Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, August 28, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36CbZm/104/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208039
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113208039.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.AlenouBielikovouvprávnejvecinavrhovateľaCDConsulting

s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, 130 00, ČR, IČO 264 29
705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporcovi F.
W., bytom S. XXXX/XX, H., o zaplatenie 1 735,53 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh o zaplatenie sumy 2 573,47 € s 0,25% denným zmenkovým úrokom zo sumy 1 735,53
€ od 30.11.2010 do zaplatenia, 6% ročným úrokom zo sumy 1 735,53 € od 30.11.2010 do zaplatenia a
zmenkovej odmeny v sume 6,12 € sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v návrhu, podanom na súde dňa 28.03.2013 podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, domáhal zaplatenia sumy 1 735,53 € s 0,25% denným zmenkovým úrokom zo sumy
1 835,53 € od 06.06.2010 do 29.11.2010, čo predstavuje sumu 812,22 € a zo sumy 1 735,53 € od
30.11.2010 do zaplatenia, 6% ročným úrokom zo sumy 1 835,53 € od 06.09.2010 do 29.11.2010, čo
predstavuje sumu 25,72 € a zo sumy 1 735,53 € od 30.11.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny
v sume 6,12 € a náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo

zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 23.12.2009 na zmenkovú sumu 1 835,53 €, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 06.06.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
23.12.2009 (dátum vystavenia) na sumu 1 835,53 €, pričom do jej textu bol pojatý záväzok odporcu
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%
denným úrokom od 06.06.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 100,- €, pričom na

zmenkovú sumu uhradil 100,- € a úroky neuhradil. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez
protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Vzhľadom k tomu, že s návrhom na začatie konania nebol zaplatený súdny poplatok za návrh na
začatie konania, vyzval súd navrhovateľa výzvou zo dňa 04.04.2013, doručenou právnemu zástupcovi
navrhovateľa dňa 09.04.2013, na zaplatenie súdneho poplatku v sume 104,- €, a to v lehote do 10 dní
od doručenia výzvy, teda do 19.04.2013. Navrhovateľ tento súdny poplatok uhradil 02.05.2013.

Písomnýmpodanímzodňa10.05.2013,doručenýmprávnemuzástupcovinavrhovateľadňa16.05.2013,
(tlačivo B) v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vyzval súd navrhovateľa,prostredníctvom jeho právneho zástupcu, na doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky v lehote do
15.06.2013, a to nasledovne:
- „Z návrhu vyplýva nesúlad medzi celkovou uplatnenou náhradou trov právneho zastúpenia a

špecifikáciou trov právneho zastúpenia (súčet odmeny za jednotlivé úkony právnej služby sa nerovná
sume, ktorá bola uplatnená ako náklady trov právneho zastúpenia celkom).
-Knávrhunebolivzmysle§42ods.3O.s.p.predloženéprílohytak,abyžalovanémumoholbyťdoručený
návrh s prílohami. Je potrebné predložiť súdu kópiu zmenky; inak bude vyhotovená súdom na náklady
navrhovateľa.

- V prípade, ak bola zmenka vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému, je
potrebné predložiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár a prehľad platieb, realizovaných
dlžníkom.“

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 14.06.2013, doručenom súdu 18.06.2013, odstránil rozpor vo
vyčíslení nákladov právneho zastúpenia. Tvrdil, že v konaní možno použiť len rovnopis zmenky a kópia

zmenky nemôže byť pre účely hodnotenia uplatňovaného nároku použitá. Navrhovateľ nedisponuje
kópiou zmenky a nemôže ju vyhotoviť, pretože jej rovnopis predložil v zmysle vyššie uvedenej
zásady súdu spolu s návrhom. Navyše, podľa čl. 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa
odporcovi zasielajú len kópie podporných dokumentov, a to len v prípade potreby. Navrhovateľ nevidel

v predmetnom prípade potrebu na zaslanie podporných dokumentov odporcovi a súd žiadnu potrebu
nešpecifikoval. Ak súd podľa predmetného nariadenia použil vzorové tlačivo B, ako je uvedené v
prílohe II nariadenia, mal povinnosť uviesť, ktoré oddiely tlačiva na uplatnenie pohľadávky požaduje
doplniť a/alebo opraviť. Súd žiadne oddiely tlačiva neoznačil. Vzorové tlačivo B neslúži a nemôže slúžiť
na akúkoľvek komunikáciu s navrhovateľom alebo odporcom a jeho použitie v rozpore s nariadením

predstavuje porušenie práva Európskej únie. Napriek vyššie uvedenému faktu (neuvedenie oddielu
tlačiva) navrhovateľ uviedol, že je v zmenkovom vzťahu indosatárom a na požadované vysvetlenie
nevie reagovať. Navrhovateľ nerozumel skutočnosti, prečo súd požadoval vykonať doplnenie tlačiva
na uplatnenie pohľadávky predložením rozvrhu platieb. Súd žiaden dôvod neuviedol, pritom však v
zmysle nariadenia je možné požadovať doplnenie len vtedy, ak súd zdôvodní nedostatočnú jasnosť

alebo neprimeranosť informácií uvedených v tlačive na uplatnenie pohľadávky. Navrhovateľ predložil
súdu prehľad platieb na zmenku, ktorou disponuje v súvislosti s realizáciou kúpy tohto cenného papiera.
Zdôraznil, že toto súdne konanie je sporovým konaním, odporca nespochybnil tvrdenia navrhovateľa
o vykonaných úhradách, navrhovateľ navyše požaduje menej, než by mu patrilo, ak by platby neboli
tvrdené. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazoval na to, že nie je osobou, ktorej bolo hradené na zmenku

zo strany vystaviteľa zmenky (odporcu). Odporca na zmenku hradil pôvodnému majiteľovi zmenky, pred
indosovaním zmenky. Navrhovateľ nemá s pôvodným majiteľom zmenky dojednanú zmluvnú povinnosť
o predkladaní potvrdení o vykonaných platbách na zmenku a navrhovateľ zároveň nie je oprávnený
splnenie takejto požiadavky autoritatívne požadovať, či vynucovať. V prípade, ak súd na preukázanie
platieb odporcu na zmenku vyžaduje ďalšie dôkazy, navrhovateľ navrhol, aby súd v prvom rade vyžiadal

stanovisko odporcu, či v návrhu uvedený rozpis platieb korešponduje s ním vykonanými úhradami,
alebo ich namieta, teda, či ide o spornú otázku medzi účastníkmi konania. V druhom rade navrhovateľ
navrhol, aby súd v kooperácii s odporcom a pôvodným majiteľom zmenky ustálil spôsob, akým boli
jednotlivé úhrady vykonané a vyžiadal doklady, alebo potvrdenia o vykonaných úhradách od inštitúcie,
ktorá také potvrdenie je oprávnená vydať, napr. potvrdenie z banky o vykonanej úhrade. Navrhovateľovi

nebolo zrejmé, prečo konajúci súd nepostupuje podľa procesných pravidiel označeného nariadenia
a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Navrhovateľ žiadal súd, aby v záujme podpory základných
práv a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv Európskej únie rešpektoval jeho právo na
spravodlivý proces a upozornil na možnosť vzniku škody na jeho strane, a to v dôsledku nesprávneho
úradného postupu. Navrhovateľ požiadal súd, aby mu poskytol informácie o dôvodoch nedodržania lehôt

stanovených v čl. 4 ods. 4, čl. 5 ods. 3 a 6 a čl. 7 ods. 1 označeného nariadenia.

Listom zo dňa 24.06.2013 informoval súd právneho zástupcu navrhovateľa o postupe súdu v konaní.
Zároveň súd doručil návrh na začatie konania spolu s tlačivom C (tlačivo na odpoveď) odporcovi, ktoré
odporca prevzal 04.07.2013.

Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom navrhovateľa z obch. registra, vlastnou
zmenkou na sumu 1 835,53 € vystavenou dňa 23.12.2009, písomným vyjadrením navrhovateľa zo
dňa 14.06.2013, prehľadom platieb na zmenku č. 302900180, Zmluvou o úvere č. 302900180 zo dňa

23.12.2009 a výpisom POHOTOVOSŤ, s.r.o. z obchodného registra.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 23.12.2009 uzavrel odporca ako dlžník s veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 Zmluvu o úvere č. 302900180,
na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky v sume 800,- €. Dlžník (odporca) sa

zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok v sume 772,- €, teda celkovo v sume
1 572,- €, formou 12 mesačných splátok po 131,- €, počínajúc dňom 22.01.2010. Dlžník na zmluve
potvrdil prevzatie hotovosti dňom 23.12.2009. Súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru.
Podľa bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s
niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v

hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15,- € za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník
povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V
prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník
má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v

oboch prípadoch so zmluvnou pokutou 30,- € do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet
veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje
uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4,-
€ ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy
na úhradu.

Podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohoda o vyplnení zmenky: Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy, voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako
zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent

najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle

bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.

Navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje:
miesto vystavenia: Trenčín,
dátum vystavenia: 23. decembra 2009,

zmenková suma: 1 835,53 €,
bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu 1 835,53 € a zmenkový úrok 0,25% denne od
06.06.2010, pri predložení, na rad :POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava,
splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“,

meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu,
číslo zmluvy: 302900180.
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Z prehľadu platieb na zmenku č. 302900180, vyhotoveného veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa

31.12.2012 je zrejmé, že odporca ako vystaviteľ predmetnej zmenky uhradil na túto zmenku dňa
30.11.2010 sumu 100,- €.

Podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby

s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.Podľa čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 , ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre pohľadávky s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len "európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu"), ktorého
cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných

sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje pre
strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov.

Podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota

pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu
nepresahuje2000EURbezakýchkoľvekúrokov,výdavkovanákladov.Neuplatňujesanajmänadaňové,
colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci
("acta jure imperii").

Podľa čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký
spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v
členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán.

Podľa čl. 1 bodu 1 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa čl. 2 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na účely tejto smernice:
a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná
s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;

c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa čl. 3 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách:
1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto

nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé.Podľa čl. 4 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách:

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti
súvisiacesuzatvorenímzmluvy,vdobeuzatvoreniazmluvyanavšetkyostatnépodmienkyzmluvyalebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.
2. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani

na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom
na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

Podľa čl. 5 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť

o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v
súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Podľa čl. 6 bodu 1 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „ZFEÚ“), ktorej ostatné

konsolidované znenie bolo publikované pod č. 2010/C 83/01 Úradného vestníka Európskej únie
(pôvodný článok 153 Zmluvy o ES) Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieva Únia prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku

114 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu (ods. 2 písm. a/ tu citovaného ustanovenia), ako aj
opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov (ods. 2 písm. b/). Podľa ods. 3
tu citovaného ustanovenia ZFEÚ potom Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia uvedené v odseku 2
písm. b/ a napokon podľa odseku 4 opatrenia prijaté podľa odseku 3 nebránia žiadnemu členskému

štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia; takéto opatrenia však musia byť zlučiteľné
so zmluvami a Komisia o nich bude upovedomená.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná
zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov pokiaľ

to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§§ 11 až 20),
sročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),

platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69),
premlčaní (§§ 70 a 71),dňoch pracovného pokoja,
počítaní lehôt a
zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa
pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke
zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov úrokovú
mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
majiteľ zmenky môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená,

s úrokmi, ak boli dojednané.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1Obč.zák.vzneníúčinnomvčaseuzavretiaZmluvyoúvereč.302900180(23.12.2009)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Toneplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi
povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná
zmluvná strana.

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné

Podľa § 265 Obch. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území ČR. Odporca ako fyzická osoba má

bydlisko na území SR. Žalovaná zmenka bola vystavená na území SR, kde je i platobné miesto.
Vzhľadom k tomu je predmetom konania cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, nakoľko navrhovateľ má sídlo v ČR, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu,
konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky

Okresnému súdu Trenčín nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a
preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Odporca má bydlisko v obvode Okresného súdu Trenčín, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného

nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu
2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach.

Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku odporcu (vystaviteľa zmenky)
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo Zmluvy o úvere č. 302900180. Navrhovateľ
nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné

majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR
v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania.
Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Účastníci konania nariadenie
ústneho pojednávania vo veci nežiadali. Súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné.
Vzhľadom k tomu súd podľa čl. 5 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, rozhodol vo veci samej bez
nariadenia pojednávania.

Žalovaná zmenka zabezpečuje splnenie záväzku odporcu zo Zmluvy o úvere č. 302900180, ktorú veriteľ
POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.).
Táto skutočnosť je zrejmá z výpisu z obchodného registra, podľa ktorého, okrem iného, veriteľ vykonávaposkytovanie úverov z vlastných zdrojov, a tiež z rozhodovacej činnosti súdu, keďže veriteľ vystupoval
v obdobných veciach opätovne. Odporcu, ktorý predmetnú zmluvu o úvere uzavrel ako dlžník - fyzická
osoba, nepodnikateľ, a ktorý je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky, súd považoval za spotrebiteľa v

zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák.. Z obsahu uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva, že by odporca vstupoval
do zmluvného vzťahu s veriteľom v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ide pritom o predtlačenú formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemal možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej časťou sú i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktoré spotrebiteľ vôbec nemôže ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda adhézna, nakoľko spotrebiteľ ju

mohol prijať buď ako celok, alebo odmietnuť. Na základe uvedených skutočností súd posúdil Zmluvu
o úvere č. 302900180 ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Obč. zák.. V tejto súvislosti
súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00,
C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10), dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva
a ochrany práv spotrebiteľa. Súd tiež podotýka, že snaha dodávateľa (veriteľa) použiť pri spotrebiteľskej
zmluve podporne Obchodný zákonník (bod 20 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) naráža na

prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, a tiež vykonávacích
predpisov k nemu. (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/228/2012 zo
dňa 30.08.2012, uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/85/2010-44 zo dňa 31.08.2010 a č.k.
10CoE/265/2011-62 zo dňa 31.10.2012)

Z textu žalovanej zmenky je zrejmé, že vystaviteľ zmenky sa zaviazal zaplatiť zmenkový úrok vo
výške 0,25% denne. Vzhľadom na výšku zmenkového úroku 0,25% denne, ale i na poznatky súdu z
rozhodovacej činnosti, stanoviská Európskej komisie prezentované napr. v jej liste zo dňa 14.09.2010
a Výzve - porušenie č. 2012/4165 a judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. uznesenie Súdneho dvora EÚ
vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010) súd predpokladal nekalú povahu viacerých zmluvných podmienok

dohodnutých v predmetnej zmluve, vrátane dohody zmluvných strán o sankciách pre prípad omeškania
dlžníka(spotrebiteľa)svrátenímposkytnutýchfinančnýchprostriedkovadohodyozabezpečenízáväzku
dlžníka, na ktorých bol založený návrh na začatie tohto súdneho konania. Z uvedeného dôvodu sa
súd v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách na účely preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený

návrh na začatie konania v tejto veci, zaoberal i Zmluvou o úvere č. 302900180 zo dňa 23.12.2009,
vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou. (rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-472/11 z 21.02.2013) Súd poukazuje na to, že systém ochrany spotrebiteľa, zavedený
smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza
z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi
na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. (rozsudky
SúdnehodvoraEÚvoveciC-472/11z21.02.2013aC-453/10zodňa15.03.2012)Jepotrebnézdôrazniť,
že čl. 6 bod 1 uvedenej smernice je kogentným ustanovením, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej
rovnováhy práv, ktoré zmluva nastoľuje, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi zmluvnými stranami znovu

obnovuje rovnosť (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006), a tento
nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným
účastníkom zmluvy (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-240/98 dňa 27.06.2000 a tiež
vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010) Na základe toho je vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo
nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na

tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou, že spotrebiteľ
proti tomu namieta. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009) Vnútroštátny súd
tak v rámci úloh, ktoré mu vyplývajú z ustanovení smernice, musí preskúmať, či zmluvná podmienka,
ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, patrí do rámca uplatnenia uvedenej smernice. Ak je to tak,
daný súd je povinný, v prípade potreby ex offo, posúdiť predmetnú podmienku vzhľadom na požiadavky

ochrany spotrebiteľa, stanovené v ustanoveniach tejto smernice. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-137/08 zo dňa 09.11.2010) V zmysle čl. 6 ods. 1 označenej smernice nekalá podmienka nezaväzuje
spotrebiteľa, pričom v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ vopred úspešne napadol takúto
podmienku. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo 04. júna 2009). Z uvedeného vyplýva,
že i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, súd musí, aj bez námietok dlžníka, skúmať

nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne ktoré sú priamo, konkrétne
premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa. Tomuto nebránia ani ustanovenia zák.
č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov (najmä čl. I § 10 a § 17), ktoré sa
týkajú všeobecne zmenky, jej účastníkov a námietok dlžníka voči zmenke. Je potrebné vziať do úvahy,že dlžníkom zo zmenky môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom v rámci uplatnenia práv zo
zmenky sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria
bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie

postupu podľa čl. I § 10, resp. § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov zo strany iných dlžníkov v prípade uplatnenia práv zo zmenky jej majiteľom znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať zmenku a aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv
zo zmenky, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď dlžník - spotrebiteľ

nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv zo zmenky podľa zák. č.
191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, je súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na
uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu
zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý
zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd

povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Takýmto postupom súd napĺňa
príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Pri výklade a aplikácii vnútroštátneho práva
musí každý súd predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z
príslušnej smernice. Vnútroštátny súd je povolaný pri použití vnútroštátneho práva interpretovať ho v
čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby dosiahol cieľ sledovaný smernicou

v súlade s čl. 169 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zásada výkladu v súlade so smernicami
musí byť dodržiavaná najmä tam, kde súd v prejednávanej veci zvažuje, či ustanovenia vnútroštátneho
práva spĺňajú požiadavky príslušnej smernice. Pokiaľ je dlžníkom spotrebiteľ, súdna prax vyžaduje
určitú zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo ho považuje za „slabšieho“ voči dodávateľovi. Aj pri nečinnosti
spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva

a povinnosti oboch strán. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012)
Ochrana, ktorú vyššie označená smernica priznáva spotrebiteľom, sa vzťahuje na prípady, v ktorých
sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku,
zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má
ťažkosti s ich uplatnením, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by

malo za následok súdne konanie. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C -473/00 zo dňa 21.11.2002,
uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010) Ochrana spotrebiteľa je predmetom
verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho,
tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu
ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa nezaručuje len tomu,

kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňované nejaké právo. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013) Súd tiež podotýka, že absolútnu neplatnosť
právneho úkonu súd skúma ex offo, nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc)
voči každému, pričom právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik,
zmenu alebo zánik práv alebo povinností.

Žalovaná zmenka bola v zmysle bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú časťou
Zmluvy o úvere č. 302900180, uzavretej dňa 23.12.2009 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a dlžníkom - odporcom (spotrebiteľom), vystavená odporcom ako blankozmenka na zabezpečenie
záväzku dlžníka (odporcu), vyplývajúceho mu z uvedenej Zmluvy o úvere voči veriteľovi ako remitentovi.

Podľa bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru „dohoda o vyplnení zmenky: Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy, voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako
zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent

najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle

bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.“
Z citovaného ustanovenia bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že obsahuje
dohodu zmluvných strán Zmluvy o úvere č. 302900180 o zabezpečení záväzku dlžníka, vyplývajúceho
mu z tejto zmluvy, blankozmenkou a o vyplňovacom práve k predmetnej blankozmenke. Zmluva tu tedakonštatuje, že bola vystavená blankozmenka a obsahuje dohodu o tom, že táto blankozmenka bude mať
zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere a o tom, ako má byť zmenka
vyplnená.

Po preskúmaní tohto citovaného zmluvného ustanovenia v súlade s kritériami, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd zistil, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
sú v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatné, a teda nezaväzujú dlžníka, ktorý v danom zmluvnom vzťahu
vystupuje ako spotrebiteľ.
V písomnom vyhotovení Zmluvy o úvere č. 302900180 odporca ako dlžník vyhlásil, že „sa oboznámil

a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí
so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strany tejto zmluvy; nemá k nim
žiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.“Všeobecnépodmienkyposkytnutiaúveruobsahujúvopred
veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky, teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na zadnej strane zmluvy)
predmetnejZmluvyoúvere.Ikeďodporca(spotrebiteľ)formálnevzmluvevyhlásil,ženemáknimžiadne
výhrady, je zrejmé, že i v prípade námietok odporcu, tento nemal reálnu možnosť ovplyvniť podstatu

dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na veriteľom vopred pripravenom tlačive
zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako celok, alebo ju odmietnuť. Z uvedeného je
zrejmé, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne dohodnuté,
resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky, a teda ani bod 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku.

(uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010)
Súd vzal na zreteľ tiež povahu predmetu Zmluvy o úvere č. 302900180 a všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvných podmienok uvedených v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ako i dôsledky, ktoré tieto zmluvné podmienky môžu mať v rámci
práva uplatniteľného na zmluvu. (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010)

Z bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je nesporné, že účelom žalovanej zmenky
je zabezpečenie záväzku dlžníka (spotrebiteľa). Teda táto zmenka, pokiaľ trvá záväzkový vzťah zo
Zmluvy o úvere č. 302900180, má plniť funkciu mobilizácie dlžníka, aby riadne a včas splnil svoju
povinnosť, pričom zmenka nemá povahu akcesorického záväzku. Za účelom zabezpečenia riadneho
a včasného splnenia záväzku odporcu zo Zmluvy o úvere č. 302900180 však predmetná zmluva

obsahuje aj inštitút notárskej zápisnice ako exekučného titulu,. Okrem toho, v bode 05 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Okrem toho, v bode 12 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru dlžník uznal dlžnú sumu, vrátane poplatku v celej výške čo do dôvodu
aj výšky. Z uvedeného vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ bol vystavený uplatňovaniu neprimeraných

zabezpečovacích inštitútov. Dohoda veriteľa a dlžníka o zabezpečení záväzku blankozmenkou v
kontexte s ostatnými zabezpečovacími inštitútmi dohodnutými v zmluve spôsobuje hrubú nevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S ohľadom na to, že nejde o
individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku, má súd zato, že ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je
v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. V dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky, za ktorú súd

považoval dohodu veriteľa a dlžníka (odporcu) o zabezpečení záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere č.
302900180 blankozmenkou, má súd zato, že táto neplatnosť zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku,
i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto prípade (blankozmenka bola vystavená ako
zabezpečovacia) neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo Zmluvy o úvere č. 302900180
a žalovanou zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať, čoho dôsledkom je nedostatok dôvodu na použitie

zmenky ako zmenky zabezpečovacej. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006)
Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatnú, súd tiež vyhodnotil
dohodu veriteľa a dlžníka (spotrebiteľa) o vyplňovacom práve k blankozmenke, obsiahnutú v bode 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom toho je nedostatok dôvodu použitia žalovanej
zmenky kvôli jej protizmluvnému vyplneniu. Uvedená zmluvná podmienka taktiež nebola individuálne

dohodnutá tak ako je uvedené vyššie. Okrem iného, podľa tejto dohody mala byť veriteľom na zmenke
vyplnená zmenková suma tak, že mala pozostávať „zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.“ Podľa názoru súdu je táto zmluvná
podmienka v časti týkajúcej sa výšky zmenkovej sumy formulovaná nejasne a nezrozumiteľne, čo tiež
spôsobuje jej neprijateľnosť. (rozsudok vo veci C-92/11 zo dňa 21.03.2011) Je potrebné vziať na zreteľ,

že podstata vyplňovacieho práva spočíva v oprávnení majiteľa listiny doplniť jej reálne a úmyselne
chýbajúce časti a dotvoriť tým cenný papier - zmenku. Osoba disponujúca týmto oprávnením môže
v rámci autonómie vlastnej vôle v zásade vyhotoviť úplnú zmenku alebo blankozmenku akéhokoľvek
obsahu. V súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami, dohodnutými v Zmluve o úvere č. 302900180,týkajúcimi sa sankcií, dohodnutých pre prípad omeškania dlžníka s plnením záväzkov z tejto zmluvy
(úroky z omeškania, zmluvné pokuty) je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke,
obsiahnutá v bode 14 Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, spôsobuje hrubý nepomer v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom v čase
uzavretia predmetnej zmluvy), a teda značnú neistotu a stres spotrebiteľovi. Spotrebiteľ nie je riadne a
konkrétne informovaný o dôsledkoch zmenky. Nemožno vylúčiť, že napriek tomu, že spotrebiteľ splatí
celú pôžičku, dodávateľ, ktorý bude mať na výšku pohľadávky iný názor (najmä pokiaľ ide o prípustnosť
sankcií) vyplní na blankozmenku neprimerane vysokú sumu, pričom pohľadávka bude založená na

neprijateľných podmienkach, bez opory v právnych predpisoch. Táto značná miera neistoty spotrebiteľa
môže byť multiplikovaná najmä v prípade postúpenia práv zo zmenky. Je potrebné prihliadnuť i na to,
že aj zmenka vyplnená odchylne od vyplňovacieho prehlásenia je platná, a teda legitimuje majiteľa
k tomu, aby požadoval za ňu zaplatiť. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na dlžníkovi, ktorý musí
preukázať existenciu zmluvy o tom, ako mala byť zmenka správne vyplnená. Je potrebné vziať na zreteľ,
že pri zmenke sa presadzuje jej nesporný a abstraktný charakter, keď zákon ponecháva na dlžníkovi,

aby namietal, a tiež preukázal, že zmenka bola vyplnená odchylne. V prípade postúpenia zmenky na
ďalšieho majiteľa musí dlžník tiež preukázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z
uvedeného je zrejmé, že pri zmenke dochádza reálne k sťaženiu uplatnenia práv dlžníka. V prípade, ak
je dlžníkom spotrebiteľ je potrebné mať na zreteli, že máloktorý sociálne slabší spotrebiteľ sa bráni, a to
najmä z dôvodu jeho slabšej znalosti práva, nedostatočnej informovanosti a sťažený prístup k právnym

službám, najmä kvôli nedostatku finančných prostriedkov. Na základe všeobecných skúseností tu zjavne
existuje veľmi vysoké riziko, že spotrebitelia si neuplatnia svoje práva proaktívnym obrátením sa na
súd, keďže často nepoznajú svoje práva alebo sa obávajú sporového konania a jeho nákladov. (Výzva -
Porušenie č. 2012/4165 zo strany Európskej komisie) Z uvedených skutočností vyplýva, že používanie
blankozmeniek na zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv možno kvalifikovať ako nekalú

obchodnú praktiku, zameranú na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole, a teda ako postup zameraný
na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých zmluvných podmienkach.

Zo žalovanej zmenky je zrejmé, že túto indosamentom nadobudol navrhovateľ. V zmysle čl. I § 14
ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov indosamentom sa

prevádzajú všetky práva zo zmenky. V dôsledku neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok,
obsiahnutých v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľovi nevzniklo právo vyplniť
vystavenú blankozmenku, na základe čoho sa blankozmenka nestala zmenkou, a teda veriteľ nemal v
čase indosamentu zmenky práva a povinnosti zo žalovanej zmenky. Vzhľadom k tomu v rámci zásady
nemoplusiurisinaliumtransferrepotest,quamipsehabet(„zneprávanemôževzniknúťprávo“)nemohol

práva zo žalovanej zmenky previesť na navrhovateľa. Veriteľ nebol totiž nositeľom práv zo žalovanej
zmenky, a teda nemal čo previesť. (uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 50/2010-11 z 10.02.2010)
Blankozmenka ešte nie je zmenkou, nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov zo zmenky.

Žalovaná zmenka obsahuje pod zmenkovou sumou text: „zmenkový úrok 0,25% denne od 06.06.2010“.

Súd posúdil takto formulovanú úrokovú doložku na zmenke ako neúčinnú v zmysle čl. I § 5 ods. 2
zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov z dôvodu jej nejasnosti a
nezrozumiteľnosti. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že malo ísť o úrokovú doložku na zmenke v
zmysle čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Napriek
tomu bol v tejto doložke dohodnutý „Zmenkový úrok“, ktorý upravuje čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950

Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, pričom ide o zvláštny prípad úroku, ktorý do
istej miery plní funkciu úrokov z omeškania, a najmä ktorého výška je zákonom stanovená na 6%. Nie
je možné posúdiť zákonnosť výšky dohodnutého zmenkového úroku, nakoľko nie je zrejmé, či mal byť v
úrokovej doložke na zmenke dohodnutý riadny úrok zo zmenkovej sumy alebo zmenkový úrok. Okrem
toho, v bode 06 Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru sa veriteľ a dlžník dohodli na úroku z

omeškania v súlade s § 369 Obch. zák.. V prípade, ak by dohoda o zmenkovom úroku na žalovanej
zmenke predstavovala úrok podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení
neskorších predpisov bola by takáto úroková doložka neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. z dôvodu jej
rozporu s dobrými mravmi s ohľadom na dohodnutú výšku 0,25% denne. Z dôvodu neúčinnosti úrokovej
doložky na žalovanej zmenke tiež nevznikla odporcovi povinnosť platiť na žalovanej zmenke uvedený

zmenkový úrok 0,25% denne.

Odporca ako dlžník a POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598 ako veriteľ uzavreli dňa 23.12.2009
Zmluvu o úvere č. 302900180, ktorou veriteľ poskytol odporcovi finančné prostriedky v sume 800,- €,ktoré sa odporca zaviazal vrátiť v v lehote 1 roka, zvýšené o „príslušný poplatok“ v sume 772,- €, čo
predstavuje 96,5% z istiny 800,- €, teda spolu v sume 1 572,- €. Uvedený poplatok nebol spriehľadnený
vo forme ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko ju predmetná zmluva neobsahuje. Súd podotýka,

že odporca poskytnuté finančné prostriedky veriteľovi vrátil v v sume 100,- €. K tomu mal odporca v
prípade splatnosti celého dlhu a uplatnenia práv zo zmenky, zaplatiť dohodnutý zmenkový úrok 0,25%
denne zo zmenkovej sumy, čo predstavuje 91,25% ročne, a aj zákonný 6% ročný úrok zo zmenkovej
sumy tak, ako bol uplatnený v návrhu na začatie konania. Okrem toho, v prípade omeškania s vrátením
poskytnutých peňažných prostriedkov, mal odporca podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru

zaplatiťizákonnýúrokzomeškaniaadohodnutúzmluvnúpokutupodľabodu4Všeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru, ktorá v prípade omeškania s úhradou splátky sedem dní a viac predstavovala 15,- €
pri každej splátke, t.z. pri 12 splátkach sumu 180,- €. Z bodu 12 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru je zrejmé, že poplatok predstavoval v jednej tretine dohodnutý úrok a v dvoch tretinách náklady
na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy (91,25% ročne) predstavuje formu odplaty

za poskytnuté finančné prostriedky, čím teda v podstate malo dôjsť k opätovnému úročeniu poskytnutej
istiny ako i poplatku. Z výšky dohodnutého „príslušného poplatku“ a zmenkového úroku 0,25% denne
je zrejmé konanie veriteľa „in fraudem legis“, nakoľko od dátumu začiatku úročenia zmenkovým úrokom
t.j. od 06.06.2010 odporca ako dlžník z dohodnutých splátok, ktoré mali byť splatné podľa zmluvy po
tomto dátume, platil poplatok vo výške 96,5% z istiny poskytnutých finančných prostriedkov a zároveň

zmenkový úrok 91,25% ročne, t.z. navýšenie o 187,75% a to bez ďalších zmluvných a zákonných
sankcií (zmluvné pokuty, úrok zo zmenky 6% ročne, zákonné úroky z omeškania v rámci záväzku
zo zmluvy). Zmluva obsahuje tiež neprimerané zabezpečovacie inštitúty, a to najmä s ohľadom na
výšku poskytnutých finančných prostriedkov 800,- €. Z uvedeného vyplýva, že Zmluva o úvere č.
302900180 vykazuje zjavné znaky vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní úverov a pri

nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe môže privodiť ujmu spotrebiteľovi. (rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 39/2011-86 zo dňa 20.09.2011) Zmluva o úvere č. 302900180
zo dňa 23.12.2009, uzavretá medzi odporcom ako dlžníkom a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., je
teda v rozpore s dobrými mravmi, a z tohto dôvodu v zmysle § 39 Obč. zák. neplatná. Zmluvné
dojednania v hrubom nepomere porušili rovnováhu účastníkov zmluvy a založili nerovnosť zmluvných

strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Veriteľ má zjavne rad výhod, pričom je ťažké nájsť nejaké výhody
pre spotrebiteľa. Predmetná zmluva je v rozpore s pravidlom hospodárskej vyváženosti postavenia
zmluvných strán, ako aj so zásadou, že nikto sa nesmie nemorálne (bez náležitého hospodárskeho
alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného. Tak extrémne úroky, spolu s
dohodnutými sankciami môžu spôsobiť neprimeraný nárast dlhu a neobstoja ani z hľadiska princípov

zmenkového práva. Je potrebné prihliadnuť na to, že drobné úvery si berú sociálne slabší jednotlivci
a akékoľvek násobky dlhu spôsobované neprimeranými sankciami veľmi vážne zasahujú do rozpočtov
takýchto ľudí. (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 69/2011 zo dňa 31.05.2011) Teda
i keď sa veriteľ správal podľa práva, dosiahol dohodu o odplate za poskytnuté finančné prostriedky,
sankciách za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok a o zabezpečení záväzku dlžníka, ktorá

obchádza zákon a sleduje účel vylúčiť aplikáciu spotrebiteľského práva na daný záväzkový vzťah,
hoci dlžníkom je spotrebiteľ. Z toho, že veriteľ práva zo žalovanej zmenky indosoval a navrhovateľ si
ich následne uplatnil v súdnom konaní, možno vyvodiť záver, že veriteľ sa správal zámerne tak, aby
dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci, nakoľko už pri bežnom matematickom
prepočte návrhom uplatnených práv je zrejmé, že v podstatnej miere prevyšujú zákonom dovolenú

výšku, a to i s ohľadom na rozsiahlu judikatúru z danej oblasti, ktorá musí byť veriteľovi známa z
rozhodnutí vydaných vo veciach, v ktorých bol žalobcom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je
Zmluva o úvere č. 302900180 zo dňa 23.12.2009, uzavretá medzi odporcom ako dlžníkom a veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. absolútne neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. i z toho dôvodu, že svojim účelom a
dôsledkami obchádza zákon. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012, podľa ktorého pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná
v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné finančné

prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník
uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej
inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, apreto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Obč. zák.,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá bola vystavená ako blankozmenka, ktorá mala byť
vyplnená na základe vyplňovacieho práva veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. v blankozmenke podľa bodu
14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č.
302900180 zo dňa 23.12.2009, uzavretej medzi odporcom ako dlžníkom a veriteľom POHOTOVOSŤ,

s.r.o.. V dôsledku absolútnej neplatnosti označenej Zmluvy o úvere (a teda i čl. 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru) v zmysle § 39 Obč. zák., veriteľovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. tiež nevzniklo
právo na vyplnenie predmetnej blankozmenky. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007
zo dňa 06.05.2008).

Z vyššie uvedených dôvodov v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd návrh o zaplatenie sumy2

573,47 € s 0,25% denným zmenkovým úrokom zo sumy 1 735,53 € od 30.11.2010 do zaplatenia, 6%
ročným úrokom zo sumy 1 735,53 € od 30.11.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 6,12
€ zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, nakoľko v konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia
navrhovateľa na uplatnenie práv zo žalovanej zmenky. Je zrejmé, že návrh navrhovateľa bol založený na
zmenke, ktorá bola pôvodne blankozmenkou, a ktorá bola vyplnená a dohodnutá ako zabezpečovacia

zmenka na základe absolútne neplatnej Zmluvy o úvere č. 302900180 a neprijateľných podmienkach v
nej obsiahnutých, medzi ktoré patrila i dohoda o vyplnení blankozmenky a dohoda o zabezpečovacom
charaktere žalovanej zmenky. Hoci boli uplatnené práva zo zmenky, s ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti, a aj na výšku uplatneného zmenkového úroku 0,25% denne (91,25% ročne), išlo zo strany
navrhovateľa o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu

ochranu, a teda súd i z tohto dôvodu nemohol návrhu vyhovieť. Navrhovateľ sa pri nadobudnutí zmenky,
v čase jej nadobudnutia, dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, keďže
si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečovala, hoci zmenku, spoločne s ďalšími
zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je všeobecne známe, že predmetom
jeho činnosti je poskytovanie úverov, alebo pôžičiek spotrebiteľom, pričom indosamentom zmenky došlo

v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka (spotrebiteľa), a to, okrem vyššie
uvedeného, i z dôvodu, že postúpené boli len práva zo zmenky, bez pohľadávky zo zmluvného vzťahu,
ktorú zmenka zabezpečovala, a že ukladajú spotrebiteľovi pri zmenke niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mal niesť veriteľ, resp. postupník v prípade postúpenia
pohľadávky.Zvšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostívyplýva,ženavrhovateľprinadobudnutížalovanej

zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pretože minimálne zo zmenky zistil výšku úroku 0,25% denne,
ktorá je nielen v rozpore so spotrebiteľským právom, ale aj so zásadami poctivého obchodného styku, a
napriek tomu si úrok z omeškania v tejto výške uplatnil i v návrhu. Súd podotýka, že veriteľ ako dodávateľ
finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že
nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Navrhovateľ ako

nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom, majúcim
svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov
konania. Odporca si však toto právo v konaní neuplatnil, ani v konaní nebol preukázaný vznik trov
konania na jeho strane, a preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,
§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)