o tom, že od 08. 10. 2004 do 31. 10. 2008 nevkročil na predmetné nehnuteľnosti
súd vykonal dokazovanie výsluchom matky žalovaného a jeho sestry, iné dôkazy žalovaný nepredložil.

Matka žalovaného vypovedala, že žalovaný nevyšiel z domu v roku 2004 a 2005 ani raz, o ďalších
rokoch nehovorila. Sestra žalovaného D.E. J. vypovedala, že žalovaný od roku 2004 do novembra 2006
nechodil nikde von, čo súd nemôže považovať za celkom objektívne, pretože svedkyňa v tom čase
pracovala, starala sa o dieťa, teda nebola stále doma so žalovaným.

Žalovaný neustále tvrdí, že žalobcovia klamú a že klamú nimi navrhnutí svedkovia.

Súd však zistil, že práve žalovaný klame, keď na pojednávaní dňa 07. 02. 2012 (na čl. 384) uviedol po
výsluchu svedkov, že nikdy nepil a nemal problém s alkoholom. Súd má iné poznatky zistené z rozsudku

tunajšieho súdu 10C/465/2002-670 zo dňa 27. 04. 2009, str. 14 (čl. 456).

Súd pristúpil k vykonaniu aj takého dôkazu (výsluchu syna) napriek tomu, že malo na na tohto svedka
viditeľne zlý psychický dopad a to z dôvodu, že žalovaný o všetkých svedkoch vypočutých na okolnosti
uvedené v žalobe tvrdí, že klamú. Súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti výpovede aj tohto svedka.

Žalobcovia najprv navrhli vypočuť aj dcéru účastníkov, no pre jej zlý psychický stav tento dôkaz neskôr
nežiadali vykonať.

Súd sa snažil, aby sa vec vyriešila mimosúdne, s čím žalovaný aj spočiatku súhlasil - prevodom jeho
spoluvlastníckeho podielu na deti žalovaného a žalobkyne ad1/. Aj napriek tomu, že súd dal účastníkom

dostatočný priestor (časový aj navrhované spôsoby riešenia) nedošlo k tomu.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci
sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o
porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania v
priebehu pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrýchmravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky,
neposkytnutie potrebnej pomoci.

Právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká (§ 579 ods. 2). Ak
darca za svojho života urobil voči obdarovanému prejav smerujúci k vráteniu daru, môžu sa jeho dedičia
domáhať vydania predmetu daru, prípadne zaplatenia peňažnej náhrady.

Správanie sa žalovaného voči pôvodnej žalobkyni a tiež aj voči žalobkyni ad1/ a to najmä oslovovanie

hrubými vulgárnymi výrazmi, súd naďalej považuje za hrubé porušenie dobrých mravov. Podľa názoru
súdu bola správaním sa žalovaného dosiahnutá potrebná intenzita, ktorú § 630 Občianskeho zákonníka
vyžaduje ako predpoklad dôvodnosti vrátenia daru. Toto jeho správanie sa, ktoré bolo v konaní
preukázané, malo zlý vplyv na zdravotný stav žalobkyne, čo bolo tiež v konaní preukázané.

Z tohto podstatného dôvodu súd žalobe vyhovel.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3, O.s.p. osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.