Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201994
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513201994.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobkyne: E. S., H.. X.X.XXXX, C. D. XXX,
zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904,
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Rastislavova 68, Košice, IČO: 47 231
785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 2C/35/2013-254 zo dňa 16.7.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom toho istého
súdu č.k. 2C/35/2013-299 zo dňa 8.2.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným
rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, vydaného prostredníctvom
rozhodcu A.. C. T., sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012, v právnej veci žalobcu Rapid life životná
poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti žalovanej KatB. S., H..
X.X.XXXX, C. XXX XX D. Č.. XXX, o zaplatenie 146,83 eur s prísl..

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 18.8.2009 žalobkyňa so žalovaným uzatvorila Poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX. Zmluvu podpísala na žalovaným vopred pripravených tlačivách. Okrem textu zmluvy
podpísala aj všeobecné poistné podmienky v dvoch kolónkach vyhradených pre podpis poistníka. Dňa
25.3.2009 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy, listom zo dňa
30.3.2009 žalovaný oznámil žalobkyni, že poistná zmluva v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka
zanikne 3.6.2009 a definitívny finančný zostatok 42,42 eur, t.j. dlžné poistné, žiada uhradiť do 7-mich dní.

Žalovaný dňa 04.01.2012 doručil Arbitrážnemu súdu v Košiciach návrh na začatie konania o zaplatenie
146,83 eur. Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19.01.2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn. XC/XXXX/
XXXX, ktorým zaviazal žalobkyňu k úhrade sumy 146,83 eur a trov rozhodcovského konania vo výške
276,- eur. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 18.4.2013.

3. K námietke žalovaného o potrebe žalobu zamietnuť z dôvodu zmeny právnej úpravy v Exekučnom
poriadku, v dôsledku ktorej predmetný rozhodcovský rozsudok, o zrušenie ktorého súd koná, prestal

účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať v zmysle § 243d ods. 1 Exekučného poriadku,
prvoinštančný súd konštatoval, že čisto teoreticky sa dá s návrhom právneho zástupcu žalovaného
na zamietnutie žaloby z dôvodu zmeny právnej úpravy súhlasiť, avšak prvoinštančnému súdu sa javil
vecne a procesne správnejší postup prejednania žaloby, a preto vzhľadom na výsledky vykonanéhodokazovania pristúpil k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na to, že
ustanovením § 243d ods. 1 EP sa rozhodcovský rozsudok ex lege nezrušuje a zákon výslovne
neustanovoval,ženapadnúťmožnolenprávoplatnýrozsudok-vprípadezákonač.355/2014Z.z.možno

napadnúť dokonca rozsudok neprávoplatný. Ďalším dôvodom je posilnenie postavenia spotrebiteľov
v zamedzení obchodných praktík žalovaného. Žalovaný v nejednom prípade si uplatnil nároky v
rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktoré boli v mnohých konaniach súdom
vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v dôsledku toho za neplatnú. Preto súd prvej inštancie
dospel k záveru, že návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov je dôvodný. Je nepochybné,

že žalobkyňa v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby,
teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný ako veriteľ je osobou, ktorá pri uzatváraní poistnej zmluvy konala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného vyplýva, že poistná
zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy a teda musí spĺňať aj
požiadavky upravené v § 52 a nasl. OZ, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

4. Súd prvej inštancie v ďalšom podrobil kontrole, či účastníkmi konania predložené rozhodcovské
rozsudky vydal rozhodcovský súd oprávnený prejednať vzniknuté spory. Rozhodcovský súd svoju
právomoc rozhodovať vo veci odvodil z rozhodcovskej doložky osobitne upravenej v časti XV.VPP.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 OZ je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poistná zmluva,

uzavretá so žalobcom, túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy boli bez akýchkoľvek
pochybností aj VPP, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre neurčitý
počet spotrebiteľov. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom dojednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,

nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.

5. Prvoinštančný súd poukázal na ustanovenie § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého, za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Po zohľadnení tohto ustanovenia dospel k záveru,

že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého
znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej
doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohol žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP, sú písané malým, husto písaným textom, čo
sťažujú ich čítanie. Usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje dojem, že ten hlavný či dôležitejší

podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, no tvrdenie žalobcu o tom, že podľa pokynov
sprostredkovateľa poistnej zmluvy treba VPP podpísať dvakrát, pričom klient nie je oboznámený, čo
podpisuje, vyhodnotil ako pravdivé. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich
nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV. VPP, týkajúca sa rozhodcovského konania.
Preto zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, žiadnym spôsobom nemožno

vyvodiť záver, že z neho vyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke a jej
prípadných následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti
s uzavretím poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade
sporov je možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť,
ale de facto o povinnosť). Rozhodcovská zmluva, resp. doložka uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej
rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom
a všeobecným súdom nevyplývajú.

6. Ďalej poukázal na to, že Občiansky zákonník od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení
§ 53 ods. 4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník
s takouto neprijateľnou podmienkou, spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti. Rozhodcovskú

doložku upravenú v znení, ako je uvedená v čl. XV.VPP, súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov: „Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP,
ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Táto je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňujespotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Z takto formulovanej
rozhodcovskej doložky nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú
priamo na mieru odporcovi s cieľom na jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie

súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky, a na druhej strane dosiahnuť stav, keď si
spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa rozhodcovskej doložky si ich
môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej doložky nevie ani nemôže
vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.“ Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej
doložky, podľa názoru súdu, nič nemení to, že v konečnom dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky

na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na
jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa,
postačuje na to, aby bola neprijateľná. Súd prvej inštancie preto, poukazujúc na ust. § 53 OZ, ustálil, že
ak dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konania vyvolanému
dodávateľom je pre neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským
súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže rozhodovať len vtedy, ak

je platná rozhodcovská zmluva. K námietke žalovaného s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn.
3MCdo/14/2011 a 6MCdo/9/2012 poznamenal, že ohľadom nich bola iná situácia. Súd prvej inštancie
preto žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok pre neplatne uzavretú rozhodcovskú doložku zrušil.

7. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 8.2.2016 č.k. 2C/35/2013-299 prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaný

je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 518,05 eur. O trovách konania bolo rozhodnuté
s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., kde úspešný účastník má právo na náhradu trov konania proti
tomu účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania
na trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pretože žalobkyňa bola zastúpená
advokátom.

8. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie. Poukázal na to, že podľa § 243d ods. 1
Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Toto ustanovenie rozhodcovský rozsudok ex lege nezrušuje, ak žalovaný nezačal
exekučné konanie. Žalovaný poukazuje na to, že § 243d ods. 1 Exekučného poriadku neupravuje postup

v exekučnom konaní, len ex lege stanovuje, za akých podmienok sa menia účinky rozhodcovských
rozhodnutí vydaných pred 1.1.2015. Rozhodcovský rozsudok ex lege prestal účastníkov zaväzovať,
nie je možné ho vynútiť a účastníkov už vôbec nezaväzuje. Preto sa už ani exekučné konanie
nemôže začať a nadväzujúce konania sú bezpredmetné. Ak výrok rozhodnutia už nezaväzuje, to
znamená, že dané rozhodnutie už nie je právoplatné. Ak zákon umožňuje podať žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozhodnutia, ktoré rozhodnutie účastníkov zaväzuje, a rozhodcovský rozsudok túto
vlastnosť stratil, odpadol aj predmet konania - záväzné rozhodcovské rozhodnutie. Právnu istotu dáva
spotrebiteľom priamo zákon, keď ten ustanovuje, že rozhodcovské rozhodnutia nezaväzujú. Nezáväzné
rozhodnutie je de jure už zrušené. Potom nie je rozdiel medzi nezáväzným rozhodnutím a zrušeným
rozhodnutím. Ak odpadol predmet konania a je rozhodujúci stav v čase, keď je vydané rozhodnutie,

tak účastníci už majú usporiadané vzťahy medzi nimi. Súd potom nie je spôsobilý rozhodnutím v
tomto konaní nič zmeniť na účinkoch, resp. strate účinkov v predmetnom rozhodcovskom rozsudku.
Zaniká aj vecná legitimácia účastníkov konania, naviac, navrhovateľom sledovaný cieľ nebyť viazaný
rozhodcovským rozhodnutím, už nastáva ex lege v dôsledku vedenej zmeny právnej úpravy. Keď súd
zrušil rozhodcovský rozsudok a neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, je rozhodnutie

nepreskúmateľné. Nie je ani vyriešená otázka, o čom sa bude konať v merite veci pôvodne vyriešenej
rozhodcovským rozsudkom. Pokiaľ sa súd odvoláva na princíp ochrany spotrebiteľa, tak tieto princípy
nie sú legálne definované. Naviac, aj Smernica 93/13/EHS predpokladá znalosť vnútroštátneho práva.
Ak súd aplikoval neexistujúce právne princípy a tieto uprednostnil pred zákonmi SR a Smernicou
EHS, potom napadnutý rozsudok je aplikáciou bezprávia a nepráva. Ak súčasťou práva na ochranu

súdnu a spravodlivý súdny proces je aj právo na rozhodnutie podľa platnej a účinnej právnej normy,
potom rozhodnutie okresného súdu takéto požiadavky nespĺňa a je dôvod ho zrušiť. Čo sa týka
individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, táto bola súčasťou osobitných zmluvných dojednaní
č. 01/2007 k poistnej zmluve. Navrhovateľ s osobitnými zmluvnými podmienkami súhlasil, pričom
žalovaný zabezpečil ochranu spotrebiteľovi aj v tejto časti, kde spotrebiteľ nemusel prijať zmluvnú

podmienku, ale zmluvný vzťah týkajúci sa poistenia by ostal platný. Nebolo vykonané dokazovanie,
aby navrhovateľka nechcela túto podmienku podpísať, resp. že táto podmienka jej bola nanútená a
musela ju uzavrieť. Sama žalobkyňa potvrdila, že k uzavretiu zmluvy ju nikto nenútil a nevyvíjal na ňu
nátlak. Poisťovací agent jej nebránil prečítať si osobitné zmluvné dojednanie. Naviac, boli podpísanézáznamy o požiadavkách a potrebách klienta a žalobkyňa bola informovaná o inštitúte rozhodcovského
konania. Osobitné zmluvné dojednania sú oddelené od obsahu VPP a až po uzavretí poistnej zmluvy
došlo ku fáze podpísania osobitných zmluvných dojednaní, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku.

Žalobkyňa mala dostatočný priestor a možnosti na výber, či osobitné zmluvné dojednania podpíše
alebo nie. Preto závery súdu prvej inštancie sú založené na nesprávnom zistení skutkového stavu
a nesprávnom právnom posúdení. Navrhovateľka mala možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky,
čo nevyužila. Rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby všetky spory riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, pričom svoje práva mohla uplatniť aj na všeobecnom súde. Žalovaný preto

žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť, prípadne vec zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovaného zo dňa 26.8.2015 uviedla, že Okresný súd K.
Ľ. dostatočne objasnil skutkový stav a v rámci vykonaného dokazovania vec správne právne posúdil.
Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

10. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok (ďalej
„CSP“) nadobudol účinnosť 1.7.2016, ale právne účinky úkonov vykonané do nadobudnutia účinnosti

zákona zostali zachované. Preto v ďalšom odvolací súd vychádzal z ustanovení CSP. Podľa § 387
ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V tomto
prípade aj odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu

prvej inštancie a k tomu ďalej dodáva:

11. Žalovaná poisťovacia spoločnosť v prvom rade namietala tú skutočnosť, že žaloba na zrušenie
rozhodcovských rozsudkov už stratila opodstatnenosť (podľa § 243d Exekučného poriadku č. 233/1995
Z.z.), pretože rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul žalovaný nepoužil, nezačal exekučné konanie.

Podľa žalovaného, rozhodcovský rozsudok stratil záväznosť a aj platnosť a žalobkyňa takisto stratila
aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. K uvedenej námietke žalovaného odvolací súd v prvom rade
poukazuje na to, že prechodné ustanovenia Exekučného poriadku v § 243d ods. 1 riešia otázku
exekučných konaní na podklade rozhodcovských rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,
a možnosť začať exekúciu len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona, ak sa týkajú sporu

spĺňajúceho podmienky podľa osobitného predpisu (v danom prípade sa to týka zákona č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Exekučné
konanie je vykonávacie konanie, ak povinný dlžník dobrovoľne neplní uloženú povinnosť. V danom
prípade, ak by mal žalovaný pohľadávku voči žalobkyni, prisúdenú rozhodcovským rozsudkom, mohol
túto pohľadávku len za podmienok podľa § 243d Exekučného poriadku vymáhať v exekučnom konaní.

Jedná sa o osobitný typ žaloby podľa § 40 a násl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
nie o vykonávacie konanie. Je na vôli účastníka, v danom prípade na žalobkyni, či podá takúto žalobu,
pričom v žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku poukazuje na neplatné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách, v danom prípade dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a

je neplatná. Zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, vytvára značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Naviac, právne vymedzenie nároku nemusí
byťnevyhnutnoupodstatnounáležitosťoužaloby.Právneposúdenieužbudezáležitosťousúdu.Okresný
súd vychádza z § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., že jeden z účastníkov rozhodcovského
konaniapopieraplatnosťrozhodcovskejzmluvyapodľapísm.j/došlokporušeniuvšeobecnezáväzných

právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

12. Odvolací súd poukazuje aj na iné rozhodnutia súdov, ktoré riešili otázku (ne)platného dojednania
osobitných zmluvných dojednaní vo VPP, ktoré v časti XV riešia rozhodcovské konania a v osobitných
zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve určujú, že namiesto súdneho konania z dôvodov

účelnosti,praktickostiarýchlosti,podrobiasarozhodcovskémukonaniuvzmyslečl.XV.častitýchtoVPP.
Podľa § 53 ods. 2, 3 Obč. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom aspotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V danom prípade VPP boli v predtlači a na
klientovi bolo len podpísať tieto zmluvné dojednania a potvrdiť to podpisom osobitných zmluvných
dojednaní č. 01/2007, ktoré rozhodcovské konanie z hľadiska účelnosti, praktickosti a rýchlosti je

výhodnejšie ako konanie pred všeobecným súdom. Ak žalovaný trvá na tom, že individuálne dojednanie
je podporené aj podpisom záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, tak práve záznam o
požiadavkách a potrebách klienta rieši skôr otázku výberu poistného programu, nie to, či spor bude
riešený v rozhodcovskom konaní alebo nie. Individuálne dojednanie je záznamom o požiadavkách
a potrebách klienta pri výbere rizika, ktoré si poisťuje, čo má následne dopad na výšku poistného

plnenia a čo je aj predmetom poistného záväzku medzi poisťovňou a klientom. VPP a osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 sú na predtlači a klient poisťovne nemá možnosť ovplyvniť ich obsah.
Aj keď nedôjde k podpisu osobitných zmluvných dojednaní, mali by aj tak platiť dojednania v časti
XV. VPP o dohode o riešení sporov v rozhodcovskom konaní. V žiadnom prípade klientom nebola
daná alternatíva a možnosť výberu, či sa podrobia alebo nepodrobia rozhodcovskému konaniu. Možno
vychádzať z toho, že praktiky poisťovacej spoločnosti smerovali vždy k tomu, aby klienti podpísali

zmluvné podmienky predkladané poisťovňou, kde klient nemal dostatočný čas ani možnosť oboznámiť
sa so všetkými podmienkami VPP, a naviac, dohoda o rozhodcovskom konaní mala byť osobitne
uzavretá nielen odkazom na osobitné zmluvné dojednania a „vôli“ predísť súdnemu konaniu a z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV týchto VPP.
Takýto postup má charakter nekalého konania poisťovacej spoločnosti vo vzťahu ku klientom, ak mu

vopred nanucujú podmienku, ktorú klient nemal možnosť osobitne vyjednať a musel sa jej podrobiť.
Individuálne dojednanie zmluvných podmienok nebolo zo strany žalovanej poisťovacej spoločnosti
preukázané. Klient sa musel podrobiť formulárovému obsahu VPP bez možnosti ovplyvniť ich obsah.
Rozhodcovská doložka v tomto prípade znevýhodňuje spotrebiteľa, ak sa vzdá práva na súdne konanie
pred všeobecným súdom a podrobuje sa výlučne rozhodcovskému konaniu podľa časti XV VPP. O tom

je aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ rieši otázku porušenia práv spotrebiteľa pri
dojednávaní poistnej zmluvy a VPP.

13. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ sa odvoláva na § 40 ods. 1 písm. c/
a j/ zákona č. 244/2002 Z.z., a to porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu

práv spotrebiteľa s odkazom na Občiansky zákonník, resp. popiera sa platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Občiansky zákonník v § 52 a násl. rieši otázku spotrebiteľských zmlúv, neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré sú neplatné.

14. Odvolací súd sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje a preto jeho

rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdzuje.

15. Rovnako je správny a v súlade s vyhlášku č. 655/2004 Z.z. aj výpočet náhrady trov konania u
žalobkyne. Preto krajský súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 CSP potvrdzuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne aj v tejto časti.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté už podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Úspešná žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto jej odvolací súd priznal nárok
na ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).