Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/180/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107218200
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8107218200.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu:

SPRAVBYTKOMFORT, a. s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 523
proti žalovanému: PaedDr. Miloš Tuhrinský - MTCOM s miestom podnikania 17. novembra 108, 080 01
Prešov, IČO: 14320924 o zaplatenie 1 466,80 eura, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.11.2001 vedenou pôvodne pod sp. zn. Ro/7773/01 sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14.129,10 Sk z dôvodu, že vyfakturoval žalovanému

náklady za dodávku tepla na vykurovanie a ohrev vody na základe faktúr č. 989/12/0, 647/15/0, 647/14/0
v celkovej výške 14.129,10 Sk, ktoré žalovaný neuhradil.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 25.2.2002 pod č.k. 1Ro/7773/01, proti ktorému žalovaný podal
odpor s tým, že žalobca nesprávne účtuje spotrebu tepla na ohrev tepla a teplej vody. Jeho postup
je v rozpore so zákonom č. 70/1998 Z.z. o energetike, ako aj so súvisiacimi predpismi, podľa ktorých
je žalobca povinný postupovať. Postup žalobcu je aj v rozpore so zmluvou o dodávke tepla č. 109 zo
dňa 18.10.1999, ktorá upravuje podmienky dodávky tepla a teplej vody medzi ním ako odberateľom a

žalobcom, ktorá je aj chybne koncipovaná, na čo už dlhodobo márne poukazuje. Uvádza, že v prevádzke
mal osobitné meradlá a podľa jeho názoru sa pri vypočítavaní spotreby vody mal žalobca opierať o
množstvo spotrebovanej vody podľa meracieho zariadenia. Naviac sa domnieva, že koeficient, ktorý pri
prepočte žalobca použil nebolo možné použiť pri fakturácii spotreby teplej vody a to z toho dôvodu, že
podľa Zákona o energetike sa pri spotrebe teplej vody má žalobca riadiť určeným meracím zariadením,
ktoré má zabezpečiť a inštalovať na vlastné náklady. Na tieto skutočnosti žalobcu viackrát upozornil,
avšak to odmietol akceptovať. Má za to, že správnosť vyúčtovania je na žalobcovi.

Vec bola po podaní odporu preradená do registra C pod sp.zn. 15C/106/2003 a následne do registra
Cb pod sp. zn. 30Cb/160/2005.

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.9.2002 pôvodne zapísanou pod sp. zn. Ro/2803/02 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 18.613,90 Sk z titulu nákladov za dodávku tepla, vykurovania a ohrev
vody na základe faktúry č. 647/15/1 a 989/12/2001, ktoré žalovaný ani po lehote splatnosti neuhradil.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 2.6.2003 pod č.k. 1Ro/2803/02, proti ktorému žalovaný podal

včas odpor s rovnakým odôvodnením ako v predchádzajúcej veci.
Vec bola po podaní odporu preradená do registra C pod sp. zn. 20C/160/2003, následne bola preradená
do registra Cb a zapísaná pod sp. zn. ako 19Cb/29/2004.Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.2.2003 pôvodne zapísanou pod sp. zn. Ro/477/03 sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.734,70 Sk z titulu nákladov za dodávku tepla na
vykurovanie na základe faktúr č. 989/6/2002 a 647/14/2 v celkovej výške 5.734,70 Sk.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 3.7.2003 pod č.k. 1Ro/477/03, proti ktorému žalovaný podal
včas odpor s rovnakým odôvodnením ako v predchádzajúcej veci.
Vec bola po podaní odporu preradená do registra C pod sp.zn. 11C 101/2004, následne bola preradená
do registra Cb a zapísaná pod sp.zn. 19Cb 84/2004.

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.8.2003 pôvodne zapísanou pod sp. zn. 14Ro/73/03 žalobca
žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 5.076,80 Sk z dôvodu nákladov na vykurovanie a ohrev teplej
úžitkovej vody na základe faktúry č. 0989/12/2002 a 647/15/2 v celkovej výške 5.076,80 Sk.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 21.7.2004 pod č.k. 14Ro/73/2003-13, proti ktorému podal
žalovaný včas odpor s tým, že žalobca nesprávne účtuje spotrebu studenej vody na ohrev. Nesúhlasí s

navýšením jeho reálnej spotreby studenej vody viac ako 20 %, pričom poukazuje na prílohu č. 1 k faktúre
č. 0989/12/2002, ani s platbou za teplo na ohrev studenej vody s tým, že poukazuje na prílohu č. 2 faktúry
č. 647/15/2, ktorú nikdy nespotreboval. Žalobcom požadovaná suma je nesprávna, nakoľko v dobropise
č. 647/13/2002 vyčíslil žalobca preplatok 1.370,60 Sk, ktorý zabudol odpočítať od žalovanej sumy.
Vec bola po podaní odporu preradená do registra pod sp. zn. 10C/43/05 a následne do registra Cb pod

sp. zn. 21Cb/95/2005.

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.9.2003 pôvodne zapísanou pod sp. zn. 15Ro/95/2003 sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 23.070,- Sk z dôvodu, že žalovaný je vlastníkom
nebytového priestoru nachádzajúceho sa ul. 17. novembra č. 108 v Prešove. V zmysle zmluvy o výkone

správy bola do objektu žalovaného dodávaná studená voda.
Na základe spotreby studenej vody v období od 1.1.2009 do 31.12.2000 bola dňa 31.5.2001 vystavená
faktúra č. 21/2001-2 na sumu 35.766,50 Sk. Rovnako na základe spotreby studenej vody v období od
1.1.2001 do 31.12.2001 bola dňa 35.5.2002 vystavená faktúra č. 32-2002-2 na sumu 20.047,50 Sk.
Žalovaný na základe vystavenej faktúry č. 21/2001-2 zrealizoval tieto platby:

16.7.2001 - 19.750,50 Sk a 7.8.2002 - 12.985,50 Sk. Spolu došlo k zaplateniu sumy 32.736- Sk a
zostala nezaplatená suma 3.030,50 Sk. Faktúra č. 32-2002-2 na sumu 20.047,50 Sk nebola zaplatená
ani čiastočne.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 21.5.2004 pod č.k. 15Ro/95/2003-11, proti ktorému žalovaný

podal včas odpor s tým, že žalobca nesprávne účtuje spotrebu studenej vody. Jeho spotreba studenej
vody za obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2000 bola 449 m3 vody a nie ako uvádza žalobca 778 m3, čo je
viac takmer o 74 %, preto uhradil len časť sumy uvádzanej vo faktúre č. 21-2001-2 a to vo výške 19.750,-
Sk, ktorá zodpovedá jeho skutočnej spotrebe studenej vody. Jeho spotreba studenej vody za obdobie
od 1.1.2001 do 31.12.2001 bola 292 m3 a nie ako uvádza žalobca 470 m3, preto uhradil len časť sumy

uvádzanej vo faktúre č. 32-2002-2 a to vo výške 12.452,- Sk. Žalobca navyše chybne uvádza, že faktúra
č. 32-2002-2 nebola uhradená vôbec. Žalobca podľa jeho názoru neoprávnene navýšil jeho spotrebu
studenej vody 57,557 %, keď reálnu spotrebu prepočítal koeficientom 1,57557. Na tieto skutočnosti
viackrát žalobcu upomínal, avšak bezvýsledne.
Vec bola po podaní odporu preradená do registra C pod sp. zn. 13C/15/2005 a následne bola preradená

do registra Cb pod sp.zn. 21Cb/57/2003.

Uznesením zo dňa 18.4.2005 č.k. 19Cb/29/2004-63 boli spojené na spoločné konanie veci vedené pod
sp.zn. 19Cb/29/2004, 19Cb/84/2004 a 21Cb/57/2005 s tým, že sa budú viesť pod sp. zn. 19Cb/29/2004.

Následne na pojednávaní konanom dňa 27.9.2005 boli na spoločné konanie spojené aj ďalšie veci
vedenénatunajšomsúdeato30Cb/160/2005a21Cb/95/2005,všetkypodsp.zn.19Cb/29/2004,pričom
teda spolu predmet sporu predstavoval zaplatenie sumy 66 632,50 Sk.

Podaním doručeným súdu na pojednávaní konanom dňa 15.6.2007 žalobca upravil žalovanú sumu na

podklade prvého znaleckého posudku Ing. Stanislava Dratvu z 19.3.2007. Žalované faktúry za rok 2001
a 2002 za odber studenej vody na ohrev boli prepočítané na znalcom akceptovateľný koeficient 1,2. V
tejto časti ponížil vymáhanú čiastku o 1.733,- Sk (výpočet podľa prílohy č. 1) toho podania. Žalovanéfaktúry za teplo na ohrev vody boli znížené o znalcom stanovenú nadnormatívnu spotrebu za rok 2001
o 3,54 % a za rok 2002 o 12,02 %. V tejto časti ponížil na vymáhanú čiastku o 6.616,30 Sk.
Celkovo tak zobral žalobu späť o čiastku 8.349,30 Sk.

Na pojednávaní konanom dňa 20.6.2007 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa so žalovaným
rozchádzajú v metodike prístupu k tomu, ako konkrétne vypočítať cenu za dodané komponenty, a teda
vykazuje sa medzi nimi značný rozdiel v konečných vyúčtovaniach. Žalobca pritom sa pri výpočte riadil
závermi znaleckého posudku, ktorého odborné závery rešpektuje a akceptuje.

Po prepočítaní predmetného nároku zobrala celkom na tomto pojednávaní žalobu späť o sumu
16.893,60 Sk, vrátane už späťvzatej sumy, ktorú sumu nešpecifikovala.

Uznesením zo dňa 20.6.2007 č.k. 19Cb/29/2004-135 súd konanie o zaplatenie sumy 16.893,60 Sk
zastavil a nárok žalobcu na zaplatenie sumy 49.738,90 Sk vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa
rozhodne aj o trovách konania.

Vec bola po vylúčení zapísaná pod sp. zn. 21Cb/180/2007.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ohliadkou na mieste samom, výsluchom svedka
N.. U. W., oboznámením znaleckého posudku Ing. Stanislava Dratvu č. 005/2007 zo dňa 19.3.2007
a jeho výsluchom k tomuto znaleckému posudku, oboznámením znaleckého posudku Ing. Mariána

Švagrovského č. 4/2009 zo dňa 27.2.2009 a jeho výsluchom k tomuto znaleckému posudku, výsluchom
znalca Ing. Stanislava Dratvu zo dňa 10.1.2012, oboznámením zmluvy o dodávke tepla a jej príloh, faktúr
a ostatných listinných dokladov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sa, vložka č. 249/P, pričom
jeho obchodné meno bolo od 14.12.1995, t.j. od dňa zápisu do 1.6.2006 Spravbyt, a.s. Prešov. Predmet
činnosti žalobca je o.i. správa bytového fondu a nebytových priestorov a základné služby spojené s
prenájmom.

Žalovaný je vedený v Živnostenskom registri Obvodného úradu v Prešove v predmete podnikania o.i.
prevádzkovanie telovýchovných zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu, pričom deň vzniku
živnostenského oprávnenia je vo všetkých predmetoch podnikania stanovený na 9.3.1992 a podniká
v nebytovom priestore, do ktorého sa malo podľa zmluvy teplo dodávať na Ul.17.novembra č.198 v
Prešove.

Účastníci t.j. žalobca označený v zmluve ako predávajúci a dodávateľ a a žalovaný označený v zmluve
ako priamy odberateľ a kupujúci uzavreli dňa 18.10.1999 zmluvu o dodávke tepla č. 109,
podľa článku I ktorej žalobca ako predávajúci a dodávateľ je právnickou osobou, ktorého predmet
činnosti ako firmy energetických služieb je výroba, prenos, preprava, predaj, distribúcia a dodávka tepla

a teplej úžitkovej vody a je právnickou osobou oprávnenou podnikať v energetických odvetviach na
základe licencie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Podľa článku II tejto zmluvy, účelom zmluvy je rámcová úprava vzájomných práv a povinností
vzniknuvších pri predaji, kúpe a dodávke tepla, stanovenie základných pojmových znakov právnych
vzťahov účastníkov a stanovenie podmienok vzájomných vzťahov účastníkov tohto zmluvného vzťahu.

Podľa článku III tejto zmluvy nazvanej Predmet zmluvy sa predávajúci zaväzuje dodávať teplo a teplú
úžitkovú vodu do odberného zariadenia kupujúceho na základe jeho prihlášky k odberu, ktorá je prílohou
č.1ktejtozmluvevmnožstvedefinovanomvpríloheč.2ktejtozmluvenazvanejDohodaododávketepla
a v kvalite a za cenu zmluvnými stranami a v kvalite a za cenu zmluvnými stranami dojednanú v prílohe
č. 4 tejto zmluvy nazvanej Dohoda o cene. Kupujúci nie je oprávnený použiť dodané teplo k iným než

v zmluve dohodnutým účelom. Kupujúci môže so súhlasom predávajúceho prenechať teplo podružne
pripojeným odberateľom. Kupujúci sa zaväzuje odoberať od predávajúceho teplo a teplú úžitkovú vodu v
zmluvnými stranami dohodnutom množstve a kvalite a uhradiť predávajúcemu za zmluvných podmienok
kúpnu cenu za riadne a včas dodané teplo a teplú úžitkovú vodu na základe vystavených faktúr v súlade
s článkom V tejto zmluvy.

PodľačlánkuVtejtozmluvynazvanomCenaaplatobnépodmienky,cenadodávkyteplaateplejúžitkovej
vody na ten ktorý rok je obsahom dohody o tvorbe ceny v súlade s ustanovením § 473 Obchodného
zákonníka, ktorý tvorí prílohu č. 4 tejto zmluvy. Cena tepla sa určuje na základe Zákona č. 18/1996 Z.z.
v znení neskorších právnych predpisov o cenách a platných cenových výmeroch v čase odberu.Fakturačným obdobím za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody je kalendárny mesiac. Zúčtovacím
obdobím za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody je kalendárny rok, kedy sa spresní končená fakturácia
za dodávky horeuvedené.

Priamy odberateľ je povinný platiť dodávateľovi zálohy na platby za dodávku tepla a teplej úžitkovej
vody a to mesačne vo výške stanovenej vzájomnou dohodou o preddavkoch vždy do 17-teho dňa toho-
ktorého bežného kalendárneho mesiaca. Výška mesačnej zálohy zodpovedá 90 - tim % predpokladanej
spotreby tepla a teplej úžitkovej vody, t.j. spotreby tepla a teplej úžitkovej vody za predmetný mesiac v
uplynulom období alebo kvalifikovaným odhadom a v cene stanovenej pre príslušný kalendárny rok.

Priamy odberateľ je povinný faktúry dodávateľa uhrádzať v lehote 8 dní odo dňa ich doručenia. Táto
povinnosť je zo strany priameho odberateľa splnená dňom pripísania faktúrovanej sumy na účet
predávajúceho.
Dodávateľ je oprávnený v prípadoch legislatívnych a iných objektívnych zmien cien vstupov a nákladov
na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody (zmeny všeobecne záväzných predpisov a nariadení(, ktoré majú
vplyv na cenu a tepla a teplej úžitkovej vody, meniť kúpnu cenu v priamej úmere a závislosti k uvedeným

zmenám. Obdobne platí v rastie cien (devalvácia, inflácia a podobne), ak táto má vplyv na tvorbu ceny
tepla a teplej úžitkovej vody. O týchto zmenách je dodávateľ povinný priameho odberateľa upovedomiť
bez zbytočného odkladu.
Takto upravenú kúpnu cenu tepla a teplej úžitkovej vody je povinný priamy odberateľ uhradiť
dodávateľovi počnúc dňom účinnosti zmien vstupných nákladov tak, ako sú tieto špecifikované v článku

V bod 6 tejto zmluvy.
Priamy odberateľ je povinný kúpnu cenu uhradiť dodávateľovi formou zálohových platieb a formou
konečnej faktúrovanej ceny.
Dodávateľ sa zaväzuje vrátiť prípadný preplatok, ak v čase jeho vzniku sú uhradené všetky pohľadávky
voči dodávateľovi zo strany priameho odberateľa. V opačnom prípade je dodávateľ oprávnený započítať

si svoje pohľadávky vo vzťahu k priamemu odberateľovi.
Podľa článku VI nazvanom Povinnosti zmluvných strán, dodávateľ je povinný:
a) dodávať priamemu odberateľovi teple a teplú úžitkovú vodu do jeho odberného zariadenia v súlade
s článkom III bod 1 tejto zmluvy,
b) merať teplo na odbernom mieste,

c) na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určeného meradla na odbernom mieste a
overovať jeho správnosť podľa osobitných predpisov,
d) na základe žiadosti priameho odberateľa tepla overiť určené meradlo; náklady spojené s jeho
overovaním alebo s výmenou za nové uhradí priamy odberateľ tepla, ak pri overení nebola na ňom
zistená chyba,

e)kvýmeneurčenéhomeradlaprizvaťpriamehoodberateľatepla,ktorýpotvrdíúdajenastaromanovom
meradle,
f) bez výhrad dodržiavať obchodné a technické podmienky na dodávku tepla a teplej úžitkovej vody,
špecifikované v prílohe č. 3 tejto zmluvy.
2. Priamy odberateľ je povinný:

a) odobrať teplo a teplej úžitkovej vody v dohodnutom množstve a kvalite v súlade s článkom III. Bod
3 tejto zmluvy,
b) zaplatiť kúpnu cenu za riadne a včas dodané teplo a teplej úžitkovej vody v súlade s článkom V. tejto
zmluvy,
c) umožniť dodávateľovi tepla zapojenie, prevádzku a údržbu určeného meradla vo svojom objekte,

d) na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určených meradiel spotreby teplej úžitkovej vody
u konečných spotrebiteľov,
e) na základe žiadosti konečného spotrebiteľa teplej overiť určené meradlo; náklady spojené s jeho
overením alebo s výmenou za nové uhradí konečný spotrebiteľ tepla, ak pri overení nebola na ňom
zistená chyba,

f) k výmene určeného meradla prizvať konečného spotrebiteľa tepla, ktorý potvrdí údaje na starom a
novom meradle,
g) bez výhrad dodržiavať obchodné a technické podmienky na dodávku tepla a teplej úžitkovej vody,
špecifikované v prílohe č. 3 tejto zmluvy.
Podľa článku IX nazvanom Záverečné ustanovenie, v ostatnom sa právne vzťahy účastníkov riadia

príslušnými ustanoveniami Obchodného zákona, Zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike a ďalšou
súvisiacou právnou úpravou.Ako prílohy k tejto zmluvy sú uvedené príloha č. 1 - Prihláška k odberu, príloha č. 2 - Dohoda o dodávke
tepla, príloha č. 3 - Obchodné a technické podmienky dodávky tepla a teplej úžitkovej vody, príloha č.
4 - Dohoda o cene, príloha č. 5 - Ekvitermická krivka.

Podľa prílohy č. 1 k tejto zmluve, zahájenie odberu bolo začaté 1.11.1999, ako miesto odberu bolo
stanovené: nebytový priestor na ul.17.novembra č. 108 v Prešove, celková plocha nebytového priestoru
predstavuje 467 m2 a skutočná vykurovacia plocha 450 m2. Počet meraných vývodov u miesta odberu
TÚV2, nemeraný odber 6 spŕch a 3 batérie.
Podľa prílohy č.2 tejto zmluvy, zjednané množstvo tepelnej energie v GJ: 88 je orientačné a stanovuje

sa na základe skutočnej spotreby tepla za obdobie od 1.1.-31.12.1998.

Podľa prílohy č. 3 k tejto zmluve nazvanej Obchodné a technické podmienky dodávky tepla a teplej
úžitkovej vody, tieto sú súčasťou zmluvy na odber a dodávku tepla a teplej úžitkovej vody zo sústav
predávajúceho a sú záväzné pre kupujúceho ako aj predávajúceho počas doby platnosti zmluvy.

Podľa bodu II týchto podmienok, dodávka tepla do celého okruhu tepelného zdroja je zabezpečovaná
jednotne pre všetky objekty zásobované teplom z daného zdroja v zmysle Zákona SR č. 70/1998 Z.z. o
energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov, automatickou reguláciou teploty výstupnej vody podľa klimatických podmienok -
vonkajších teplôt, t.j. podľa kriviek ekvitermickej regulácie v prílohe č. 5 tejto zmluvy.

V prípade, že budú prijaté nové legislatívne opatrenia, resp. existujúce vyvolajú dopad na dohodnutý
spôsob ekvitermickej regulácie, zmluvné strany sa zaväzujú, že pristúpia k potrebnej úprave krivky, resp.
iným potrebným, ale technicky a ekonomicky realizovateľným opatreniam.
Miestom plnenia dodávky tepla sa rozumie miesto, tzv. odberné miesto, kde prejde tepelná energia zo
zariadenia vo vlastníctve, resp. správe predávajúceho do zariadenia, ktoré je vo vlastníctve, resp. správe

kupujúceho. Za určené meradlo na dodávku teple pre ÚK sa považuje meradlo umiestnené na úrovni
päty meraného objektu. Meradlo na dodávku tepla pre ohrev teplej úžitkovej vody je meradlo v mieste
prípravy.
Rozhodujúcim pre dodávateľa tepla je ručenie parametrov na vstupe do objektu. Zmena nastavenia je
možná jedenkrát na náklady predávajúceho. Ďalšie zmeny budú hradené podľa kalkulácie. Požadovaná

zmena bude dodávateľom zabezpečená len v prípade, že nebude mať dopad na hydraulické vyváženie
vykurovacej sústavy, resp. zvýšenie nákladov pre výrobu či dopad na ostatných odberateľov.

Podľa bodu III týchto podmienok, podmienky kupujúceho a predávajúceho pri meraní tepla a teplej
úžitkovej vody stanovujú ustanovenia Zákona NR SR č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č.

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Kupujúci tepla je povinný umožniť prístup pracovníkom predávajúceho k odbernému miestu za účelom
vykonania odpočtu meradiel tepla, kontrole ich technického stavu a neporušenosti plomb na určených
meradlách tepla.
Kupujúci teplej úžitkovej vody ako priamy odberateľ teplej úžitkovej vody je povinný na svoje náklady

zabezpečiť zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel spotreby teplej úžitkovej vody u
konečných spotrebiteľov vo svojom objekte.
Na požiadanie predávajúceho je kupujúci povinný zabezpečiť odpočty spotreby teplej úžitkovej vody v
bytových jednotkách a spracované odpočty nahlásiť písomnou formou v stanovenom termíne.
Kupujúci tepla je povinný hlásiť mesačne stavy meradiel teplej úžitkovej vody v nebytových jednotkách

na čísle telefónu 717700 najneskôr v posledný pracovný deň príslušného mesiaca.

Podľa prílohy č.4 tejto zmluvy nazvanej Dohoda o cene pri predaji a kúpe tepla, zmluvné strany
uzatvárajú túto dohodu o cene dodávaného a odoberaného tepla na základe zákona č. 18/1996 Z.z.,
Opatrenia Ministerstva financií SR č. R-7/1999 zo 17.6.1999, cenového výmeru Okresného úradu v

Prešove č. 3/1999 a kalkulácie ceny. Za dodávku tepla pre vykurovanie a ohrev vody bola Okresným
úradom v Prešove stanovená cena 284,-Sk za 1GJ.

Podľa Dohody o dodávke tepla na rok 2001 uzavretej účastníkmi 1.4.2001 zjednané množstvo tepelnej
energie v GJ: 334 GJ je orientačné a stanovuje sa na základe skutočnej spotreby tepla za obdobie od

1.1.2000 do 31.12.2000.
Podľa Dohody o cene pri predaji a kúpe tepla záväznej od 1.2.2001, zmluvné strany uzatvárajú túto
dohoduocenedodávanéhoaodoberanéhoteplanazákladezákonaNárodnejradySlovenskejrepubliky
č.18/1996 Z.z. o cenách a opatrenia Ministerstva financií SR č. R-7/2000 z 20.12.2000, ktorým sa menía dopĺňa výmer Ministerstva financií SR č. R-1/1996 z 12.3.1996 a na základe Cenového výmeru č.
2/2001 a kalkulácie ceny. Za dodávku tepla pre vykurovanie a ohrev vody bola Okresným úradom v
Prešove stanovená cena: 357,-Sk za 1 GJ a táto cena za dodávku tepelnej energie platí od 1.2.2001.

Podľa Dohody o dodávke tepla na rok 2002 uzavretej účastníkmi 14.2.2002 zjednané množstvo tepelnej
energie v GJ: 334 GJ je orientačné a stanovuje sa na základe skutočnej spotreby tepla za obdobie od
1.1.2001 do 31.12.2001.

Podľa Dohody o cene pri predaji a kúpe tepla záväznej od 1.1.2002, zmluvné strany uzatvárajú túto
dohoduocenedodávanéhoaodoberanéhoteplanazákladezákonaNárodnejradySlovenskejrepubliky
č.18/1996 Z.z. o cenách a opatrenia Ministerstva financií SR č. R-5/2001 z 28.11.2001, ktorým sa mení a
dopĺňa výmer Ministerstva financií SR č. R-1/1996 z 12.3.1996 a na základe Cenového výmeru č. 5/2001
z 21.12.2001 a kalkulácie ceny. Za dodávku tepla pre vykurovanie a ohrev vody bola Okresným úradom
v Prešove stanovená cena: 389,-Sk za 1 GJ a táto cena za dodávku tepelnej energie platí od 1.1..2002

Dňa 31.12.2000 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 647/15/0, ktorej dôvod vystavenia podľa tejto
faktúry je „Vysporiadanie fakturácie tepla na ohrev vody na základe odpočtov vodomerov za obdobie
11-12/2000.“ Vo faktúre je uvedené, že sa jedná o nebytový objekt fitnes, fakturácia 21,54 GJ, odpočet
TÚV 89, skutočnosť 29,5492994, rozdiel 8,0092994, cena 273,60 Sk, spolu cena bez DPH 2.191,34

Sk, cena s DPH 2.410,- Sk.
Dňa 31.12.2000 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 647/14/2000, ktorej dôvod vystavenia podľa tejto
faktúry je „Vysporiadanie fakturácie tepla na ohrev vody na základe odpočtov vodomerov za obdobie
1-10/2000.“ Vo faktúre je uvedené, že sa jedná o nebytový objekt fitnes, fakturácia 125,93 GJ, odpočet
TÚV 388, skutočnosť 147,4421728, rozdiel 21,5121728, cena 260,- Sk, spolu cena bez DPH 5.593,-

Sk, cena s DPH 6.152,- Sk.

Dňa 31.12.2000 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 989/12/2000, ktorej dôvod vystavenia podľa tejto
faktúry je „V zmysle zmluvy č. 281/96 a jej dodatkov uzatvorenej z VVaK Prešov vysporiadávame Vám
fakturáciu za odber studenej vody na ohrev pre nebytové priestory od 1.2.2000 - 31.12.2000 na základe

faktúry VVaK a odpočtov objektových vodomerov: “ Vo faktúre je uvedené, že sa jedná o nebytový
priestor fitnes, fakturácia m3 za mes. 2-11/00 395 m3, fakturácia Sk za mes. 2-11/00 13.825,- Sk,
skutočnosť439m3,prepočítanýkoeficient1,2291334,VVaKprepoč.m3mes.2-12/2000-539,5895626,
rozdiel144,5895626, sadzbaSk/m3-35,00,spolucenabezDPH5.060,60Sk,cenasDPH5.566,70Sk.

Dňa 31.5.2001 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 21-2001-2, ktorej dôvod vystavenia podľa tejto
faktúry bol odber studenej vody za obdobie 1.1.2000 - 31.12.2000 Vo faktúre je uvedená jednotková
cena za m3 35,- Sk x 929 m3 = 32.515,- Sk bez DPH, cena s DPH 35.766,50 Sk.
Dňa 23.1.2002 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 647/15/1, ktorej dôvod vystavenia podľa tejto
faktúry je „Vysporiadanie fakturácie tepla na ohrev vody na základe odpočtov vodomerov za obdobie

02-12/2001.“
Vo faktúre je uvedené, že sa jedná o nebytový objekt fitnes, fakturácia 11973 GJ odpočet TÚV 397,
skutočnosť 161,3987223, rozdiel 41,6687223, cena 324,55 Sk, spolu cena bez DPH 13.524,- Sk, cena
s DPH 14.876,40 Sk.
Dňa 23.1.2002 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 989/12/2001, ktorej dôvod vystavenia podľa

tejto faktúry je „V zmysle zmluvy č. 281/96 a jej dodatkov uzatvorenej z VVaK Prešov vysporiadávame
Vám fakturáciu za odber studenej vody na ohrev pre nebytové priestory od 11.5.2001 - 31.12.2011
na základe faktúry VVaK a odpočtov objektových vodomerov: “ Vo faktúre je uvedené, že sa jedná o
nebytový priestor fitnes, fakturácia m3 za mes. 5-11/01 218 m3, fakturácia Sk za mes. 5-11/01 8720,- Sk,
skutočnosť 243 m3, prepočítaný koeficient 1,3452923, VVaK prepoč. m3 mes. 5-12/2001 330,9419058,

rozdiel 112,9419058, sadzba Sk/ m3 - 40,00, spolu cena bez DPH 4.517,70 Sk, cena s DPH 4.969,50 Sk.
Dňa 17.7.2002 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 989/6/2002, ktorej dôvod vystavenia podľa tejto
faktúry je „V zmysle zmluvy č. 281/96 a jej dodatkov uzatvorenej z VVaK Prešov vysporiadávame Vám
fakturáciu za odber studenej vody na ohrev pre nebytové priestory od 1.1.2002 - 30.6.2002 na základe
faktúry VVaK a odpočtov objektových vodomerov: “ Vo faktúre je uvedené, že sa jedná o nebytový

priestor fitnes - 17. nov. 106, fakturácia m3 za mes. 1-5/02 115 m3, fakturácia Sk za mes. 1-5/02
4.600,- Sk, skutočnosť 133 m3, prepočítaný koeficient 1,,2273320, VVaK prepoč. m3 mes. 1-6/2002 -
163,2351560, rozdiel 48,2351560, sadzba Sk/ m3 - 40,00, spolu cena bez DPH 1.929,41 Sk, cena s
DPH 2.122,30 Sk.Dňa 26.7.2002 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 647/14/2, ktorej dôvod vystavenia podľa tejto
faktúry je „Vysporiadanie fakturácie tepla na ohrev vody na základe odpočtov vodomerov za obdobie

01-06/2002.“ Vo faktúre je uvedené, že sa jedná o nebytový objekt fitnes, fakturácia 41,65 GJ odpočet
TÚV 133, skutočnosť 52,9726232, rozdiel 113226232, cena 353,63 Sk, spolu cena bez DPH 4.004,-
Sk, cena s DPH 4.404,- Sk.

Dňa 24.1.2003 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 0989/12/2002, ktorej dôvod vystavenia podľa tejto

faktúry „V zmysle zmluvy č. 281/96 a jej dodatkov uzatvorenej z VVaK Prešov vysporiadávame Vám
fakturáciu za odber studenej vody na ohrev pre nebytové priestory od 1.7.2007 - 31.12.2002 na základe
faktúry VVaK a odpočtov objektových vodomerov: “ Vo faktúre je uvedené, že sa jedná o nebytový
priestor fitnes - 17. nov. 108, fakturácia m3 za mes. 7-11/02 89 m3, fakturácia Sk za mes. 7-11/02
3.560,- Sk, skutočnosť 103 m3, prepočítaný koeficient 1,2000746, VVaK prepoč. m3 mes. 7-12/2002
- 123,6076838, rozdiel 34,6076838, sadzba Sk/ m3 - 40,00, spolu cena bez DPH 1.384,30 Sk, cena

s DPH 1.522,70 Sk.

Dňa 28.1.2003 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 647/15/2002, ktorej dôvod vystavenia podľa
tejto faktúry „vysporiadanie fakturácie tepla na ohrev vody na základe odpočtov vodomerov za obdobie
07-12/2002.“ Vo faktúre je uvedené, že sa jedná o nebytový objekt fitnes, fakturácia 35,48 GJ, odpočet

TÚV 103, skutočnosť 44,6161186, rozdiel 9,1361186, cena 353,63 Sk, spolu cena bez DPH 3.231,- Sk,
cena s DPH 3.554,10 Sk.

Z výsluchu svedka Ing. Stanislava Kontroša, zamestnanca žalobcu a strediska merania tepla, súd zistil,
že je odborne spôsobilým v energetickom hospodárstve.

Svedok vypovedal, že „pred zákonom č. 70/1998 Zb. o energetike, bola v platnosti vyhláška č. 206/1991
Zb., ktorá v § 7 § 7 ods. 8 stanovovala povinnosť inštalovať merače pre konkrétne byty. Na základe tejto
vyhlášky teda v tisíckach bytov boli inštalované tie merače, ktoré sú tam teraz na teplú aj na studenú
vodu. Táto vyhláška nerozlišovala pojmy ako konečný spotrebiteľ a priamy odberateľ tepla. Platný zákon
o energetike toto rozlišuje, pričom v danom prípade žalobca je priamym výrobcom a aj dodávateľom

tepla, to znamená, že nenakupuje teplo od nejakej inej teplárenskej spoločnosti. Keby tomu tak bolo,
vo vzťahu k tejto teplárenskej spoločnosti by žalobca bol priamym odberateľom tepla a následne by
to teplo na základe zmlúv s konečnými bytovými jednotkami rozúčtovával týmto bytovým jednotkám.
Žalobca však vyrába teplo, vlastní kotolňu, ktorá vyhrieva aj objekt žalovaného a vlastne ako dodávateľ
tepla, dodáva teplo žalovanému, aj iným už priamo konečným spotrebiteľom a to bytovým jednotkám

nachádzajúcim sa v tom istom obytnom dome ako sú nebytové priestory žalovaného. Z hľadiska
energetického hospodárstva sú nebytové priestory žalovaného brané ako jedna bytová jednotka.
Žalobca vlastní kotolňu, pričom nakupuje studenú vodu od východoslovenských vodární, ktorú následne
potom dodáva ako žalovanému, tak aj ostatným bytovým jednotkám ako takú, ale aj tú studenú vodu,
ktorá po zahriatí vlastne je tou teplou vodou, ktorá sa dodáva konečným spotrebiteľom. Aj keby bol

žalovaný vo vzťahu k nám priamym odberateľom tepla, to znamená, že by on vo svojich priestoroch
ďalej prenajímal priestory ďalším odberateľom tepla, či už by vystupoval ako konečný spotrebiteľ, v
oboch prípadoch používajú rovnakú metodiku na rozúčtovávanie nákladov. Žalobca ako výrobca tepla,
má pouzatvárané zmluvy aj s priamymi odberateľmi tepla, medzi ktoré považuje bytové družstvo,
spoločenstvo vlastníkov bytov, Mesto Prešov, ale či už týmto, ktorých považuje za priamych odberateľov

tepla alebo žalovanému, ktorého považuje za konečného spotrebiteľa, rozúčtováva odber tepla a
teplej vody podľa rovnakej metodiky. Je už na bytovom družstve ako ono rozúčtuje tie náklady, ktoré
mu vyúčtuje tým samostatným bytom. Taký vzťah ako voči žalovanému má žalobca ako výrobca a
dodávateľ, aj predajca tepla aj vo vzťahu k iným užívateľom nebytových priestorov, ktoré v tom obytnom
bloku sú a sú to obchodíky, ktoré sa nachádzajú v spodnej časti toho obytného bloku. Náklady na teplo

a teplú vodu rozúčtováva pre tieto obchodíky presne tak isto, ako vo vzťahu k bytovému družstvu,
ktoré je vlastníkom bytov, ktoré sú v tom obytnom bloku, aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý má tam
prenajaté nebytové priestory. Žalobca vo vzťahu k priamym odberateľom tepla, za ktorých považuje
napríklad bytové družstvo, má takú istú zmluvu uzavretú ako so žalovaným a je už vecou toho bytového
družstva, aby zabezpečilo merače tepla u jednotlivých nájomníkov bytov. Raz za čas jednotliví nájomníci

bytov jemu nahlásia, aké majú údaje na meračoch teplej a studenej vody, on tieto údaje sčíta a nám
už len nahlási konečnú spotrebu. To znamená, že nehlási spotrebu každého jednotlivého bytu, ale
len spotrebu za tie byty, ktoré sú v jeho vlastníctve. Zmluva o dodávke tepla, ktorá bola uzavretá so
žalovaným v danom prípade, je presne taká istá, akú napríklad žalobca uzatvoril s bytovým družstvomPrešov. Sú tam úplne rovnaké položky, úplne rovnaké práva a úplne rovnaké povinnosti. Rozdiel medzi
priamym odberateľom a konečným spotrebiteľom teda v tejto fáze zmluvy nevidí žiaden a ani čo sa týka
rozúčtovávania nákladov, v tom žiaden rozdiel nie je.“

Súd vo veci na návrh žalovaného nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru energetika Ing.
Stanislavom Dratvom, pričom tento vo veci podal znalecký posudok pod č. 005/2007 dňa 19.3.2007 a
zodpovedal na úlohy, ktoré mu boli uložené takto:
- na otázku, či je možné pomerať teplo obsiahnuté v teplej úžitkovej vode TÚV aj bez toho, aby sa musel

použiť samostatný kotol a boiler pre jedného priameho odberateľa,
znalec uviedol, že teplo obsiahnuté v teplej úžitkovej vode je možné pomerať presne takým spôsobom
ako sa meria teplo pre vykurovanie. Predstavovalo by to inštaláciu prietokového merača so snímačom
teploty vody a elektronickým prepočítavačom, ktorý by výsledok merania upravoval nie na m3 ale v
gigajouloch (GJ). V bežnej praxi sa tento spôsob nepoužíva len ak to nie je upravené vo zvláštnych
dojednaniach v uzatvorenej zmluvy, čo v našom prípade nebolo.

- na otázku, aký by bol resp. je najobjektívnejší spôsob výpočtu nákladov na ohrev teplej úžitkovej vody,
znalec uviedol, že spôsob výpočtu nákladov používaný žalobcom považuje za objektívny, lebo tento
vychádza z princípov účtovania tepla podľa zaužívaných smerníc MF SR používaných v minulosti
až doteraz a ktoré vždy prechádzali určitým vývojom v zmysle toho, ako bolo potrebné reagovať
na novoprijímané zákony v oblasti energetiky. Spôsob spracovania výpočtu nákladov vychádzal z

uzatvorenej zmluvy preto iný objektívnejší spôsob sa nedá použiť.
- na otázku, či je výpočet ceny žalobcom za ohrev teplej úžitkovej vody správny, ak nie je, v čom spočíva
jeho nesprávnosť,
znalec uviedol, že žalobca použil pre výpočet ceny za ohrev teplej úžitkovej vody správne podklady
jednak s použitím metodiky predpísanej smernicami a jednak aj v zmysle uzatvorenej zmluvy so

žalovaným. S poukázaním na modelový príklad bod 6. však znalec nemôže súhlasiť s použitím
koeficientu navýšenia spotreby teplej vody viac ako 1,2 a merného tepla na ohrev vody viac ako 0,3
GJ/m3.
- na otázku, aký vplyv má doba používania meradla na jeho presnosť,
znalec uviedol, že vplyvom opotrebenia prevodov a vzniku nánosov atď. dochádza k nepresnostiam pri

meraní prietokov tekutín. Preto pre meradlá studenej vody platí, že sa musia ciachovať alebo vymieňať
po štyroch rokoch a pre meradlá teplej vody je to šesť rokov. Je to prijaté ako norma a vo všeobecnosti
je dodržiavaná oboma stranami, aby sa vyhlo sporom, ktoré by vznikli pri nepresnom meraní pre
ktorúkoľvek stranu.

Žalovaný s týmto znaleckým posudkom nesúhlasil v tom zistení, že žalobca používal metodicky správny
postup, nakoľko súdnym znalcom uvádzaný príklad účtovania sa používa pre vyúčtovanie spotreby tepla
a teplej vody konečným spotrebiteľom ale jeho štatút je štatút priameho spotrebiteľa. Súdny znalec
zrejme prehliadol špecifické podmienky dojednané v Zmluve a dodávke tepla č. 109 ako aj podmienky
dojednané v Prílohe č. 3 - Obchodné a technické podmienky na dodávku tepla a teplej úžitkovej vody.

Ako vyplýva zo Zákona o energetike č. 70/1998 a vyššie spomínanej zmluvy a jej prílohy, trvá na tom,
že žalobca mal merať teplo pre ohrev teplej vody a samotnú spotrebu teplej vody určeným meradlom
pre každého priameho odberateľa samostatne, a tak by nemohlo dôjsť ani k použitiu koeficientov pre
navýšenie spotreby do maximálnej výšky 1,2 a spotreby tepla a ohrev vody 0,3 GJ/1 m3. údaje z
určeného meradla by boli záväzné a nespochybniteľné. Ako dokázal súdny znalec, takéto meranie

je technicky realizovateľné a bolo použité aj žalobcom, ale len v prípade merania spotreby tepla na
vykurovanie. Svedok pán Kontroš podľa neho zavádzal súd, že takéto meranie nie je technicky možné,
pritom ho sami používali ale len v prípade merania spotreby tepla na vykurovanie. Pritom ako vyplýva
zo Zmluvy o dodávke tepla č. 109 a jej príloh, obdobným spôsobom mali postupovať aj pri meraní tepla
na ohrev vody.

Žalobca vo vyjadrení k tomuto znaleckému posudku uviedol k úlohe č. 1, že nemôže súhlasiť so
stanoviskom znalca, že je možné merať teplo obsiahnuté v teplej vode (na výtoku u konečného
spotrebiteľa) takým spôsobom ako sa meria teplo na vykurovanie. Podľa neho znalec správne uvádza,
že v bežnej praxi sa tento spôsob nepoužíva. Dodáva, že je tomu tak, lebo to fyzikálne nie je možné. Ani
slovenská ani európska legálna metrológia nepozná takú meraciu metódu. Aj na súdnom pojednávaní

predložili technické náčrty a obrázky, ktoré to dokazujú. Ich tvrdenia sa opierajú o 16-ročné skúsenosti
ich pracovníka, ktorý je odborne spôsobilý v metrológii merania tepla a teplej vody a je registrovaný
podľa Certifikátu SMU č. 055/5/R na Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo v Bratislave.
Konštatuje, že znalec sa neskontaktoval so zástupcom žalobcu. Pri osobnom alebo telefonickomkontakte, by sa boli ozrejmili niektoré metrologické špecifiká merania tepla a teplej vody a nemuselo
dôjsť k rozporovaniu niektorých výrokov znalca.
Nesúhlasil so stanoviskom znalca, že koeficient merného tepla nemôže byť väčší ako 0,3 GJ/ m3., ako

dôkaz predkladá metodiku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v Bratislave, z ktorej je zrejmé, že
koeficient merného tepla má maximálne hodnoty od 0,3 do 0,411 GJ/ m3 a to v závislosti od spotreby
teplej vody na osobu za rok. Platí to v prípade, ak sa teplá voda pripravuje mimo objekt, čo je ich prípad.
V prílohe predkladá spomínanú „Metodiku“, kde sú uvedené koeficienty v prílohe č. 2, bode 4.2.
Znalec k námietkam žalobcu uviedol, že vykonal ohliadku miesta prípravy teplej úžitkovej vody dňa

3.5.2007. Na prehliadke bolo zistené, že v kotolni je zabezpečené nielen meranie studenej vody pred
ohrievačmi teplej úžitkovej vody ale aj kalorimetrické meranie tepla. To znamená, že celá tepelná
energia na prípravu teplej úžitkovej vody z kotlov je merané pomocou prietokového merača, snímača
prívodu ÚK, snímača spiatočky ÚK. Všetky údaje sú vyhodnocované v počítadle. Takýto spôsob merania
však nemohol byť použitý pre žalovaného, lebo sa to technický nedá. Medzi zmluvnými stranami sa
dohodlo, že žalovaný nainštaluje merač odobratej teplej úžitkovej vody na päte domu, nie merač tepla

pre odobratú teplú úžitkovú vodu. Žalobca predložil protokoly o overené hospodárnosti sústav tepelných
zariadení. V protokole číslo 660052-02 z roku 2011 sa uvádza normatívna spotreba tepla na prípravu
teplej úžitkovej vody 0,300 GJ/ m3 a skutočná 0,311 GJ/ m3. Nadnormatívna spotreba na prípravu teplej
úžitkovej vody je potom 3,54 %.
V protokole číslo 660052-03 z roku 2002 sa uvádza normatívna merná potreba teple na prípravu teplej

úžitkovej vody 0,300 GJ/m3 a skutočná 0,341 GJ/ m3. Nadnormatívna spotreba na prípravu teplej
úžitkovej vody je potom 12,02 %. Z uvedeného je vidieť, že žalobca mal použiť nižšie koeficienty tepla.

Nazákladetohtoznaleckéhoposudkužalobcanapokonzobralžalobuspäťosumu16.893,60Sk,pričom
účastníci sa dohodli na pojednávaní konanom dňa 20.6.2007, že najvhodnejšie bude, aby každá zo strán

predložila svoj výpočet a spôsob výpočtu, ako aj podrobnú špecifikáciu výpočtu, ktoré by boli následne
predložené znalcovi na vypracovanie dodatku k znaleckému posudku aká má byť správna výška plnenia
nákladov za dodávku teplej a studenej vody a ohrev vody v zmysle predložených žalôb.
Keďže však znalec Ing. Dratva ukončil svoju znaleckú činnosť, súd na zodpovedanie týchto odborných
otázok pribral znalca Ing. Mariána Švagrovského, pričom tento dňa 27.2.2009 pod č. 4/2009 podal

písomný znalecký posudok.
Na závery znaleckého posudku Ing. Dratvu uviedol, že meranie množstvo tepla na prípravu TÚV na
vstupe do každého objektu je možné iba tak, že prípravu TÚV prenesie na miesto odberu a u každého
odberateľa vybuduje odovzdávaciu stanicu, čo je nákladné a legislatíva to výrobcom tepla neurčuje. Za
podmienok, za akých bola dodávaná TÚV do nebytového priestoru žalovaného nebolo možné merať

množstvo tepla na prípravu TÚV iba pre jeho nebytový priestor. Nemôže súhlasiť so záverom znalca
Ing. Dratvu, že je to iba otázka montáže meracej súpravy tepla priamo u konečného spotrebiteľa.

Pokiaľ bolo úlohou znalca zistiť, aký by bol resp. je najobjektívnejší spôsob výpočtu nákladov na ohrev
TÚV, tento znalec odpovedal, že

„Cena tepla je štátom regulovaná komodita a jej výška je limitovaná a kontrolovaná, riadi sa presnými
pravidlami, ktoré určovali Ministerstvo financií a Okresné úrady. V roku 2000, 2001, 2002 schvaľovali
výrobcom kalkulovanú cenu tepla Okresné úrady a cena tepla sa riadila opatreniami Ministerstva financií
SR (R-1/1996, R-7/2000). Rozúčtovanie tepla a teplej vody riešili Smernice Okresných úradov. Všetky
tieto smernice a opatrenia, ktoré určujú spôsob výpočtu nákladov a vyúčtovanie tepla a teplej vody

pre priamych a konečných odberateľov žalobca v rokoch 2000, 2001 a 2002 dodržal. Nedodržal iba
v roku 2001 a 2002 koeficient navýšenia spotreby TÚV, ktorý bol v tomto období stanovený na max.
1,2. Hľadať najobjektívnejší spôsob výpočtu nákladov na prípravu TÚV nie je možné, pretože spôsob
bol určený opatreniami MF SR o regulovaných cenách. Súhlasí v tomto bode s vyjadrením znalca Ing.
Dratvu Stanislava.“

Pokiaľ bolo úlohou znalca zistiť, či výpočet ceny žalobcom za ohrev TÚV je správny, ak nie, určiť v
čom nie je správy, znalec odpovedal, že „žalobca použil metodiku rozúčtovania tepla na prípravu TÚV
Smernicu Okresného úradu, ale porušil ju v tom, že v rokoch 2001 a 2002 nepoužil max. dovolený
koeficient navýšenia spotreby TÚV, ktorý bol určený na 1,2. V tejto časti súhlasí so záverom znalca

Ing. Dratvu Stanislava v znaleckom posudku 5/2007. Nesúhlasí však so záverom, že na ohrev vody sa
môže pri rozúčtovaní použiť maximálna merná spotreba 0,3 GJ/m3. Toto je iba normatívna spotreba pre
atestáciu zdrojov tepla. V prípade, že výrobca vyrába nehospodárne, tak si to musí zohľadniť v kalkulácii
ceny tepla a nemôže si zahrnúť do ceny tepla v plnej výške palivo - Opatrenie Ministerstva financií č.R-7/2000. Čiže už pri tvorbe ceny tepla sú zahrnuté tieto aspekty. Náklady na spotrebu paliva súvisiace s
nehospodárnou výrobou a rozvodom tepla sa nepovažujú za ekonomicky oprávnené. Dodávateľ tepla v
kalkulácii nákladov výrobných zariadení uplatňuje len náklady na normatívnu spotrebu paliva vypočítanú

z množstva dodaného tepla v príslušnom predchádzajúcom období, výhrevnosti použitého paliva a
normatívnej účinnosti zariadenia na výrobu tepla ustanovenej atestom Slovenskej energetickej agentúry
o overení hospodárnosti sústavy tepelných zariadení podľa Metodiky Ministerstva hospodárstva SR,
ktorou sa určuje postup overovania. Z toho vyplýva, že nie v rozúčtovaní tepla, ale v kalkulácii ceny tepla
sa zohľadňuje normatívna spotreba tepla na prípravu TÚV. Žalobca správne určil a použil pri rozúčtovaní

mernú spotrebu tepla na prípravu TÚV pre nebytový priestor žalovaného a ostatných odberateľov na
danom okruhu.“

Pokiaľ bolo úlohou znalca zistiť, aký vplyv má doba používania meradla na jeho presnosť, znalec
odpovedal, že
„Doba používania prietokomerov na merania množstva teplej a studenej vody má vplyv na ich presnosť

a podľa vyhl. č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole musia byť pravidelne ciachované.
Meradlá na studenú vodu - každých 6 rokov a meradlá na teplú úžitkovú vodu - každé 4 roky. S
prvou časťou záveru znalca Ing. Dratvu k tejto otázke súhlasí, s druhou časťou ohľadom ciachovania
nesúhlasí.“

Na otázku súdu na základe predložených výpočtov účastníkov sporu stanoviť správnu výšku plnenia
nákladov za dodávku studenej vody na prípravu TÚV a tepla na ohrev TÚV za obdobie rokov 2000,
2001 a 2002, znalec odpovedal, že
„Ako konštatoval v časti „nález“ tohto posudku, výpočet množstva studenej vody na prípravu TÚV za
roky 2001 a 2002 bol nesprávny z dôvodu navýšenia koeficientu nad maximálne dovolený 1,2. V roku

2000 bolo množstvo studenej vody na prípravu TÚV pre nebytový priestor žalovaného určené správne.
Žalobca nesprávne navýšil žalovanému náklad za dodávku studenej vody na ohrev TÚV takto:
Rok 2000 .............................. 0 Sk
Rok 2001 ........................1.572,70 Sk
Rok 2002 ........................... 160,30 Sk

Ceny sú vypočítané v úrovni s DPH.
Žalobca správne vypočítal a vyfakturoval množstvo tepla na prípravu TÚV pre celý tepelný okruh aj pre
nebytový priestor žalovaného a nie je potrebné znižovať fakturáciu za roky 2000, 2001 a 2002, ako to
podrobne zdôvodnil v časti II.1.9 tohto posudku. Skutočné náklady na odber TÚV (znížené o nesprávne
vyúčtovanú čiastku za dodávku SV na ohrev TÚV v rokoch 2001 a 2002) a náklady za teplo na prípravu

TÚV a rokoch 2000, 2001 a 2002 spolu s nedoplatkami sú prehľadne zobrazené v tab. Č. 7
Tabuľka č. 7 Skutočné náklady s DPH za odber TÚV pre priestory MTCOM
Rok náklad na SV Náklad na teplo Nedoplatok Nedoplatok za teplo
Na prípravu TÚV /Sk/ za SV /Sk/ na prípravu TÚV /Sk/
2000 21 960,700 51 176,376 5 566,670 8 562,400

2001 22 349,300 59 792,836 2 164,800 14 876,400
2002 12 460,700 37 433,187 2 692,700 7 958,500
SPOLU 10 424,170 31 397,300
Znalec Ing. Švagrovský ďalej konštatoval, že výpočet žalovaného je nesprávny a nepresný, nakoľko
v ňom nie sú zahrnuté neuhradené vyúčtovacie faktúry, v roku 2000 je použitý nesprávny koeficient

rozúčtovania SV na prípravu TÚV a pri výpočte nákladov na teplo na prípravu TÚV je použitá nesprávna
merná spotreba teplej úžitkovej vody. Výpočet žalobcu, ktorý je súčasťou spisu, je správny v časti
výpočtu za dodávku studenej vody na prípravu TÚV.
Výpočet za dodávku tepla na prípravu TÚV je nesprávny, nakoľko nie je potrebné znižovať fakturáciu,
pretože na mernú spotrebu TÚV neexistujú pri rozúčtovaní žiadne obmedzenia vo vtedy platných

právnych normách.

Na pojednávaní konanom dňa 12.5.2009 znalec však predložil doplnok k znaleckému posudku a uviedol,
že podstata tohto doplnku k znaleckému posudku spočíva v oprave jeho znaleckého posudku v časti,

v ktorej určil, že prepočítavací koeficient pre studenú vodu na prípravu teplej vody bol obmedzený v
smernici Okresného úradu v Prešove. Neskôr totiž zistil, že takáto smernica nebola Okresným úradom
v Prešove vydaná napriek tomu, že vydaná bola Okresnými úradmi v Trebišove, Michalovciach a v
Košiciach, pre ktoré okresy v skoršej dobe vypracoval znalecké posudky a vychádzal teda z toho, ževšetkyokresnéúradyasitakútosmernicuvydalianásledneztohtodôvodutentoprepočítavacíkoeficient
aj určil ako správny do znaleckého posudku. Zistil však, že Okresný úrad v Prešove nevydal smernicu
a neexistovalo teda ani žiadne obmedzenie na prepočítavacie koeficienty. Z tohto dôvodu teda v tomto

doplnku mení čiastočne jeden svoj záver svojho znaleckého posudku, kde z tohto vychádzal, pričom
teda žalobca stanovil správny prepočítavací koeficient a voči tomuto prepočítavaciemu koeficientu
nenamieta. Stotožňuje sa teda s týmto vyúčtovaním aké stanovil žalobca, pričom uviedol, že čo sa týka
námietky žalovaného ohľadom toho, že podľa zmluvy nebolo postupované v tomto prípade, nakoľko
nesprávne bol považovaný nie za priameho odberateľa, ale za konečného odberateľa, domnieva sa,

že žalovaný bol zmluvne dohodnutý ako priamy odberateľ, takže také isté vyúčtovanie by bolo aj keby
bol konečným spotrebiteľom v jeho prípade, nakoľko na vyúčtovaní či u priameho odberateľa alebo
konečného odberateľa sa spôsob nemení.
Žalovaný voči tomu tvrdeniu znalca oponoval, že podľa Zákona o energetike č. 70/1998 - odberným
miestom je zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené určené meradlo na meranie dodaného
teplaprejednéhopriamehoodberateľateplaadodávkouteplasarozumieteplonavykurovanie, prípravu

teplej úžitkovej vody a iné využitie. Z toho vyplýva, že každému priamemu odberateľovi tepla sa mala
samostatne merať dodávka tepla na výrobu teplej úžitkovej vody a samostatne merať množstvo
dodanej teplej úžitkovej vody do jeho objektu, a on potom mal možnosť toto množstvo vody a
tepla rozpočítavať na základe určitých predpisov konečným spotrebiteľom.
Ale vzhľadom na to, že vo svojej prevádzke žiadnych konečných spotrebiteľov nemal, nemal ani

povinnosť inštalovať meradlá podružné tzv., na meranie TUV - teplej úžitkovej vody a na základe
nich rozpočítavať teplo konečným spotrebiteľom. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť, nenainštaloval
samostatné meradlo tepla na meranie tepla na ohrev vody a tak isto nenainštaloval samostatné
meradlo samotnej dodávky studenej vody na ohrev do jeho objektu. Tým porušil zákon o energetike
a tak isto Zmluvu o dodávke tepla č. 109, ktorú sme mali uzavretú a kde tieto podrobnosti sú

uvedené o dodávke tepla a teplej vody. Teda ten postup, ktorý súdny znalec uplatňuje sa používa
pre konečných spotrebiteľov a nie pre priamych odberateľov.

Znalec napokon deklaroval, že čo sa týka žalovaného, „tak u neho to je aj zvláštny prípad, lebo on
je aj priamym odberateľom aj konečným spotrebiteľom.“

Žalovaný ďalej namietal, že nebola v danom prípade dodržaná zmluva, pretože žalobca nenamontoval
merač odberu vody. Prepočítal si , že pokiaľ by to množstvo studenej vody, ktoré odobral vynásobil
tou cenou tepla, ktorú stanovil znalec Dratva vo svojom znaleckom posudku, vyšla by mu z toho
taká cena, ktorá je nepomerne nižšia voči tomu čo žiada žalobca. Z tohto vychádza a odmieta,

aby mal platiť na základe nejakého koeficientu , keď sa v zmluve dohodli, že bude platiť za
skutočne odobraté množstvo. Konštatoval, že znalci sa rozchádzajú vo svojich záveroch na tú
istú odbornú otázku vo svojich zisteniach, nie je mu známe, na základe čoho konkrétne ten ktorý
znalec postupoval, pokiaľ obidvaja dospeli k rozdielnym záverom.
Znalec Ing. Švagrovský k námietkám žalovaného ohľadom prepočítacích koeficientov uviedol, že nevie

si predstaviť ako by mohol vypočítať na základe tých údajov, ktoré má on k dispozícii o odbere
studenej vody, ktoré údaje sú aj verifikované a teda sú zistiteľné, akým spôsobom by dospel k cene
za ten skutočný odber ako to žalovaný tvrdí. Problém odberu , resp. prepočítavania tepla, ktoré
sa spotrebuje na výrobu teplej úžitkovej vody ako novej komodity je taký, že žalobca má zmluvu
uzatvorenú s VVAK , žalobca odoberá vodu od VVAK, VVAK dodáva žalobcovi určité množstvo

vody, ktoré si ono pomeria svojim meračom a tento merač je oveľa presnejší než tie merače, ktoré
sú u tých odberateľov , s ktorými má žalobca pouzatvárané zmluvy čiastkové. Z tohto dôvodu
nedá sa vychádzať z tých údajov , ktoré sú na týchto meračoch u týchto čiastkových odberateľov
ako z údajov, ktoré sú vierohodné. Vierohodný je ten údaj, ktorý pomeria VVAK. Pokiaľ sa teda
zistí, že jednotlivé čiastkové merače u odberateľov žalobcu namerali určité množstvo , avšak zistí

sa, že VVAK dodalo žalobcovi oveľa väčšie množstvo než aké sa zistí z meračov, na to slúži ten
prepočítavací koeficient, aby sa vlastne prepočítala, resp. aby sa odstránila tá nezrovnalosť v tých
technických meračoch. Merače, ktoré by merali 100% presne sú veľmi drahé a v daných prípadoch
by oni jediné mohli 100% odmerať odber aký skutočný bol. Z tohto dôvodu sa používa tento
prepočítavací koeficient, ktorý aj zvolil žalobca. Treba prihliadnuť aj k nesúdorosti odpočítavania

a k tomu, že môže dôjsť k únikom vody, že môže dôjsť k neoprávneným odberom vody a za to
všetko podľa môjho názoru nemôže niesť zodpovednosť žalobca, keďže žalobca musí VVAK tú
vodu, ktorú od VVAK odobral zaplatiť.Žalovaný nesúhlasil s tým, aby sa zohľadňovali aj tieto skutočnosti, pretože zmluva k tomu žalobcu
neoprávňuje. Ak boli nejaké čierne odbery a má za to, že malo sa to riešiť iným spôsobom než
tým, aby sa ďalšie čiastkoví odberatelia mali podieľať na tých nákladoch, ktoré vlastne spočívali

v tom čiernom odbere studenej vody.

K námietkám žalovaného, že neboli namontované tie merače, ktoré podľa zmluvy mali byť
namontované, znalec Ing.Švagrovský uviedol, že bol tam namontovaný merač na teplú úžitkovú vodu,
čiže meralo sa množstvo teplej úžitkovej vody, a množstvo tepla na prípravu teplej úžitkovej vody

bolo merané na zdroji tak ako to určoval zákon v tomto období. Merač na meranie množstva tepla
na prípravu teplej úžitkovej vody bol namontovaný žalobcom na mieste prípravy - na kotolni.

Keďže ani tento znalecký posudok sa nevysporiadal náležite so všetkými odbornými otázkami a
námietkami, ktoré najmä žalovaný vzniesol voči uplatnenému nároku, pričom žalovaný uviedol na
pojednávaní konanom dňa 18.10.2011, že trvá na tom, že „jeho štatút nie je štatút konečného

spotrebiteľa, ale priameho odberateľa a v tejto súvislosti pre žalobcu vyplývali určité záväzky, ktoré boli
obsiahnutévzmluveododávketeplauzavretejmedzinimiasíce,žemumalipriamomeraťspotrebované
teplo na ohrev vody a mali mu určeným zákonným meračom merať dodávku vody teplej do jeho objektu.
Ani jednu z týchto vecí, ktorými boli zaviazaní zmluvou o dodávke tepla, nesplnili. Napriek tomu bol
ochotný a uhrádzal platby za teplú vodu a dodávku studenej vody na ohrev, ale len na základe jeho

meračov, ktoré boli umiestnené v jeho objekte pre jeho účely ako kontrolné meranie voči žalobcovi.
Nemal žiadnu zákonnú povinnosť ako priamy odberateľ mať tieto meradlá nainštalované vo svojej
prevádzke len ak by mal vo svojej prevádzke subodberateľov, tzv. konečných spotrebiteľov, vtedy by
mal povinnosť voči ním robiť vyúčtovania na základe takýchto pomerných meračov dodávky teplej vody.
Takže napriek tomu, že žalobca nedodržal ustanovenia zmluvy o dodávke tepla, uhrádzal im faktúry,

ale len v takej výške, ako keby merače jeho umiestnené v jeho prevádzke ako kontrolné boli zákonné,
takže v tom prípade neprichádza do úvahy žiadne navýšenie akýmikoľvek koeficientami a ak by sa
malo uvažovať o navýšení, tak maximálne možné navýšenie spotreby vody je koeficientom 1,1 t.j. 10
%. Postup, ktorý opisuje znalec Švagrovský je určený pre konečných spotrebiteľov a diametrálne sa líši
od postupu určeného pre priamych odberateľov tepla a tento postup je popísaný v Zákone o energetike

a bol prevzatý aj do zmluve o dodávke tepla č. 109. Tvrdenia súdneho znalca Ing. Švagrovského sú
nepravdivé a nie sú verifikovateľné, nakoľko neuvádza žiadnu citačnú normu, preto ho považuje za
nepravdivý. a to som aj uviedol vo svojich jednotlivých podaniach.
Väčšina tých smerníc, ktoré spomínal súdny znalec Ing. Švagrovský bola výmerom Ministerstva financií
č. R-13997 z 8. decembra zrušená a ostal ako právny rámec pre dodávku tepla a teplej vody len Zákon

o energetike a nezrušené časti týchto smerníc a samozrejme v jednej z týchto nezrušených častí týchto
smerníc, je uvedené, že sa uprednostňuje pri vyúčtovaní dodávky dohoda zmluvných strán.
Ak nedôjde k dohode, vtedy nastupuje postup uvedený v nezrušených častiach tejto smernice, ale tento
postup je určený len pre konečných spotrebiteľov, čo je tam písomne uvedené.“

Na pojednávaní konanom dňa 8.11.2011 súd pribral znalca Ing. Stanislava Dratvu na základe sľubu
znalcapodľa§15ods.2Zákonač.382/2004Z.z.auložilmupodaťústnedozápisniceznaleckýposudok,
v ktorom na základe účastníkmi predložených výpočtov, ktoré sa nachádzajú v spise určí, aká má byť
správna výška plnenia nákladov v zmysle predložených žalôb a uzavretej zmluvy a vyjadril sa k záverom
znaleckého posudku Ing. Švagrovského.

Na pojednávaní konanom dňa 10.1.2012 znalec podal do zápisnice znalecký posudok a z neho súd
zistil, že na otázku súdu určiť aká má byť správna výška plnenia nákladov v zmysle predložených žalôb
a uzavretej zmluvy, znalec vypovedal, že „ pri nákladoch za teplú úžitkovú vodu si treba uvedomiť, že
fakturácia prebieha v dvoch zložkách, náklady za teplo v odobratej TÚV a náklady za studenú vodu pri

príprave TÚV. Náklady za teplo sa rozpočítavajú podľa pomernej spotreby TÚV odmeraním na určenom
meradle TÚV na základe merača spotreby tepla na prípravu TÚV, ktorý býva umiestnený väčšinou na
vstupe do ohrievača úžitkovej vody, v zdroji prípravy kotolne. Náklady na studenú vodu sa rozpočítavajú
podľa Zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Zúčastnené strany
sa nevedia dohodnúť na výške merného tepla pri ohriatí 1 m3 teplej vody a taktiež na množstve odobratej

teplej úžitkovej vody, pričom navrhovateľ hovorí, že si musí uplatniť koeficient prepočtu teplej úžitkovej
vody a až na takto prepočítanú spotrebu vody vykoná fakturáciu oboch zložiek.
Znalec vo svojom predchádzajúcom posudku použil pre výpočet mernej spotreby tepla pre teplú úžitkovú
vodu tak, že je normovou hodnotou 0,3 GJ/ m3 a prepočítavacieho koeficientu pre teplú úžitkovú voduKP=1,2, pričom posudzoval žalovaného ako konečného odberateľa a pre stanovenie 20 % navýšenia
spotreby vody vychádzal z odborného odhadu. Platné právne predpisy pre dotknutú problematiku sú
vyhláška 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vyhl. č. 442/2002 Z.z. o

verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, Zákon č. 70/1998 o energetike, a určujúca je zmluva
o dodávke tepla č. 109. Vyhláška č. 154/1978 určovala spotrebu vody podľa smerných čísel, v našom
prípade nie je použiteľná. V súčasnosti sa studená a teplá voda všeobecne rozpočítava podľa §
28 Zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších
predpisoch, pričom

- § 4 ods. 3 uvádza, odberateľom vody ďalej len „odberateľ“ je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z
verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
- § 28 uvádza ods. 1, konečný spotrebiteľ vody ďalej len „konečný spotrebiteľ“ je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo
odberateľa vody § 4 ods. 3.

- ods. 3, za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľa verejného vodovodu
vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.
V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za
odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
- § 29 meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu

svojímmeradlom.Akniejemnožstvovodymerané,stanovísamnožstvododanejvodysmernýmičíslami
spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného.
V zákone o energetike č. 70/1978 sa uvádzajú v § 31 Základné pojmy, podľa tohto zákona sa rozumie
a) dodávateľom tepla, držiteľ licencie na výrobu alebo rozvod tepla, ktorý dodáva teplo podľa uzatvorenej
zmluvy o dodávke tepla priamemu odberateľovi tepla.

b) priamym odberateľom tepla je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe
zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom.
c) konečným spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla
rozpočítava dodané teplo.
d) sústavou tepelných zariadení sú zariadenia na výrobu rozvod a spotrebu tepla.

e) verejným rozvodom je časť tepla, sústavy tvorená tepelnými sieťami na dodávku tepla, viacerým
priamym odberateľom tepla.
f) časť tepelnej siete od verejného rozvodu po odberné miesto na dodávku tepla jedinému priamemu
odberateľovi miesta.
g) odberným miestom zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené určené meradlo na meranie

dodaného tepla pre jedného priameho odberateľa tepla, ak je priamy odberateľ tepla vlastníkom
viacerých domov, je odberné miesto osobitné na každej päte domu.
h) primárnou stranou časť sústavy tepelných zariadení medzi výstupnými armatúrami zdroja tepla a
vstupnými armatúrami odovzdávacej stanice.
i) sekundárnou stranou časť sústavy tepelných zariadení medzi výstupnými armatúrami odovzdávacej

stanice a vstupnými armatúrami odberného miesta.
j) dodávkou tepla je teplo na vykurovanie, prípravu teplej úžitkovej vody a iné využitie.

Podľa § 34 Meranie, dodávateľ tepla je povinný
a) merať teplo na odbernom mieste

b) na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie účinného meradla na odbernom mieste a
overovať jeho správnosť podľa osobitných predpisov
c) na základe žiadosti priameho odberateľa tepla overiť určené meradlo, náklady spojené s jeho
overením alebo s výmenou za nové, uhradí priamy odberateľ tepla, ak pri overení nebola na ňom zistená
chyba,

d)kvýmeneurčenéhomeradlaprizvaťpriamehoodberateľatepla,ktorýpotvrdíúdajenastaromanovom
meradle

ods. 2 - priamy odberateľ tepla je povinný
a) umožniť dodávateľovi tepla zapojenie, prevádzku a údržbu určeného meradla vo svojom objekte

b) na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určených meradiel spotreby teplej úžitkovej vody
u konečných spotrebiteľovc) na základe žiadosti konečného spotrebiteľa tepla overiť určené meradlo, náklady spojené s jeho
overením alebo s výmenou za nové, uhradí konečný spotrebiteľ tepla, ak pri overení nebola na ňom
zistená chyba

d) k výmene určeného meradla prizvať konečného spotrebiteľa tepla, ktorý potvrdí údaje na starom a
novom meradle
ods. 3 - akýkoľvek zásah do určeného meradla inou osobu ako dodávateľom tepla je zakázaný,
dodávateľ tepla je povinný zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenej manipulácii
ods. 4 - podrobnosti o spôsobe merania dodávok tepla ustanovuje všeobecnozáväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo.
Zmluva o dodávke tepla č. 109 a jej prílohy č. 1 - 4 podstatné časti sa hovorí čl. 6 povinnosti zmluvných
strán bod 1 - dodávateľ je povinný dodávať priamemu odberateľovi teplo a teplú úžitkovú vodu do jeho
odberného zariadenia v súlade s článkom 3 bod 1 tejto zmluvy.
b) merať teplo na odbernom mieste
Znalec sa obrátil s podnetom na určenie koeficientov prepočtov spotreby teplej úžitkovej vody na Úrad

pre normalizáciu a meteorológiu Bratislava, ktorý mu oznámil, že
„prepočítavací koeficient nevychádzal zo žiadnej metrologickej legislatívy, a teda legislatívy v gescii jeho
úradu.
Štátna energetická inšpekcia Krajská inšpekcia Žilina, mu oznámila, že
„Koeficient pri studenej vode a teplej úžitkovej vode vzniká prirodzene. Pri studenej vode je daný rozdiel

nameraného množstva na fakturačnom meradle vodárenskej spoločnosti v objekte rozpočítavania a
súčtomhodnôtindikovanýchúdajovvšetkýchmeradielstudenejvodyvbytoch,nebytovýchaspoločných
priestoroch nebytového domu. Podobne pri teplej úžitkovej vode je to rozdiel medzi údajom nameraným
na studenej vode na vstupe do ohrievača v mieste jej prípravy ku súčtu nameraných hodnôt všetkých
odberov teplej úžitkovej vody nameraných z uvedeného miesta jej prípravy. Vznik koeficientov má ako

objektívny, tak aj subjektívny charakter.
Medzi základné objektívne príčiny patria rozdiely v triede presnosti jednotlivých určených meradiel,
nesúčasnosť odpočtov určených meradiel, kvapkanie vodovodných batérií, ktoré pod prahom citlivosti
bytového vodomeru, nenamontovanie spätných klapiek v bytovom rozvode a pod. K subjektívnym
príčinám patrí v poslednom čase neustále sa množiace ovplyvňovanie nameraných údajov na bytových

vodomeroch a prípadné chyby, či už úmyselné alebo neúmyselné, pri odčítaní bytových vodomeroch.
Z uvedeného dôvodu žiadna legislatívna norma v Slovenskej republike nestanovuje hranicu tzv.
koeficientu.

Štátna energetická inšpekcia Krajská inšpekcia Košice, mu oznámila, že

„Účtovanie množstva vody studenej alebo teplej sa vykonáva podľa zákona podľa vodovodoch č.
442/2002, ktorý dovoľuje použitie prepočítavacích koeficientov.

Štátna energetická inšpekcia, Krajská inšpekcia Banská Bystrica, mu oznámila, že „nedisponuje
predpismi, ktoré by určovali postup pre stanovenie prepočítavacích koeficientov studenej resp. teplej

úžitkovej vody.“

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava mu oznámil, že
„Úrad vydal vyhlášku č. 630/2005, podľa ktorej sa rozpočítavajú náklady na teplo na vykurovanie a
na teplo, teplej úžitkovej vody. Z toho znenia vyplýva, že vyhláška vydaná naším úradom neupravuje

rozpočítanie studenej ani teplej vody. Vo všeobecnosti je používanie koeficientov pri rozpočítavaní vody
anachronizmom. To však neznamená, že je takýto postup nesprávny. Treba si uvedomiť, že náklady na
vodu sú fakturované pre celý objekt podľa meradla a ceny. Všetci obyvatelia musia nejakým spôsobom
zaplatiť celú fakturovanú čiastku. Najlepšie je to pomerne na základe spotreby bytu a fakturačného
meradla, pričom súčet meračov nie je rovnaký s fakturačným. Ak postupujeme podľa vzťahu náklady

za objektu x spotreba bytu / súčet spotreby v bytoch = náklady na byt, v takomto prípade nevzniká
koeficient a uhradené sú všetky náklady. Pri uplatňovaní nejakého maximálneho koeficientu by nemal
časť nákladov za teplo kto zaplatiť a mohlo by dôjsť k prerušeniu dodávky. V objekte za fakturačným
meradlom nemá kto iný zaplatiť za vodu než obyvatelia objektu. „

Štátna energetická inšpekcia, Krajská inšpekcia Trenčín, mu oznámila, že
„ Zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a vyhláška č. 630/2005
Z.z. v znení neskorších predpisov sa zaoberá iba určenými meradlami na meranie množstva teplej
úžitkovej vody. Zákon č. 657/2004 Z.z. a vyhl. č. 630/2005 Z.z. meranie a rozpočítavanie studenejvody nerieši, a preto Štátna energetická inšpekcia nie je kompetentná sa k problematike korigovania
množstva spotrebovanej studenej vody u konečného spotrebiteľa vyjadriť. Je to záležitosť správcu
alebo spoločenstva vlastníkov bytov, či zabezpečí meraním množstva studenej vody u konečných

spotrebiteľov a akým spôsobom nameranú spotrebu studenej vody na odbernom mieste rozpočíta
konečným spotrebiteľom.“

Opätovne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava mu oznámil, že
„Rozpočítanie studenej a teplej vody nie je v kompetencii nášho odboru, ale vo všeobecnosti sa voda

rozpočítava podľa § 28 zákona č. 442/2002 o verejných vodovodoch a kanalizáciách v znení neskorších
predpisov. V ňom sú usporiadané vzťahy pri fakturácii vody odberateľom vody konečnému spotrebiteľovi
vody.“
„Pri teplej úžitkovej vode si treba uvedomiť, že fakturácia by mala prebiehať v dvoch zložkách. Náklady
za teplo, v odobratej teplej úžitkovej vode a náklady za studenú vodu pri príprave teplej úžitkovej
vody. Náklady za teplo sa rozpočítajú pomerne podľa spotreby TÚV odmeraným meračom TÚV na

základe merača spotreby tepla na prípravu TÚV a náklady za studenú vodu sa rozpočítajú podľa vyššie
spomenutého § vodného zákona. Normatívne straty pri dodávke TÚV sú dosť rozporné, pretože veľká
časť strát vzniká distribúciou u odberateľa TÚV, na ktoré nemá dosah dodávateľ TÚV napr. vo zvislých
rozvodoch teplej úžitkovej vody, cirkulačných strát a samotného množstva spotrebovanej teplej úžitkovej
vody.“

Podľa oznámenia Ministerstva hospodárstva SR vyplýva, že
„Pokiaľ ide o odber teplej vody, túto problematiku má v kompetencii Úrad pre regulácii sieťových odvetví,
avšakvzmysleichstanoviskaibavoblastivýpočtukonečnejceny.Vzhľadomnato,žezákonč.442/2002
Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z.

o regulácií sieťových odvetviach je v gescii Ministerstva životného prostredia SR, vašu žiadosť sme im
postúpili na priame vybavenie.“

Znalec uviedol, že jednoznačný, preskúmateľný názor na koeficienty prepočtu a merné teplo aj napriek
veľkému množstvu odpovedí nezískal, preto sa rozhodol postupovať podľa platných predpisov v tejto

dobe a na tomto podklade možno povedať, že žalovaný sa považuje za priameho odberateľa, nie
za konečného spotrebiteľa. Priamym odberateľom preto, lebo má platnú zmluvu. Koneční odberatelia
nemajú zmluvy s dodávateľmi a výrobcami tepla, za nich túto činnosť vykonávajú správcovia. Títo
rozpočítavajú jednotlivé náklady konečným spotrebiteľom. Keďže v zmluve č. 109 sa nehovorí o
koeficientoch, ale o nahlásení, nameraní množstiev vody, pri výpočte nebude brať do úvahy žiadny

koeficient prepočtu. Čo sa týka merného tepla s prihliadnutím na vyjadrenie URSO bod 5.11 bude merné
teplo stanovené za roky 2000-2011 podľa atestov a za rok 2002 atestu za rok 2001. Takto dosadené
hodnoty do výpočtu potom dávajú konečný výsledok nedoplatok 184,23 eura, čo je v peniazoch 5.550,21
Sk. (viď príloha 1 -Ing. Stanislav Dratva, Prešov, 10.1.2012).“

Znalec uviedol k odlišným záverom oproti svojmu písomne podanému znaleckému posudku z roku 2007,
že v tomto znaleckom posudku použil metodiku pre konečného odberateľa, to znamená, že uvažoval
koeficient prepočtu 1,2 a tá bola stanovená odborným odhadom a čo sa týka stanovenia mernej spotreby
teplanaohriatiejednéhom3teplejúžitkovejvody,tampoužilhodnotu0,3GJnam3,pričom vtomnovom
svojom znaleckom posudku použil hodnotu merného tepla podľa protokolu zo Slovenskej energetickej

inšpekcie 0,314, 0,311 a 0,341 a toto urobil na základe vyjadrenia URSO Bratislava s tým, že čo sa
týka koeficientu prepočtu tepla, použil metodiku pre priameho odberateľa a v tomto prípade koeficient
prepočtu studenej vody 1,2 neuvažoval. Neuvažoval preto, lebo sa nazdáva a si je istý, že podľa zmluvy
č. 109 mal žalovaný uzatvorenú zmluvu s dodávateľom, takúto zmluvu koneční odberatelia nemajú, a
preto to kvalifikoval, tá odmeraná studená voda alebo odmeraná voda tepla, ktorá bola dodávaná pre

žalovaného mala byť fakturovaná bez koeficientov prepočtu studenej alebo teplej vody. Od podania
prvého znaleckého posudku uplynula už nejaká doba, teraz sa zaoberal a dostal iné podklady tým, že
obrátil na odborné orgány.
Zo stanoviska žalobcu k tomuto znaleckému posudku súd zistil, že nevidí dôvod, pri akomkoľvek
definovaní odberateľa /priamy či konečný/ zo strany súdneho znalca, na základe ktorého by mal byť

žalovanému pri rozpočítaní nákladov za teplú úžitkovú vodu /ďalej TÚV/, tzv. vodného - stočného,
„stanovený“ koeficient 1. Všetci odberatelia, ktorí sú napojení na jeden rozvod TÚV, majú rovnaký
spôsob merania a rozúčtovania teplej úžitkovej vody. Žalobca, ako dodávateľ teplej úžitkovej vody,
vo fakturácii za dodávku TÚV do objektu žalovaného postupoval tak, že náklady za studenú vodu napríprave TÚV, rozúčtoval na základe faktúry, Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. medzi
všetkých odberateľov TÚV z odberného miesta. Množstvo studenej vody dodávateľ VVS, fakturoval
podľa určeného fakturačného meradla studenej vody pre tepelný zdroj - kotolňu č. 3060 - 17. novembra

F. V uvedenom tepelnom zdroji bola dodávaná voda ohrievaná a distribuovaná do celého tepelného
okruhu, t.j. 17. novembra 98-106, 17. novembra 108, 17. novembra 110-114, 17. novembra 116-120, 17.
novembra 126-130, 17. novembra 124, 17. novembra 132-142, Železničiarska 1-3 v Prešove.
Náklady za studenú vodu použitú na prípravu TÚV, žalobca rozúčtoval na základe nameraných spotrieb
u všetkých odberateľov teplej úžitkovej vody na okruhu, to znamená aj vrátane odporcu. Podľa názoru

žalobcu,žiadnyprávnypredpisnehovoríoinomspôsoberozúčtovanianákladovzapredmetnúkomoditu.
Poukazuje aj na vyjadrenie ÚRSO, ktoré prezentoval Ing. Dratva na pojednávaní dňa 10.1.2012, v
ktorom sa uvádza, že v objekte za fakturačným meradlom nemá kto iný zaplatiť za spotrebovanú
vodu, ako obyvatelia, resp. užívatelia objektu. Stanovením koeficientu 1,0 pre žalovaného, tak ako je
to uvedené v ZP, by došlo k diskriminácií ostatných subjektov, ktoré boli napojené na uvedený okruh.
Žalobca ďalej uvádza, že náklady za teplo v odobratej TÚV boli rozpočítané podľa spotrieb TÚV, ktoré

boli nahlásené jednotlivými odberateľmi TÚV v tepelnom okruhu. Pri fakturácií tepla použitého na ohrev
vody sa nepoužíva hodnota normovaná, resp. vypočítaná, ale hodnota nameraná meračom tepla. V
opačnom prípade, by sa strácal zmysel vykonávaného merania množstva tepla použitého na ohrev
vody v mieste jej prípravy. Žalobca tiež spochybňuje vyjadrenie Ing. Dratvu z pojednávania zo dňa
10.1.2012. Na otázku súdu, ako si vysvetliť rozpor medzi znaleckým posudkom, ktorý Ing. Dratva

vypracoval v roku 2007 a jeho vyjadrením na pojednávaní dňa 10.1.2012, Ing. Dratva uviedol, že v
minulosti mal k dispozícii na iné podklady a až na základe otázok na príslušné inštitúcie, ktoré doložil
aj do spisu, dospel k iným záverom, ako to bolo v roku 2007. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že
aj v roku 2007 bola v platnosti zmluva o dodávke tepla č. 109, pričom z predložených listín, ktoré sú
označené ako vyjadrenia príslušných štátnych orgánov alebo inštitúcií, nevyplýva pochybenie žalobcu

pri stavení spôsobu rozúčtovania nákladov za teplo a prípravu TÚV. Zároveň poukazuje na skutočnosť,
že uvedené inštitúcie mohol Ing. Dratva osloviť už v roku 2007 pri vypracovaní prvého znaleckého
posudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobca nesúhlasí so závermi znaleckého dokazovania
Ing. Dratvu. Spôsob výpočtu, ktorý prezentoval vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 10.1.2012,
nemá podľa názoru žalobcu, žiadnu oporu v predpisoch SR.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 6.marca 2012 č.k.21Cb 180/2007-442 súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 184,23 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o
trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a odvolací súd rozsudok súdu v časti, v ktorej bola žaloba

v prevyšujúcej časti zamietnutá zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom poukázal na to, že súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav. V súvislosti s vykonaným dokazovaním znalcami Ing. Švagrovským
a Ing. Dratvom zdôraznil, že ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi
závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za

podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku.,
pre túto úvahu je potrebné vypočuť obidvoch znalcov. Ak by ani takto nebolo možné odstrániť rozpory
záverov znaleckých posudkov treba dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým ústavom alebo
inou inštitúciou.
Súd následne doplnil dokazovanie vyžiadaním stanovísk oboch znalcov k sporným odborným otázkam,

ale keďže títo zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach nariadil súd kontrolné znalecké
dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
V kontrolnom znaleckom posudku č. 232/2014 zodpovedal znalecký ústav na otázku, či žalobca v
žalovanom období dodával teplo a tepelnú úžitkovú vodu tak, ako to upravuje článok 3 bod 1.2 Zmluvy
o dodávke tepla č. 109 tak, že žalovaný dodával teplo a teplú vodu v zmysle zmluvy, ale nesprávne

rozpočítaval náklady za dodávku teplej vody, lebo sa jednolo o priameho odberateľa. Žalobca ako
dodávateľ tepla bol povinný umiestniť určené meradlo na odberné miesto a merať teplo na odbernom
mieste.
Na otázku, či žalobca požadoval cenu za platobných podmienok stanovených v zmluve, ústav vyslovil
názor, že žalovaný ako priamy odberateľ tepla mal v jednotkovej cene zahrnuté všetky náklady spojené

v s výrobou a distribúciou tepla a nie je preto možné túto cenu modifikovať prepočítavacím koeficientom,
na ktorom neboli zmluvné strany vzájomne dohodnuté.
Znalecký ústav sa stotožnil so závermi Ing.Stanislava Dratvu a zotrval na svojom posudku aj pri výsluchu
znalcom, ktorí posudok vypracovali a ktorých následne aj súd pri prezentácii vypočul.Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dodané teplo, teplú úžitkovú vodu a
studenú vodu na ohrev tepla a teplej úžitkovej vody v zmysle uzavretej zmluvy, ktorá bola uzavretá ako
nepomenovaná zmluva podľa ustanovení § 269 ods.1 Obchodného zákonníka a ustanovení zákona č.

70/1998Z.z. o energetike.
Žalovaný je v tejto zmluve označený ako priamy odberateľ a kupujúci, pričom v čase uzavretej tejto
zmluvy bol v platnosti Zákon č. 70/1998 Z.z. o energetike, kde v § 31 sú definované základné pojmy tretej
hlavy tohto zákona nazvaného zásobovanie teplom tak, že priamym odberateľom tepla je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava
teplo konečným spotrebiteľom a konečným spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej

priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané teplo.

Podľa § 32 tohto zákona, dodávateľ tepla je povinný v súlade s uzavretou písomnou zmluvou o dodávke
tepla dodávať teplo priamemu odberateľovi tepla, ktorý má zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné
zariadenie v súlade s technickými požiadavkami dodávateľa tepla a v súlade s predpismi na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.
Písomná zmluva o dodávke tepla uzavretá medzi dodávateľom tepla a priamym odberateľom tepla pre
každé odberné miesto obsahuje najmä
a) výkon, množstvo a teplotný spád,
b) odberový diagram tepla, pri vykurovaní aj vykurovaciu krivku,

c) umiestnenie určeného meradla a povinnosť priameho odberateľa tepla umožniť dodávateľovi tepla
prístup k nemu,
d) cenu podľa cenových predpisov a spôsob platby za odoberané teplo vrátane preddavkových platieb.

Podľa § 34 ods. 1 tohto zákona, dodávateľ tepla je povinný
a) merať teplo na odbernom mieste,
b) na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určeného meradla /14/ na odbernom mieste a
overovať jeho správnosť podľa osobitných predpisov, /15/
c) na základe žiadosti priameho odberateľa tepla overiť určené meradlo; náklady spojené s jeho

overením alebo s výmenou za nové uhradí priamy odberateľ tepla, ak pri overení nebola na ňom zistená
chyba,
d)kvýmeneurčenéhomeradlaprizvaťpriamehoodberateľatepla,ktorýpotvrdíúdajenastaromanovom
meradle.

(2) Priamy odberateľ tepla je povinný
a) umožniť dodávateľovi tepla zapojenie, prevádzku a údržbu určeného meradla vo svojom objekte,
b) na svoje náklady zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určených meradiel spotreby teplej úžitkovej vody
u konečných spotrebiteľov,
c) na základe žiadosti konečného spotrebiteľa tepla overiť určené meradlo; náklady spojené s jeho

overením alebo s výmenou za nové uhradí konečný spotrebiteľ tepla, ak pri overení nebola na ňom
zistená chyba,
d) k výmene určeného meradla prizvať konečného spotrebiteľa tepla, ktorý potvrdí údaje na starom a
novom meradle.
Akýkoľvek zásah do určeného meradla inou osobou ako dodávateľom tepla je zakázaný. Dodávateľ

tepla je povinný zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenej manipulácii. Podrobnosti o spôsobe
merania dodávok tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

V danom prípade teda bolo úlohou súdu vysporiadať sa s námietkami žalovaného o tom, že v zmysle

tejto zmluvy, vznikli mu práva a povinnosti ako priamemu odberateľovi, a preto spôsob výpočtu tepla,
ktorý aplikoval žalobca je v jeho prípade v rozpore so zmluvou.Vo veci boli vypracované znalecké posudky ako Ing. Stanislavom Dratvom, tak Ing. Mariánom
Švagrovským, ako aj vypracovaný kontrolný znalecký posudok Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline, pričom tento sa stotožnil so závermi znalca Ing.Stanislava Dratvu.

Súd nemal pochybnosti o správnosti odborných záverov kontrolného znaleckého dokazovania ani po
opätovnom výsluchu pracovníka žalobcu Ing. Kontroša, ktorého dlhoročnú prax súd nespochybňuje, ale
ohľadom odborných otázok súd nepresvedčil a jeho tvrdenia ako tej osoby, ktorá vlastne zodpovedala
za realizáciu týchto zmlúv u dodávateľa, považoval za vlastnú obranu voči postupu, ktorý zvolil.
Preto súd zotrváva na právnych zdôvodneniach vyslovených v skoršom rozhodnutí. Ak teda v zmysle

uzavretej zmluvy, ktorej ustanoveniami sú účastníci povinní sa riadiť, aj samotný žalobca označil
žalovaného za priameho odberateľa, niet právneho podkladu na to, aby vyúčtovania dodávok podľa
tejto zmluvy boli vystavované žalovanému ako konečnému spotrebiteľovi. Ak žalobca tvrdí, že metodika
vyúčtovania či ako priamemu odberateľovi aj konečnému spotrebiteľovi je rovnaká, tento postup nie je
v súlade s uzavretou zmluvou a v tomto je potrebné prisvedčiť rozsiahlym a podrobne zdôvodneným
námietkám žalovaného voči postupu žalobcu.

Súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ak mienil žalobca postupovať voči žalovanému ako ku
konečnému spotrebiteľovi, táto skutočnosť mala byť uvedená v prílohách k zmluve, najmä v tej časti, kde
žalobca sa zaväzuje účtovať žalovanému skutočné odobraté množstvo vody a žalobca mal jednoznačne
zadefinovať, že súčasťou ceny je aj prepočet koeficientmi ako to napokon stanovil vo faktúrach, ktorých
úhrada je predmetom sporu.

Z tohto dôvodu, preto pokiaľ žalobca vyfakturoval žalovanému vystavenými faktúrami sumu 66.632,50
Sk, z ktorej následne o 16.893,60 Sk žalobu späť, pričom žalobca na odvolaciu námietku súdu, že nie
je zrejmé, u ktorých faktúr došlo k späťvzatiu uviedol, že späťvzatia špecifikoval dostatočne a je mu
zrejmé u ktorých faktúr zobral žaloby čiastočne späť a rovnako aj žalovaný uviedol, že toto pre neho
nie je sporné, a uznáva výpočty Ing. Stanislava Dratvu, súd prihliadol na závery tohto znalca, ktorý

zosumarizoval svoje závery tak, že z uplatnenej sumy po odrátaní záloh, cena na studenú vodu na ohrev
vody v roku 2000 mala predstavovať 1.970,62 Sk, cena za teplo na ohrev studenej v roku 2000 mala
predstavovať 660,088 Sk, cena za studenú vodu na ohrev za rok 2001 mala predstavovať 1.967,80 Sk,
cena za teplo na ohrev studenej vody za rok 2011 mala predstavovať 1.788,213 Sk, cena za studenú
vodu na ohrev v roku 2002 mala predstavovať 616,- Sk, cena za teplo na ohrev studenej vody na rok

2002 mala predstavovať mínus 1.452,53 Sk, spolu 5.550,21 Sk /184,23 eura/, a keďže v tejto časti v
skoršom rozhodnutí aj žalobe vyhovel, predmetom tohto konania je iba suma zostávajúca a to 1 466,80
eura a žalobu o túto sumu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením

podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu
účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V
odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto
rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.