Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010473
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714010473.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Františka Moznera a JUDr. Mariána Sninského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. augusta
2015, v trestnej veci obž. M. N. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/127/2014 zo dňa 09.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/127/2014 zo dňa 09.02.2015 bol obžalovaný M. N.

uznaný za vinného zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods.1 Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

- v čase najskôr od 20.32 hod. dňa 05.06.2014 prechovával v meste K. pre vlastnú potrebu v kovovej
nádobe uzatvárateľnej na závit v tvare náboja zlatožltej farby psychotropnú látku - voľne uloženú

rastlinnú sušinu vykazujúcu morfologické značky rastlinného rodu Cannabis (konope) s hmotnosťou
300 mg, s obsahom hlavnej účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) v množstve väčšom ako 10 mg,
čo predstavuje minimálne jednu jednorazovú dávku drogy, pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú
zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok až do dňa 06.06.2014 do 08.00 hod. kedy
ju vydal poverenému príslušníkovi PZ na Obvodnom oddelení PZ Poprad, ul. Alžbetina 715/5.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo
výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré však bližšie
neodôvodnil.Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.

V prieskumnom konaní odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal dňa 1.12.2014 hlavné pojednávania,
na ktorom vypočul obžalovaného M. N., ktorý využil svoje právo a na tomto hlavnom pojednávaní

odmietol vypovedať, preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14.1.2015 po oboznámení s podstatným obsahom predchádzajúceho pojednávania
a dôvodom odročenia požiadal obžalovaný, aby bol opätovne vypočutý súdom, pričom prokurátor
rozhodnutie ponechal na úvahe súdu, doporučil však jeho opätovný výsluch. Obhajca taktiež navrhol
opätovný výsluch obžalovaného z dôvodu, že súd konal na hlavnom pojednávaní s ustanoveným, a nie
sozvolenýmobhajcom,aobžalovanémuneumožnilporadusozvolenýmobhajcompredjehovýsluchom.

Následne prvostupňový súd vyhlásil uznesenie, ktorým zamietol návrh obžalovaného na jeho opätovný
výsluch a vypočul znalca mjr. RNDr. X. E. a svedkyne E. N. a S. K.. Na ďalšom hlavnom pojednávaní
dňa 9.2.2015 vypočul svedka Q. H., oboznámil listinné dôkazy a po záverečných rečiach procesných
strán a poslednom slove obžalovaného vyhlásil napadnutý rozsudok.

Na podklade zaobstaranej dôkaznej situácie v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd ustálil,
že vykonané dôkazy dali súdu jednoznačný a spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o žalovanom skutku
a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Sám obžalovaný sa totiž ku
skutku i žalovanému konaniu priznal, jeho priznanie korešpondovalo so všetkými dôkazmi vykonanými
súdom, dôkazy na seba vzájomne nadväzovali a neodporovali si do takej miery, aby ich súd spochybnil

tak, ako to navrhovala obhajoba.

S takýmito závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k skutku uvedenému v napadnutom rozsudku v
súčasnom štádiu konania nie je možné plne súhlasiť. Okresný súd nevykonal dokazovanie v rozsahu
dostatočnom pre ustálenie skutkového stavu veci.

Podľa § 34 ods. 1, prvá a druhá veta Tr. por. obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe
vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo
odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na
jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.

Podľa § 122 ods. 2 Tr. por. obvinenému musí byť daná možnosť podrobne sa k obvineniu vyjadriť, najmä
súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť skutočnosti, ktoré obvinenie zoslabujú
alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.

Podľa § 258 ods. 1 Tr. por. ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného neurobil
vyhlásenie uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, ako zistí podmienky na
vykonanie hlavného pojednávania, zistí osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho právach. Potom
umožní prokurátorovi vyslúchnuť obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na obsah obžaloby, a
ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje podľa § 122 ods. 2 a 3.

Ako vyplýva z Trestného poriadku, výsluchom obžalovaného, ktorý je jedným z dôkazných prostriedkov
a obsah jeho výpovede dôkazom (§ 119 ods. 2), sa začína najdôležitejšia fáza hlavného pojednávania,
t.j. dokazovanie. Určením výsluchu obžalovaného ako prvého úkonu v rámci dokazovania na hlavnom
pojednávaní sa sleduje cieľ umožniť súdu, ale aj prokurátorovi a obhajcovi, aby si urobili predstavu o

tom, na ktoré skutočnosti sa treba v rámci objasňovania veci zamerať.

Podľa § 2 ods. 9 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Táto
základná zásada nespočíva totiž len v práve zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním, ale aj v celom rade
práv, ktoré slúžia na dosiahnutie objektívneho a spravodlivého výsledku trestného konania. Medzi ne

nepatria len práva podávať námietky, opravné prostriedky a podobne, ale aj práva týkajúce sa priameho
vyjadrenia sa k dôkazom, k návrhom, ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa obvinenému kladú za vinu a
podávať návrhy na vykonanie dôkazov a podobne.Súd síce môže zamietnuť návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ak je už zhromaždených dostatok iných
dôkazov, so zreteľom na ktoré navrhované dokazovanie nemôže privodiť zmenu dokazovanej okolnosti.
Naproti tomu zamietnutie návrhu obžalovaného na doplnenie konania vykonaním takého dokazovania,

ktoré je relevantné a spôsobilé privodiť zmenu dokazovanej okolnosti, je porušením práva obvineného
na obhajobu.

Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, jedným z kľúčových dôkazov, na podklade ktorého
súd prvého stupňa ustálil výrok o vine, bola výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde sa

ku skutku priznal. Obžalovaný síce na prvom hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, preto bola v
súlade so zákonom prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, pričom súd na tomto pojednávaní
nevykonal už žiadne iné dôkazy. Na nasledujúcom hlavnom pojednávaní však obžalovaný požiadal, aby
bol znova vypočutý, čomu ale súd nevyhovel a uznesením tento jeho návrh zamietol. Zo zápisnice z
tohto pojednávania, aj napriek uvedeniu, že toto uznesenie bolo odôvodnené, nie je zrejmé, prečo a z
akých dôvodov okresný súd nevyhovel tomuto návrhu. Taktiež uvedené rozhodnutie súd nevysvetlil ani

v odôvodnení napadnutého rozsudku. Uvedeným postupom prvostupňového súd bolo preto odopreté
právo obžalovaného vyjadriť sa pri svojom výsluchu ku všetkým skutočnostiam kladeným mu za vinu,
čo v konečnom dôsledku ovplyvnilo aj rozsah ďalšieho dokazovania, prípadne zabezpečenie ďalších
dôkazných prostriedkov v súdnom konaní smerujúcich k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, čím
došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada voľného hodnotenia dôkazov. Zo strany súdu ale nejde o
svojvôľu pri rozhodovaní o vine alebo o nevine obžalovaného. Skutkový záver okresného súdu musí
mať oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom hodnotenie nesmie vybočiť z medzí hľadísk stanovených
zákonom a musí zodpovedať princípom formálnej logiky.

V rámci nového prejednania veci okresným súdom bude potrebné vykonať výsluch obžalovaného a v
prípade vzniku rozporov, konfrontovať jeho výpoveď s výpoveďou z prípravného konania a následne
dbať aj na náležitom spôsobe vysvetlenia prípadných nezrovnalostí.

Až po vykonaní dokazovania v naznačenom smere, resp. po doplnení ďalších dôkazov, potreba

ktorých vyvstane v priebehu konania, bude možné podľa názoru krajského súdu správne ustáliť
skutkový stav veci. Na súde prvého stupňa bude, aby zistené nedostatky odstránil a otázkou právneho
posúdenia skutku obžalovaného sa opätovne zaoberal. V nadväznosti na to opätovne posúdi, či sú
žalovaným skutkom naplnené všetky znaky skutkovej podstaty súdeného trestného činu a vysloví tomu
zodpovedajúci výrok.

Prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 327 ods. 1 Tr. poriadku je viazaný právnym názorom, ktorý
vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a doplnenia, vykonanie ktorých
odvolací súd nariadil. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia je potrebné dbať na to, aby v novom
konaní nedošlo k zmene rozhodnutia v neprospech obžalovaného, pretože napadnutý rozsudok bol

zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného.

Z hore uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako dôvodné a postupom
podľa § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.