Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609207590
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4609207590.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Q. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R., o vymoženie pohľadávky v sume 66,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. 6Er/950/2009-24 zo dňa 21. júna 2017,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi priznal voči

oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán
nepriznal právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), 58
ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený
podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného
rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ Šoporňa - blok na pokutu nezaplatenú na mieste číslo konania
AA 2790227 zo dňa 25.4.2008. Súdny exekútor základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 18.11.2009. Súdny exekútor podaním zo dňa
07.06.2017, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 16.06.2017 žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu
nemajetnosti povinného. Konštatoval, že ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku,
exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57
ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), ale preto, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), v

takomtoprípadeznášatrovyexekúcieoprávnený(§203ods.2prvávetaExekučnéhoporiadkuúčinného
do 31.03.2017) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012). Mal za
to, že dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.
Súd prvej inštancie uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu
sp.zn. 6Er/950/2009 a fotokópiou spisu súdneho exekútora Ex 4076/2009, považoval za preukázané, že

povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na
úhradu trov exekúcie, navyše povinný je osoba, ktorá je prihlásená na trvalý pobyt v Meste Topoľčany,
nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, nemá vedený účet v žiadnej bankovej inštitúcii, nie je
poberateľom žiadnej mzdy ani príjmu, ktorý by podliehal exekúcii a preto exekúciu v zmysle citovaných
zákonných ustanovení zastavil.
O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu

trov exekúcie voči oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017, pričom vyšší súdny úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie (§262 ods. 2 Civilného sporového poriadku). O trovách exekučného konania súd prvej inštancie rozhodol
analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch I. a II. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nakoľko márnym
uplynutím lehoty došlo k zániku práva na vykonanie exekúcie, je daný dôvod na zastavenie exekúcie z
dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu a postup súdu podľa § 57

ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Na zánik tohto práva musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Mal
za to, že súd prvej inštancie pred rozhodovaním o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
je povinný skúmať, či sú splnené všetky podmienky konania a či nie sú mu známe zákonné dôvody, na
ktoré je povinný prihliadať z úradnej povinnosti majúce za následok ukončenie konania. Až následne
môže súd pristúpiť k rozhodovaniu o návrhu účastníka konania. Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že
povinný dal svojím konaním oprávnenému dôvod na začatie exekúcie, a to neuhradením pokuty včas a

oprávnený podal návrh na začatie exekúcie v dostatočnom predstihu pred uplynutím prekluzívnej lehoty,
oprávnený nezavinil svojím konaním zastavenie exekúcie a preto na úhradu trov exekúcie je na mieste
zaviazať povinného.

3. K odvolaniu oprávneného podal písomné vyjadrenie súdny exekútor, ktorý uviedol, že v predmetnom

prípade sa nejedná o preklúziu s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o
priestupkoch. Dodal, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako
to vyžaduje platná legislatíva. Uviedol, že právo vymáhané oprávneným nezaniklo a exekučné konanie
nie je možné zastaviť z dôvodu preklúzie. Toto tvrdenie podporujú aj rozhodnutia, na ktoré poukázal
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, uznesenie Krajského súdu

vBanskejBystricisp.zn.1CoE/267/2016zodňa07.09.2016,uznesenieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.
20CoE/13/2016 zo dňa 26.07.2016).

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,

Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného

sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a

konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V danej veci sa exekučné konanie začalo dňa 29.10.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr.

Romanovi Liščákovi, so sídlom Exekútorského úradu Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5, doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie
poverenia. Súd prvej inštancie následne vydal dňa 18.11.2009 poverenie pre súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia, ktorým je vykonateľné rozhodnutieObvodného oddelenia PZ Šoporňa - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2790227 zo
dňa 25.04.2008, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 12.05.2008. Oprávnený následne doručil súdu
prostredníctvom súdneho exekútora dňa 07.11.2016 (č.l. 8 spisu) oznámenie o postúpení pohľadávok

a návrh na zmenu účastníka konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1/2015/MV SR zo dňa 04.12.2015 postúpilo Ministerstvo vnútra SR ako postupca
vzniknutú pohľadávku voči dlžníkovi - povinnému Slovenskej konsolidačnej, a.s. ako postupníkovi. Súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 16.11.2016 č.k. 6Er/950/2009-14 pripustil zmenu účastníka konania
na strane oprávneného. Prípisom, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 16.06.2017 (č.l. 18 spisu),

súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

11. Odvolací súd konštatuje, že zo zistení súdneho exekútora je zrejmé, že povinný nevlastní žiadny
nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadnych motorových vozidiel, nemá vedený
žiadny účet v banke a nie je poberateľom žiadnej mzdy ani príjmu, ktorý podlieha exekúcii. Navyše
súdny exekútor konštatoval, že nie je ani reálny predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného.

Zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku musí byť podložené šetrením exekútora. Zastavenie
exekúcie z tohto dôvodu však nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie
exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného
uspokojiť. V takom prípade ale musia byť preukázané skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver, že povinný
nejaký exekvovateľný majetok skutočne nadobudne (napríklad povinný je dedičom v neskončenom

dedičskom konaní, vznikne mu v krátkej budúcnosti nárok na starobný dôchodok, disponuje nesplatnými
pohľadávkami voči svojim dlžníkom a pod.), nestačí len samotný fakt, že povinný existuje a preto niekedy
v budúcnosti môže nejaký majetok nadobudnúť. Takýto výklad by popieral význam ustanovenia § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

12. Z uvedeného vyplýva záver, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď po zistení nemajetnosti
povinného zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný
nedisponoval majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu
trov exekúcie. Nakoľko v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie preto, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie správne rozhodol, že trovy exekúcie znáša

oprávnený a to s poukazom na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v čase začatia
exekučného konania).

13. K námietke oprávneného uvedenej v odvolaní odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 88 ods.
1 zákona o priestupkoch v znení v účinnom do 31.08.2008 upravovalo trojročnú prekluzívnu lehotu

na vymoženie pohľadávky, avšak novelizáciou zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z.
účinným od 01.09.2008 došlo k zmene v tom smere, že zákon o priestupkoch neustanovuje trojročnú
a ani nijakú inú prekluzívnu lehotu v žiadnom ustanovení. Navyše odvolací súd dodáva, že predmetná
novela zákona o priestupkoch neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia účinné od 01.09.2008, ktoré
by intertemporálne upravovali právne vzťahy vzniknuté v období pred účinnosťou novely s právnymi

účinkami po nej, teda prípady, keď exekučný titul bol vydaný pre dňom 01.09.2008 a posledný deň
prekluzívnej lehoty by uplynul po 01.09.2008. Vychádzajúc i zo štandardného normotvorného princípu,
podľa ktorého pri časovom strete dvoch právnych noriem sa novou právnou normou upravujú i vzťahy
založené už zrušenou normou, nie je možné bez existencie osobitného zákonného zmocnenia v
prechodných ustanoveniach právneho predpisu aplikovať právnu normu, ktorá v čase rozhodovania už

nie je platná.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu ak zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého bolo
predmetné rozhodnutie vydané, už lehotu na vykonanie rozhodnutia neobsahuje, bolo potrebné
aplikovať ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý má povahu všeobecného predpisu a uplatní sa

vtedy, ak osobitný predpis výkon rozhodnutia neupravuje inak. Uvedené ust. § 71 ods. 3 Správneho
poriadku s účinnosťou od 01.01.2004 (Novela správneho poriadku vykonaná zákonom č. 527/2003 Z.z.)
jednoznačne ustanovuje trojročnú lehotu, v ktorej treba výkon rozhodnutia nariadiť (teda nie aj vykonať).To znamená, že nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale stačí, aby
v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia.

15. V prejednávanej veci exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste, nadobudlo
vykonateľnosť dňa 12.05.2008. Trojročná lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia uplynula 12.05.2011.
Keďže oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podal súdnemu exekútorovi dňa 13.11.2009 a súd
exekúciu nariadil vydaním poverenia súdnemu exekútorovi dňa 18.11.2009, je potrebné konštatovať, že
výkon rozhodnutia bol v danej veci nariadený v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenie pre splnenie

povinnosti.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu

trov odvolacieho konania rozhodol tak, že povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov
konania povinnému, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že povinnému
v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§
256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).