Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715204904
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715204904.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov 1/ J. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. B. XXX, XXX XX V. O. M., 2/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. XXX, XXX
XX V. O. M., žalobcovia obidvaja v zastúpení JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom B. XX, XXX XX G.
J., proti žalovanej: ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Radlinského 10, 813 23 Bratislava, IČO
35 799 200, v zastúpení právne - URBÁNI & Partners s. r. o. so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská
Bystrica, IČO 36 646 181, o určenie neexistencie záložného práva, na základe odvolania žalobcov 1/ a
2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 15C/167/2015-257 zo dňa 14.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a procesný návrh žalobcov 1/ a 2/ na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanej p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia (po pripustení zmeny
žaloby na pojednávaní konanom dňa 03.10.2016) domáhali voči žalovanej o určenie neexistencie

záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E. B., Obec E. B., stavba -
rodinný dom so súpis.č. XXX na parc. registra „C“ parc.č. 390/3 a pozemky vedené ako parcely registra
„C“ pod parc.č. 390/2 o výmere 651 m2, parc.č. 390/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 139 m2,
zapísané na liste vlastníctva č.XXX.

2. Žalovanej (ako úspešnej strane sporu v celom rozsahu) priznal súd právo na náhradu trov konania
vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ (neúspešné strany sporu).

3. Súd sa prioritne zaoberal charakterom žaloby, ktorej predmetom je určenie neexistencie záložného
práva, následne konštatoval, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Žalobcovia zdôvodnili naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, že sa jedná
o zásah do ich práva na bývanie, čo je právom ústavným. Naliehavý právny záujem žalobcov spočíva
v tom, že vlastnícke právo je Ústavou SR aj medzinárodnými zmluvami chránené ako základné právo
(čl. 20 Ústavy SR). Žalobcovia majú právo na nedotknuteľnosť súkromného a rodinného života (čl. 19

Ústavy SR), ako aj právo na nedotknuteľnosť obydlia (čl. 21 Ústavy SR).

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorili dňa 18.12.2006 so žalovanou
zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 17163914/475747204. Na základe tejtozmluvy bol žalobcom 1/ a 2/ poskytnutý mimoriadny medziúver pod č. 17163914 vo výške 1.500.000,-
Sk a zároveň im bol poskytnutý aj stavebný úver pod číslom 475747204 vo výške 150.000,- Sk. Na
zabezpečenie predmetnej zmluvy bola dňa 18.12.2006 uzavretá zmluva o zriadenie záložného práva k

nehnuteľnostiam podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom
záložnej zmluvy podľa čl. I bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia
pohľadávky záložného veriteľa. Žalovaná v predmetnom zmluvnom vzťahu bola v pozícii záložného
veriteľa a žalobcovia 1/ a 2/ sa stali záložcami nehnuteľností. Podľa čl. II zmluvy o záložnom práve
záložné právo sa zriadilo na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX za účelom zabezpečenia pohľadávky,

ktorá vznikla zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 17163914/475747204 (ďalej
len „úverová zmluva“), pohľadávky na uhradenie úrokov, úrokov z omeškania a všetkých poplatkov,
účelne vynaložených nákladov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, pohľadávky, ktorá vznikne v dôsledku
odstúpeniaodúverovejzmluvy alebovdôsledkujejvýpovede,alebooznámenímopredčasnejsplatnosti
poskytnutého úveru, pohľadávky, ktorá vznikne z dôvodu bezdôvodného obohatenia, z dôvodu zániku
úverovej zmluvy iným spôsobom, ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním. Záložná zmluva bola

na základe podaného návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zapísaná na predmetnom LV pod V
4720/06. Žalobcovia 1/ a 2/ prestali splácať poskytnutý mimoriadny medziúver a stavebný úver (úver
riadne splácali do roku 2009), stalo sa tak z dôvodu úrazu žalobcu 2/ a dlhodobej práceneschopnosti a
od roku 2013 z dôvodu, že obaja sa stali invalidnými dôchodcami a dostali sa do vážnych finančných
problémov. Žalobcovia tvrdili, že žalovanú požiadali o splátkový kalendár, tá im však ponúkla dlh splácať

v splátkach po 4.800 eur, čo pre nich bolo neúnosné. Následne im boli ponúknuté splátky vo výške 950
eur, čo bolo takisto z ich strany nemožné splniť.

5. Súd z vykonaného dokazovania zistil ďalej, že žalovaná ku dňu 31.05.2014 z dôvodu, že žalobcovia
1/ a 2/ prestali splácať mimoriadny medziúver a stavebný úver, odstúpila písomne od úverovej zmluvy

jednostranným právnym úkonom zo dňa 03.06.2014 (odkaz súdu na č.l. 27 spisu), pristúpila ku
zosplatneniu celého zostatku úveru a zároveň vyzvala žalobcov k zaplateniu celej splatnej sumy aj s
príslušenstvom vo výške 52.977,73 eur. Odstúpenie žalovanej od úverovej zmluvy ku dňu 31.05.2014
bola nespornou skutočnosťou. Žalobcovia zotrvávali na tom, že odstúpením žalovanej od úverovej
zmluvy, zmluva bola zrušená od začiatku a keďže záložná zmluva ako akcesorická zmluva je viazaná

na úverovú zmluvu, došlo tak aj k zániku záložnej zmluvy, preto od počiatku neexistuje právo žalovanej
na vykonanie záložného práva na základe tejto zmluvy. Na obranu svojej argumentácie poukazovali
žalobcovia aj na závery Najvyššieho súdu SR prijaté v rozhodnutí sp.zn. 2 Obo/74/2008. S uvedeným
názorom žalobcov sa súd nestotožnil, poukázal na iné závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4 Obo/202/99, ktoré judikovalo, že zabezpečená pohľadávka z úverovej zmluvy nezmenila svoj právny

dôvod potom čo veriteľ od zmluvy odstúpil. Vychádzajúc z tohto právneho názoru okresný súd uzavrel,
že odstúpením od úverovej zmluvy záložná zmluva nezanikla od počiatku a záložné právo existuje.

6. Nebolo ďalej sporné, že v dôsledku nezaplatenia zosplatneného záväzku vyplývajúceho z úverovej
zmluvy, žalovaný oznámil žalobcom listom zo dňa 04.03.2015 začatie výkonu záložného práva podľa §

151 l OZ formou odpredaja založených nehnuteľností. Žalobcovia spochybňovali postup žalovanej pri
výkone záložného práva, podľa nich postup žalovanej môže predstavovať nekalú obchodnú praktiku a
rozpor s dobrými mravmi. Tvrdili, že záložné právo vôbec nevzniklo, preto neexistuje, v tejto časti dohoda
mala charakter nekalej obchodnej praktiky. Pri hodnotení tejto argumentácie žalobcov súd poukazuje na
vykonané dokazovanie, ktoré preukázalo, že finančné prostriedky boli požičané žalobcom 1/ a 2/, úver

im bol poskytnutý, záložná zmluva bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
uvedený hmotno-právny predpis v § 151b umožňuje zriadiť záložné právo písomnou zmluvou. Aj v
konkrétnesúdenejvecizáložnázmluvabolauzavretápísomne,obsahovalavšetkypodstatnénáležitosti,
t.j. aké pohľadávky zabezpečuje, čo je predmetom zálohu, všeobecnú hodnotu záložného práva s
príslušenstvom podľa znaleckého posudku. Záložné právo je právny inštitút slúžiaci na zabezpečenie

záväzku rovnako ako iné zabezpečovacie inštitúty (§ 544 - § 558 OZ), kedy plní zabezpečovaciu a
uhradzovaciu funkciu pre veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Samotná existencia záložného práva v
prejednávanej veci nie je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to uvádzajú žalobcovia 1/ a 2/. Bola im
poskytnutá nemalá finančná čiastka, u žalobcov nešlo o krátkodobé omeškanie v súvislosti s plnením
zabezpečenej pohľadávky a za súčasnej právnej úpravy zabezpečenie veriteľa záložným právom je

dôležitým právnym prostriedkom. Existuje pohľadávka, ktorá nie je zaplatená a na jej zabezpečenie
bolo v súlade so zákonom zriadené záložné právo. Ide o primerané a zákonom dovolené prostriedky
právnej ochrany v riešenom právnom vzťahu, ktorý tu bol medzi žalobcami a žalovanou a zo strany
ktorej nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Výkon záložného práva umožňuje vnútroštátna norma ( § 151jods.1 OZ) aj dobrovoľnou dražbou, v prípade dražby sú veľmi široké právne prostriedky ochrany, či sú to
konania o určení neplatnosti dražieb, ktoré práve v prípade nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie nie sú ani
obmedzené lehotou uvedenou v § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách. V prípade, že by došlo k výkonu

dražby aj príklepu v rozpore so zákonom, žalobcovia majú dosť účinných právnych prostriedkov ochrany.

7. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ na obranu svojich skutkových tvrdení sa odvolávajú na závery uznesenia
ÚstavnéhosúduSRPL-ÚS23/2014tieriešiliodlišnéskutkovéaprávneokolnosti,nežtomuidevsúdenej
veci. Žalobcovia tvrdia, že majú právo na nedotknuteľnosť súkromného a rodinného života a právo na

nedotknuteľnosť obydlia. Potvrdili, že od roku 2009 majú problém so splácaním finančných prostriedkov,
ktoré im boli poskytnuté na základe uzavretej zmluvy. Ani do roku 2016 k realizácii výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou zo strany žalovanej nedošlo z dôvodu vydania predbežného opatrenia. Za
celú dobu od roku 2009 až do roku 2016 žalobcovia 1/ a 2/ súdu nepreukázali, že by robili nejaké kroky v
súvislosti so splácaním predmetnej pohľadávky. Od zosplatnenia úveru až ku dňu vydania rozhodnutia
v aktuálne súdenej veci uhradili žalovanej len dve malé splátky, čo je potrebné zohľadniť v súvislosti s

riešením konkrétneho prípadu. V súhrne všetkých dôvodov dospel súd k záveru, že neexistujú žiadne
dôvody pre určenie neexistencie záložného práva žalovanej na nehnuteľnostiach žalobcov a ich žalobu
zamietol.

8. S poukazom na predmet konania - o určenie neexistencie záložného práva, súd nezistil dôvod

podrobiťkontrolesamotnúzmluvuomedziúvereastavebnomúverečosatýkaneprijateľnostizmluvných
podmienok. Súd poznamenal s odkazom na § 298 ods. l Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP),
že aj v prípade spotrebiteľského sporu určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v konkrétnom znení vo
výroku rozsudku je iba fakultatívna možnosť súdu.

9. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. V úvode odvolania namietali
nedostatok dôvodov rozhodnutia, z ktorého podľa ich názoru nevyplýva ako dospel súd k záveru
vyjadrenému vo výroku.

10. Argumentujú ďalej tým, že v záujme vytvorenia pevného právneho vzťahu medzi stranami sporu

sa domáhajú podanou žalobou vyslovenia neexistencie záložného práva. Takto postavená určovacia
žaloba má preventívny charakter. Rozsudok s výrokom o neexistencii záložného práva vylučuje
akékoľvek budúce spory v tejto otázke, je verejnou listinou spôsobilou na zápis do katastra a plne
vyhovuje súčasnej judikatúre Najvyššieho súdu SR.

11. Súd v ďalšej časti odôvodnenia, hoc vyslovil absenciu naliehavého právneho záujmu na podanej
určovacej žalobe, analyzuje samotné záložné právo žalovanej. Súd konštatuje, že záložné právo
platne vzniklo a nikdy nezaniklo, navyše, oni (odvolatelia) si nezaslúžia súdnu ochranu svojich práv
s charakterom základných práv chránených ústavou a medzinárodnými zmluvami, pretože to oni
boli nedisciplinovaní a nesplácali úver. Súd nezohľadnil, že ich neschopnosť splácať úver bola daná

objektívne, následkom ochorení, úrazov, nezamestnanosti, všetky tieto okolnosti nastali po vzniku
globálnej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá sa nevyhla ani regiónu v ktorom bývajú. Ide o skutočnosť
všeobecne známu, ktorú nie je potrebné dokazovať.

12. Argument súdu o širokých možnostiach následnej ochrany práv po uskutočnení dražby rozhodne

podľa odvolateľov neobstojí. Podľa ich názoru „širokou možnosťou“ len možnosť (nutnosť) podania
žaloby na neplatnosť dražby v prekluzívnej dvojmesačnej lehote a čakanie na nariadenie ďalšieho
neodkladného opatrenia, ktorým by si zachránili strechu nad hlavou a ktorým by sa zabránilo
nekontrolovateľnej reťazi prevodov vlastníctva nehnuteľnosti, pri dražbách tak bežnej. Vytýkajú súdu,
že im odoprel ochranu ich základných práv bez toho, aby to náležite odôvodnil. Napadnutý rozsudok je

zmätočný, nepreskúmateľný. Faktom je, že žiadnou žalobou na plnenie by nedosiahli sledovaný cieľ,
ochranu svojich základných práv.

13. Odvolatelia uvádzajú v odvolaní aj tzv. „novoty“, že v čase po vydaní napadnutého rozsudku
žalovaná si začala uplatňovať peňažnú pohľadávku podľa odvolateľov civilizovaným spôsobom

žalobou na všeobecnom súde dňa 19.12.2016, oni prevzali platobný rozkaz OS Bratislava II sp.zn.
12Csp/88/2016-53, v predmetnom spore žalovaná (v postavení žalobcu) sa domáha od nich zaplatenia
istiny 65.021,82 eur s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu vydanému v uvádzanom konaní podali
odpor spolu s námietkou miestnej príslušnosti. Čelia aktuálne dvom hrozbám, jednak hrozbe dražbypredbežne zakázanej a hrozbe právoplatného rozsudku na plnenie vo výške 65.021,82 eur spolu s
úrokmi z omeškania s povinnosťou nahradiť trovy konania. Na druhej strane žalovanej „hrozí“, že získa
výťažok z dražby a ešte aj bude, zrejme doživotne exekvovať sumu prevyšujúcu samotnú istinu pôvodne

poskytnutého úveru. Podľa názoru súdu veriteľ má len práva a dlžník má len povinnosti. Takýto výklad
právnych vzťahov osobitne ak ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a také dôležité práva ako právo na
nedotknuteľnosť obydlia, súkromného a rodinného života a práva vlastniť majetok, zásadne prekračuje
rámec ústavnosti.

14. V súhrne všetkých horeuvedených dôvodov žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhajú zrušenia rozsudku a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť.
Argumentuje najmä tým, že samotná žaloba ešte v dobe pred pripustením petitu bola nedôvodná,
pritom žalobcovia ani po zmene petitu žaloby nezmenili dôvody podstatné pre vyhovenie ich žalobe.

Žalobcami tvrdená neexistencia záložného práva nemá oporu v právnom poriadku. Označený typ
zmluvy (jej uzatvorenie) je výsledkom zmluvnej autonómie oboch strán - záložcu i záložného veriteľa.
Hlavný záväzok je v danom prípade nesporný, jestvujúci. Záložná zmluva tak zabezpečuje platný hlavný
záväzok, zánikom zabezpečenej pohľadávky zanikne aj záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach
žalobcov. Ústavný súd SR v uznesení IV ÚS 123/08 z 10. apríla 2008 konštatoval, že okolnosti týkajúce

sa obligačného dlžníka nemajú dopad na záväzok záložného dlžníka zabezpečený záložným právom a
nemôže mať za následok zánik jeho povinností voči veriteľovi. Najvyšší súd SR už v rozsudku sp.zn.
1Obo/95/03 zdôraznil, že záložné právo má uhradzovaciu funkciu a práve s týmto cieľom aj sporové
strany pristúpili k uzavretiu záložnej zmluvy. Žalovaná poukazuje aj na rozdiel medzi dôsledkami zániku
záväzku ex-tunc a ex-nuns, teda pokiaľ ide o právne dôsledky pre prípad odstúpenia od zmluvného

vzťahu,keďženespornebolovkonanípredsúdomprvejinštanciepreukázané,že„porušiteľmi“hlavného
záväzku sú samotní žalobcovia, nemôže byť porušenie záväzku na prospech samotného porušiteľa.
Ide najmä o prípady, kedy porušenie povinností dlžníka vedie veriteľa k uplatneniu prostriedkov právnej
ochrany, ktorým je často najmä právo odstúpiť a ukončiť tak zmluvný záväzok. Aj zo znenia záložnej
zmluvy je zrejmé, že táto nie je „zabezpečením existencie úverovej zmluvy“, ale zabezpečuje

pohľadávky uvedené v čl. II zmluvy. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že záložné právo neexistuje,
resp. že predmetná záložná zmluva zanikla od počiatku. Súhlas s uvedeným konštatovaním by malo
za následok bezbrehú podporu tých, ktorí zmluvu porušujú a výkon práva (odstúpenie od zmluvy) by
pre veriteľa znamenalo ešte horšiu pozíciu, čo je právne neudržateľné, nelogické, v rozpore s právnymi
normami a princípmi súkromného práva.

16. Žalovaná zdôrazňuje, že platná záložná zmluva bola v katastrálnom konaní riadne vložená do
katastra nehnuteľností, čo spôsobuje vznik záložného práva (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Záložné právo v čase rozhodovania súdu trvá, nebola zistená žiadna skutočnosť svedčiaca o opaku.
Žalovaná namieta, že žalobcovia sa snažia docieliť svojho majetkového prospechu, ktorého výsledkom

by bolo znemožnenie uspokojenia jej pohľadávok, ktorých zabezpečenie dobrovoľne žalobcovia učinili
za účelom získania peňažných prostriedkov.

17. Žalobcovia v priebehu odvolacieho konania predložili procesný návrh na prerušenie konania (odkaz
odvolacieho súdu na č.l. 294, 295) ktorý zdôvodnili tým, že medzi totožnými stranami sporu (v opačnom

postavení) je vedené konanie o zaplatenie 65.021,82 eur s príslušenstvom. Žaloba napadla pôvodne
OS Bratislava II sp.zn. 12 Csp/88/2016, tento súd však vec postúpil na základe uplatnenej námietky
miestnej príslušnosti (v odpore proti platobnému rozkazu) Okresnému súdu Martin. Zo žaloby je zrejmé,
že žalovaná (v konaní 7Csp/81/2017 žalobca) sa domáha nároku z právneho dôvodu - úverovej zmluvy,
domáhasatakplnenia. Zjudikátu R25/2017(uznesenieNajvyššiehosúduSR8Cdo/125/2016)vyplýva,

že konanie o plnenie predstavuje prekážku litispendencie pre konanie o neexistenciu záložného práva.
Konanie o žalobe na splnenie povinnosti vytvára prekážku litispendencie pre konanie o žalobe o určenie,
pretože otázka, či tu právo je alebo nie je, bude posúdená v konaní o žalobe na plnenie z toho istého
právneho vzťahu alebo práva.

18. Krajský súd Žilina, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po
zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonnej lehote proti rozsudku, ktorému je
odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom
podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celomrozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil aj s
písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie vecnej správnosti jeho záverov
považujezasvojupovinnosťzaujaťstanoviskokpodstatnýmodvolacímargumentáciámžalobcov1/a2/.

19. Krajský súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcov 1/ a 2/, ktorí poukazujú na
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie pre nedostatok jeho dôvodov. Podľa názoru
odvolacieho súdu okresný súd skutkový stav veci zistil správne a spor uzavrel v súlade s právom. V
dôvodochrozhodnutiavyčerpávajúcovyargumentoval,zakýchokolnostívychádzal,označilustanovenia

právnych predpisov, ktoré pri právnom posúdení veci aplikoval, dal relevantné odpovede v rozhodnutí,
aké úvahy ho viedli ku konštatácii neopodstatnenosti žaloby. Písomné odôvodnenie rozhodnutia, ako
po stránke formálnej, tak aj po stránke vecnej, garantuje stranám sporu (účastníkom konania) právo na
spravodlivý proces.

20. Vykonané dokazovanie nepochybne preukázalo, že žalobcovia 1/ a 2/ so žalovanou uzavreli dňa

18.12.2006 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.17163914/475747204, v zmysle
ktorej im bol poskytnutý stavebný úver vo výške 1.500.000,- Sk (po prepočte konverzným kurzom v
sume 49.790,88 eur) a stavebný úver vo výške 150.000,- Sk (po prepočte konverzným kurzom 4.979,09
eur). Na zabezpečenie tejto pohľadávky účastníci zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere (aktuálne strany sporu) uzavreli dňa 18.12.2006 zmluvu o zriadení záložného práva ku konkrétne

vymedzenýmnehnuteľnostiamzapísanýmnaLVXXXvk.ú.E.B.vovlastníctvežalobcov1/a2/.Hodnota
predmetu záložného práva podľa znaleckého posudku zodpovedala sume 82.984,80 eur. Vykonané
dokazovanie preukázalo, že žalobcovia 1/ a 2/ svoju povinnosť splácať dlh riadne a včas (ako sa k
tomu zaviazali zmluvne) od roku 2009 nesplnili, tvrdili, že sa tak stalo z objektívnych dôvodov, a to z
dôvodu vážneho onemocnenia a úrazu žalobcu v 2/ rade a od roku 2013 z dôvodu, že sa stali invalidnými

dôchodcami v dôsledku ochorenia a úrazu. Ďalšou nepochybnou skutočnosťou je, že žalovaná listom
zo dňa 03.06.2014 oznámila žalobcom, že od úverovej zmluvy odstupuje.

21. Žalobcovia (odvolatelia) podstatnú vecnú stránku svojho odvolania o určenie neexistencie záložného
práva zdôvodnili tým, že odstúpením žalovanej od úverovej zmluvy bola zrušená aj zmluva o záložnom

právevzhľadomnajej akcesorickýcharakter.Stoutoodvolacouargumentácioužalobcovsaaleodvolací
súd nestotožnil.

22. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a

jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva ( záloh ), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

23. V súdenej veci záložné právo na nehnuteľnosti žalobcov bolo zriadené písomnou zmluvou ( §
151b ods. 1 OZ ), v zmluve o zriadení záložného práva bola určená aj pohľadávka ( žalovanej ), ktorú

zabezpečuje a konkrétne vymedzenie záloh ( § 151b ods.2 OZ ). Pre vznik záložnej zmluvy bola splnená
aj zákonná podmienka - zápis do katastra nehnuteľností ( zavkladovanie ), keďže sa jednalo o zriadenie
záložného práva k nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti preukazujú nielen listinné dôkazy ale aj zhodné
tvrdenia strán sporu.

24. Ďalšou nepochybnou skutočnosťou je existencia pohľadávky veriteľa voči žalobcom, ktorý svoj
záväzok zaplatiť úver voči žalovanej nesplnili. Ani odstúpením od zmluvy pohľadávka ( dlh ) z úveru
nezanikla, naďalej trvá, žalobcovia netvrdili v odvolaní, že by pohľadávku na zabezpečenie ktorej
záložné právo bolo zriadené, medzičasom žalovanej zaplatili.

25. Jednotlivé dôvody zániku záložného práva Občiansky zákonník upravuje v § 151md, ods. l.
Občiansky zákonník v predmetnom ustanovení neuvádza „ dôvod zániku záložného práva „ v dôsledku
odstúpenia veriteľa od úverovej zmluvy. Navyše súdna prax zastáva názor, že ak bola pohľadávka
veriteľa vyplývajúca z úverovej zmluvy zabezpečená záložným právom, odstúpením veriteľa od zmluvy
o úvere záväzok záložného dlžníka nezanikol ( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obo

102/1999 ), z toho vyplýva, že záložný veriteľ je naďalej oprávnený požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky zo zálohu.26. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky,
prípade zaplatiť aj úroky, menia sa iba podmienky za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť
splniť. V súdenej veci záložná zmluva slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej

zmluvy, podstatné je, že zabezpečenie pohľadávky nezaniklo, pretože pohľadávka veriteľa ( žalovanej)
žalobcami ( dlžníkmi ) uspokojená nebola. Krajský súd dodáva, že aj v prípade, že by sa malo jednať
o pohľadávku z bezdôvodného obohatenia v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy, vždy ide o tú
istú pohľadávku, len z iného právneho dôvodu, avšak o pohľadávku neuspokojenú, nezaplatenú. V
každom prípade ide o pohľadávku ktorej vznik tkvie v úverovej zmluve. Záložné právo zriadené záložnou

zmluvou je zabezpečovacím právnym inštitútom pohľadávky z úverovej zmluvy, zabezpečuje celkovú
návratnosť z titulu úveru poskytnutých peňažných prostriedkov, odstúpením žalovanej od úverovej
zmluvy nezaniklo.

27. Vsúhrnevšetkýchhoreuvedenýchskutočnostísprávneuzavrelokresnýsúdpodstatnúvecnúotázku
namietanú odvolateľom, t.j. že v dôsledku jednostranného odstúpenia žalovanej od zmluvy o úvere

záložné právo nezaniklo, existuje.

28. Obdobne za nedôvodný vyhodnotil krajský súd procesný návrh žalobcov, ktorí sa domáhali
prerušenia konania až do doby právoplatného skončenia konania o žalobe na plnenie podanú žalovanou
voči nim titulom zaplatenia pohľadávky plynúcej z totožnej úverovej zmluvy. Žalobcovia opreli svoj

procesný návrh o závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo/125/2016 zo dňa 22.2.2017. V
predmetnom rozhodnutí sa vychádzalo z odlišnej procesnej situácie než je tomu v aktuálne súdenej veci.

29. Podľa záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/125/2016 z 22. februára 2017 -
„začatie konania o žalobe na splnenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam vytvára prekážku litispendencie v konaní o neskôr podanej žalobe protistrany na
určenie, že záložné právo vyplývajúce z tej istej záložnej zmluvy nevzniklo. V aktuálne súdenej veci
bolo skôr začaté konanie žalobcov 1/, 2/ o určenie, že záložné právo vyplývajúce zo záložnej zmluvy
nevzniklo (resp. neexistuje) a až neskôr (v roku 2016) bolo voči žalobcom 1 a 2 začaté konanie o žalobe
na splnenie peňažnej povinnosti titulom nezaplateného úveru. V aktuálne súdenej veci o určenie, že

záložné právo nie je ( neexistuje ) nevzniklo, neskôr začaté konanie o žalobe na splnenie peňažnej
povinnosti nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu prekážku litispendencie.

30. Odvolací súd nezistil obligatórny dôvod pre prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) Civilného
sporového poriadku, keďže súvisiace otázky pre rozhodnutie v merite veci v aktuálnom konaní je

odvolací súd oprávnený riešiť. Neexistoval ani tzv. fakultatívny dôvod prerušenia konania podľa § 164
CSP, keďže výsledky konania o peňažné plnenie - splnenie dlhu z úverovej zmluvy ( t.j. v akej výške
bude povinnosťou žalobcov svoj dlh žalovanej zaplatiť - keďže ich dlh naďalej trvá ) pre aktuálne konanie
o určenie existencie, neexistencie záložného práva významné nie sú.

31. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvej inštancie
zohľadňuje princíp úspechu/neúspechu strán v spore. Vychádzajúc z toho, že žalovaná bola plne
úspešná v prvostupňovom konaní je v súlade s § 255 ods. 1 CSP aj priznanie nároku tejto úspešnej
procesnej strane na náhradu trov voči neúspešným stranám sporu, teda voči žalobcom 1/ a 2/.

32. V odvolacom konaní žalobcovia úspešní ohľadne svojho odvolania neboli. Úspešnou stranou sporu
bola žalovaná. Z tohto dôvodu krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP
žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% od žalobcov 1/ a 2/ (neúspešných v odvolacom konaní). O výške týchto trov rozhodne v samostatnom
uznesení okresný súd ( § 262 ods.2 O.s.p.).

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.