Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205582
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8514205582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951pr. zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8,
81105Bratislavaprotižalovanému:I..Z.U.,nar.X.X.XXXX,bytomW.XX/XXXX,XXXXXG.U.,pr.zast.:
JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o odporovateľnosť
právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 21.4.2017 č. k.
4C/216/2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina

01011.

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že darovacia zmluva zo dňa 19.12.2012, ktorou
boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R., zapísané na LV č. XXX, z J.
U., nar. XX.XX.XXXX, na žalovaného ako obdarovaného, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený

Okresným úradom G. U., v konaní vednom pod č. V XXXX/XX, je voči žalobcovi právne neúčinná.
Úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že hlavnou obranou žalovaného bolo tvrdenie, že v
danom prípade nie sú splnené podmienky na odporovateľnosť právneho úkonu vzhľadom na to, že
u ručiteľky neexistoval úmysel ukrátiť žalobcu s poukazom na hodnotu prevádzaných nehnuteľností,

dátum ručiteľského vyhlásenia a moment vzniku finančných problémov spoločnosti G.., s.r.o. a v čase
podpisu neexistovalo vymáhateľné rozhodnutie voči ručiteľke. Súd prvej inštancie mal za nepochybne
preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu darovacej zmluvy, a tým zmenšeniu majetku ručiteľky.
Pre úspešnosť odporovacej žaloby zákon vyžaduje, aby pohľadávka veriteľa dospela do štádia
vymáhateľnosti.Vymáhateľnoujepohľadávka,ktorejsplneniemožnovynútiťcestouvýkonurozhodnutia,
teda pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom. Právny
úkonjeodporovateľnýnielenvtedy,akpohľadávkaveriteľabolaužvymáhateľnávčase,keďbolurobený,

ale i v prípade, ak bol urobený skôr, ako sa pohľadávka veriteľa stala vymáhateľnou. Rozhodujúce je,
aby takáto pohľadávka žalujúceho veriteľa bola vymáhateľná v čase rozhodnutia súdu o odporovacej
žaloby. Poukázal na to, že pohľadávka žalobcu voči hlavnému dlžníkovi, ako aj voči ručiteľovi existovala
už od podpisu úverovej zmluvy a dodatkov k nej, pričom voči ručiteľke je táto pohľadávka vymáhateľnáminimálne na základe notárskej zápisnice zo dňa 20.3.2013. Ďalej uviedol, že ukrátením veriteľa je také
zmenšenie dlžníkovho majetku, že tento nestačil na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Nie je dôležité,
aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným právnym

úkonom zmenšený. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že darovacou
zmluvou došlo k zmenšeniu majetku ručiteľky.

3. Keďže išlo o právny úkon medzi blízkymi osobami, úmysel ukrátiť veriteľa sa v takomto prípade
prezumuje zo zákona. Osoba, ktorá mala z právneho úkonu prospech, je potom povinná preukázať, že

o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani vedieť nemohla,
napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť. Z výpovedí žalovaného ako aj matky nevyplynulo, aby
žalovaný pred darovaním nehnuteľnosti vynaložil náležitú starostlivosť na zistenie, či v danom prípade
nejde o odporovateľný právny úkon. Uviedol, že matka mu bližšie darovanie neodôvodnila a tieto dôvody
on nezisťoval. Skutočnosť, že nemá vzdelanie v príslušnom odvetví ho nezbavuje tejto povinnosti,
pretože na vynaloženie náležitej starostlivosti špeciálne vzdelanie ani nepotrebuje. Napriek tomu, že

cena prevádzaných nehnuteľností je podstatne nižšia oproti výške pohľadávky žalobcu je nepochybné,
že došlo k zmenšeniu majetku ručiteľky, pričom vychádzajúc z rozsahu jej vlastníctva pred darovaním
a po darovaní možno konštatovať, že došlo k zníženiu jej majetku v značnej miere. Žalovaný ďalej
vyvodzoval neexistenciu úmyslu ručiteľky ukrátiť žalobcu aj z toho, že finančné problémy v obchodnej
spoločnosti, v ktorej ručiteľka pôsobila ako konateľka, nastali až v polovici roka 2014, resp. koncom

mája roku 2013 po začatí exekúcií na základe rozhodcovského nálezu z Londýna. Tieto argumenty
súd považoval za bezpredmetné už len z dôvodu, že nemal vyvrátenú prezumpciu úmyslu ukrátiť
veriteľaprávnymúkonommedziblízkymiosobamiatietozároveňvyhodnotilzaúčelové.Jenepochybné,
že dátumy začiatkov finančných problémov obchodnej spoločnosti sa vo vyjadreniach líšia a dosť
podstatne a už táto skutočnosť naznačuje, že žalovaný „skúšal“ rôzne dôvody, ako vyvrátiť prezumpciu

úmyslu ručiteľky. Je zrejmé, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.7.2013 bola vyhlásená
reštrukturalizácia na obchodnú spoločnosť. Podmienkou jej vyhlásenia je platobná neschopnosť dlžníka
po dobu minimálne 30 dní po lehote splatnosti aspoň dvoch peňažných záväzkov. Teda je zrejmé, že
od zistenia, že dlžníkovi hrozí úpadok, do povolenia reštrukturalizácie môže prejsť doba 2,5 mesiaca.
Takisto neuveril tvrdeniam ručiteľky, že nemala vedomosť o rozhodcovskom konaní v W., čo bolo

vyvrátené jej vyjadrením, že pred jeho vydaním namietala právomoc uvedeného rozhodcovského súdu.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 262 a § 256
Civilného sporového poriadku.

5. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že v zmysle ust. § 42a ods.
1 Občianskeho zákonníka, vymáhateľnou pohľadávkou je taká pohľadávka, ktorej splnenie možno
vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu
alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba k uspokojeniu

pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu keby pohľadávka veriteľa
nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom a keby išlo len o pohľadávku dospelú
či splatnú, teda žalovateľnú. Je síce pravdou, že zmluva o úvere bola podpísaná vo forme notárskej
zápisnice, teda žalobca disponoval exekučným titulom, ale vzhľadom na uzatvorený dodatok č. X.,
ktorý bol uzavretý dňa 7.3.2013 a ktorým bol dohodnutý konečný deň splatnosti úverového rámca

na deň 20.3.2014, pohľadávka žalobcu nemohla byť predmetom výkonu exekúcie až do 20.3.2014.
Zároveň sa súd prvej inštancie nevysporiadal so znaleckými posudkami predloženými žalovaným
v predmete určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, ktorej
ručiteľka mala postavenie konateľa. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bez
ohľadu zabezpečenia pohľadávky žalobcu u hlavného dlžníka sa ručiteľ nemôže bez právneho dôvodu

a svojvoľne v podstatnom rozsahu zbavovať svojho majetku. Uvedené tvrdenie súd prvej inštancie v
podstate ničím neodôvodnil a nezobral do úvahy skutočnosť, že celková hodnota nehnuteľností, ktoré
boli predmetom záložného práva a zabezpečujú úver poskytnutý žalobcom, je vyššia ako celková výška
úveru.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v §379 - § 381 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.

8. Podaním zo dňa 31.10.2017 bolo odvolaciemu súdu oznámené, že s účinnosťou od 1.8.2017 došlo
k zániku žalobcu jeho zlúčením v súlade s ust. § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka a nástupníckou
obchodnou spoločnosťou je Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina.

9. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví.

10. Na základe uvedeného, preto odvolací súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnym
nástupcom žalobcu spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s..

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalovaný uzatvoril so
svojou matkou J. U. dňa XX.XX.XXXX darovaciu zmluvu v predmete prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, katastrálne územie R.. Matka žalovaného svojimi ručiteľskými
vyhláseniami zabezpečovala návratnosť poskytnutého kontokorentného úveru obchodnej spoločnosti

G. B., s.r.o., uzatvorenej dňa 20.8.2009 formou notárskej zápisnice o uznaní záväzku so súhlasom s jej
vykonateľnosťou. Pri podpise každého dodatku k úverovej zmluve zabezpečenie ostávalo zachované,
iba sa prispôsobovalo zmeneným podmienkam, a to najmä výške úverového rámca. Je teda zrejmé,
že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči hlavnému dlžníkovi, ako aj ručiteľke existovala od
podpisu úverovej zmluvy a následne dodatkov k nej, v súčasnosti je táto pohľadávka vymáhateľná

minimálne na základe notárskej zápisnice zo dňa 20.3.2013.

13. Z uvedeného dôvodu bol preto prijatý správny právny záver, že uzavretím darovacej zmluvy v
predmete prevodu vyššie uvedených nehnuteľností došlo k zmenšeniu majetku ručiteľky, a teda boli
splnené podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu.

14. Vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká
pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná
vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.12.2013 pod sp. zn.6Cdo/253/2012).

15. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. V
zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekučným titulom je aj notárska zápisnica, ktorá
obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,

predmet a čas plnenia, ak povinná osoba z notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Na základe
uvedeného je exekučným titulom aj notárska zápisnica, obsahom ktorej bolo vyhlásenie povinnej osoby,
že svoje záväzky vyplývajúce z vyhlásenia ručiteľa uznáva čo do dôvodu a výšky spolu so súhlasom
s vykonateľnosťou uvedenej notárskej zápisnice s vymedzením právneho záväzku osoby povinnej voči
osobe oprávnenej.

16. V predmetnom konaní právny predchodca žalobcu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie
disponoval voči ručiteľke vymáhateľnou pohľadávkou minimálne na základe notárskej zápisnice
N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej ako osoba povinná
vyhlásila, že uznáva svoje záväzky čo do dôvodu i čo do výšky v zmysle vyhlásenia ručiteľa č.

XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX v znení dodatku č. X zo dňa X.X.XXXX, ako aj s vykonateľnosťou
tejto notárskej zápisnice. Uvedeným vyhlásením ručiteľa sa zaviazala, že uspokojí pohľadávku právneho
predchodcu žalobcu zo zmluvy o úvere v predmete poskytnutia úverového rámca spoločnosti ST B.,
s.r.o., do celkovej výšky 2.200.000,- eur v termíne konečnej splatnosti úverového rámca 20.3.2014.Na základe uvedených skutočností preto neobstojí námietka žalovaného, že právny predchodca
žalobcu nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou voči ručiteľke v postavení darujúceho subjektu v
odporovateľnom právnom úkone.

17. Za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovaného neexistencie akejkoľvek splatnej pohľadávky
veriteľa voči ručiteľke v čase podpisu darovacej zmluvy. Právny úkon dlžníka, ktorým ukracuje možnosť
veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku je odporovateľný nielen vtedy, ak veriteľova pohľadávka bola
vymáhateľnou už v dobe kedy bol urobený, ale aj v prípade, ak bol urobený skôr, než sa veriteľova

pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou. Nie je pritom rozhodné, či ide o pohľadávku splatnú alebo
nie, alebo či ide o pohľadávku budúcu. Pre uplatnenie odporovateľnosti je právne významné, že veriteľ
je skutočne veriteľom a že dlžník urobil ukracujúci úkon. Odporovacia žaloba však môže byť úspešná
iba vtedy, ak je pohľadávka veriteľa vymáhateľná aspoň v dobe rozhodnutia súdu (rozsudok Najvyššieho
súduSRzodňa27.2.2012podsp.zn.4Cdo/198/2010,rozsudokNajvyššiehosúduČRzodňa24.7.2001
pod sp. zn. 21Cdo 2737/2000 a zo dňa 23.5.2001 pod sp. zn. 21Cdo 1912/2000).

18. Keďže splatnosť záväzku právneho predchodcu žalobcu zabezpečeného ručiteľským záväzkom
darujúcej nastala najneskôr neuhradením prvej splátky v zmysle reštrukturalizačného plánu dňa
30.6.2014, právny predchodca žalobcu bol oprávnený domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu
dlžníka (ručiteľa) v danom prípade darovacej zmluvy napriek tomu, že bol urobený skôr než sa jeho

pohľadávka stala vymáhateľnou, ale charakter vymáhateľnej pohľadávky nadobudla najneskôr v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie o odporovateľnosti právneho úkonu.

19. Súd prvej inštancie správne právne odôvodnil prečo žalobe vyhovel, ak mal za preukázané, že
matka žalovaného uzatvorením darovacej zmluvy ukrátila veriteľa, teda právneho predchodcu žalobcu,

pričom o úmysel ukrátiť veriteľa ide vtedy, ak dlžník právnym úkonom chce ukrátiť svojho veriteľa alebo
ak vedel, že právnym úkonom ukrátiť veriteľa môže a pre prípad, že ho ukráti, bol s tým uzrozumený.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie je rozhodujúce v
akom rozsahu je pohľadávka právneho predchodcu žalobcu zabezpečená u hlavného dlžníka zriadením

záložného práva k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, ale skutočnosť, že ručiteľka zabezpečujúca
pohľadávku hlavného dlžníka darovaním časti svojho majetku tento zmenšila do takej miery, že zhoršila
možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že odporovateľnosťou napádaný právny úkon (darovacia zmluva) bol

uzatvorený medzi dlžníkom (v tomto prípade ručiteľkou) a osobou blízkou v zmysle § 42a ods. 3
Občianskeho zákonníka, sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá a blízke osoby sú povinné
preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli v dobe urobenia odporovateľného právneho úkonu
aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti, rozpoznať. Podmienkou úspešnej obrany osoby blízkej dlžníkovi
je nielen tvrdenie, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela ani

vedieť nemohla, ale aj v preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani vedieť nemohla napriek
vynaloženiu náležitej starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka
dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka
takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu
musel byť z ich výsledku spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Nie je pritom významné, či

dlžník týmto právnym úkonom si plnil svoj morálny alebo právny záväzok (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky 21Cdo 1290/2001 zo dňa 7.5.2002 a pod sp. zn. 21Cdo 1912/2000 zo dňa 23.5.2001).
Súd prvej inštancie dôsledne skúmal, či žalovaný ako osoba blízka ručiteľke mohol alebo nemohol
rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa pri náležitej starostlivosti. Na základe dostatočne vykonaného
dokazovania správne vyhodnotil ak uzavrel, že žalovaný nepreukázal, že by vyvinul nejaké úsilie k

poznaniu úmyslu ručiteľa ukrátiť veriteľa a správne postoj zo strany žalovaného vyhodnotil ako pasívny.

22. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
postupom podľa § 387 C.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 C.s.p. za
použitia § 255 C.s.p. a úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).