Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/132/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716209321
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716209321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

KmeťovejazčlenieksenátuJUDr.DrahomíryDibdiakovejaJUDr.MárieJamriškovejPhD.vprávnejveci
žalobcu Pôžičky a exekúcie s. r. o, so sídlom Grösslingova 4, 811 04 Bratislava, IČO: 46 928 979, zast.
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s. r. o. so sídlom Turčianska 16, 821 09 Bratislava,
IČO:35913754,protižalovanémuOSIVOa.s.sosídlomKalinčiakova2391,96003Zvolen,IČO:31562
965, zast. JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Nám. SNP 80/22, 960 01 Zvolen,
o určenie povinnosti poskytnúť informáciu podľa § 180 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/24/2016-69 zo dňa 09. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6Cb/24/2016-69 zo dňa 09. marca 2017 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.

2. Podanou žalobou sa žalobca ako akcionár žalovaného s poukazom na § 180 ods. 4 Obchodného
zákonníka domáhal, aby súd uložil žalovanému poskytnúť žalobcovi informácie v zmysle § 180 ods. 3 a 4

Obchodného zákonníka, o poskytnutie ktorých žiadal na riadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa
30.06.2016, predmetom ktorého bolo okrem iného aj v bode 3 Prerokovanie Výročnej správy akciovej
spoločnosti za rok 2015, riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2015 a návrhu rozhodnutia o
úhradestrátzarok2015.Žalobcauviedol,ževrámciprerokovaniauvedenéhobodu3.programuvalného
zhromaždeniapožiadalpredstavenstvo,abymuposkytloúplnéapravdivéinformácieavysvetlenia,ktoré
podľa žalobcu s bodom programu súvisia. Žalobca predložil svoje otázky v písomnej forme priamo na
valnom zhromaždení. Išlo o viacero otázok, ktoré žalobca zhrnul do šiestich bodov, pričom otázky v bode

1. sa týkali toho, že spoločnosť realizuje veľkú časť transakcií so spriaznenou osobou OSIVO ZV, otázky
v bode 2. sa týkali zodpovedania toho, či je súčasťou holdingovej štruktúry spoločnosti žalovaného
aj OSIVO ZV, otázky zhrnuté v bode 3. sa týkali toho, že spoločnosť žalovaného predala prevádzku
ČSO Krupina, otázka v bode 4. sa týkala okolností predaja sladu vo výške 105.510,- Eur v súvislosti
so zložkou nákladov, ktoré sú vo výročnej správe k položke sladu uvedené vo výške 3.629.199,- Eur,
otázky v bode 5. sa týkali bankových úverov spoločnosti, ktoré podľa žalobcu v roku 2016 expirovali v
celkovej výške 5.496.337,- Eur, otázky v bode 6. sa týkali okolností predaja vlastných akcií zo strany

spoločnosti žalovaného v počte 4402 ks za cenu 56.082,- Eur a napokon v bode 7. sa žalobca pýtal,
aké zabezpečenie záväzkov spoločnosť žalovaného poskytla iným subjektom, osobitne spriazneným
osobám, akou formou a aké protiplnenie za to obdržala.3. Žalobca tvrdil, v rokovaní riadneho valného zhromaždenia mu neboli poskytnuté informácie a
vysvetlenia, ktoré požadoval, a napriek tomu, že žalobca požadoval písomné poskytnutie informácií,
predstavenstvo až do dňa podania žaloby žalovanému informácie neposkytlo, pričom žalobca tvrdil, že

nedisponuje ani kópiou zápisnice z valného zhromaždenia, pretože predstavenstvo mu túto zápisnicu
v rovnopise napriek jeho výslovnej žiadosti nevydalo. Žalobca tvrdil, že zo strany žalovaného došlo
týmto spôsobom k hrubému porušeniu práv akcionára na informácie, ktoré je zakotvené v § 180 ods. 3
Obchodného zákonníka, a žalobcom položené otázky na žalovaného sledovali legitímny cieľ spočívajúci
v presvedčení sa o tom, či skutočne vzájomné vzťahy medzi žalovaným a spoločnosťou OSIVO Zvolen

a. s., ktorá bola majoritným akcionárom žalovaného a je aj personálne prepojená s členmi štatutárneho
orgánu žalovaného, sú postavené na vzájomnej výhodnosti a či zodpovedajú bežným vzťahom v rámci
obvyklého obchodovania.

4.Žalovanýžiadalžalobuzamietnuť.Ttvrdil,žezostranyžalobcuideošikanóznužalobu,podanímktorej
dochádza k zneužívaniu práva, čo je na ujmu práva oprávnených záujmov ostatných akcionárov, ako aj

na ujmu samotného žalovaného, a výkon práva, ktorého sa žalobca domáha je aj v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, pretože jeho podanie a výsledok súdneho sporu sleduje úplne iné ciele.
Žalovaný tiež uviedol, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného chcelo žalobcovi na riadnom valnom
zhromaždení dňa 30.06.2016 na písomné otázky čiastočne odpovedať, a to napriek tomu, že žalobca
adresoval svoje otázky predsedovi valného zhromaždenia a nie predstavenstvu žalovaného, konateľ

žalobcu prítomný na valnom zhromaždení však kategoricky trval len na písomných odpovediach. Tento
postup žalobca považoval za šikanózny výkon práva vzhľadom aj k tomu, že na otázky uvedené v bode
3. týkajúce sa predaja prevádzy ČSO Krupina už na tomto valnom zhromaždení odpovedalo na základe
otázok položených iným akcionárom, na značnú časť otázok v bode 1., v bode 2. a aj otázku v bode 5.
bolo odpovedané jedinou vetou a to tak, že žalovaný nie je a nikdy nebol členom žiadnej holdingovej

spoločnosti. Žalovaný tiež namietal, že dôvodom neposkytnutia žalobcom požadovaných informácií bolo
to, že informácie poskytnutia ktorých sa žalobca domáhal nesúviseli s predmetom rokovania riadneho
valného zhromaždenia v bode 3. Napokon žalovaný namietal, že žalobca nepožiadal dozornú radu
žalovaného o uloženie povinnosti predstavenstvu poskytnúť požadované informácie v zmysle § 180 ods.
4 Obchodného zákonníka.

5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 180 ods. 1, 3 a 4 Obchodného zákonníka.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa

30.06.2016 nepostupoval v súlade s úpravou § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, kde zákonodarca
kogentne upravil postup akcionára v prípade, ak mu predstavenstvo odmietne poskytnúť úplné
a pravdivé informácie a vysvetlenia na valnom zhromaždení. Žalobca predovšetkým na valnom
zhromaždení žalovaného konanom dňa 30.06.2016 nepožiadal predstavenstvo spoločnosti o písomné
poskytnutie informácií a vysvetlení, keď svoju písomnú žiadosť adresoval do rúk predsedu valného

zhromaždenia, čo nie je v súlade s platnou právnou úpravou. Predstavenstvo žalovaného na dotknutom
valnom zhromaždení prijalo počas rokovania rozhodnutie, ktorým odmietlo poskytnúť žalobcovi
informácie na otázky, ktoré písomne doručil predsedovi valného zhromaždenia počas rokovania
valného zhromaždenia a to z dôvodov, že položené otázky nesúvisia s predmetom rokovania valného
zhromaždenia, ich poskytnutie by bolo na ujmu spoločnosti a došlo by k porušeniu zákona. Zápisnicu

z uvedeného valného zhromaždenia vo fotokópii ako listinný dôkaz predložil súdu právny zástupca
žalovaného. Za situácie, že predstavenstvo odmietlo žalobcovi poskytnúť požadovanú informáciu,
mal žalobca požiadať dozornú radu o uloženie povinnosti predstavenstvu žalovaného poskytnúť mu
požadované informácie, mal tak dokonca urobiť na rokovaní valného zhromaždenia tak, ako to vyplýva
z § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka. Až za situácie, ak by dozorná rada rozhodla, že nesúhlasí s

poskytnutím informácie, môže na základe návrhu akcionára o takejto povinnosti konať a rozhodnúť súd.
Nakoľko žalobca nepostupoval podľa platnej právnej úpravy, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Na záver odôvodnenia svojho rozsudku sa súd vyjadril k tomu, že právny zástupca žalobcu po
vyhlásení rozsudku podal sťažnosť adresovanú predsedovi okresného súdu na postup v podateľni

pri spracovaní podaní, a to z toho dôvodu, že dňa 08.02.2017 o 14:32 hod. doručil žalobca súdu
elektronickou cestou so ZEP podanie v danej veci, súčasťou ktorého boli aj písomné dôkazy, súd
však vo veci vyniesol rozsudok aj napriek tomu, že v rámci konania neboli tieto listinné dôkazy
súdom vyhodnocované a nebolo na ne prihliadnuté. O tom, že nejaké listinné dôkazy právny zástupcažalobcu súdu doručoval, sa súd dozvedel až po meritórnom rozhodnutí vo veci samej. Jednalo sa o
vyjadrenie žalobcu ku skutkovým tvrdeniam žalovaného, pričom ako listinný dôkaz bol súdu predložený
výpis z obchodného registra spoločnosti OSIVO Zvolen a. s., zápisnica zo dňa 29.06.2012 z Valného

zhromaždenia akcionárov OSIVO Zvolen a. s. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ by aj disponoval
listinami, ktoré technickým nedopatrením neboli súdu k dispozícii na poslednom pojednávaní, nemali
by žiadny vplyv na rozhodnutie súdu, súd by žalobu bol zamietol aj po oboznámení sa s týmito
dôkazmi. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uvádza, že zo zápisnice z valného zhromaždenia nevyplýva, že
predstavenstvo odmietlo poskytnúť žalobcovi požadované informácie z relevantného dôvodu, nakoľko

zo zápisnice vyplýva len to, že predstavenstvo malo výhrady k poskytnutiu vyjadrenia písomnou formou,
tototvrdeniebolonaposlednompojednávanípopretévyjadrenímpredstavenstvaazároveňštatutárneho
zástupcu T.. J., ktorý uviedol, že Zápisnicu o rozhodnutí predstavenstva a. s. Osivo zo dňa 30.06.2016,
ktorú podpísal ako predseda predstavenstva súčasne s členom predstavenstva T.. A. vyhotovil možno
do 2 - 3 dní odo dňa konania valného zhromaždenia, maximálne do týždňa po jeho konaní, t. j. do 07.
07. 2016. Výslovne však uviedol, že priamo na zasadnutí valného zhromaždenia dňa 30.06.2016 bolo

oznámené žalobcovi, že mu nebudú poskytnuté poždované informácie, a toto mu nahlas oznámil B.. C.,
ktorý bol súčasne členom predstavenstva.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške

100%.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu.

10. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom pri prijímaní a spracovaní

elektronických podaní nepredložil konajúcemu sudcovi podanie žalobcu vo veci samej zo dňa
08.02.2017, ktorým žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaného a predložil aj písomné dôkazy v
konaní. Tento nesprávny procesný postup sa súd pokúsil „konvalidovať“ v odôvodnení svojho rozsudku,
keď po vynesení rozsudku dodatočne „vykonal“ dokazovanie a dospel k záveru, že by aj tak rozhodol
tak, ako rozhodol. Takýto postup súdu prvej inštancie nemá žiadnu oporu v zákone a je v rozpore so

základnými princípmi procesného práva.

11. Žalobca ďalej namietal, že súd ignoroval obsah zápisnice z riadneho valného zhromaždenia zo
dňa 30.06.2016, podľa ktorej žalovaný poskytol časť informácií požadovaných aj žalobcom na valnom
zhromaždení inému akcionárovi - M. V., pričom z obsahu zápisnice nebolo možné vyvodiť, že by zo

strany žalovaného došlo k odmietnutiu poskytnutia iných žalobcom požadovaných informácií (teda
tých, ktoré žalovaný neposkytol akcionárovi V.). Žalovaný aj vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že
predstavenstvo neodmietlo poskytnúť informácie, dokonca že mu chcelo na valnom zhromaždení (ďalej
len VZ) čiastočne odpovedať na otázky, iba požiadavku na písomné poskytnutie informácií považovalo
VZ za šikanóznu. Až následne, v priebehu súdneho konania sa argumentácia žalovaného zmenila a

na pojednávaní dňa 09.03.2017 predložil písomný dôkaz - zápisnicu z predstavenstva, podľa ktorej
predstavenstvo na VZ prijalo rozhodnutie odmietnutí poskytnutia informácií. Táto zápisnica bola podľa
žalobcu vyhotovená žalovaným až potom, ako v konaní žalobca namietal, že predstavenstvo o jeho
žiadosti vôbec nerozhodlo. Súd tiež podľa Žiadosti o písomné poskytnutie pravdivých informácií a
vysvetlení, ktoré žalobca predložil na VZ žalovanému dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že

žalobca údajne nedoručil žiadosť predstavenstvu žalovaného. Žalobca namietal, že z jeho písomnej
žiadosti je úplne jasné, že žalobca žiada, aby mu predstavenstvo spoločnosti žalovaného v písomnej
forme poskytlo pravdivé a úplné informácie a vysvetlenia. Pokiaľ aj bola žiadosť označená „do rúk
predsedu valného zhromaždenia“, je to podľa žalobcu logické, nakoľko predseda valného zhromaždenia
vedie VZ a je teda jediný oprávnený na prijímanie akýchkoľvek podaní počas konania VZ. Podľa

žalobcu aj ďalšie dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, a to tak výpoveďami, ako aj samotnou
zápisnicou z rokovania predstavenstva preukazuje, že žiadosť bola doručená predstavenstvu, napokon
samotný predseda VZ bol B.. C., ktorý je aj členom predstavenstva žalovaného. Skutkové zistenie súdu vodôvodnení rozsudku o tom, že žalobca vlastne ani nepožiadal o poskytnutie informácií príslušný orgán,
je podľa žalobcu zjavne v rozpore s vykonanými dôkazmi.

12. Žalobca napokon namietal, že nakoľko mu nebolo zo strany žalovaného relevantným spôsobom
vôbec oznámené, že predstavenstvo údajne odmieta poskytnúť požadované informácie ako také (bolo
mu oznámené len to, že mu ich neposkytne v písomnej forme, čo však predstavenstvo nebolo podľa
zákona povinné urobiť na VZ, ale až v lehote 15 dní), nemal žalobca na VZ ani povinnosť žiadať
dozornú radu, aby rozhodla, že s poskytnutím informácie nesúhlasí. Namietal, že súd nesprávne a

nedôvodne poskytol právnu ochranu žalovanému, pričom práve žalovaný konal v rozpore s kogentnou
právnou úpravou, keď neposkytol žalobcovi informácie, nepreukázal, že by relevantným spôsobom na
VZ oznámil žalobcovi odmietnutie poskytnutia informácií a zákonom upravené dôvody tohto odmietnutia,
navyše žalovaný podľa žalobcu porušuje zákaz diskriminácie akcionárov, keďže určitej časti akcionárov
informácie poskytuje (napr. akcionárovi V. v ústnej forme na VZ) a tie isté informácie neposkytne
žalobcovi, pričom určitá časť akcionárov má k všetkým informáciám evidentne neobmedzený prístup

(akcionári, ktorí sú členovia orgánov žalovaného), hoci preukázateľne tieto osoby porušujú zákaz
konkurencie aj úpravu § 194 a §196a Obchodného zákonníka tým, že sú majetkovo alebo personálne
prepojení so spoločnosťou OSIVO Zvolen a. s. parazitujúcou na žalovanom.

13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 10.07.2017 a navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

14. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že predstavenstvo žalovaného na VZ žalobcovi odmietlo
poskytnúť informácie len v písomnej forme, resp. dokonca že mu vôbec neodmietlo poskytnúť
informácie, pričom sa odvoláva aj na zápisnicu z VZ žalovaného zo dňa 30.06.2016, v ktorej je

však jasne uvedené, že B.. C. oznámil, že žalobcovi nebudú predstavenstvom poskytnuté vyžiadané
informácie a vysvetlenia z dôvodov, ktoré uviedol, pričom jedným z viacerých dôvodov neposkytnutia
informácií okrem iného bolo aj to, že otázky žalobcu nesúviseli s predmetom rokovania VZ žalovaného,
pretože sa týkali najmä činnosti tretej osoby, OSIVO Zvolen a. s. Žalovaný poukazoval na to, že
žalobca nepožiadal dozornú radu žalovaného, aby rozhodla o povinnosti predstavenstva poskytnúť mu

požadované informácie, nedodržal teda zákonom stanovený postup, súd preto nemôže o povinnosti
poskytnutia informácií žalobcovi rozhodnúť. Pokiaľ chcel žalobca podať žalobu o poskytnutie informácií
na súde, mal požiadať dozornú radu žalovaného, aby rozhodla o povinnosti predstavenstva požadovanú
informáciu poskytnúť. Žalovaný považuje za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že predstavenstvo odmietlo
poskytnutie informácií len písomne, naopak, v konaní bolo preukázané, že predstavenstvo odmietlo

žalobcovi poskytnúť informácie ako také.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods.
1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu bolo podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského

súdu.

16. Predmetom sporu bola žaloba žalobcu na určenie povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi ako
akcionárovi žalovaného informácie, o ktoré žalobca žiadal na riadnom valnom zhromaždení žalovaného
dňa 30.06.2016, žalovaný mu však tieto informácie neposkytol.

17. Podľa § 180 ods. 1 veta prvá Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, akcionár je oprávnený
zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia
týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s
predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy.

18. Podľa § 180 ods. 3 Obchodného zákonníka, predstavenstvo je povinné každému akcionárovi
poskytnúťnapožiadanienavalnomzhromaždeníúplnéapravdivéinformácieavysvetlenia,ktorésúvisia
spredmetomrokovaniavalnéhozhromaždenia.Akpredstavenstvoniejeschopnéposkytnúťakcionárovi
na valnom zhromaždení úplnú informáciu alebo ak o to akcionár na valnom zhromaždení požiada, je

predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 15 dní od konania valného
zhromaždenia. Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak ju
poskytne v mieste sídla spoločnosti. Predstavenstvo môže akcionára vo svojej písomnej informácii alebo
v odpovedi priamo na rokovaní valného zhromaždenia odkázať na webové sídlo spoločnosti, ak ho mázriadené, a to za podmienky, že toto obsahuje odpoveď na jeho žiadosť vo formáte otázka - odpoveď.
Ak webové sídlo spoločnosti neobsahuje požadovanú informáciu alebo obsahuje neúplnú informáciu,
rozhodne súd na základe návrhu akcionára o povinnosti spoločnosti požadovanú informáciu poskytnúť.

19. Podľa § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, poskytnutie informácie sa môže odmietnuť, iba ak
by sa jej poskytnutím porušil zákon alebo ak zo starostlivého posúdenia obsahu informácie vyplýva,
že jej poskytnutie by mohlo spôsobiť spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti ujmu; nemožno
odmietnuť poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. O

odmietnutí poskytnutia informácie rozhoduje predstavenstvo počas rokovania valného zhromaždenia.
Ak predstavenstvo odmietne poskytnúť informáciu, rozhodne na žiadosť akcionára o povinnosti
predstavenstva poskytnúť požadovanú informáciu počas rokovania valného zhromaždenia dozorná
rada; na čas nevyhnutný na prijatie rozhodnutia dozornej rady môže predseda valného zhromaždenia
na žiadosť dozornej rady prerušiť rokovanie valného zhromaždenia. Ak dozorná rada rozhodne, že
nesúhlasí s poskytnutím informácie, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o tom, či je spoločnosť

povinná požadovanú informáciu poskytnúť.

20. Podľa § 197 ods. 1 Obchodného zákonníka, dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti
predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti.

21. Dozorná rada je jedným z obligatórnych orgánov akciovej spoločnsti a má zákonom vymedzenú
kontrolnú právomoc, ktorá sa vzťahuje k výkonu funkcie členov predstavenstva a k uskutočňovaniu
podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti. Okrem všeobecnej kontrolnej pôsobnosti dozorná rada
preskúmava činnosti predstavenstva aj v zákonom stanovených záležitostiach. Takýmto prípadom je
aj citovaná úprava § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého dozorná rada preskúmava

postup predstavenstva, pokiaľ predstavenstvo na valnom zhromaždení odmietne poskytnúť akcionárovi
požadované údaje. Dozorná rada v tomto prípade rozhoduje na žiadosť akcionára, a buď uloží
predstavenstvu povinnosť poskytnúť akcionárovi požadovanú informáciu alebo rozhodne, že súhlasí
s postupom predstavenstva, ktoré odmietlo akcionárovi na VZ informácie poskytnúť. V prípade, že
dozornáradanesúhlasísposkytnutíminformácií,môžeakcionárktorýinformáciepožadovalpodaťnávrh

na súd, ktorý rozhodne o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú informáciu akcionárovi poskytnúť.
Preskúmavacia činnosť súdu sa teda vzťahuje v týchto prípadoch vždy na rozhodnutie dozornej rady.
V prípade, že akcionár, ktorý žiadal na VZ predstavenstvo o poskytnutie informácie a predstavenstvo
mu odmietlo informácie poskytnúť, nepožiada dozornú radu o to, aby predstavenstvu uložila povinnosť
poskytnúť mu informácie, nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady na podanie žaloby na súd.

Súd nepreskúmava rozhodnutie predstavenstva, ale rozhodnutie dozornej rady.

22. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne a správne zistil skutkový stav, keď vychádzal zo záveru, že žalobca
ako akcionár nepostupoval v tomto prípade v súlade s úpravou § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka,

keď nepožiadal dozornú radu, aby rozhodla o tom, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného je povinné
požadované informácie žalobcovi poskytnúť. Správny je aj právny záver súdu prvej inštancie v tom, že
až za situácie, ak by dozorná rada rozhodla, že s poskytnutím informácie nesúhlasí, môže o takejto
povinnosti na základe návrhu akcionára konať a rozhodnúť súd.

23. Bez ohľadu na to, či žalobca žiadal o poskytnutie informácií ústne alebo v písomnej forme, pokiaľ
mu bolo predstavenstvom na VZ oznámené, že informácie mu poskytnuté nebudú, mal požiadať
dozornú radu, aby predstavenstvu uložila povinnosť poskytnúť mu požadované informácie. Pokiaľ ide o
úpravu postupu, že po odmietnutí poskytnutia informácií zo strany predstavenstva rozhoduje na žiadosť
akcionára dozorná rada, zákon nerozoznáva, či akcionár žiadal o poskytnutie informácií ústne alebo

písomne. Podstatné je, že priamo na VZ došlo k odmietnutiu poskytnutia informácií. Odvolací súd dospel
k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že priamo na zasadnutí VZ bolo zástupcovi
žalobcu oznámené, že informácie mu poskytnuté nebudú. Zákon nepredpisuje žiadny „relevantný
spôsob“, akým má predstavenstvo na VZ oznámiť akcionárovi, že odmieta poskytnúť mu požadované
informácie. Samozrejme, žalobca nemal ani povinnosť žiadať dozornú radu, aby rozhodla o povinnosti

poskytnúť informácie, pokiaľ tak však neurobil, a to či už priamo na valnom zhromaždení alebo aj
neskôr písomne, keď mu do 15 dní neboli požadované informácie poskytnuté, nemôže súd rozhodnúť
o povinnosti žalovaného poskytnúť tieto informácie.24. Odvolací súd preskúmaval aj žalobcom udávaný odvolací dôvod pokiaľ ide o nesprávny procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorý mal žalobcovi znemožniť uplatňovať zákonom mu priznané procesné
práva. Z predloženého spisu boli zistené tiež nasledovné skutočnosti: Súd rozhodol v tejto veci na

pojednávaníkonanomdňa09.03.2017zaprítomnostiprávnehozástupcužalobcuaprávnehozástupcu,
ako aj štatutárnych zástupcov (predseda predstavenstva a člen predstavenstva) žalovaného. Dňa
10.03.2017 právny zástupca žalobcu telefonicky požiadal asistentku senátu o zistenie, či je v ňom
pripojené podanie žalobcu, ktoré doručil elektronicky súdu dňa 08.02.2017, asistentka mu oznámila, že
také podanie sa v spise nenachádza, právny zástupca žalobcu zároveň požiadal asistentku senátu, aby

oboznámila zákonného sudcu s jeho telefonátom s tým, že má aj doručenku z podateľne okresného
súdu o doručení podania, ktoré podal dňa 08.02.2017, pričom uviedol, že sa bude sťažovať aj u
predsedu okresného súdu. Podľa úradného záznamu zo dňa 10.03.2017 (č. l. 40) bolo v súvislosti s
uvedeným telefonickým rozhovorom asistentkou senátu zisťované, či bolo podanie právneho zástupcu
žalobcu súdu dňa 08.02.2017 doručené, a v podateľni bolo zistené, že uvedené podanie bolo súdu
doručené dňa 13.02.2017 a následne bolo vytlačené a doložené do spisu. V spise na č. l. 41 - 46

je založený originál podania žalobcu zo dňa 08.02.2017, ktorý bol podľa pečiatky súdu doručený dňa
10.03.2017, a to Vyjadrenie žalobcu k skutkovým tvrdeniam žalovaného spolu s dokladmi, ktoré žalobca
pripojil (výpis z Obchodného registra na OSIVO Zvolen a. s., Zápisnicu z VZ OSIVO Zvolen a.s. zo
dňa 29.06.2012 a vytlačenú časť aktuálnej web stránky žalovaného, na ktorej sú kontaktné údaje jeho
zamestnancov). Ide o podanie, ktoré žalobca doručoval dňa 08.02.2017 na okresný súd elektronicky

ako dokument podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Zo žurnalizácie spisu je zrejmé, že toto
podanie datované dňom 08.02.2017, ktoré žalobca podal elektronicky so zaručeným elektronickým
podpisom (ZEP) bolo do spisu vložené až 10.03.2017, teda po vyhlásení rozsudku. Podľa úradného
záznamu spísaného podateľnou Okresného súdu Zvolen dňa 10.03.2017 (č.l. 51) bolo elektronické
podanie žalobcu doručené na portál ÚPVS dňa 13.02.2017, bolo evidované už v spracovanej pošte dňa

13.02.2017, do spisu však bolo vytlačené až 10.03.2017. V spise je tiež založené e-mailové podanie
žalobcu z ktorého vyplýva, že žalobca podal predsedovi Okresného súdu Zvolen dňa 10.03.2017
sťažnosť na postup súdu pri spracovaní elektronických podaní doručených súdu cez ÚPVS, v ktorej
uvádza, že dňa 08.02.2017 o 14:32 hod. doručil právny zástupca žalobcu na okresný súd elektronickou
cestou zo ZEP podanie v tejto veci, súčasťou podania boli aj písomné dôkazy, súd však na pojednávaní

dňa 09.03.2017 vyniesol rozsudok, pričom podanie zo dňa 08.02.2017 ani písomne predložené dôkazy
sa v spise nenachádzali a konajúci sudca o nich vôbec nevedel, teda rozhodol vo veci bez prihliadnutia
na závažné skutočnosti uvádzané v písomnom podaní a bez vykonania listinných dôkazov.

25. Žalobca vo vyjadrení ku skutkovým tvrdeniam žalovaného (podanie zo dňa 08.02.2017)

poprel skutkové tvrdenia žalovaného prednesené v konaní, že na riadnom VZ žalovaného dňa
30.06.2016 rozhodlo predstavenstvo o odmietnutí poskytnutia žalobcom požadovaných informácií,
pričom poukazoval na písomné vyjadrenie žalovaného, kde sám žalovaný uvádza, že predstavenstvo
chcelo na VZ žalobcovi čiastočne na písomné otázky odpovedať, ďalej na zápisnicu z VZ zo dňa
30.06.2016 z ktorej vyplýva, že na časť otázok týkajúcich sa predaja prevádzky v Krupine bolo už

odpovedané akcionárovi M. V. a pokiaľ žalobca naďalej trval na zodpovedaní jeho otázok, ale len
písomnou formou, B.. C. mu oznámil, že žalobcovi nebudú predstavenstvom a.s. poskytnuté vyžiadané
informácie a vysvetlenia z dôvodov, ktoré uviedol. Žalobca ďalej tvrdil, že predstavenstvo žalovaného
na VZ neodmietlo poskytnutie informácií a ani neuviedlo žiadny relevantný dôvod pre odmietnutie
podľa § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, malo len výhrady k ich poskytnutiu písomnou formou.

Poukazoval na úpravu § 180 ods. 3 druhá veta Obchodného zákonníka, podľa ktorej je predstavenstvo
povinné poskytnúť informácie a vysvetlenia písomne, pokiaľ o to akcionár požiada, predstavenstvo teda
nemá oprávnenie samo sa rozhodnúť, či informácie poskytne ústne alebo písomne. Keďže žalobca
požadoval značné množstvo konkrétnych údajov, bolo logické, že ich poskytnutie požadoval písomnou
formou. Požiadavka písomnej formy je podľa žalobcu zrejmá aj zo samotnej zápisnice z VZ, keď o

obsahu informácií poskytnutých predstavenstvom na základe požiadavky iného akcionára len ústne sa
z predloženej zápisnice nedá nič zistiť. Žalobca sa v tomto podaní vyjadril aj k tvrdeniam žalovaného
predneseným na pojednávaní na súde dňa 02. 02. 2017 o údajnom zneužívaní informácií žalobcom
ako akcionárom, pričom poukazoval na to, že členovia orgánov žalovaného sú súčasne členmi orgánov,
akcionármi a/alebo osobami blízkymi členom orgánov akcionárov spoločnosti OSIVO Zvolen a. s.,

spoločnosti s takmer identickým obchodným menom ako žalovaný, s totožným predmetom činnosti,
rovnakým sídlom, využívajúcej hmotný i nehmotný majetok, zamestnancov a poznatky žalovaného na
svoju podnikateľskú činnosť, ktorá je priamo konkurenčná žalovanému. Na dôkaz svojich tvrdení opersonálnom prepojení spoločnosti žalovaného so spoločnosťou OSIVO Zvolen a. s. predložil žalobca
súdu vyššie uvedené písomné dôkazy.

26. Podľa § 215 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd rozhodne na základe
zisteného skutkového stavu.

27. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

28. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

29. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď elektronické podanie žalobcu so ZEP zo dňa
08.02.2017, ktoré bolo evidované už v spracovanej pošte dňa 13.02.2017, bolo do súdneho spisu
vložené až dňa 10.03.2017, teda potom, ako súd vyhlásil vo veci rozsudok. Týmto pochybením
súdu bolo žalobcovi znemožnené uplatňovať procesné práva (podať písomné vyjadrenie vo veci).
Odvolací súd súhlasí s námietkami žalobcu, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

rozsudku hodnotil vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.02.2017, ktoré bolo do spisu založené až potom,
ako na pojednávaní dňa 09.03.2017 rozhodol o ukončení dokazovania a vyhlásil napadnutý rozsudok,
postupoval v rozpore so základnými procesnými zásadami civilného sporového konania. Súd mohol
hodnotiť iba skutkový stav zistený do skončenia dokazovania a vyjadrovať sa len k tým námietkam
sporových strán, ktoré boli prednesené do vyhlásenia rozhodnutia. Nesprávnym postupom súd porušil

procesné práva oboch strán sporu, lebo napokon žalovaný nemal možnosť sa vyjadriť k námietkam
žalobcu v podaní zo dňa 08.02.2017 ani k písomným dôkazom, ktoré žalobca spolu s týmto podaním
založil do súdneho spisu. Vyjadrenia a listiny, ktoré boli do spisu vložené po vyhlásení rozsudku, môže
hodnotiť len odvolací súd.

31. Odvolací súd, ktorý rozhodoval na základe odvolania žalobcu preto hodnotil, či znemožnenie
uskutočnenia procesných práv žalobcu malo v tomto prípade za následok porušenie práva žalobcu
na spravodlivý proces. Odvolací súd v súvislosti s tým tiež skúmal, aký vplyv malo vyššie uvedené
procesné pochybenie súdu prvej inštancie na správnosť jeho rozsudku. Po zhodnotení skutkových
a právnych tvrdení žalobcu v podaní zo dňa 08.02.2017 a posúdení priložených listinných dôkazov

zotrval odvolací súd na závere, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. K námietkam
žalobcu týkajúcim sa popretia skutkových tvrdení žalovaného, že na riadnom VZ žalovaného dňa
30.06.2016 predstavenstvo rozhodlo o odmietnutí poskytnutia žalobcom požadovaných informácií, keď
žalobca tvrdil, že predstavenstvo žalovaného neodmietlo poskytnutie informácií, ale malo výhradu len
k ich poskytnutiu písomnou formou, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie svojho

rozhodnutia (ods. 23). Odvolací súd aj po oboznámení sa s námietkami žalobcu v podaní zo dňa
08.02.2017 zotrváva na názore, že dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané,
že zo strany žalovaného bolo žalobcovi priamo na valnom zhromaždení žalovaného dňa 30.06.2016
oznámené, že informácie, ktoré požadoval, mu poskytnuté nebudú. Bez ohľadu na to, že žalovaný na VZ
sa vyjadril v tom zmysle, že časť otázok žalobcu bola zodpovedaná v rámci odpovede na otázku iného

akcionára, a že na časť otázok odpovedal žalovaný jednou vetou ústne je nepochybné, že žalobcovi
informácie, ktoré požadoval, poskytnuté neboli, a že žalovaný žalobcovi svoje stanovisko v tomto smere
priamo na VZ aj oznámil.

32. Odvolací súd zistil, že námietky žalobcu obsiahnuté vo vyjadrení zo dňa 08.02.2017 boli žalobcom v

konaní prednesené zo strany jeho právneho zástupcu aj na pojednávaní dňa 09.03.2017, pričom právny
zástupca žalobcu v záverečnej reči okrem iného tiež uviedol, že sa pridržiava všetkých písomných
podaní avšak bez toho, aby zdôraznil elektronické podanie zo dňa 08.02.2017, ktoré malo byť v spise
založené. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.02.2017 neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia, ktoré bymohli zmeniť skutkový stav, zistený súdom prvej inštancie a ktoré by mali vplyv na jeho právny záver
o nesplnení podmienok podľa § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka a tým aj na vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ aj okresný súd znemožnil žalobcovi

uplatniť v rámci procesného útoku argumenty uvedené v podaní zo dňa 08.02.2017, z vyššie uvedených
dôvodov to nemalo za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca v podaní zo
dňa 08.02.2017 v podstate len zopakoval tvrdenia a argumenty, ktoré už v konaní predniesol, a to aj
opakovane.

33. Žalobca s podaním zo dňa 08.02.2017 predložil súdu aj písomné dôkazy preukazujúce personálnu
prepojenosť žalovaného so spoločnosťou OSIVO Zvolen a. s., a to výpis z Obchodného registra
spoločnosti OSIVO Zvolen a. s., zápisnicu z valného zhromaždenia OSIVO Zvolen a. s. zo dňa
29.06.2012 a aj časť webovej stránky žalovaného, na ktorej sú kontaktné údaje na jeho zamestnancov.
Preukázanie personálnej prepojenosti žalovaného s obchodnou spoločnosťou OSIVO Zvolen a. s.
nemá právny význam pri posúdení otázky, či bol alebo nebol súd v tomto prípade podľa zákona

oprávnený rozhodovať o uložení povinnosti žalovanému ako akciovej spoločnosti zodpovedať otázky
akcionára podľa § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ako už bolo uvedené, neboli splnené zákonom
stanovenépredpokladynato,abysúdožalobcomvžalobepožadovanejpovinnostiposkytnúťinformácie
žalovanému rozhodoval, a to z dôvodu, že žalobca ako akcionár nepožiadal dozornú radu žalovaného
o prehodnotenie stanoviska predstavenstva neposkytnúť žalobcovi informácie.

34. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako strane úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie,aktozákonpripúšťa(§419CSP).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacovoddoručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).