Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/275/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809204870
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5809204870.6

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne:
R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. L. XXX, právne zastúpená: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát so
sídlom Y. č. XXX, proti žalovanej: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. L. XXX, právne zastúpená: JUDr .
Ján Vajda, advokát so sídlom V., X. V.. č. XXX, o zdržaní sa zásahov do vlastníckeho práva a určenie

vlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
7C/167/2009-459 zo dňa 22. decembra 2016 a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
7C/17/2009-481 zo dňa 5. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým konanie v časti o zdržaní sa neoprávnených zásahov
žalovanej do vlastníckeho práva žalobkyne zastavil ,
p o t v r d z u j e .

Výrok III., ktorým žiadnej zo strán nebolo priznané právo na náhradu trov konania
z r u š u j e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Výrok dopĺňacie rozsudku o povinnosti žalovanej nahradiť trovy konania štátu

m e n í tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu.

Výrok II., ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, z o s t á v a
n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č.k. 7C/167/2009-459 okresný súd rozhodol o zastavení konania v časti, v ktorej sa
žalobkyňa domáhala, aby sa žalovaná zdržala neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho práva k
pozemku C KN parc.č. 83/1 v k.ú. N. L., najmä aby sa zdržala kosenia trávy, výsadby zeleniny a kopania
kanála a aby odstránila drevený plot s podmurovkou z pozemku C KN parc.č. 79/1 v k.ú. N. L. (výrok
I.). Žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou C-KN parc.č.
84/2 - záhrady vo výmere 38 m2, v k.ú. N. L., ktorá parcela je novovytvorená GP geodeta Ing. J. H. č.

37048201-70/2010 zo dňa 13.04.2010 z C KN parc. č. 84/0/1 - záhrady vo výmere 301 m2 a C KN parc.
č. 84/0/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 16 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec
a k.ú. N. L., zamietol (výrok II.). Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 7C/167/2009-481 vyššie uvedený rozsudok doplnil o výrok, ktorým
žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v plnom rozsahu vo výške vyčíslenej v uznesení

vydanom po právoplatnosti rozsudku.3. Konanie o časti nároku zastavil na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou podľa § 145 ods. 2 CSP.
Žalovaná s čiastočným späťvzatím nesúhlasila, čo odôvodnila tým, že chce, aby bol zrejmé, ktorá zo
strán mala pravdu. Netvrdila, že zastavením konania by došlo k ohrozeniu alebo porušeniu jej práv alebo

právom chránených záujmov. Žalobkyňa čiastočné späťvzatie odôvodnila tým, že v auguste v roku 2016
došlo k odstráneniu zásahov do jej vlastníctva, ktorých sa dožadovala žalobou, stratila teda záujem
na ďalšom pokračovaní v konaní. Žalovaná uvedené nespochybňovala, len tvrdila, že k odstráneniu
zásahov do vlastníctva žalobkyne došlo už v júli toho roku. Okresný súd konanie v časti, v ktorej
žalobkyne zobrala žalobu späť, zastavil napriek nesúhlasu žalovanej. Žalovanou uvádzané dôvody

nesúhlasu nepovažoval za také pre ktoré by podľa § 146 ods. 1 CSP konanie napriek späťvzatiu žaloby
nezastavil.

4. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa domáhala
určenia vlastníctva k sporným pozemkom tým, že ich vydržala. Tvrdila, že do držby vstúpila na základe
ústnej darovacej zmluvy, ktorú uzatvorila so svojím otcom v roku 1990. Okresný súd túto zmluvu

nepovažoval za spôsobilý titul na vstup do oprávnenej držby. Poukázal na závery ustálenej súdnej
praxe, v zmysle ktorej oprávneným držiteľom nehnuteľnosti nemôže byť ten, kto do držby vstúpil
za účinnosti občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom a ktorá nebola uzatvorená v písomnej
forme. Na základe ústnej darovacej zmluvy, o ktorej žalobkyňa tvrdila, že bola titulom pre jej vstup do

oprávnenej držby, nepovažoval okresný súd žalobkyňu za oprávnenú držiteľku sporných nehnuteľností,
s právnym následkom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania
nepriznal žiadnej sporovej strane. Vychádzal z toho, že obe strany mali čiastočný úspech. Žalobkyňa

nebola úspešná v časti žaloby, v ktorej sa domáhala určenia vlastníctva, ale k späťvzatiu žaloby
pristúpila na základe toho, že žalovaná zásahy do jej vlastníctva v priebehu konania odstránila. Žalovaná
nepopierala, že k odstráneniu zásahu do vlastníckeho práva došlo, tvrdila však, že zásahy nespôsobila
ona, ale jej rodičia a že k odstráneniu nedošlo v auguste, ale už v júli 2016. Okresný súd na túto
obranu žalovanej neprihliadal a označil ju za účelovú. Poukázal na výpoveď žalovanej v konaní, kde

uviedla, že pozemok parc.č. 83/1 (vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáhala odstránenia zásadu
do vlastníckeho práva) užíva ona a jej rodičia, a to tak, že tam kosia trávu a predtým tam naviezli
hlinu. Skutočnosť, že pozemok, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáhala odstránenia zásahu do
vlastníckeho práva, v skutočnosti užívala žalovaná, opätovne potvrdil aj svedok Z. J., ktorý uviedol, že
jeho dcéra užívala aj pozemky parc.č. 83/1, 83/4 preto, že sú to ich pozemky.

6. Dopĺňacím rozsudkom okresný súd doplnil vyššie uvedený rozsudok o výrok o trovách konania štátu.
Vychádzal z toho, že tieto trovy spočívajú výlučne v znalečnom za znalecký posudok znalca Ing. Jozefa
Polku, ktorého úlohou bolo vyznačiť v teréne pozemky CK N parc.č. 83/1 a č. 79/1 a plot. Súd uložil
povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej, pretože konanie v časti týkajúcej sa odstránenia zásahu do

vlastníckeho práva žalobkyne bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby pre správanie sa žalovanej.
Znalecký posudok bol jedným z dôkazov, ktoré preukazovali dôvodnosť žaloby v tejto časti.

7. Proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku podala odvolanie do výroku o čiastočnom zastavení konania
a do výroku o trovách konania a trovách štátu žalovaná. Namietala nepreskúmateľnosť rozsudku

okresného súdu v napadnutých výrokoch, rozhodnutie označila za svojvoľné a arbitrárne. Uviedla,
že v konaní nebolo preukázané, že zavinila zastavenie konania svojím správaním po podaní žaloby.
Späťvzatím žaloby napriek jej nesúhlasu nastala situácia, kedy žalobkyňa v budúcnosti v tej istej
veci môže znova podať žalobu proti jej osobe a ona bude musieť znova absolvovať niekoľkoročné
súdne konanie. Dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby boli vážne dôvody, pre ktoré nemalo dôjsť

k čiastočnému zastaveniu konania. Za zmätočný označila výrok rozsudku okresného súdu o trovách
konania. Jeho úvahy považovala za nesprávne a nepreskúmateľné. Opätovne zdôraznila, že svojím
konaním nedala dôvod pre späťvzatie žaloby. Nikdy parcelu 83/1 k.ú. N. L. neužívala a žiadnym
spôsobom nikdy nezasahovala do práv žalobkyne. Rovnako ani parcelu C KN č. 79/1 nikdy s jej rodičmi
neužívali. Navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaná napadla odvolaním aj výrok dopĺňacieho rozsudku. Namietala jeho neurčitosť, pretože
nie je uvedené, rozsudok ktorého konkrétneho súdu sa dopĺňa, komu má zaplatiť trovy konania štátu.Aj v tomto prípade rozhodnutie okresného súdu označila za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko
tento neuviedol právne posúdenie veci. V jeho odôvodnení absentuje konkrétne zákonné ustanovenie a
právny predpis, na základe ktorej jej uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v plnom rozsahu. Ďalej

uviedla, že žalobkyňa tým, že sa bezdôvodne nedostavila na pojednávanie konané dňa 10.08.2016,
zavinila odročenie tohto pojednávania a vznik ďalších trov konania, rovnako aj trovy konania za následné
tri pojednávania v súdenej veci. Žalovaná navrhla, aby súd prvej inštancie podľa § 181 ods. 5 CSP
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť jej trovy právneho zastúpenia za tieto pojednávania. Namietala, že
o trovách štátu malo byť rozhodnuté podľa pomeru úspechu strán v konaní. Navrhla, aby odvolací súd

zrušil dopĺňací rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadala rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím
rozsudkom v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdiť.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) preskúmal

rozsudokadopĺňacírozsudokokresnéhosúduvrozsahudanomust.§379a§380CSPabeznariadenia
odvolacieho pojednávania (podľa § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I., zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP vo výroku III. a v
tejto časti ho vrátil okresnému súdu podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok
dopĺňacieho rozsudku podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

11. Podľa § 181 ods. 4 CSP, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť
lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto
skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ust. § 153 a § 154.

Podľa § 181 ods. 5 CSP, ak v dôsledku postupu podľa ods. 4 došlo k odročeniu
pojednávania, trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil.

12. Civilný sporový poriadok ako určitú formu sankcie s kompenzačným prvkom zaviedol pravidlo,
podľa ktorého znáša v zmysle § 181 ods. 5 CSP trovy odročeného pojednávania ten, kto odročenie

zavinil. Uplatňuje sa teda princíp procesnej zodpovednosti, avšak nie za výsledok, ale parciálne iba
za odročenie konkrétneho pojednávania. Zodpovednosť postihuje tú osobu, ktorá procesne zlyhala
a spôsobila tým v konečnom dôsledku odročenie pojednávania podľa § 181 ods. 4 CSP. Povinnosť
nahradiť trovy odročeného pojednávania sa posudzuje osobitne a bez ohľadu na celkový procesný
úspech strany v spore. Nie je teda rozhodujúce, či zodpovedná osoba bola z hľadiska rozhodnutia vo

veci samej procesne úspešná a v akom rozsahu, relevantné je iba to, či zavinila odročenie konkrétneho
pojednávania. Z hľadiska procesnej ekonómie rozhodne súd o nároku trov odročeného pojednávania
spolu s rozhodnutím o nároku na náhradu trov celého konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§
262ods.1CSP).Keďžepreinštitútnáhradytrovkonaniasagenerálneuplatňujeprincípoficiality,nemusí
si oprávnená strana nárok na náhradu trov odročeného pojednávania osobitne uplatniť; súd o ňom

rozhodne aj bez návrhu. Výrok o náhrade trov odročeného pojednávania alebo viacerých odročených
pojednávaní však musí byť oddelený od hlavného výroku o náhrade trov konania a musí byť aj osobitne
odôvodnený. Súčasne v ňom súd výslovne uvedie, že zodpovedná osoba je povinná nahradiť trovy
odročeného pojednávania. Z povahy veci vyplýva, že v tomto prípade neprichádza do úvahy pohľad
na rozdelenie trov v režime § 255 ods. 2 CSP. O výške náhrady odročeného pojednávania rozhodne

samostatným uznesením súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie skončí (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Odvolacie námietky žalovanej voči výroku III. považoval odvolací súd za opodstatnené. Okresný
súd sa nezaoberal aplikáciou ust. § 181 ods. 5 CSP. Z obsahu spisu skutočne vyplýva, že pojednávanie

zo dňa 10.08.2016 bolo odročené na neurčito z dôvodu, že žalobkyni bola poskytnutá lehota 10 dní
na vyjadrenie k tvrdeniam žalovanej. Z obsahu spisu však už nevyplýva, že by žalobkyňa lehotu
dodržalaaprípadnevyjadreniesúdupredložila.Rovnakoďalšiepojednávanieurčenénadeň19.10.2016
bolo odročené bez prejednania veci z dôvodu neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu. Ako
bolo konštatované vyššie, okresný súd aj bez návrhu bol povinný vyhodnotiť uvedené skutočnosti a

zvážiť, či správanie strán sporu malo vplyv na odročenie nariadených termínov pojednávaní. Následne
rozhodnúť o tzv. separátnych trovách konania vzhľadom na to, ktorá zo strán sporu zavinila odročenie
pojednávania. Okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, ale o trovách konaniach rozhodol jediným
výrokom, z ktorého nevyplýva takáto separácia. Krajský súd preto výrok rozsudku okresného súdu III.,ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania strán sporu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný
súd v ďalšom konaní opätovne o trovách konania rozhodne s tým, že sa bude zaoberať v zmysle
vyššie vysloveného právneho názoru posúdením trov konania za jednotlivé pojednávania vzhľadom na

okolnosti, pre ktoré boli tieto odročené. Následne o trovách konania opätovne rozhodne.

14. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala zmätočnosť odôvodnenia rozsudku okresného súdu vo vzťahu
k dôvodom, pre ktoré priznal náhradu konania žalobkyni, krajský súd, odhliadnúc od vyššie uvedených
okolností, ktoré na preskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku nemali vplyv, nepovažoval tieto námietky

za opodstatnené. Pokiaľ išlo o aplikáciu § 255 a § 256 pri rozhodovaní o trovách konania z hľadiska
úspechu strán sporu, postupoval okresný súd správne. Pre účely rozsahu úspechu v konaní v prípade,
že v časti bolo konanie zastavené, je nutné zavinenie strany sporu na zastavení konania považovať za
neúspech strany, pre zavinenie ktorej došlo k zastaveniu konania. Prípadné rozdelenie trov konania na
trovy zastavujúcej časti a trovy zvyšnej časti, o ktorej bolo meritórne rozhodnuté, nie je vhodné a ani
možné.

15. Závery okresného súdu o procesnom zavinení na zastavení konania považoval odvolací súd za
správne. Žalovaná namietala, že z procesného hľadiska zastavenie konania nezavinila. V tomto prípade
však s jej námietkou nemožno súhlasiť. K späťvzatiu žaloby došlo práve pre správanie sa žalovanej po
začatí konania. Výsledkom správania sa žalovanej bolo, že žalobkyňa nemala dôvod zotrvávať ďalej

na podanej žalobe, nakoľko výsledok, ktorý ňou sledovala, sa správaním žalovanej dostavil. Nie je
právne významné, či by v prípade prejednania veci bol nárok žalobkyne z hmotnoprávneho hľadiska
dôvodný. Tak, ako to zdôraznila žalovaná, v tomto prípade sa zavinenie na zastavení konania berie
výlučne z procesného hľadiska. Toto procesné hľadisko je nutné chápať aj vzťahom medzi tým, čo bolo
žalobou žiadané a čoho bolo dosiahnuté. V tomto prípade žalobou sa žalobkyňa domáhala upustenia

od konkrétneho konania, od ktorého žalovaná upustila. Preto z procesného hľadiska už nebol dôvod,
aby na žalobe naďalej trvala.

16. Ďalšiunámietkužalovanej,žeexistovalivážnedôvody,prektorémalbyťakceptovanýjejnesúhlasso
späťvzatím žaloby odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. V tomto prípade sa v celom rozsahu stotožnil

so závermi súdu prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu považuje za dostatočné.
Nemožno prisvedčiť žalovanej, že závery okresného súdu sú arbitrárne a zmätočné. Naopak, po
preskúmaní veci krajský súd zistil, že závery okresného súdu dôsledne vychádzajú z obsahu spisu a tam
uvádzaných vyjadrení strán sporu. Sama žalovaná na pojednávaní konanom dňa 12.01.2011 uviedla, že
plot, ktorý neskôr odstránila, postavila ona. Preto jej ďalšie tvrdenia, ktoré tieto skutočnosti spochybňujú,

sa javia byť účelové, aby sa vyhla procesnej zodpovednosti za späťvzatie žaloby.

17. Žalovaná tiež namietala správnosť výroku dopĺňacieho rozsudku, ktorým jej bola uložená povinnosť
nahradiť trovy konania štátu. Pokiaľ ide o subjekt, ktorý je povinný nahradiť trovy konania štátu, krajský
súd dospel k záveru, že okresný súd nepostupoval správne, ak túto povinnosť uložil žalovanej. Naopak,

povinnosť nahradiť trovy konania štátu, ktoré pozostávajú zo znalečného, bolo potrebné uložiť žalobkyni.
Krajský súd vychádzal z toho, že znalecký posudok bol vykonaný pre potreby tej časti žaloby, ktorou
sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva. V tejto časti konania však úspešná nebola, preto
podľa názoru krajského súdu je povinná znášať trovy štátu, ktoré sa týkajú tejto časti konania a tými sú aj
trovy znaleckého dokazovania. Krajský súd preto v dopĺňacom rozsudku zmenil výrok tak, že povinnosť

nahradiť trovy štátu uložil žalobkyni. Vychádzal pritom z výsledkom rozhodnutia vo veci samej, kde v
časti o nároku na určenie vlastníckeho práva bola žaloba zamietnutá. Teda v tej časti nebola žalobkyňa
úspešná a podľa § 255 ods. 2 CSP je povinná nahradiť v tomto rozsahu trovy konania štátu.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)