Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 17, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012897186
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012897186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Ing.
Dušan Ďurďovič, Stavebno-obchodná firma, Hodonín, Mešťanská 9, právne zastúpený JUDr. Jozefom
Holíčom, advokátom, so sídlom v Bratislave, ul. Tranovského 18-20, proti odporcom: v 1/ rade Ing. N.
X., nar. X.X.XXXX, bytom P., ul. J. č. XXX/XX, v 2/ rade Ing. C. G., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P.,
Y.. Ľ. X. XXXX/XX, v 3/ rade N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P., ul. I. XXXX/X, v 4/ rade K. E., rod. X.,
nar. XX.X.XXXX, bytom P., ul. P. XXXX/X, v 5/ rade K. X., rod. R., nar. X.X.XXXX, bytom P., ul. I. XXXX/
X, v 6/ rade Ing. L. N., nar. X.XX.XXXX, bytom P., ul. P. XXXX/X, v 7/ rade DEAN, s.r.o., so sídlom v

Považskej Bystrici, Šoltésovej č. 1722/241, IČO: 36 341 401, v 8/ rade ANED SK, s.r.o., so sídlom v
Žiline, ul. Tajovského č. 6, IČO: 36 666 840, v 9/ rade Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
v Bratislave, ul. Mamateyova 17, IČO: 35 937 874 (právny nástupca Spoločnej zdravotnej poisťovne,
a.s.), o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
14C/244/2000-942, zo dňa 1. februára 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa a rozhodnutie o náhrade trov konania
si vyhradil po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že nadobudnutie veci v konkurznom konaní je osobitným spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva z dôvodu, že na nadobúdateľa prechádzajú len tie záväzky a ťarchy,
ktoré sú určené, inak zanikajú (§ 27 ods. 13 zák. č. 328/1991 Zb.) a približuje sa svojou povahou
k originálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva. Jedná sa o jeden zo spôsobov, kedy je možné
nadobudnúť právo aj od nevlastníka, ak by dodatočne vyšlo najavo, že úpadca nebol vlastníkom
veci. Konkurz je povahou likvidačným konaním, ktorého účelom je speňažiť majetok úpadcu, ktorý

existuje v čase vyhlásenia konkurzu a z výťažku uspokojiť veriteľov. Ak je vec do majetku konkurznej
podstaty nesprávne zaradená, má osoba, ktorej táto vec patrí právo žiadať o vylúčenie veci z konkurznej
podstaty. Ak vec vylúčená nie je, platí domnienka, že vec patrí úpadcovi. Speňaženie podľa zákona č.
328/1991 Zb. v znení platnom v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok ŽELSTAV A-
Z, s.r.o. umožňoval speňažiť majetok spôsobom upraveným v ustanoveniach o výkone rozhodnutiach
súdom alebo predajom mimo dražby. Predaj mimo dražby uskutočnil správca so súhlasom súdu a za
podmienok ním určených po vypočutí úpadcu, prípadne veriteľského výboru. Ku každému predaju bol

daný súhlas súdu, proti ktorému nebolo prípustné odvolanie. Tento spôsob speňaženia neumožňuje v
prípade neplatnosti zisteného rozvrhu vrátenie vzájomného plnenia, pretože plnenie nadobúdateľa je
rozdelené na uspokojenie úpadcových veriteľov. Nemožno úpadcovi vrátiť vec a nevrátiť plnenie. Aj
toto je dôvodom, pre ktorý nemožno pripustiť navrátenie do predošlého stavu. Navyše súpis konkurznejpodstaty je verejná listina, pri ktorej vyvrátenie správnosti je obmedzené na možnosť domáhať sa
v určenej lehote vylúčenia veci z konkurznej podstaty, inak platí prezumpcia správnosti zapísaných
údajov. V prípade porušenia práv predajom vecí zahrnutých do súpisu konkurznej podstaty má dotknutá

osoba právo domáhať sa náhrady škody voči správcovi konkurznej podstaty. Súd poukázal aj na závery
Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo/194/2008 zo dňa 11.9.2009, podľa ktorého právna
domnienka podľa § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, že vec je do súpisu zahrnutá
oprávnene, nastáva iba, ak ten, kto uplatňuje, že vec sa nemala do súpisu zaradiť, nepodá v súdom
určenej lehote proti správcovi vylučovaciu žalobu, hoci bol konkurzným súdom poučený o tom, že

vec bola zapísaná do súpisu a o právnych dôsledkoch nepodania žaloby. Z uvedenej právnej vety a
odôvodneniarozsudkujetaktiežmožnédospieťkzáveru,žeakten,ktotvrdí,ževecnemalabyťzahrnutá
do majetku konkurznej podstaty, nepodal po výzve súdu žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty,
alebo kto bol v tomto konaní neúspešný, platí domnienka, že vec je zahrnutá do majetku konkurznej
podstaty oprávnene. Nakoľko mal súd v konaní preukázané, že všetky veci tvoriace predmet konania
boli zahrnuté do súpisu konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z, s.r.o., boli správcom speňažené a

prevedené na jednotlivých odporcov, títo k predmetným nehnuteľnostiam riadne nadobudli vlastnícke
právo. Navrhovateľ nepreukázal vlastnícke právo k daným veciam, ak by aj bol vlastníkom v čase pred
zaradením veci do majetku konkurznej podstaty, jeho právo speňažením predajom mimo dražbu zaniklo.
Preto súd prejudiciálne posúdil otázku vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetným veciam a zistil, že
navrhovateľ nie je nositeľom takéhoto práva. Z uvedeného dôvodu nemohol vyhovieť žalobe na vydanie

nehnuteľnosti a návrh zamietol. Z dôvodu procesnej zložitosti viacerých zmien návrhov, rozširovaní a
zužovaní okruhu účastníkov konania, súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách
konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Poukazuje na dodatok č.

1 spoločenskej zmluvy ŽELSTAV A-Z, s.r.o. zo dňa 23.11.1992 a dodatok č. 3 spoločenskej zmluvy
ŽELSTAV A-Z, s.r.o., ktorým menil a urobil neúčinným dodatok č. 1, ako aj na ich účinnosť vo vzťahu
k režimu práva. Kým dodatok 1 bol účinný v režime práva pred 1.1.1993, dodatok č. 3 nadobudol
účinnosťaždňa22.1.1993včase,keďužštátnenotárstvaneexistovaliakeďužregistrácianeexistovala.
Zdôrazňuje, že nevlastník nemohol previesť vlastníctvo na úpadcu, a teda SKP ho nemohol speňažovať.

Registrácia štátneho notárstva záznamom pod číslom RI 587/92 nikdy neprebehla a pri dodatku
č. 3 zmeny spoločenskej zmluvy ŽELSTAV A-Z, s.r.o. ani prebehnúť nemohla. Rozhodnutie súdu
uprednostňujeprávnenázoryodporcovavychádzazrozhodnutísúdov,ktorýmotázkavlastníctvanebola
ani nemohla byť riešená. To má za následok porušenie práva na rozhodovanie nestranným súdom.
Vlastníctvo k nehnuteľnosti môže byť prevedené len na základe rešpektovanie Katastrálneho zákona.

Konajúcimsúdomostalúplnenepovšimnutýnávrhzodňa23.12.1992naregistráciuzmenyspoločenskej
zmluvy- dodatok č. 1. Nehnuteľnosti v Žiline, o ktorých súd pojednáva, v tomto návrhu zo dňa 23.12.1992
zapísané neboli, a teda nemohli byť ani registrované štátnym notárstvom, záznamom konanie č. RI
587/925 zo dňa 28.12.1992. Rozhodnutie súdu neguje právoplatné rozsudky Krajského súdu Bratislava
č.k. 27S 15/98 a 27S 17/98, ktoré vydal súd majúci právomoc preskúmavať rozhodnutia správnych

orgánov. Pokiaľ sa súd cíti byť viazaný rozsudkom bývalého Mestského súdu Bratislava sp. zn. 22Cb
21/96, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 2Obo 170/96, ako aj rozsudkom Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 81Cb 80/97, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd pod sp. zn. 6Obo 62/03,
kde dokonca rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo/394/2002 a pritom neguje
právoplatnýrozsudokOkresnéhosúduvHodonínesp.zn.7C669/96,preukázaltým,ženekonalakosúd

nestranný a nezaujatý. SKP predával napadnutý majetok skôr ako existovali právne názory obchodných
súdov. Poukazuje tiež na rozpor s článkom 6 ods. 1 Dohovoru, tiež na stanovisko Najvyššieho súdu SR
sp. zn. Obpj 1/99 z 19.3.1999 a Obpj 7/2002 zo dňa 16.12.2002, ktoré sú stanoviskami záväznými
a rozhodujúcimi. Súd odmietol preskúmať, prečo neexistuje protokol o odovzdaní a prevzatí veci. Mal
zistiť, že spoločenské zmluvy nepodliehali registrácii pred štátnym notárstvom. Navrhovateľ v podanej

žalobe zo dňa 30.9.1997 dostatočným spôsobom preukázal naliehavý právny záujem podľa § 80 písm.
c/ O.s.p. a naliehavý právny záujem bol a je preukázaný samotným stanoviskom Najvyššieho súdu
SR č. Obpj 1/1999. Nepreskúmaním a nevyhodnotením týchto listinných dôkazov súd odňal žalobcovi
možnosť rovnosti zbraní pri uplatňovaní svojich vlastníckych práv. Pokiaľ súd poukázal na rozsudok
sp. zn. 2Obo 170/96 zo dňa 14.5.1997, nehnuteľnosti, o ktorých súd pojednáva, neboli predmetom

tohto rozsudku. Tento rozsudok nie je spôsobilou listinou na zápis do katastra nehnuteľností. V tejto
súvislosti poukazuje na rozsudky Krajského súdu Bratislava 27S 15/98, 27S 17/98 a 27S 60/99, z
ktorých vyplýva, že názor správneho orgánu, že zaregistrovaním zmeny spoločenskej zmluvy prešli
všetky nehnuteľnosti nadobudnuté zmluvou z 30.4.1992 na nového vlastníka, nie je správny. Pokiaľ ideo rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 6Obo 62/03 zo dňa 24.9.2003, týmto rozsudkom bolo rozhodnuté
o vlastníctve účelovo a zavádzajúco. Dôkaz je v samotnom výroku tohto rozsudku. Opäť poukazuje na
stanovisko Obpj 1/99, ktoré jasne dokazuje, že v žalobách o vylúčenie veci z konkurznej podstaty a v

žalobách o určenie vlastníctva nejde a nemôže ísť o totožnosť sporu, a preto nemôže platiť ani právo
rozhodnutej veci. Preto napadnuté rozhodnutie súdu je postihnuté vadou podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/
O.s.p.,čojedôvodomnato,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiezrušil.ŽalovanýSKPnehnuteľnosti
predával ako nevlastník a takéto kúpnopredajné zmluvy sú od počiatku absolútne neplatné. Zmluvou
možno nadobúdať vlastnícke právo len od vlastníka. Do dnešného dňa neexistuje žiadne súdne

rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnuté o tom, že predmetný majetok patril a patrí do vlastníctva
spoločnosti ŽELSTAV A-Z, s.r.o. a takýmito rozhodnutiami nie sú ani rozsudky Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Obo 170/96 a 6Obo 62/03. Tieto rozsudky nie sú postavené na hmotnoprávnych inštitútoch
občianskeho práva, ktoré jedine určujú vlastníctvo. V rozpore so zákonom konatelia a spoločníci
ŽELSTAV A-Z, s.r.o. poskytli súpis majetku SKP, ktorý bez vykonania fyzickej inventarizácie majetok
zapísal do konkurznej podstaty, len preto, aby SKP im tento najlukratívnejší majetok za zlomok hodnoty

odpredal ako spoločníkom a konateľom úpadcu. Poukazuje na delimitačný protokol. Tento protokol nikdy
nebol vystavený a podpísaný. Ďalej spochybňuje registráciu štátnym notárstvom pod č. I RI 582/92
zo dňa 28.12.1992 záznamom. Účinky registrácie nastali dňa 28.12.1992, ale právoplatnosť nenastala
nikdy. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo 62/03 zo dňa 24.9.2003, hoci
tento rozsudok bol právoplatným ďaleko neskôr ako SKP predmetný majetok predával. Keď sa ŽELSTAV

A-Z, s.r.o. cítil byť vlastníkom, ešte rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obo 62/03 neexistoval.
Poukazuje tiež na konanie pod sp. zn. 22Cb 21/96 pred Mestským súdom v Bratislave, ktorým sa
rozhodovalo o žalobe správcu konkurznej podstaty o určenie vlastníctva. Žaloba bola podaná z dôvodu,
že aj správca mal pochybnosti, že vlastníctvo sa nezmenilo, inak by žalobu nepodával. Poukazuje na to,
že súd rozhodol iba o časti žaloby zo dňa 30.9.1997, nerozhodol a vôbec sa nezapodieval tým návrhom,

predmetom ktorého boli aj hnuteľnosti, o ktorých sa súd vo svojom rozsudku ani nedotkol, čo má za
dôsledok, že súd porušil zákon podľa § 152 ods. 2 prvá veta O.s.p. Ďalším dôvodom nespravodlivého
rozhodnutia súdu je to, že zápisnica z pojednávania 1.2.2011 bola navrhovateľom napadnutá námietkou
proti zneniu zápisnice a vedeniu konania. Zápisnica do dnešného dňa nebola navrhovateľovi doručená.
Vzhľadom na uvedené žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v
zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Rozhodnutie
okresného súdu je vecne správne a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho rozsiahlym

odôvodnením.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Pokiaľ odporca namieta, že okresný súd nerozhodol o celom predmete konania, táto odvolacia

námietka je nedôvodná. Navrhovateľ ako pán sporu určuje, čo je predmetom konania. Už raz podaný
návrh na začatie konania vrátane skutkového vymedzenia a petitu môže navrhovateľ v priebehu
konania so súhlasom súdu meniť (§ 95 O.s.p.). Navrhovateľ pôvodne podaný návrh opakovane v
priebehu konania menil, pričom posledná zmena návrhu bola pripustená uznesením Okresného súdu
Žilina14C/244/2000-849 zo dňa 10.3.2010. Po poslednej pripustenej zmene návrhu sa tak predmetom

konania stalo uloženie povinnosti odporcom v 1/ až 10/ rade vydať navrhovateľovi nehnuteľnosti tak, ako
sú špecifikované v pripustenej zmene žaloby. O takejto žalobe okresný súd aj rozhodol, čím vyčerpal
celý predmet konania.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že zápisnicu o pojednávaní z 1.2.2011 napadol námietkou, je

nekonkrétna, z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 1.2.2011 nevyplýva, že by navrhovateľ namietal
obsah zápisnice, z obsahu zápisnice vyplýva jeho žiadosť o doručenie zápisnice o pojednávaní. Možno
prisvedčiť navrhovateľovi, že zápisnica o pojednávaní mu nebola doručená ( z obsahu spisu takýto úkon
nevyplýva ), hoci toto právo mu patrí. Samotné nedoručenie zápisnice navrhovateľovi však nezaložilovadu konania, ktorá mohla mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie. Navrhovateľ sa predmetného
pojednávania zúčastnil, na pojednávaní bol vynesený rozsudok, preto následné doručenie zápisnice ( ku
ktorému mal okresný súd pristúpiť ) by nemalo vplyv na uplatnenie práv navrhovateľa v prvostupňovom

konaní.

Navrhovateľvosvojomodvolanípoukazujenaviaceroprávoplatneskončenýchkonanípredslovenskými
súdmi ako aj pred českým súdom, ktorých bol účastníkom a ktoré sa týkali vnesenia nepeňažného
vkladu zo strany navrhovateľa do spoločnosti ŽELSTAV A-Z, s.r.o. Navrhovateľ považuje vnesenie

nepeňažného vkladu do spoločnosti ŽELSTAV A-Z, s.r.o. za neplatné, na základe ktorej skutočnosti
sa považuje za vlastníka hnuteľných a nehnuteľných vecí ako súboru majetku, ktoré boli predmetom
nepeňažného vkladu. Medzi tieto nehnuteľnosti majú patriť aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
konania, sú v súčasnosti podľa zápisu v katastri vlastnícky vedené na odporcov v 1/ až 10/ rade a
ktorých vydania sa navrhovateľ domáha. Tvrdí, že tieto sa nikdy nestali majetkom spoločnosti ŽELSTAV
A-Z, s.r.o. a naďalej je ich vlastníkom.

Z vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, že predmetné nehnuteľnosti, ktorých vydania sa
navrhovateľ domáha, boli zahrnuté do súpisu konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z, s.r.o. (§ 19
zák. č. 328/1991 Zb. účinného v čase vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti ŽELSTAV A-Z, s.r.o.).
Tieto nehnuteľnosti boli správcom speňažené a prevedené na jednotlivých odporcov v súlade s ust. §

27 zák. č. 328/1991 Zb., a to predajom mimo dražby so súhlasom súdu a za podmienok ním určených.

V tomto smere možno len zopakovať správne právne posúdenie prvostupňového súdu, že nadobudnutie
veci v konkurznom konaní je osobitným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ten, na koho
správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania v zmysle ust. § 27 zák. č. 328/1991 Zb. previedol

majetok spísaný do konkurznej podstaty ako vlastníctvo úpadcu, sa stáva vlastníkom takéhoto majetku
bez zreteľa k tomu, či neskôr vyšlo najavo, že majetok v dobe speňažovania vlastnícky patril inému
subjektu. Ide o spôsob, kedy je možné nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka pre prípad,
že by dodatočne vyšlo najavo, že úpadca nebol vlastníkom veci. So žalobou o určenie vlastníckeho
práva v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. podanou voči tomu, kto majetok speňažením v rámci konkurzu

nadobudol, osoba, ktorá sa domáha, že bola vlastníkom majetku zapísaného do konkurznej podstaty
pred týmto zápisom, uspieť nemôže.

Osobitný význam vo vzťahu k vlastníkovi majetku zapísaného do konkurznej podstaty je oprávnenie
v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb., keď ten, kto tvrdí, že vec do súpisu nebola zahrnutá

oprávnene,môžepodaťvsúdomurčenejlehoteprotisprávcovivylučovaciužalobu.Pokiaľnavýzvusúdu
takúto žalobu nepodá, nastane nevyvrátiteľná práva domnienka, že vec je do spisu zahrnutá oprávnene.
Rovnaký účinok nastane v prípade, ak žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty bola zamietnutá.
Právnymdôvodomnárokunavylúčenievecimôžebyťužalobcupritomjehovlastníctvo,spoluvlastníctvo
ako aj držba veci. Tento dôvod musí existovať v čase uplatňovania nároku.

V danom prípade sa navrhovateľ svojho vlastníctva k veciam zaradeným do súpisu konkurznej podstaty,
ktoré boli predmetom nepeňažného vkladu, domáhal vylučovacou žalobou, v ktorej bol neúspešný.
Nastala teda nevyvrátiteľná právna domnienka, že veci boli zaradené do súpisu konkurznej podstaty
oprávnene.

Z uvedeného vyplýva, že odporcovia v 1/ až 10/ rade nadobudli vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedený osobitný spôsob nadobudnutia
vlastníctva podľa zákona o konkurze, potom, čo boli veci oprávnene zapísané do súpisu konkurznej
podstaty, navrhovateľ sa preto úspešne voči týmto osobám nemôže domáhať určenia vlastníckeho

práva, ani vydania veci pre skutočnosti, ktoré nastali pred zápisom predmetných vecí do súpisu
konkurznej podstaty.

Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy preskúmavanie právnych účinkov, platnosti alebo
neplatnosti nepeňažného vkladu navrhovateľa do spoločnosti ŽELSTAV A-Z, s.r.o.

Krajský súd poukazuje, že v záhlaví rozhodnutia prvostupňového súdu je nesprávne v rade 3/ a 5/
uvedený totožný odporca N. X., nar. XX.X.XXXX, keď správne mal byť uvedený iba pod poradovým
číslom 3/. Táto zrejmá nesprávnosť však nespôsobuje vadu konania, ktorá by mala za následok
nesprávne posúdenie veci. Z toho dôvodu krajský súd vypustil opätovné uvedenie N. X. ako odporcu5/, čím sa zmenilo o jedno poradové číslo označenie ostatných odporcov pôvodne vedených ako
odporcovia v 6/ - 10/ rade, správne odporcovia v 5/-9/ rade.

Okresný súd žalobu navrhovateľa vecne správne zamietol a krajský súd z uvedeného dôvodu jeho
rozhodnutie potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .