Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116209869
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116209869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Marianny Muránskej a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: D. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Na N. XXX/X, R. Q. T., zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku,
Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,
Kežmarok, IČO: 35923130, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia
93, Poprad, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 8C/177/2016-39 zo dňa 29.06.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 145,55 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 145,55 eur odo dňa 24.5.2016 zaplatenia a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol a žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 60,43 eur, na účet právneho zástupcu žalobkyne,
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2) Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 3 ods. 1, § 39, § 53 ods. 6, § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho
zákonníka a ust. § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 29/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3) Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 3.8.2011 bola medzi
účastníkmi uzavretá zmluva o pôžičke č. 1084146302 na zakúpenie tovaru za cenu 418 eur, na základe

ktorej žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 418 eur s tým, že žalobkyňa mala pôžičku splatiť
v splátkach vo výške 37,57 eur v počte 15. Ročná úroková sadzba bola stanovená vo výške 52,58 %,
RPMNbolaurčenávovýške52,58%apriemernáRPMNvovýške46,56%.Celkovásumapôžičky,ktorú
mala žalobkyňa vrátiť bola vo výške 563,55 eur a akontácia vo výške 0 eur. Termín konečnej splatnosti
bol stanovený na 11/2012. Uviedol, že v čase poskytnutia úveru, platil zákon číslo 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Úver poskytnutý žalovaným spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, a
preto mal súd prvej inštancie za dokázané, že poskytnuté finančné prostriedky sú občianskoprávnym

vzťahomzospotrebiteľskéhoúveru.Dospelkzáveru,žepredmetnázmluvaopôžičkeneobsahujevšetky
zákonom požadovaného náležitosti a preto sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve
absentuje presný údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, nakoľko tento nemôže byť uvedený údajom
11/2012, ale musí byť uvedený presným časovým údajom, teda dátumom (deň, mesiac a rok), kedykonečná splatnosť úveru nastáva, tak, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavu o presnom časovom období,
kedy bude úver splatný. Rovnako mal za to, že nie je v súlade so zákonnou požiadavkou pri uvedení
výšky a počtu splátok uvedený správny údaj o výške počte a termínov splácania istiny, úrokov a iných

poplatkov tak, ako to predpokladá § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve
sa nenachádza údaj o splatnosti mesačných splátok a v rámci nej istiny, úrokov a iné. Ďalej súd prvej
inštancie poukázal na skutočnosť, že Dohoda o reálnej odplate za poskytnutý úver v takejto výške
ako je uvedené v tomto prípade, kde ročná úroková sadzba úveru a RPMN je vo výške 52,58 % je
absolútne neplatnou dohodou, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi

a v súlade s § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa takto absolútne neplatne dojednaným právam
neposkytuje právna ochrana, pretože by to bolo v rozpore so zákonom. Takáto výška ročnej úrokovej
sadzby viacnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytnuté bankami v
čase uzatvorenia zmluvy (táto bola pre úvery splatné od 1 do 5 rokov v sadzbe 15,10 %), a preto je
neplatná aj podľa ustanovenia § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na to, že očná
úroková sadzba je v rovnakej výške ako RPMN, pričom okrem úroku bola žalobkyňa povinná platiť aj

poistenie. Z uvedeného možno usúdiť, že do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom
nebolo zahrnuté poistné a teda v zmluve uvedená výška RPMN je nespráva, čo zakladá ďalší dôvod pre
určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobkyňa by teda mala žalovanému vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 418 eur a keďže mu zaplatila
viac - podľa prehľadu obratov 563,55 eur, žalovanému tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške

145,55 eur, teda rozdiel medzi úhradami žalovanej a výškou pôžičky. Vo vzťahu k vznesenej námietke
premlčania žalovaného uviedol, že je nedôvodná. Vychádzal pritom zo záveru, žalovaný ako podnikateľ
na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom a preto je potrebné od neho vyžadovať, aby
sa správal k spotrebiteľovi poctivo, čo však v tomto prípade vzhľadom na obsah zmluvy a spôsob jej
uzavretia nemožno považovať za splnené. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že je potrebné

aplikovať desaťročnú premlčaciu lehotu ako pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení, čo znamená, že
uplatnený nárok premlčaný nie je. Na záver sa súd prvej inštancie vyjadril k návrhu žalovaného na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

4) O trovách konania rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej žalobkyni priznal náhradu

trov konania.

5) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v §
365 ods. 2 písm. f) a k) C.s.p. Spochybnil záver súdu, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa žalovaného zákon platný a účinný v čase podpisu zmluvy o pôžičke nepovažoval samostatné
rozpisovanie výšky počtu termínov splatnosti úrokov, istiny, nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a
iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo opri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a
praktickéopodstatnenielenvtedy,akbysaistina,úrokyapoplatkyuhrádzalivinýchtermínochsplatnosti,
v rôznych počtoch splátok a pod. Ak sa totiž jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok

je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. To znamená, že v prípade, ak splátkou sa uhrádza
aj istina aj úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický
význam.Zmluvaopôžičkeobsahujevýškusplátky,termínsplatnostiakoajpočetsplátok.Uvedenéúdaje
sú obsiahnuté aj v splátkovom kalendári. Poukázal na § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. v zmysle ktorého
je zrejme, že spotrebiteľský úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade ak

sú kumulatívne splnené podmienky uvedené v § 11 ods. I pís. a) zákona č. 129/2010 Z.z. alebo ak je
splnená podmienka uvedená v pís. b) citovaného zákonného ustanovenia. V tomto prípade Zmluva o
pôžičke ako zmluva o spot. úvere má za každých okolností písomnú formu a podľa názoru žalovaného
zároveň obsahuje aj údaj o počte, termínoch a výške a splátok istiny, úrokov a iných poplatkov aj
s odkazom na Splátkový kalendár, ktorý mala žalobkyňa k dispozícii. Zároveň žalovaný poukázal na

bod VII. Klient a bod VIII. Vyhlásenie zmluvných strán - inkorporačnú klauzulu podľa ktorej sa pred
podpísaním Zmluvy žalobkyňa oboznámila s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 13Co/111/2014. Žalovaný má za to, že Zmluva o pôžičke obsahuje údaj o konečnej
splatnosti; má písomnú formu, a teda nie sú splnené zákonné predpoklady definované v § 11 ods. I

písm. a) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch pre vyhlásenie zmluvy za bezúročnú a bez
poplatkov; obsahuje výšku splátky, termín splatnosti, ako aj počet splátok, čo je následne špecifikované v
Splátkovom kalendári. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej
splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti konečnej splátky. Ide o logické vyústenie vyššie uvedenýchúdajov. Podľa žalovaného bola konečná splatnosť určená zrozumiteľne a určito. Okrem toho žalovaný
poukazuje na to, že zákon nepredpisuje formu, ako má byť uvedená konečná splatnosť. Vo vzťahu k
premlčaniu žalovaný poukázal na skutočnosť, že v nadväznosti na dikciu § 103 OZ sa každá splátka

spotrebiteľského úveru považuje za samostatný peňažný dlh, ktorý sa v zmysle § 103 OZ samostatne
premlčuje odo dňa zročnosti jednotlivej (každej) splátky samostatne. Prvá splátka spotrebiteľského
úveru zo Zmluvy o pôžičke sa stala zročnou dňa 20.09.2011. Žalobkyňa podala na súd žalobu dňa
11.05.2016. Teda žalobkyňou domáhané vydanie bezdôvodného obohatenia titulom prijatia úroku (ktorý
obsahovala každá jednotlivá splátka spotrebiteľského úveru) sa od 20.11.2011 až do splatenia pôžičky

dňa 21.11.2012 považuje za premlčaný s poukazom na dikciu ust. § 107 OZ. Žalovaný poukázal na
skutočnosť, že neobstojí ani tvrdenie, že o skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor údajne bezdôvodne
obohacuje, sa žalobkyňa dozvedela až v mesiaci december 2015, a teda že nárok premlčaný nie je
s poukazom na znenie § 107 ods. 2 OZ - že neuplynula ešte subjektívna dvojročná premlčacia doba
od kedy sa navrhovateľka ako dotknutá osoba dozvedela o skutočnosti kto sa na jej úkor bezdôvodne
obohacuje. V danom prípade malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia porušením právneho

predpisu.VprávnomporiadkuSlovenskejrepublikyniktonemôžetvrdiť,žesaoporušeníprávadozvedel
až po porade s advokátom, občianskym združení, či inou odborne spôsobilejšou osobou. Poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/90/2015 v ktorom krajský súd vyslovil právny
názor, že v súdenej veci nebolo preukázané, že by sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil. Teda
podmienka pre uplatnenie 10 - ročnej premlčacej lehoty v tomto prípade splnená nie je, nakoľko odporca

má za to, že úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu,
musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia, a teda nestačí, keby ho odporca získal
neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Žalovaný mal za to, že nie je v súlade so zákonným
znením § 53 ods.6 OZ na účely skúmania primeranosti odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
porovnávať výšku úrokových sadzieb bánk, pretože je potrebné je podrobiť skúmaniu primeranosti

jednak výšku RMPN: ďalej obdobnosť finančného produktu, finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nevyplýva, že bolo možné úrok rovnajúci sa RPMN (celkovej
odplaty za poskytnutý spotrebiteľsky úver) vo výške 52.58 % považovať za odplatu, ktorá by mala byť
v rozpore s dobrými mravmi, tak ako sa domnieva žalobkyňa. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhol,

aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak bude
mať podmienky na rozhodnutie vo veci za splnené, aby vo veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne.

6) Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke,
najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodne.

7) V predmetnej veci nie je sporné, že strany sporu dňa 03.08.2011 uzatvorili zmluvu spotrebiteľskú. V
danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a súd rozhodujúci spotrebiteľský
právny vzťah má preto povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti. Keďže
zmluva bola uzavretá medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ide zároveň o spotrebiteľský úver v zmysle
ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8) Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s výkladom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke stranami sporu /03.08.2011/, teda že
neuvedenie čo i len jeden z tam uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za následok

bezúročnosť a bez poplatkovosť spotrebiteľského úveru. Takýto výklad vychádza z úmyslu zákonodarcu
podľa dôvodovej správy k zákonu a zodpovedá účelu ustanovenia § 11 ods. 1, ktorým je ochrana
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou je tak sankcionované
nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj neuvedenie niektorej z náležitostí
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 uvedeného zákona a to bez toho, aby tieto podmienky

boli kumulatívne splnené.

9) Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v § 9 presne definuje, aké náležitosti, okrem
všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.10) Slovenský právny poriadok definuje v porovnaní so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č.
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere precíznejšie a širšie podmienky, ktoré musí spĺňať

zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou spočívajúcou v tom, že bude
úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.
Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym právom a príslušnou smernicou a takýto výklad nie
je ani arbitrárny, pretože slovenský zákon (zákon č. 129/2010 Z.z.) rozširuje z dôvodov ochrany
spotrebiteľa podmienky, stanovené základnou normou komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru

ochrany spotrebiteľovi.

11) SD EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová judikoval, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tak explicitne
presné ustanovenie akým je § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. však cez prizmu eurokonformného

výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké
následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania
napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný.

12) V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom z ust. § 9 ods. 1 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky, má dodávateľ v úverovej zmluve
presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), pričom za naplnenie

tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a
iných poplatkov. Spotrebiteľ má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru
v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a akú na poplatky. Žalovaný
v odvolaní poukazuje na existenciu splátkového kalendára, v ktorom je uvedené aká časť splátky sa
zarátava na úhradu istiny a aká na úhradu úroku. Odvolací súd k tomu uvádza, že zo strany žalovaného

v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, a ani v odvolacom konaní splátkový kalendár nebol
predložený.

13) Rovnako neobsahuje zmluva ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Takýto údaj má byť
uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Údaj, že

konečná splatnosť je 11/2012 nemožno považovať za dostatočne určitú špecifikáciu termínu konečnej
splatnosti úveru. Z údaju 15 splátok, ktorý mala pri podpise zmluvy k dispozícii žalobkyňa ani z údaju
11/2012 nie je jasný konkrétny deň termínu konečnej splatnosti úveru a nie je z neho ani zrejmý spôsob
jeho určenia. V zmluve nie je uvedený ani termín splatnosti prvej splátky a termín splatnosti poslednej
splátky. Nie je postačujúce, že si dlžník-spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve

uvedených údajov /napríklad počet splátok, termín ich splatnosti a podobne/ a to ešte za situácie,
že mu dodávateľ predkladá na uzatvorenie návrh zmluvy, ktorý sám pripravil vo formulárovej podobe,
pričom súčasťou návrhu sú často /tak ako v tomto prípade/ aj všeobecné podmienky, ktoré sú rozsiahle
a uvedené malým, pre priemerného spotrebiteľa ťažko čitateľným písmom. Ak zákonodarca určil, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti obsahovať isté

náležitosti /medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru/ je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom
návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť
bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často skrytých v neprehľadných zmluvných
podmienkach. Odvolací súd je potom toho názoru, že ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru
zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená stranami sporu neobsahuje.

14) Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého
článok 10 odsek 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm.
m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená

ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 odsek 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovoprávnom vzťahu. Žalovaný tvrdí, že niektoré
náležitosti nie sú uvedené v zmluve, ale v ďalších dokumentoch, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasťzmluvy. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp.
zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na
rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy

přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do
nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání,
která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše
uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel
učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

15) Podľa názoru odvolacieho súdu len samotné prehlásenie v zmluve o pôžičke v časti VIII. vyhlásenie
zmluvných strán, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s podmienkami a Všeobecnými obchodnými
podmienkami,ktorésúneoddeliteľnousúčasťouzmluvy,tietoprevzalasúhlasísnimi,nemáknimžiadne
výhrady, nemôže znamenať, že žalobkyňa sa skutočne s ich obsahom, ich významom a dôsledkami
pre neho aj skutočne oboznámila a porozumela im. Takáto praktika veriteľa podľa názoru súdu oberá

spotrebiteľa o oboznámenie a pochopenie tak podstatných náležitostí, ako je dátum kedy má zaplatiť
prvú splátku, kedy má platiť následné splátky, aké sú sankcie v prípade, že sa omešká s jednou,
alebo s viacerými splátkami a podobne. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Prešove v rozsudku
sp.zn.4S/48/2014 zo dňa 13.11.2014, ktorý podporil záver a právny názor SOI, ústredného inšpektorátu
SOI v Bratislave, podľa ktorého, aj keď je v zmluve uvedené, že spotrebiteľ prehlasuje, že pred

uzavretím zmluvy bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom štandardných
európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal; na túto zmluvnú
podmienku nemožno prihliadať a správne postupovali správne orgány, keď ju posúdili ako neprijateľnú a
konštatovali,žetátozmluvnápodmienkajevrozporespožiadavkoudobrejviery,zakladáhrubýnepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, lebo na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné

bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom formulára.

16) Keďže zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje náležitosti
ustanovenév§9ods.2písm.f)ak),pretoposkytnutýúveržalobkynijepotrebnépovažovaťzabezúročný
a bez poplatkov. Žalobcovi, vzhľadom na skutočnosť, že úver poskytnutý žalovanému zmluvou o úvere

je bezúročný a bez poplatkov, vzniklo právo na vrátení skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutej
pôžičky bez úrokov a akýchkoľvek poplatkov. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyni bol
poskytnutý úver vo výške 418 eur, pričom žalobkyňa uhradila sumu 563,55 eur, čo vyplýva aj zo
žalovaným predloženého prehľadu splátok a úhrad, ako aj zo žaloby. V dôsledku skutočností, že zmluvu
o pôžičke treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov, žalovaný má povinnosť vrátiť žalobkyni sumu

predstavujúcu bezdôvodne obohatenia vo výške 142,55 eur.

17) Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ sú posudzované nároky žalobkyne na
vrátenie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v § 117 Občianskeho
zákonníka stanovuje všeobecnú 2-ročnú premlčaciu dobu, ale právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov
odo dňa, kedy k nemu došlo.

18) Súd prvej inštancie vychádzal z 10-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení. Súd konštatuje, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom pôžičiek

a úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia
odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené
poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaná ako odborná
organizácia a nebankový subjekt, pri uzatváraní zmlúv koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia
zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a

dôsledky z porušenia zákonných povinností. Z hľadiska doterajšej praxe je nesporné, že nebankové
subjekty majú svoje podmienky upravené menej korektne ako banky z hľadiska dojednávania odplaty
za poskytnutie úveru či úročných sadzieb i následkov porušenia zmluvnej povinnosti, čo je predmetom
desiatok tisícov súdnych sporov z vymáhania záväzkov zo zmlúv, ktoré často nerešpektujú dobré
mravy a odporujú pravidlám poctivého obchodného styku. Závery o začatí plynutia 10 ročnej objektívnej

premlčacej lehoty prijaté súdom prvej inštancie, sú správne. Od „Združenia“ žalobkyňa zistila, že plnenie
voči žalovanému nebolo v celom rozsahu dôvodné a následne podala žalobu na súd. Preto sa odvolací
súd plne stotožnil s argumentáciami žalobkyne, ale aj súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný ako
subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore sozákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších zmlúv a jeho konanie je možné hodnotiť
ako úmyselné.

19) Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situácia spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti.

20) Uvedené ustanovenie, ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov

finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21) Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a

ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy

potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

22) Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný
úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez

ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.

Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú
taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková

sadzba úveru vo výške 52,58 % viac ako 4 - násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 11.23
% uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek v čase uzavretia zmluvy o pôžičke.
Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné prijať
záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka.

23) Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

24) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení

s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorý by mala mať s poukazom na úspech v odvolacom konaní
nárok na náhradu trov odvolacieho konania náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

25) Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).