Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 13, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116206089
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116206089.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobkyne E. T., nar. X.X.XXXX, občianke
SR, bytom N. XXX/XX, M., právne zastúpená JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, Štefánikovo nám.č. 13 proti žalovaným 1/ H. L., nar. X.X.XXXX, občianke SR, bytom M. L.
č. XXX, 2/ Y. Y., nar. XX.X.XXXX, občianke SR, bytom H. Q. č. XXXX/XX, M., 3/ L. T., nar. XX.X.XXXX,
občanovi SR, bytom L. č. XXX a 4/ E. U., nar. XX.X.XXXX, občianke SR, bytom R.. Q. XXX/X, M., S.

C., všetci právne zastúpení JUDr. Marekom Doktorom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Piaristická č.
273/21 o určenie dedičského práva takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaní 1/ až 4/ majú voči žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100 %,
s tým, že o výške tejto náhrade bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.4.2016 domáhala, aby súd určil, že je oprávnenou dediť v tretej
dedičskej skupine po poručiteľovi T. T., nar. X.X.XXXX, zomrelom dňa X.XX.XXXX. Uviedla, že s

nebohým poručiteľom boli manželmi od júna 2000 do mája 2011, kedy ich manželstvo bolo rozsudkom
Okresného súdu Trenčín rozvedené. Aj po rozvode manželstva bývali žalobkyňa s poručiteľom v
spoločnej domácnosti a do dedičského konania po poručiteľovi vedeného pod sp.zn. 12D/6/2016, Dnot
10/2016 boli ako dedičia po ňom prizvaní výlučne žalovaní 1/ až 4/. Žalobkyňa sa domáhala určenia,
že je tiež zákonnou dedičkou po poručiteľovi v III. dedičskej skupine s poukazom na ust. § 475 ods.1
Občianskeho zákonníka, pretože žila s nebohým v spoločnej domácnosti a starala sa o spoločnú

domácnosť aj po rozvode až do smrti poručiteľa, teda viac ako 4 roky. V žiadnom prípade nešlo o nútené
spolužitie, medzi nimi boli stále citové väzby a obaja si mohli zariadiť bývanie, napr. poručiteľ mohol
ísť bývať k rodičom a mohli odísť do podnájmu. Majetok si nevysporiadali, lebo poručiteľ to odmietal.
V prípade preukázania dedičského práva by bola žalobkyňa oprávnená dediť ako zákonný dedič, čím
je daný jej naliehavý právny záujem na takomto určení. Poukázala na to, že žalované 1/ a 2/, hoci
predtým nemali dobré vzťahy sa spojili, aby získali majetok poručiteľa. Poukázala na to, že v dedičskom
konaní sa spomínajú iba aktíva ale nespomínajú sa pasíva to neuhradený úver na nehnuteľnosť, ktorá

je predmetom dedičstva vo výške 8.111€ s príslušenstvom. Svoj nárok preukazovala úmrtným listom
poručiteľa, sobášnym listom, dokladmi o úveroch, zmluvou o stavebnom úvere, výpismi z účtu, dokladmi
o platení úveru a dokladmi o zakúpení cestovných lístkov a čestnými prehláseniami svedkov a domáhala
sa výsluchu svedkov Q. A. a T. T..
2. Žalovaní 1/ až 4/ žiadali žalobu zamietnuť. Nepopierali, že žalobkyňa s poručiteľom T. T., nar.
X.X.XXXX a zomrelým dňa X.XX.XXXX naposledy bytom N. XXX/XX, M. po rozvode ich manželstva

žili v spoločnej domácnosti avšak toto bolo núteným spolužitím, pretože ani jeden z nich nemal dostatok
finančných prostriedkov na majetkové vyporiadanie. Samotné spolužitie v jednom byte ešte nezakladá
samo osebe dedičský nárok žalobkyne podľa ust. § 475 ods.1 Obč. zákonníka, nakoľko sa predpokladáskutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny. Okrem presne
zákonom určenej doby trvania vzťahu ( najmenej rok pred smrťou poručiteľa) je potrebné, aby bola
splnená aspoň jedna z ďalších dvoch podmienok a to starostlivosť o spoločnú domácnosť z tohto

dôvodu alebo odkázanosť na výživu poručiteľa. Starostlivosť o spoločnú domácnosť predpokladá,
že spolužijúca osoba svojou osobnou starostlivosťou, finančne či akýmkoľvek iným spôsobom bude
prispievať na udržiavanie tejto domácnosti, teda že jej udržiavanie je motívom tejto činnosti. Ak
sa táto osoba o spoločnú domácnosť nestarala, nemôže dediť zo zákona podľa druhej, príp. tretej
dedičskej skupiny, iba ak by bola odkázaná výživou na poručiteľa, čo podoprel poukazom na ustálenú

judikatúru( rozsudok NS ČR sp.zn. 21Cdo 1203/2013 a R 42/1972). Bývanie v spoločnom byte
ešte takýto nárok nezakladá a žalovaní popierali, že by sa žalobkyňa a poručiteľ spoločne starali a
budovali spoločnú domácnosť. Žalobkyňa a poručiteľ sa spoločne nepodieľali na úhrade nákladov na
domácnosť ani sa nepodieľali na starostlivosti o domácnosť, akú je možné predpokladať v bežnom
rodinnom spotrebnom spoločenstve. Povaha spoločnej domácnosti ako skutočného ( faktického) a
trvalého spotrebného spoločenstva dvoch alebo viacerých fyzických osôb vylučuje aby spoločnú

domácnosť tvorili fyzické osoby , ktoré spolu nechcú byť členmi tohto istého spotrebného spoločenstva.
Aj keď bola domácnosť žalobkyne a poručiteľa založená na faktickom spolužití, na jej vznik a trvanie sa
nevyhnutnepredpokladávôľabyťčlenomtakéhotospotrebnéhospoločenstvaavtaktomspoločenstveaj
naďalej zotrvávať, čo sa v danom prípade absentovalo. V tomto prípade nemožno hovoriť o spotrebnom
spoločenstve, pretože žalobkyňa a poručiteľ spolu nežili na základe vlastnej vôle ale len z dôvodu,

že po rozvode nevedeli z finančných dôvodov žiť samostatne. Žalobkyňa už v samotnom návrhu
na rozvod uviedla, že spolu finančne nehospodárili a neviedli spoločnú domácnosť , čo napokon aj
Okresný súd Trenčín potvrdil rozsudkom zo dňa 11.5.2011, ktorým ich manželstvo rozviedol, a ktorý
konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo rozvrátené a nie je možné očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Nezáujem o vedenie spoločnej domácnosti tak zo strany žalobkyne ako

u poručiteľa potvrdzuje i skutočnosť, že poručiteľ sa v byte vyskytoval iba sporadicky , nakoľko
pracoval na týždňovkách a starostlivosť o poručiteľa spočívajúcu v praní bielizne, údržby šiat, nákup
potravín a varenie zabezpečovali žalované 1/ a 2/. Títo majú za to, že žalobkyňa a poručiteľ netvorili
spotrebné spoločenstvo, nakoľko obaja viedli oddelený život, netrávili spolu žiaden voľný čas a žiadnym
spôsobom neprejavovali záujem jeden o druhého ani o vedenie spoločnej domácnosti a preto nie je

možné považovať žalobkyňu za dediča v tretej dedičskej skupine. Ako dôkazy navrhli vykonať výsluch
žalovaných 1/ až 4/ a svedka T. Y. a predložili vyjadrenie K.. H. T. a K.. T. T. .
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a navrhovaných svedkov a oboznámil predložené
listinné dôkazy, vrátane spisu 14C/81/2011 o rozvode manželstva účastníkov.
4. Podľa § 137 písm.c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
5. Podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej
skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť

alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
6.Podľa§115Občianskehozákonníkadomácnosťtvoriafyzickéosoby,ktoréspolutrvaležijúaspoločne
uhradzujú náklady na svoje potreby.
7. Z obsahu žaloby vyplýva, že predmetom sporu je určenie, či žalobkyňa je dedičom po nebohom T.
T., nar. X.X.XXXX, bytom M., N. č. XXX/XX, ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX v tretej dedičskej skupine,

nakoľko po ňom prebieha dedičské konanie sp.zn.12D/6/2016, do ktorého nebola ako dedička zahrnutá
napriek skutočnosti, že s poručiteľom žila viac ako 4,5 roka po rozvode až do jeho smrti v spoločnej
domácnosti. Súd dospel z k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na takomto
určení, pretože bez takéhoto určenia bude jej právo dediť neisté.
8. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa a poručiteľ žili v jednom byte na ulici N. č. XXX/XX v M. aj

po rozvode ich manželstva, právoplatne rozvedeného dňa 3.6.2011 rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
14C/81/2011-10 zo dňa 11.5.2011. Žalobkyňa nebola výživou odkázaná na poručiteľa.
9. Sporným bola len tá skutočnosť, či sú naplnené zákonom stanovené predpoklady v ust. § 475 ods.1
Obč. zákonníka a to spôsobilosť žalobkyne ako rozvedenej manželky dediť zo zákona v III. dedičskej
skupine z dôvodu, že žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej

domácnosti a ktorá sa z toho dôvodu starala o spoločnú domácnosť. Zákonom stanovený predpoklad
a to doba spolužitia s poručiteľom v spoločnej domácnosti „najmenej po dobu jedného roka pred jeho
smrťou“ bola preukázaná, sporným bolo iba to, či sa žalobkyňa s poručiteľom z dôvodu spolužitia v
spoločnej domácnosti starali o spoločnú domácnosť.10. Podľa judikátu R 42/1972 spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť
skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu
spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci

tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej
domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či ide o spoločné bývanie, stravovanie ,
ošatenie, zábavy, výlety a pod. Bývanie niekoľkých osôb v spoločnom byte ešte nie je spoločnou
domácnosťou, aj keď všetci spolubývajúci znášajú rovnakým dielom náklady na nájomné, plyn, elektrinu
a iné poplatky spojené s užívaním bytu, ak inak každý z nich žije na svoj účet a k ostatným nemá bližší

vzťah vyplývajúci z uvedenej spotrebnej spolupatričnosti. Spoločnou domácnosťou je teda spotrebné
spoločenstvo trvalého charakteru, ktoré vedú tí, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady
na svoje potreby. Spoločné uhrádzanie nákladov na životné potreby možno charakterizovať ako
hospodárske spolužitie, pri ktorom takéto osoby spoločne hospodária so svojimi príjmami, nie sú presne
oddelené finančné prostriedky a nerozlišuje, sa ktoré veci v domácnosti môže tieto osoby užívať ( Cpj
163/1982, R 34/1981).

11. Dôkazné bremeno preukázania spotrebného spoločenstva zaťažuje podľa článku 8 CSP
žalobkyňu. Táto ako dôkazy predložila čestné prehlásenia piatich osôb, ktoré potvrdzovali iba to, že s T.
T. žila viac ako rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, čo však preukazuje len spoločné bývanie
alenievedeniespoločnejdomácnosti.ZvýsluchusvedkovQ.A.aT.T. navrhnutýchžalobkyňouvyplýva,
že títo k nim chodili iba sporadicky, na krátke návštevy a tom ako finančne hospodária nemohli mať

vedomosť. Z dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že táto platila 35€ dňa 27.9.2015 za cestovný
lístok na vlak a dokladovala, že boli spoločne s poručiteľom ubytovaní v hoteli v Maďarsku a zaplatila
za P. T. cestovné poistenie, či sa však T. T. finančne podieľal na uvedených nákladoch, sa nepreukázalo.
Preukázalo sa, že poručiteľ a žalobkyňa oddelene platili účty a za TV Magio platila žalobkyňa. Súd za
vierohodnejšie výpovede považoval výpovede žalovaných 1/ až 4/ ( rodinných príslušníkov poručiteľa)

ako aj svedka T. Y. ( kamaráta poručiteľa) , ktorí boli s poručiteľom v pravidelnom kontakte a mali
vedomosť o tom, ako vyzeralo spolužitie poručiteľa a žalobkyne po rozvode ich manželstva. Žalovaní
1/ až 4/ vrátane svedka T. Y. sa zhodli na tom, že poručiteľ a žalobkyňa spolu ako manželia po rozvode
nežili a každý sa staral sám o seba. Poručiteľ hradil poplatky za byt a hypotéku a hospodáril samostatne.
Varil si sám, oblečenie mu prali a opravovali jeho rodinní príslušníci. Z bytu sa odmietal odsťahovať

dovtedy, kým sa nesplatí hypotéka. Poručiteľ chodil do práce na týždňovky, väčšinu voľného času trávil
s rodinnými príslušníkmi v Selci a cez víkendy chodil s kamarátmi na túry na Inovec. Svedok T. Y.
potvrdil, že poručiteľ skutočne bol so žalobkyňou na dovolenke v Budapešti, avšak dovolenku financoval
poručiteľ a tento svedok vyjadril pochybnosti, že sa vzťahy medzi poručiteľom a žalobkyňou mohli po
rozvode zlepšiť, nakoľko on sám je rozvedený a poručiteľ sa mu viackrát ( aj pred smrťou ) zdôveril, že

všetko platí sám, žije od výplaty do výplaty; žalobkyňa finančne neprispieva a ešte si odkladala peniaze
na vlastný účet, na čo poručiteľ prišiel, keď našiel výpis z účtu. Túto skutočnosť, že žalobkyňa vyberala
peniaze z účtu poručiteľa potvrdila aj žalovaná 2/, ktorá mala vedomosť o tom, že žalobkyňa poručiteľovi
účet párkrát „vybielila“, čo poručiteľa viedlo k tomu, že jej odňal prístup na vlastný účet. Za závažnú
skutočnosť, ktorá viedla súd k tomu, že uveril žalovaným 1/ až 4/ a svedkovi Y. súd považoval písomné

vyjadrenie sestry žalobkyne K.. H. T. a jej manžela K.. T. T., z ktorého vyplýva, že po rozvode žalobkyňa
a T. T. sa každý staral sám o seba, nemali žiadne spoločné hospodárenie ( každý mal svoje zásoby
potravínnasvojommiesteoddelenéajvchladničke)ažilivjednombyteakodvesamostatnéanezávislé
osoby, pričom T. T. všetky účty platil sám a žalobkyňa mu neprispievala na náklady. Tieto závery o
problémovom hospodárení v manželstve vyplývajú aj z odôvodnenia rozsudku o rozvode účastníkov

v spise tunajšieho súdu 14C/81/2011, kde bolo konštatované, že účastníci spoločne nehospodária od
začiatku manželstva, mali nezhody vo finančnej oblasti, mali celkom rozdielne životné priority, pričom to
bola samotná žalobkyňa, ktorá podala návrh na rozvod manželstva, v ktorom deklarovala nezáujem o
obnovenie spolužitia, pretože zo vzťahu sa vytratila intimita a bola tiež preukázaná aj nevera žalobkyne.
Súd mal preto tvrdenia žalobkyne, že po rozvode manželstva sa ich vzájomné vzťahy s poručiteľom

upravili do takej miery, že začali spoločne hospodáriť, viesť spoločnú domácnosť a žiť ako rodina za
účelové. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o existencii spotrebného
spoločenstva a starostlivosť o spoločnú domácnosť medzi ňou a poručiteľom, na základe ktorej by sa
mala stať dedičkou po ňom v III. dedičskej skupine a preto súd žalobu zamietol.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový

poriadok ) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaní 1/ a 4/ mali v konaní úspech, preto im súd priznal
ich náhradu v plnej výške.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.