Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225693
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3112225693.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14C/287/2012, o dovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/383/2015-168 zo 7. decembra 2015,

takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
II. Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 14C/287/2012-135 z 19. marca
2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za

odvolanieprotirozsudkuvovýške20,-eurstým,žepoplatokjevyrubenýpodľapoložkyč.7aSadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej aj „zákon o súdnych poplatkoch“).

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením
č. k. 4Co/383/2015-168 zo 7. decembra 2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „O. s. p.“). Námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní vyhodnotil ako
nedôvodné. Pokiaľ sa jedná o námietku chýbajúceho odôvodnenia napadnutého uznesenia, odvolací
súd uviedol, že písomné vyhotovenie uznesenia obsahovalo oddelenú časť s výslovným uvedením
nadpisu „Odôvodnenie“, z obsahu ktorej bolo jednoznačne zrejmé, z akého dôvodu bola poplatková
povinnosť uložená, v akej výške a podľa ktorej položky Sadzobníka súdnych poplatkov.

3. K námietke týkajúcej sa prechodného ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch k úpravám
účinným od 1. októbra 2012 odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyrubil
žalobkyni súdny poplatok za podané odvolanie, s tým, že sa nejednalo o rozširovanie okruhu úkonov
podliehajúcich poplatkovej povinnosti. V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť až
podaním odvolania (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch), ktoré je poplatkovým úkonom.

Preto ak bolo odvolanie podané po 30. septembri 2012, aj keď konanie na súde prvej inštancie začalo
pred týmto dátumom, použije sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po
30. septembri 2012. Podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1. októbra
2012 sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom platí súdny poplatok vo výške 20,- eur. Ak je stanovená sadzba
za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v

odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch). Zákonodarca teda na
poplatkové účely rozlišuje medzi konaním na jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím. Od 1.októbra 2012 sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomnevzťahujeoslobodenieodsúdnychpoplatkov.
Preto podaním odvolania po tomto dátume vznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za

odvolanie podľa ust. § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch a položky č. 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov vo výške 20,- eur.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie
označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť

vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O. s. p.“). Žiadala
preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie
zrušiť.

5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 15. februára 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý v ustanovení § 473
zrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov.Podľaprechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne,
miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd,
na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 C. s. p.),
po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s.
p.) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§

429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) najskôr skúmal,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

7. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd

prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.
O. s. p., teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel
k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

8. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich

prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej
istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016, 14XCdo/51/2016. Dovolací
súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje,
poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (ust. § 452 ods. 1 C. s. p.).

9. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej
dovolateľkou (ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v ust. §
237 ods. 1 O. s. p., pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 O. s. p., dovolací súd podľa
ust. § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania
žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.