Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317203748
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5317203748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matka D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T. Y.
XXXX a otec N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, C. X - T., Česká republika, t.č. Věznice Vinařice,
Vinařice 245, Česká republika, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v konaní o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 11P/28/2017-26 zo dňa 05. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 11P/28/2017-26 zo dňa 05. júna 2017 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletého G. Y., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivostimatky,ktoráhobudezastupovaťaspravovaťjehomajetok(výrokI.).Otcoviuložilpovinnosť
prispievať na výživu maloletého G. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa pod následkami výkonu rozhodnutia od 02.05.2017 (výrok II.). Nedoplatok na výživnom
za obdobie od 02.05.2017 do 05.06.2017 v sume 27,13 Eur je otec povinný zaplatiť matke jednorázovo
do 15 dní po právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal súd právo na náhradu

trov konania (výrok IV.).

2.Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,ževprejednávanejvecisamatkamaloletéhodieťaťanávrhom
zo dňa 02.05.2017 domáhala zverenia maloletého G. do jej osobnej starostlivosti s povinnosťou otca
prispievať na jeho výživu sumou 100,00 Eur mesačne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2013. Matka spolu s maloletým K.
na Slovensku od roku 2014 a býva u svojich starých rodičov v Y. T. Y.. XXXX. Rodičia nežijú v spoločnej

domácnosti v dôsledku skutočností vzniknutých na strane otca, ktorý bol vzatý do väzby a v súčasnosti
sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody Vinařice. S poukazom na ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine
súd zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne stará, má zabezpečené
bytové podmienky pre riadny vývoj dieťaťa. S výchovou, ako aj výživou matke pomáhajú vo veľkom
rozsahu jej starí rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti.

3. Vo vzťahu k povinnosti otca prispievať na výživu maloletého G. súd aplikoval zákonné ustanovenie

§ 62 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Táto suma ku dňu rozhodnutia zodpovedá
čiastke 27,13 Eur. Súd aj napriek tej skutočnosti, že otec nemá žiaden príjem, je vo výkone trestu, jehopovinnosť v zmysle Zákona o rodine je daná vo vzťahu k maloletému G., ktorý je odkázaný výživou
na svojich rodičov. Matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa, pričom jej príjmom sú len rodinné prídavky
vo výške 23,52 Eur mesačne, iný príjem nemá. Maloletý G. navštevuje materskú školu v Y. T. Y., za

čo matka platí 25,00 Eur mesačne. Okrem maloletého G. má matka vyživovaciu povinnosť k dcére D.,
ktorá navštevuje 1. ročník základnej školy a na toto dieťa poberá matka výživné vo výške 2.500,00 Kč.
Pokiaľ otec vo svojom vyjadrení tvrdil, že finančne zabezpečil matku aj syna počas doby, kedy bude vo
výkone trestu odňatia slobody, túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. V konečnom dôsledku
vzájomné majetkové vzťahy medzi partnermi nijakým spôsobom nemôžu ovplyvňovať povinnosť rodiča

platiť výživné vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Preto na túto argumentáciu otca vznesenú v konaní súd
neprihliadal a určil výživné od podania návrhu, teda odo dňa 02.05.2017. Pri svojom rozhodovaní o
určení výživného vychádzal súd z ust. § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine v spojení s § 65 ods. 1 Zákona
o rodine. Vzniknutý nedoplatok na výživnom za dobu od 02.05.2017 do 05.06.2017 v sume 27,13 Eur
súd zaviazal otca zaplatiť do 15-tich dní po právoplatnosti rozsudku.
4. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil s poukazom na zákonné ustanovenie § 52 CMP tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieotecmaloletéhodieťaťa,vktorom
namietal, že matke pred vzatím do väzby dal postupne čiastku vo výške 900.000,00 Kč. Boli to finančné
prostriedky pre ňu a syna, čo je možné doložiť čestnými prehláseniami svedkov. Nie je pravdou tvrdenie

matky v konaní, že za otca platila hypotéku, pretože všetky platby hradil zo svojich prostriedkov. Po
jeho zatknutí neboli hradené na hypotéku žiadne čiastky, rovnako nebola uhradená záloha na elektriku
a dom sa dostal do exekúcie. Počas spolužitia s matkou všetky výdavky spojené s výživou dieťaťa, ako
aj výdavky spojené s domom a osobným motorovým vozidlom hradil výhradne on. Dal do pozornosti,
že matka D. C. z jeho domu vysťahovala všetok nábytok i osobné veci a tieto predala. Tieto skutočnosti

taktiež môže doložiť čestným prehlásením viacerých osôb. V súčasnej dobe má nulový príjem, je vo
výkone trestu odňatia slobody a nemá z čoho posielať ani minimálne určené výživné. Po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody bude sám iniciovať určenie výživného pre maloletého G., resp. pokiaľ
bude zaradený do pracovného procesu, túto skutočnosť oznámi súdu. Požiadal o možnosť zaslať čestné
prehlásenia svedkov na adresu súdu v lehote 20 dní. V rámci odvolacieho návrhu žiadal rozsudok

okresného súdu v časti o určení výživného zrušiť.

6. Matka ani kolízny opatrovník na odvolanie otca písomne nereagovali. Matka prevzala výzvu na
vyjadrenie dňa 23.10.2017 a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa dňa 17.10.2017.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas a smerovalo
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného
súdu v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a § 2
ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil.

8. Výrok I. rozsudku okresného súdu účastníci nenapadli odvolaním. Odvolací súd ho však preskúmal
s prihliadnutím na znenie ust. § 65 a § 66 CMP a dospel k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie súdu
prvej inštancie vecne správne, nakoľko vychádza z ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine v ňom citovanom,
zodpovedá skutočnému stavu veci zistenému vykonaným dokazovaním a zároveň rešpektuje najlepší

záujem dieťaťa. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v predmetnej časti je vecne správne,
pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Kolízny opatrovník v konaní nezistil nedostatky
v starostlivosti matky; navyše otec je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, a teda celkovú
starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom
konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti výroku o určení výživného otca na maloleté dieťa a vo výroku o nedoplatku
otca na výživnom za obdobie od 02.05.2017 do 05.06.2017 odvolací súd preskúmal i námietky otca
uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu matky na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnilv súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom
konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. (citované v napadnutom rozhodnutí) upravuje základné pravidlá
pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na
stranedieťaťa,jednaknastranepovinnéhorodiča.Úpravavyplývajúcazust.§62ods.3Zákonaorodine
spočíva v stanovení minimálnej výšky výživného, ktorú je povinný plniť každý rodič svojmu dieťaťu,

ktoré je odkázané na výživu, a to bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto
výška minimálneho výživného sa odvodzuje nepriamo od sumy životného minima na nezaopatrené dieťa
percentuálnou sadzbou 30 %. Životné minimum a jeho sumy na nezaopatrené dieťa sú stanovené v
zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.

12. Otec vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len opakoval svoju

argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov
(viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán či účastníkov. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, z akého dôvodu pristúpil k aplikácii ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, vyjadril sa ku
skutočnostiam tvrdeným otcom v priebehu konania a ako dospel ku svojim záverom v kontexte všetkých
ostatných vykonaných dôkazov.

14. Z hľadiska právneho rozmeru posudzovanej veci krajský súd sa teda stotožnil s úvahami súdu prvej
inštancie pri hodnotení zistených skutočností, ako aj s jeho závermi. V nadväznosti na dôvody odvolania
krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ sa rodič zbavil svojim konaním, kvôli ktorému bol
odsúdený na trest odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu

maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré má podľa článku
32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
15. Na základe uvedených skutočností a dôvodov uvedených vyššie krajský súd rozsudok okresného
súdu aj v odvolaním napadnutej časti a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania ako
vecne správny potvrdil. Za daných okolností by bolo akékoľvek ďalšie dokazovanie v prejednávanej

veci nadbytočné. Ich vykonanie by nemohlo ovplyvniť skutkové závery a rozhodnutie súdu v tejto veci,
naviac otcom avizované dôkazné prostriedky (čestné prehlásenia svedkov) ako listinné dôkazy neboli
odvolaciemu súdu predložené.

16. O trovách konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 396 ods. 1, 2 CSP a § 52 CMP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné,

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 CMP).Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým

alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.