Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616208101
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616208101.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: Casareal, s.r.o., so sídlom
Winterova 1777/60, Piešťany, IČO: 46 478 264, proti povinnému: O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/
XX, L., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany
č. k. 5Er/726/2016-13 zo dňa 5.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/726/2016-13 zo dňa 5.12.2016 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c), § 44 ods. 2,
§ 37 ods. 1 a ods. 3, § 38 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok alebo EP), § 574 ods. 2, § 558 a
§ 39 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z notárskej zápisnice ako

predloženého exekučného titulu vyplýva povinnosť nájomcu (povinného) platiť nájomné za rodinný dom,
ktorý je predmetom nájomnej zmluvy. Cena nájmu z notárskej zápisnice vyplýva vo výške 250,00 eur za
bežný mesiac. Notárska zápisnica obsahuje uznanie právneho záväzku a to vo forme uznania nájomnej
zmluvy a nájomného nájomcom (povinným) vo výške 250,00 eur za každý mesiac voči prenajímateľovi
(Casareal, s.r.o.) a zároveň v notárskej zápisnici povinný uznal svoje záväzky čo do obsahu a právneho
dôvodu, ktoré mu vzniknú v budúcnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že z ustanovenia § 574 ods. 2

Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v
budúcnosti, je neplatná. Toto ustanovenie je kogentné, a teda nepripúšťa, aby sa niekto vzdal práva,
ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda by bola v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná.Právami,ktorémôžuvzniknúťvbudúcnosti,trebarozumieťvšetkyhmotnoprávnenároky,ktoré
v čase uzavretia dohody ešte nie sú známe a nemožno preto s nimi disponovať. Je možné sa vzdať len
práv, ktoré v čase uzavretia dohody existujú. Nemožno sa platne vzdať takých práv, ktoré ešte len môžu

v budúcnosti vzniknúť, t. j. možno sa vzdať len toho práva, ktoré existuje. Ak došlo k uzavretiu dohody o
vzdaní sa práva alebo o odpustení dlhu, ktoré vzniknú v budúcnosti, takáto dohoda by bola podľa odseku
2 neplatná. Súd poukazuje na právnu úpravu uznania záväzku a jeho podstatu podľa Obchodného
zákonníka. Uznanie záväzku predstavuje zabezpečovací inštitút v tom zmysle, že zlepšuje procesné
postavenie veriteľa tým, že mu uľahčuje vymôcť splnenie svojej pohľadávky. Podstatou inštitútu uznania
záväzku je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu

domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Z uvedeného vyplýva, že je možné
uznať len existujúci záväzok.Z uvedeného vyplýva, že v čase spísania notárskej zápisnice došlo k uznaniu dlhu, ktorý v tom čase ešte
neexistoval - v notárskej zápisnici nie je vyjadrený. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v
zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku "uznaného" dlhu v čase

uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno
ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti reálne v budúcnosti nastanú. Súd prvej
inštancie mal preto na základe uvedeného za preukázané, že ak v čase spísania notárskej zápisnice
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný nemohol tento dlh uznať. Povinný uznal dlh v
notárskej zápisnici v čase, keď žiadny dlh povinného ako nájomcu neexistoval - z notárskej zápisnice

existencia dlhu nevyplýva, a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo
však určité, či vôbec vznikne a v akej výške. Nakoľko v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval
dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Inak by bolo
povinnému odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania - pretože dlh nie je dostatočne
do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Ďalej je súd toho názoru, že
o povinnosti vypratať nehnuteľnosť prináleží rozhodovať výlučne iba súdu, preto ani notárska zápisnica,

v časti, kde sa konštatuje, že povinný súhlasil s tým, aby sa notárska zápisnica stala po skončení doby
nájmu exekučným titulom pre výkon rozhodnutia vyprataním prenajatej nehnuteľnosti (rodinného domu),
nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné vykonať exekúciu vyprataním
nehnuteľnosti. Notárska zápisnica povinnosť vypratať prenajatú nehnuteľnosť povinnému neukladá a
povinný sa v notárskej zápisnici ani nezaviazal prenajatú nehnuteľnosť po skončení doby nájmu v

určitej lehote vypratať. Súd prvej inštancie uviedol, že notárska zápisnica, ktorú oprávnený označil
za exekučný titul, nie je riadnym exekučným titulom, pretože od počiatku nezodpovedá stanoveným
zákonným požiadavkám pre notársku zápisnicu ako titulu pre exekúciu podľa § 41 ods. 1 písm. c)
Exekučného poriadku (nespĺňa formálne a materiálne podmienky).

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za celkom nezákonné a svojvoľné. Pokiaľ ide
o úvahy súdu prvej inštancie o uznaní peňažného dlhu zo strany povinného, ktorý v čase spísania
príslušnej notárskej zápisnice nemal ešte existovať, oprávnený považuje takúto úvahu za právne
irelevantnú. Oprávnený predovšetkým poukazuje na to, že podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku

je možné vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov,
platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Súhlas
povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného
titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá
na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného,

že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a
cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania zavŕšiť vzniklý
spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Rozhodnutie o vzniku notárskej zápisnice ako
exekučného titulu je teda v prvom rade na vôli povinnej osoby. Týmto rozhodnutím povinná osoba
zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči

oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu
na exekučný titul. Žiadne iné podmienky formálnej a ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice
podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku ako tie, ktoré sú obsiahnuté v tomto ustanovení,
nemožno vyvodiť. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť takéhoto preskúmania veci v rámci exekučného
konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec

preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Naviac, oprávnený poukazuje na
to, že podaným návrhom na vykonanie exekúcie sa voči povinnému nedomáha vymoženia peňažného
plnenia,alesplnenianepeňažnéhozáväzku.Polemikasúdu1.inštanciezhľadiskaurčitosti,čineurčitosti
uznávaného peňažného záväzku zo strany povinného tak podľa názoru oprávneného nemá akékoľvek
opodstatnenie a vôbec nezohľadňuje obsah oprávneným podaného návrhu na vykonanie exekúcie.

V kontexte vyššie uvedeného považuje preto oprávnený postup súdu prvej inštancie za neprípustný
a nezákonný. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia odkazuje na zásadu,
podľa ktorej sa nikto nemôže vopred vzdať svojich práv s poukazom na § 574 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, oprávnený namieta, že aplikovanie uvedenej zásady v prípade danej exekučnej veci je
absolútne neprípustné. Oprávnený totiž poukazuje na to, že povinný sa svojím vyhlásením o súhlase

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice na nepeňažné plnenie (vypratanie nehnuteľností) nevzdal
akýchkoľvek svojich práv. Povinný sa preto ani v teoretickej rovine vopred nevzdal akéhokoľvek svojho
práva, či oprávnenia. Povinný sa svojím vyhlásením obsiahnutom v notárskej zápisnici nevzdal žiadneho
svojho práva do budúcnosti, ale sa "len" zaviazal na splnenie svojej zmluvnej povinnosti vyprataťpredmet nájmu ku dňu skončenia nájomného pomeru. Súd prvej inštancie akoby v tejto súvislosti úplne
prehliadol fakt, že uplynutím dojednanej doby nájmu povinnému ako (dovtedajšiemu) nájomcovi, aj s
poukazom na všeobecné ustanovenie vyjadrené v § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka a analogicky

následne aj v § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, akékoľvek oprávnenie na užívanie príslušných
nehnuteľností zaniklo! Oprávnený preto tvrdí, že podľa jeho právneho názoru ani najextenzívnejším
výkladom nemožno dospieť k záveru, podľa ktorého by sa povinný svojím vyhlásením obsiahnutom
v príslušnej notárskej zápisnici vzdal akýchkoľvek svojich práv. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého uznesenia paradoxne predkladá úvahu, podľa ktorej by sa nikto nemohol vopred zaviazať

nasplnenieakejkoľvekpovinnosti.Takýtovýklad"práva"súdomprvejinštancievšakoprávnenýpovažuje
nielenže za zjavne neakceptovateľný, ale aj za výklad postrádajúci elementárne prvky logiky. Ak totiž
obsahom notárskej zápisnice, ktorá je nesporne podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku
exekučným titulom, bola pre povinného s jeho súhlasom stanovená povinnosť vypratať byt v stanovenej
lehote bez toho, že by sa táto povinnosť stala závislou na zabezpečení náhradného bytu alebo
splnení akejkoľvek inej povinnosti zo strany oprávneného, potom bolo s účinkami riadnej právoplatnosti,

záväznej aj pre exekučný súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon notárskej zápisnice rozhodnuté o
otázke, ktorá má základ v hmotnom práve.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového

poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že podané odvolanie
oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 22.11.2016 oprávnený
žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinného vyprataním

rodinného domu č. 179 postaveného na par.č. 548 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 385 m2
v celosti napísaného na LV č. XXX v kat. území L. bez bytovej náhrady a vymožením trov exekúcie.
Exekučné konanie sa začalo dňa 23.11.2016. Exekučným titulom v konaní je notárska zápisnica zn. N
332/16, NZ 16277/2016, NCRls 16725/2016 spísaná dňa 9.5.2016 notárom Mgr. Martinom Výskokom,
Notársky úrad so sídlom v Partizánskom, Februárova 153/3. K návrhu na vykonanie exekúcie a

exekučnému titulu priložil oprávnený aj nájomnú zmluvu č. 4043/15 uzatvorenú dňa 7.4.2016 medzi
oprávneným v pozícii prenajímateľa a povinným v pozícii nájomcu. Súdny exekútor požiadal na základe
návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd
prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

13. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má
svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so

súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica
osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica

obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej
osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí
notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska
vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama
osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V
prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto

exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu
alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami
právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu
vydané v občianskom súdnom konaní.

14. Z dikcie ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu
možno vykonať na základe notárskej zápisnice, ktorá obsahuje uznanie určitého právneho záväzku.
Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti

na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných
rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna
stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice
tak, ako je upravená v ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých
obsahových náležitostí, ktoré predpisuje ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Aj v prípade

obsahových náležitostí notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, platí, ak má byť vykonateľná, že tieto
musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí
obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na
plnenie, presný rozsah a obsah plnenia, atď.

15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný dňa 7. 4. 2016 uzavreli zmluvu o
nájme na rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele registra C číslo 548 vo výmere 385
m2 zastavané plochy a nádvoria v celosti nachádzajúcej sa v kat. území obce L., zapísaný na LV č.
XXX. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 7.4.2016 do 7.10.2016. V článku IV. Nájomnej
zmluvy označenom ako Doba nájmu je uvedené, že „Zmluva sa uzatvára na dobu určitú v trvaní 6

mesiacov, a to od 7.4.2016 do 7.10.2016. Pri dodržaní dohodnutých zmluvných podmienok má nájomca
prednostné právo nájmu“. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul obsahuje
vyhlásenie povinného o súhlase s jej vykonateľnosťou, ktoré je v rozpore s nájomnou zmluvou, nakoľko
je evidentné že povinný sa tak musel vopred vzdať práva, konkrétne - prednostného práva nájmu, ktorému malo vzniknúť v budúcnosti. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v
budúcnosti, a preto aj takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva
priložená k návrhu obsahuje v Článku IX. bod 9 ustanovenie, podľa ktorého : „ Nájomca sa zaväzuje ,

že predmet nájmu uvoľní najneskôr do 08.10.2016, t.j. k uvedenému dátumu sa bezodkladne vysťahuje
a vyprace z predmetu nájmu a od takto vyprataného predmetu nájmu odovzdá prenajímateľovi kľúče,
a to bez akéhokoľvek nároku na bytovú náhradu.“ a v Článku IX. bod 10 ustanovenie, podľa ktorého :
„ Nájomca sa zaväzuje v termíne do 40 dní od podpisu tejto zmluvy k spísaniu notárskej zápisnice, ako
exekučného titulu, t.j. uznanie jeho nepeňažného záväzku, a to vypratanie predmetu nájmu, v prípade,

že nájomca sa z predmetu nájmu nevysťahuje a nevyprace a takto od vyprataného neodovzdá kľúče
prenajímateľovi v dohodnutej lehote uvedenej v ods. 9. tohto článku.“ Notárska zápisnica, ku ktorej
spísaniu sa musel povinný zaviazať v zmysle čl. IX. bod 9. nájomnej zmluvy tak dala oprávnenému
možnosť uplatniť si ju voči povinnému ako exekučný titul bez ohľadu na to, či povinný podmienky
uvedené v nájomnej zmluve splnil. Dokonca aj v prípade, ak by povinný mal prednostné právo
nájmu na základe splnenia všetkých podmienok, nemohol by vyprataniu nehnuteľnosti bez povinnosti

zabezpečenia bytovej náhrady nájomcovi formou exekúcie žiadnym spôsobom zabrániť, ak by súd prvej
inštancie poverenie pre súdneho exekútora vydal.

16. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že pokiaľ oprávnený vo
svojom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, odvolací súd

musí naopak konštatovať, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, vrátane právneho názoru vysloveného v
napadnutom rozhodnutí, že notárska zápisnica, ktorá mala byť exekučným titulom, nespĺňa formálne a
materiálne podmienky, a to okrem iného hlavne z dôvodu, že právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je
právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Právna úprava

nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti (§ 574
ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka). Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho
úkonu. Postup súdu prvej inštancie, ktorý žiadosť o udelenie poverenia zamietol bol preto správny.

17. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.