Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216010715
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216010715.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Evžena Kelija a JUDr. Zuzany Homzovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. decembra 2017, v
trestnej veci Ing. B. G., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 16. 5. 2017,
sp. zn. 6T/55/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného Ing. B. G.,
nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., O. č. X spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn.
3Pv 92/2016 zo dňa 23.5.2016 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v G.

na ul. O.G. č. X v období od roku 2013 do 17.10.2015 sa vyhrážal fyzickou likvidáciou svojej manželke,
poškodenej S. G. a to slovami, že ju zabije, zničí, zakope, dá ju odstrániť, odreže jej hlavu a tú zakope,
čím takto svojím konaním vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor, a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že samosudca v odôvodnení rozsudku uviedol, že v
neprospech obžalovaného svedčila iba výpoveď poškodenej. Na túto výpoveď však súd nemohol
prihliadať ako na rozhodujúci dôkaz, ktorý by bol pre uznanie viny postačujúci, keďže iným dôkazom

objektivizovaná nebola. Výpoveď poškodenej bola prinajmenšom rozpačitá. Podľa obžaloby sa mal
obžalovaný poškodenej vyhrážať smrťou od roku 2013, o čom sa poškodená vôbec nezmienila na
hlavnom pojednávaní, keď tvrdila, že to bolo od mája 2015.

Pri hodnotení dôvodnosti obavy poškodenej je potrebné brať do úvahy aj správanie poškodenej, ktorá
mala vyhrážky trpieť minimálne od mája do októbra 2015 a trestné oznámenie podala až 4. 12. 2015,

keď jej začali chodiť upomienky, že naplatí pôžičky a musela sa tomu nejakým spôsobom brániť.

Svedok F. G. (syn obžalovaného) potvrdil výpoveď obžalovaného a svedkyňa S. N. mala o existencii
vyhrážok iba informácie, ktoré vedela od poškodenej.

S týmto právnym názorom súdu sa prokurátor nestotožňuje z uvedených dôvodov.Svedkyňa - poškodená G. vypovedala konzistentne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní potvrdila, že vyhrážky sa stupňovali a mala obavu, že jej
obžalovaný ublíži. Na rozdiel od súdu nepovažuje tvrdenia poškodenej za rozpačité.

Podstatné je to, že samotná poškodená vnímala hrozby obžalovaného vážne, inak by v danej veci
nepodávala trestné oznámenie. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poškodená ohľadne
podania trestného oznámenia až v decembri roku 2015 uviedla, že tak urobila preto, že jej začali chodiť
upomienky, že neplatí pôžičky, a preto sa musela nejakým spôsobom brániť. Vo svojich vyhrážkach však

obžalovaný pokračoval aj telefonicky.

Tvrdenia poškodenej potvrdila aj svedkyňa S. N.. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti odohrávajúcej
sa v rodinnom prostredí je vysoko pravdepodobné, že svedkami tejto trestnej činnosti nebude veľa iných
osôb. Preto aj výpovede iných, nepriamych svedkov, v tomto prípade matky poškodenej, majú významnú
dôkaznú hodnotu, ktorá objektivizuje samotnú výpoveď poškodenej.

Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že obžalovaný G. sa dopustil žalovaného trestného činu tak,
ako je to uvedené v obžalobnom návrhu.

Navrhol preto, aby krajský súd z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý

rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2

ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr.por. okresný súd vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých

skutočností pokladal, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.

Keďže okresný súd svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, odvolací
súd vzhľadom na celorozsahovú akceptáciu tohto odôvodnenia poukazuje na jeho zákonnosť a

správnosť, pričom zvýrazňuje najmä nasledovné, reagujúc tak aj na námietky uvádzané v odvolaní
okresného prokurátora.

Aj po zistení krajského súdu totiž vyplýva, že obžalovaný Ing. B. G.Ö. od začiatku stíhania popiera
spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu s tým, že manželke sa žiadnym spôsobom nikdy

nevyhrážal, išlo o bežné hádky, ktoré sa v domácnostiach vyskytujú a zo spoločnej domácnosti odišiel
17.10.2015, kedy sa pohádali kvôli peniazom.

Jeho svokra S. N. mu telefonicky oznámila, že ak neprepíše na jej dcéru a jeho manželku polovicu
majetku, podajú na neho trestné oznámenie.

Samotná poškodená S. G. uviedla, že do mája 2015 bolo ich manželstvo normálne, neskôr však manžel
zneužil platobnú kartu spol. E. a keď mu to vytkla, vyhrážal sa, že ju zničí, zakope a podobne. Vyhrážal
sa hlavne vtedy, keď prišiel domov pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný sa jej vyhrážal hlavne v čase,
keď nebol nikto doma a nemá teda žiadneho svedka, ktorý by jej to mohol potvrdiť. Syn im len vytýkal,

že sa hádajú. Trestné oznámenie na obžalovaného podala až vtedy, keď jej začali chodiť upomienky,
že obžalovaný neplatí pôžičky.Z výpovede svedka F. G., syna obžalovaného vyplýva, že ten nikdy nevidel, aby otec mamu udrel alebo
nejakým spôsobom napadol alebo sa jej nejako vyhrážal a pri hádkach radšej odchádzal z bytu. Po
rozvode ich manželstva sa rozhodol žiť s otcom.

Ani svedkyňa S. N., matka poškodenej S. G. nikdy nebola svedkom toho, aby sa obžalovaný poškodenej
vyhrážal a poškodená sa na jeho správanie sťažovala.

Krajský súd nemá pochybnosť o správnosti zistenia okresného súdu o dôvodnosti postupu podľa § 285

písm. a) Tr.por., pretože na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané, súd nemohol urobiť
jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.

Podľa § 285 písm. a) Tr.por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

Ako vyplýva z podaného odvolania okresným prokurátorom, tento nenamieta rozsah, resp. neúplnosť
vykonaných dôkazov, ale len správnosť ich vyhodnotenia okresným súdom.

V zmysle ustálenej súdnej praxe - judikatúry Najvyššieho súdu SR, pokiaľ súd postupuje pri hodnotení
vykonaných dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.por., t.j. hodnotí ich podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne
a urobí logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže ani odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy, s inými do úvahy prichádzajúcimi
závermi.

Na základe vyššie uvedeného, ako aj ostatných zistení okresného súdu podrobne rozvedených v jeho
rozhodnutí, je potom správny záver tohto súdu, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne a
nepochybne nepotvrdili, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Pre uznanie viny podozrenie nestačí. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností preukázaná, čo v tomto prípade nebolo.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní okresného prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.