Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311209571
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2311209571.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: LEHOR spol. s.r.o.,
Bratislava, Lietavská 16, IČO: 35 754 524, proti žalovaným: 1/ B. D., L., D. XX, 2/ H. L., L., P. X, 3/ Ing. U.
P., H., R. XXX, 4/ V. P., E. X, D., zastúpený advokátom: JUDr. Ondrej Nagy, Ružová dolina 27, Bratislava,
o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalovaného 4/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.
k. 8C 144/2011-108 zo dňa 23. augusta 2011, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému 4/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania
v plnej výške.

III. Žalovaným 1/ 2/ a 3/ sa náhrada trov dovolacieho a odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrhu žalobkyne vyhovel a rozhodol tak,
že na pozemku parcelné č. 877/22, parcela registra „E“ orná pôda o výmere 6685 m2, zapísaný na LV
č. XXXX, obec D., okres Galanta, katastrálne územie D. sa zriaďuje vecné bremeno: právo uloženia,
užívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí (vodovod, plynovod, kanalizácia,

elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa § 19
zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok
v prospech vlastníka týchto inžinierskych sietí, právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a
revízií inžinierskych sietí (vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia
v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa § 19 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v prospech vlastníka stavby bez
súpisného čísla, druh stavby: 21, popis stavby: priemyselný areál - Admin. - výrobný kom, na parcele

č. 5296/15 (parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1500 m2)
zapísanánalistevlastníctvač.XXXXvedenomKatastrálnymúradomvTrnave,SprávakatastraGalanta,
katastrálne územie: D.. Súd zaviazal navrhovateľa (akt. žalobkyňu), aby uhradil v prospech odporcov
(akt. žalovaných)
1/až4/finančnúnáhraduzazriadenievecnéhobremenavprospechvlastníkainžinierskychsietí,akoajv
prospechvlastníkastavbybezsúpisnéhočísla,druhstavby:21,popisstavby:priemyselnýareál-Admin.
výrobný kom, na parcele č. 5296/15 (parcela registra: „C“, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria,

o výmere: 1500 m2) zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Trnave,
Správa katastra Galanta, katastrálne územie: D. každému sumou 738 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Zároveň odporcovi (žalovanému) 4/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobkyni)
385,23 eur a odporcom (žalovaným) 1/, 2/, 3/ nepriznal náhradu trov konania.2. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd po citácii § 151u ods. 1, 2, § 151o ods. 1, 3, § 123 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „O.z.“) vecne odôvodnil tým, že žalobkyňa je vlastníkom stavby „priemyselný

areál - Administratívno výrobný komplex“, na pozemku parc. č. 5296/10, pričom na to, aby mohla
riadne užívať stavbu, ktorú má vo vlastníctve je nevyhnutné zriadenie vecného bremena. So zriadením
vecného bremena súhlasili všetci žalovaní, okrem žalovaného 4/, ktorý požadoval vyššiu sumu ako
bola dohodnutá v zmluve zo dňa 01.03.2011. Teda v danom prípade sa vecné bremeno zriaďovalo na
základe súhlasného prejavu všetkých účastníkov konania a súd zriadil vecné bremeno analogicky k

ustanoveniu § 151o ods. 3 O.z. s použitím § 853 ods. 1 O.z. Zároveň súd konštatoval, že nemožno
pochybovať o tom, že vlastník stavby má právo sa pripojiť na najbližší verejný vodovod, verejný plynovod
a elektrický rozvod, ktoré sa nachádzajú na susedných pozemkoch. Žalovaný 4/ namietal, že prípojky k
inžinierskym sieťam mohli ísť inde a to trojakým spôsobom. K tomuto súd uviedol, že orgány spravujúce
inžinierske siete presne vo svojich rozhodnutiach určili kadiaľ má dôjsť k napojeniu na už k existujúce
inžinierskej siete. Stavba inžinierskych sietí bola zrealizovaná na cudzom pozemku a podľa § 135c

ods. 3 O.z. je možné usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä
tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Ďalej sa súd zaoberal aj tým, či zriadením vecného bremena nedôjde k obmedzeniu vlastníckych
práv odporcov k pozemku, pričom súd konštatoval, že žiadnym spôsobom sa ich zriadenie vecného
bremena nedotkne a práve naopak sa pozemok zhodnotí, nakoľko budú vybudované inžinierske siete.

Súd zriadil vecné bremeno za náhradu a pri určení výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku
č. 17/2009 RNDr. Františka Bergendiho, znalca v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty
poľnohospodárskej pôdy a uložil navrhovateľovi zaplatiť každému zo spoluvlastníkov 738,- eur, ktorá
suma niekoľkonásobne prekračuje sumu určenú znaleckým posudkom. Žalovaný 4/ v konaní s touto
sumou nesúhlasil a požadoval podstatne vyššiu sumu, pričom o akú sumu sa jedná žiadnym spôsobom

nešpecifikoval a ani nenavrhol žiaden dôkaz, o ktorý by svoj návrh oprel. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania proti účastníkovi,
ktorý bol neúspešný a ktorý celý spor zapríčinil, čo bol žalovaný 4/. Trovy konania žalobkyne spočívali
v trovách právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, k tomu režijný paušál, náhradu stratu času,
cestovné náhrady, spolu trovy právneho zastúpenia s DPH predstavujú 285,73 eur a súdny poplatok

99,50 eur.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 4/, ktorým sa domáhal, aby súd zmenil napadnuté
rozhodnutie tak, že návrh žalobkyne sa zamieta. Odvolateľ považuje rozsudok za nesprávny, nakoľko
vychádza zo skutkového stavu, ktorý nie je správny a z dôvodu, že je v rozpore s právnymi predpismi.

Súd prekročil svoju právomoc, keď v danom prípade zriadil vecné bremeno k zriadeniu ktorého nie je
oprávnený. Dôvodil, že stavebné povolenie na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, povolilo stavbu na pozemku
par. č. 5296/10, ktorého vlastníkom je žalobkyňa a výstavbu inžinierskych sietí v súbehu k ceste III/5612
a nie na pozemku parc. č. 877/22. Bez súhlasu vlastníkov parcely č. 877/22 nie je možné takéto stavebné
rozhodnutie vydať a stavebné povolenie sa netýkalo tohto pozemku. Súd svojim rozhodnutím v podstate

legalizoval čiernu stavbu, hoci v konaní spis. zn. 8C 56/2010 Okresného súdu Galanta prezentoval
práve opačný názor a žalobkyňa preto zobrala aj návrh späť. Odvolateľ preto žiada pripojenie tohto
citovaného spisu. Ďalej poukázal na to, že inžinierske siete sú vedené na druhej strane cesty, na
ktorej sa nachádza areál žalobkyne a prečo ich žalobkyňa neviedla potom po svojej strane cesty,
aby tak neobmedzil vlastnícke práva vlastníkov pozemku parc. č. 877/22. Zároveň nie je pravdou, že

inžinierske siete neznehodnotili pozemok na ktorých sú postavené, pretože pozemok parc. č. 877/22
susedí s pozemkami v zastavanom území obce a je predpoklad, že v blízkej budúcnosti bude tento
pozemok zahrnutý do intravilánu obce a zmení sa aj jeho cena a tým, že cez pozemok sú vedené
inžinierske siete je dané aj ochranné pásmo čo znamená, že v šírke 3 m nebude možné v budúcnosti
stavať. Tým je potom využiteľný pás iba 4,5 m a teda nie je pravdou, že by sa pozemok inžinierskymi

sieťami zhodnotil. Inžinierske siete sú dimenzované na predpokladanú spotrebu žalobkyne a sú v jej
vlastníctve. Poukázal na to, že stavba nie je doposiaľ skolaudovaná, z právneho hľadiska neexistuje.
Súd vychádzal zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, ktorý podľa názoru žalovaného 4/ nie
je objektívny, nakoľko k jeho vypracovaniu neboli prizvaní vlastníci nehnuteľností. Odvolateľ poukázal
na znenie § 151o O.z. Súd nemôže rozhodnúť o zriadení vecného bremena z akéhokoľvek dôvodu a

v akomkoľvek rozsahu, nakoľko by to bolo neprijateľné zasahovanie do vlastníckeho práva, ktoré je
právom absolútnym. Podľa odvolateľa sú len 3 dôvody na základe ktorých je daná právomoc súdu zriadiť
vecné bremeno a to pri zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva, keď sa rieši situácia vzniknutá v
dôsledku zriadenia neoprávnenej stavby, pričom v takomto prípade má vedení sporu aktívnu legitimáciulen vlastník pozemku a v prípade, že ide o vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok. Žalobkyňa sa domáha zriadenia vecného bremena týkajúceho sa plynovodu, kanalizácie,
elektriny a povinnosť trpieť obmedzenia v ochrannom pásme, pričom podľa ním navrhovanej aplikácie

§ 151o O.z., toto ustanovenie pripúšťa, zakladá právomoc na zriadenie vecného bremena len v prípade
potreby zriadenia nevyhnutnej cesty. Ide o také vecné bremeno, ktoré umožní vlastníkovi stavby, ktorý
nie je vlastníkom priľahlého pozemku a ktorého prístup k stavbe nie je možné zaistiť inak, prechádzať
cez priľahlý pozemok. Ustanovenie zákona teda nepripúšťa zriadiť vecné bremeno tak, ako ho navrhuje
žalobkyňa. Ďalej namietal aj nesprávnu aplikáciu § 853 ods. 1 O.z., pretože je názoru, že ustanovenie

analógie iuris pre obmedzenie vlastníckeho práva ako práva absolútneho nemožno použiť, nakoľko
ide o zasahovanie do vlastníckeho práva, ktorým by bola porušená hlavná zásada vlastníckeho práva
ako nedotknuteľného práva okrem prípadov, ak to pripúšťa zákon, pričom zákon v tomto prípade takúto
aplikáciu nepripúšťa.

4. Žalované 1/ a 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 4/ uviedli, že navrhujú

odvolanie zamietnuť a rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázali na to, že žalovaný 4/ nenamieta
zriadenie vecného bremena v požadovanom rozsahu, ale len nesúhlasil s výškou náhrady za zriadenie
vecného bremena, ktorú výšku nijakým spôsobom nedefinoval. V predmetnom konaní je daná právomoc
súdu zriadiť vecné bremeno s odkazom na § 135c ods. 3 a § 151o O.z.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhuje rozsudok potvrdiť, nakoľko odvolanie
žalovaného 4/ považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Inžinierske siete boli postavené v súlade so
zákonom na základe územného rozhodnutia Mesta Galanta zo dňa 11.03.2008 a stavebného povolenia
MestaGalantazodňa22.07.2008akoajnazákladerozhodnutiaObvodnéhoúraduživotnéhoprostredia,
odbor vodnej správy zo dňa 07.08.2008, súhlasného stanoviska Správy a údržby ciest Trnavského

samosprávneho kraja zo dňa 23.01.2008, listinné dôkazy založili do spisu. Pokiaľ sa žalovaný 4/
domáha, že vydaním rozhodnutí správnych orgánov došlo k porušeniu jeho práv, mal sa domáhať
ochrany týchto práv v príslušných konaniach a nie v súdnom konaní, ktoré má odlišný charakter. Spôsob
vedenia inžinierskych sietí bol daný rozhodnutiami príslušných správnych orgánov. Existenciu stavieb
z právneho hľadiska považuje žalobkyňa za nespornú. Žalovaný 4/ sa nijakým spôsobom nepokúsil o

určenie náhrady za zriadenie vecného bremena, pretože výška náhrady určená súdom je vo výške,
ktorániekoľkonásobneprevyšujevýškunáhradyurčenejznaleckýmposudkompovažujejuzaprimeranú
a spravodlivú. Podanie návrhu na začatie konania je odôvodnené § 135c ods. 3 O.z. kde aktívne
je legitimovaný aj vlastník stavby na rozdiel od § 135c ods. 1, 2 O.z. kde je vecne legitimovaný len
vlastníkpozemku,naktoromjezriadenácudziastavba.Občianskyzákonníkvyjadrujezáujem nariešení

stretov vlastníckych práv vlastníka, stavby a vlastníka pozemku v ust. § 151o ods. 3 O.z. Na takéto
ustanovenie je potrebné pozerať aj v kontexte ustanovenia § 853 ods. 1 O.z., ktoré umožňuje použitie
analógie legis teda je nespochybniteľné, že v súčasnom období nie je možné pozerať sa na právo
cesty cez priľahlý pozemok len ako právo, ktorým sa postaví cesta v úzkom zmysle slova, ale aj ako
právo, ktorým sa zabezpečí dodávka surovín a energií nevyhnutných na prevádzku v širšom zmysle

slova. Prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, jeho
rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a odôvodnenie je logické, presvedčivé,
navrhovateľ sa s ním stotožňuje.

6. Žalovaný 4/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.12.2012 uviedol, že napadnutým rozsudkom

bol porušený zákon ako podrobne uviedol vo svojom odvolaní. Žalobkyňa nepostupovala pri výstavbe v
súlade so zákonom, porušil jeho práva vlastníka, žalobkyňa nikdy žalovaného 4/ neoslovil, nevyzval k
rokovaniu. Vo svojom vyjadrení sa podrobne vyjadril k spôsobu vedenia inžinierskych sietí v teréne.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného 4/ uviedla, že podmienky

umiestnenia inžinierskych sietí sú pre presné určenie územným rozhodnutím Mesta Galanta zo dňa
11.03.2008 v rámci grafickej prílohy a podmienky umiestnenia inžinierskych sietí vyplývajú z projektovej
dokumentácie overenej podľa § 67 Stavebného zákona príslušným stavebným úradom, z ktorej zreteľne
vyplýva povinnosť žalobkyne viesť rozšírenie verejného vodovodu a prípojky so zakreslením vedením
plynu v súbehu s cestou III/5612 za vonkajšou hranou priekopy, t.j. minimálne 1,5 m od okraja vozovky,

na strane cesty žalovaných 1/ až 4/. Žalobkyňa teda zrealizovala a umiestnila inžinierske siete v súlade
s podmienkami uvedených v rozhodnutí, sú splnené predpoklady na to, aby súd zriadil vecné bremeno
podľa § 135c ods. 3 a § 151o ods. 3 O.z. Ideálna trasa vedenia inžinierskych sietí vedie cez pozemok
odporcov 1/ až 4/, parcelu registra „E“, parc. č. 877/22 v k.ú. D., pričom na strane cesty III/562 naktorej leží stavba žalobkyňa sú stavby pod ktorými nie je možné súdnou cestou zriadiť vecné bremeno.
Vedením inžinierskych sietí cez pozemok odporcov dôjde k minimálnemu zásahu do ich vlastníckych
práv a navrhovateľ by inak bol absolútne vylúčený z možnosti užívať vec, ktorú má vo svojom vlastníctve

a žalovaný 1/ až 3/ súhlasia so zriadením vecného bremena žalobkyňou v požadovanom rozsahu,
ktorých spoluvlastnícky podiel má veľkosť 5/6.

8. Krajský súd v Trnave rozsudkom spis. zn. 23Co 310/2011-191 zo dňa 28. januára 2013 rozhodol
tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh sa zamieta, odporcovi 1/, 2/, 3/ súd právo

na náhradu trov konania nepriznal, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 4/ náhradu trov
konania z titulu trov právneho zastúpenia 402,- eur a z titulu iných trov 163,78 eur, na účet právneho
zástupcu odporcu 4/ do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodujúc o dovolaní žalobkyni proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28. januára 2013 spis. zn.

23Co 310/2011 rozhodol uznesením spis. zn. 5Cdo 410/2013 zo dňa 22. marca 2016 tak, že rozsudok
Krajského súdu v Trnave z 28. januára 2013 spis. zn. 23Co 310/2011 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na
ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení dovolací súd uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa
nemala žiaden občianskoprávny titul na realizáciu inžinierskej sieti na pozemku žalovaných a pokiaľ
sa žalobkyňa v tejto súvislosti odvolávala na stavebné povolenie a územné rozhodnutie správnych

orgánov, táto skutočnosť je bezpredmetná vo vzťahu k posúdeniu stavby ako neoprávnenej avšak je
dôležitá pre posúdenie dobromyseľnosti a okolnosti vzniku neoprávnenej stavby, ktoré aspekty sa
prejavia v spôsobe vysporiadania pomerov medzi ňou a žalovanými. Spor medzi účastníkmi konania
správne odvolací súd podriadil pod ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v tomto
ustanovení preferuje ako prvý do úvahy prichádzajúci spôsob riešenia vzniknutej situácie odstránením

neoprávnenej stavby (odsek 1) na návrh vlastníka pozemku. Ide o zohľadnenie prvku protiprávnosti v
konaní stavebníka, ktorý staval na cudzom pozemku a neoprávnene tak zasiahol do práva vlastníka
pozemku. Zo znenia tohto odseku („na návrh vlastníka“ „na náklady vlastníka stavby“) je celkom zrejmé,
žeaktívnulegitimáciunapodaniežalobyoodstráneniestavbymávýlučnevlastníkpozemku,čonapokon
vyplýva aj z logiky veci (je len ťažko predstaviteľné, že samotný stavebník by mal záujem na odstránení

stavby). Na tento odsek nadväzuje odsek 2 citovaného ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy až po
tom, ako súd dospeje k záveru, že vlastníkom pozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia
stavby nie je účelné. Prikázanie vlastníctva stavby v prospech vlastníka pozemku je teda druhou
možnou alternatívou, ktorú súd musí vždy posúdiť pri rozhodovaní o usporiadaní pomerov podľa §
135c Občianskeho zákonníka. Podmienkou pre takýto spôsob vysporiadania však je súhlas vlastníka

pozemku s prikázaním stavby do jeho vlastníctva, keďže nikomu nemožno vlastnícke právo vnútiť
proti jeho vôli. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v tomto prípade má výlučne vlastník pozemku.
Nasleduje odsek 3 citovaného ustanovenia ako tretia možnosť usporiadania vzťahov medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby, v ktorom zákonodarca dáva súdu možnosť usporiadať pomery medzi
nimi aj inak, ako podľa odseku 1, 2 za predpokladu, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu týchto

odsekov. Znenie odseku 3 neurčuje, ktorý z vlastníkov môže takýto návrh podať a odvolací súd zastáva
názor, že žalobu podľa tohto odseku môže podať aj vlastník stavby. Pri výklade tohto odseku je totiž
potrebné mať na zreteli, že tu dochádza ku stretu rovnocenných vlastníckych práv s rovnakým zákonným
obsahom. Ústavný súd Slovenskej republiky viackrát zdôraznil, že konflikt vo vnútri systému základných
práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (napr. PL. ÚS 22/06,

PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu,
dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca
popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 256/07). Právny štát nemôže byť postavený na princípe
ochrany poskytnutej výlučne jednému vlastníckemu právu, ak druhému ostáva len právna neistota bez
možnosti realizácie obsahu vlastníctva. Preto aj stret vlastnícky práv, vlastníka pozemku a vlastníka

stavby, musia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to je možné
zostalo zachované každé z nich v čo najväčšej možnej miere a v prípade, že to nie je možné, treba
dať prednosť tomu z nich, ktoré za daných skutkových okolností sa javí ako spravodlivejšie. Vo svetle
týchto princípov je potom potrebné vykladať aj ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a
tiež aktívnu legitimáciu vlastníka stavby. Ak by dovolací súd pripustil výklad, podľa ktorého by nebol

vlastník stavby na podanie žaloby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka aktívne legitimovaný,
pre pasívny postoj vlastníka pozemku v dôsledku nepodania žaloby v zmysle § 135c Občianskeho
zákonníka (tak, ako je tomu v prejednávanom prípade), ostáva vlastník stavby hoci neoprávnenej bez
akejkoľvek možnosti riešiť vzniknutú situáciu a na rozdiel od vlastníka pozemku nemá žiaden nástrojochrany svojho vlastníckeho práva k stavbe, čím by (v prípade negatívneho postoja vlastníka stavby) by
moholbyťúplnevylúčenýzužívaniapredmetusvojhovlastníctva.Ajsprávnyorgánnaúsekustavebného
konania práve pre spornosť práva k pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba, prerušil kolaudačné

konanie a žalobkyňu vyzval na preukázanie právneho vzťahu k pozemku žalovaných. Na základe
uvedeného dovolací súd konštatuje, že vlastník stavby má aktívnu legitimáciu vo vzťahu ku všetkým
trom odsekom ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým vlastník stavby môže podať
len žalobu v zmysle odseku 3 § 135c Občianskeho zákonníka (za predpokladu, že žalobu v zmysle §
135c Občianskeho zákonníka nepodá vlastník pozemku) a domáha sa tak, aby súd svojim rozhodnutím

usporiadal pomery medzi ním a vlastníkom pozemku iným spôsobom ako v odseku 1 a 2 a to najmä
zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, za náhradu.
Odsek 3 ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka tak umožňuje zásah do práv vlastníka pozemku
v podobe jeho obmedzenia zriadením vecného bremena v prospech stavebníka rozhodnutím súdu,
samozrejme za predpokladu, že takéto obmedzenie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné a
primerané. Záver odvolacieho súdu, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu v konaní o žalobe podľa

§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a rovnako jeho názor, že súd nemôže svojim rozhodnutím
zriadiť vecné bremeno na základe citovaného ustanovenia, je preto nesprávny. V ďalšej časti dovolací
súd konštatoval, že aplikácia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci je úplne
vylúčená pretože sa vzťahuje na inú hmotnoprávnu situáciu. Predovšetkým stavba patriaca žalobkyni
(inžinierske siete) je už existujúca a neoprávnená, nachádzajúca sa na cudzom pozemku, ktorú situáciu

rieši vyššie vyložené ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sú občianskoprávne vzťahy
riešené zákonným ustanovením, niet dôvodu na aplikáciu iného ustanovenia ani na analógiu (a contrario
§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nebol teda ani dôvod posudzovať žalobu v zmysle § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré rieši celkom odlišnú situáciu, kedy sa vlastník oprávnenej stavby
stojacejnavlastnompozemkudomáhazriadeniavecnéhobremenaspočívajúcehovpráveprechoducez

priľahlý pozemok. I keď žalobkyňa je vlastníčkou stavby (priemyselného areálu) a žalovaní sú vlastníkmi
priľahlého pozemku, otázky ňou nastolené vo vzťahu k ustanoveniu § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka by prichádzali do úvahy len vtedy, ak by inžinierske siete neboli ešte vybudované. Z tohto
dôvodu je dovolacia argumentácia žalobkyne týkajúca sa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka pre
posúdenie prejednávanej veci je irelevantná a dovolací súd sa ňou nezaoberal.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho
súdneho poriadku, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutievydané(§201včasepodaniaodvolaniaúčinnéhoObčianskehosúdnehoporiadku,aktuálne
§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku,
aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku,

aktuálne§365Civilnéhosporovéhoporiadku)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d), f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktoré
majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd

prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovejstránkesúduminimálne5dnípredjehovyhlásením(§219ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 4/ nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu po rozhodnutí dovolacieho súdu, bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol vo veci správne, ak vyhovel žalobe žalobkyne.13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

14. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

15. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

16. Odvolateľ namietal, že ustanovenie Občianskeho zákonníka nepripúšťa zriadiť vecné bremeno tak,
ako ho navrhuje žalobkyňa. Odvolateľ namieta, že pre vedenie sporu aktívnu legitimáciu má vlastník
pozemku. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené uznesenie dovolacieho súdu, v ktorom sa
konštatuje, že vlastník stavby má aktívnu legitimáciu vo vzťahu ku všetkým trom odsekom ustanovenia

§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým vlastník stavby môže podať len žalobu v zmysle odseku
3 § 135c Občianskeho zákonníka (za predpokladu, že žalobu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka
nepodá vlastník pozemku) a domáha sa tak, aby súd svojim rozhodnutím usporiadal pomery medzi
ním a vlastníkom pozemku iným spôsobom ako v odseku 1 a 2 a to najmä zriadenie vecného bremena,
ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, za náhradu. Odsek 3 ustanovenia § 135c

Občianskeho zákonníka tak umožňuje zásah do práv vlastníka pozemku v podobe jeho obmedzenia
zriadením vecného bremena v prospech stavebníka rozhodnutím súdu, samozrejme za predpokladu, že
takéto obmedzenie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné a primerané. Záver odvolacieho súdu,
že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu v konaní o žalobe podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka
a rovnako jeho názor, že súd nemôže svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno na základe citovaného

ustanovenia, je preto nesprávny. Odvolací súd poukazuje na vyslovený právny záver dovolacieho súdu,
ktorý uzavrel, že predmetný spor treba podriadiť pod ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka.
Odsek 3 ustanovenia § 135 c Občianskeho zákonníka tak umožňuje zásah do práv vlastníka pozemku
v podobe jeho obmedzenia zriadením vecného bremena v prospech stavebníka rozhodnutím súdu za
predpokladu, že takéto obmedzenie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné a primerané.

17. Po vyriešení otázky aktívnej legitimácie žalobkyne (v zmysle právne záväzného názoru dovolacieho
súdu) odvolateľ ďalej namietal, že znalecký posudok nie je objektívny, pretože žalovaní neboli prizvaní
k jeho vyhotoveniu. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená námietka sama osebe nemôže viesť
k záveru o neobjektívnosti znaleckého posudku za stavu, keď obsah a forma znaleckého posudku

zodpovedá právnym predpisom, pričom závery znalca neboli odvolaním spochybnené.

18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, vychádzajúc z rozsahu a dôvodu odvolania, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade s ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne
správny potvrdil.

19. Žalobkyňa má voči žalovanému 4/ podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP, § 453 ods. 3 Civilného
sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že
žalobkyňa bola v odvolacom a dovolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať

(§ 257 Civilného sporového poriadku). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.20. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 1, § 453 ods. 3 Civilného sporového poriadku
nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnej výške. Z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ a 3/
ale preukázateľne a účelne nevynaložili žiadne výdavky ako to predpokladá § 251 Civilného sporového

poriadku, odvolací súd im náhradu trov nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

21. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).