Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/548/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215655
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712215655.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne R. I., nar. XX. XX.
XXXX,bytomG.XX,zastúpenejsplnomocnenýmzástupcomN.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.,M.XXX/
X, proti žalovanému 1/ D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom
žalovaným 2/, a žalovanému 2/ D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. I., B. XXX/XX, o vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
7C/156/2012-158 zo dňa 23. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu okrem zamietajúceho výroku p o t v r d z u j e,
II. rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, ostáva
nedotknutý.
III. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku
vedenému na LV č. XX, kat. úz. G., obec G., okres Y., uvedeným vo výroku rozsudku. Rozdelil tento
pozemok v zmysle geometrického plánu č. 7C/156/2012 vyhotoviteľa V.. C. Y. vyhotoveného dňa 15.
04. 2015, autorizačne overeného dňa 15. 04. 2015 V.. C. Y., úradne overeného dňa 22. 04. 2015 pod
č. 92/2015 Okresným úradom Y., katastrálnym odborom, ktorý geometrický plán je súčasťou rozsudku

okresného súdu, a to tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal parcelu č. XX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 302 m2, novovytvorenú parcelu č. 88/2 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 187 m2 parcelu č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2, parcelu č. XX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2, parcelu č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 43 m2, parcelu č. XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, novovytvorenú parcelu
č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2, novovytvorenú parcelu č. XX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 17 m2. Do vlastníctva žalovaných súd prikázal každému v podiele po 1/2-
vici novovytvorenú parcelu č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 270 m2, parcelu č. XX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 93 m2, parcelu č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
45 m2, parcelu č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2, novovytvorenú parcelu č. XX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 355 m2, novovytvorenú parcelu č. XX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 35 m2, a do podielového spoluvlastníctva strán sporu, a to žalobkyne v podiele 1-

vica, žalovaného 1/ v podiele 1-ina a žalovaného II. v podiele 1-ina prikázal novovytvorenú parcelu
č. XX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 423 m2. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol a
rozhodol, že žiadna zo strán sporu („účastníkov“) nemá právo na náhradu trov konania.
2. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa a žalovaní 1/, 2/ sú podielovými
spoluvlastníkmi pozemkov v zastavanom území obce, ktoré sú zapísané na LV č. XX a XXX Okresným
úradom Y., Katastrálnym úradom, v katastrálnom území G., obec G., okres Y., ktorých zrušenia

spoluvlastníctva sa žalobkyňa domáhala podanou žalobou. Zo zhodných vyjadrení strán sporu ako aj
ohliadkou a geometrickým plánom súd zistil, že pôvodná parcela č. XX/X je prístupovou cestou stránsporu do záhrad na parcele č. XX, ktorá nie je predmetom sporu. Na parcele č. XX/X je dreváreň,
na parcele č. XX/XX je záhrada, kde žalovaní pestujú vinič, pred domom na parcele č. XX/X a č. XX/
X je trávnatá plocha a na parcele č. XX/X je tiež trávnatá plocha, kde je skladované aj drevo. Na

parcelách č. XX/X, č. XX/X a č. XX/X je postavený rodinný dom strán sporu. Vedľa tejto nehnuteľnosti
na parcele č. XX/X je latrína a tiež spoločné hnojisko. Na parcele č. XX/X je postavený rodinný dom vo
vlastníctve žalobkyne a na parcele č. XX/X je postavená dreváreň, ktorá je využívaná žalovanými ako
garáž pre parkovanie osobného motorového vozidla. Keďže medzi stranami sporu nedošlo k zrušeniu a
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, okresný súd ho vyporiadal spôsobom uvedeným vo výroku

rozsudku, pričom vec právne posúdil podľa § 142 ods. 1 OZ, podľa ktorého, ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na
veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec
za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec
mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Citované ustanovenie určujúce záväzné poradie spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva, uvádza na
prvom mieste reálne rozdelenie veci. Vzhľadom na možnosť reálnej deľby sporného pozemku sa potom
súd zaoberal spôsobom ako ho možno čo najúčelnejšie rozdeliť. Medzi stranami sporu došlo v priebehu
konania k dohode ohľadne rozdelenia parciel č. XX/X, č. XX/X, č. XX/X a č. XX/X a to tak, aby tieto boli
vyporiadanévprospechžalobkyneaohľadneparcielč.XX/X,č.XX/X,č.XX/X,abytietobolivyporiadané

v prospech žalovaných. Medzi stranami sporu zostalo sporné rozdelenie parciel č. XX/X, č. XX/X, ako aj
parcely č. XX/X, č. XX/X, č. XX/XX ako prístupová cesta do záhrad. V rozsudku okresný súd konkrétne
uviedol, z akého dôvodu tú-ktorú parcelu určil do vlastníctva tej-ktorej strane sporu, a to pri zachovaní
totožnýchvýmerpozemkuprevšetkystranysporu.Keďžesúnezistilžiadnuprávnu,čifaktickúprekážku,
ktorá by bránila reálnemu rozdeleniu sporného pozemku v zmysle geometrického plánu, súd vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo rozsudkom, ktorého súčasťou sa stal aj vyššie uvedený geometrický plán.
3. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala nariadiť žalovaným uvoľniť jej parcely, aby si tieto mohla ohradiť
a urobiť nevyhnutné opravy, jej žalobu súd zamietol, nakoľko rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva je rozhodnutím konštitutívnym a až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia
sa žalobkyňa stane výlučnom vlastníčkou prikázaných nehnuteľností.

4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadna zo strán sporu
nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa síce bola úspešná, čo sa týka návrhu na zrušenie
podielového spoluvlastníctva, nebola ale úspešná ohľadne pôvodne navrhované spôsobu vyporiadania
spoluvlastníctva, preto tak úspech žalobkyne ako aj úspech žalovaných súd považovať za čiastočný,
pričom zároveň poukázal na to, že čo sa týka výmery pozemkov, ktoré súd prikázal do výlučného

vlastníctva strán sporu, tieto sú tiež totožné.
5. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/, a to
proti výrokom o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Namietali, že:
a/ v častiach zastavaných pôvodným rodinným domom p. č. XX rozsudok nerešpektuje súdom
právoplatne deklarovaný stav z roku 1987 - viď. konanie vedené pod sp. zn. 7C 247/87 - ktorým sa určil

rozsah jeho užívania,
b/ nerešpektuje dlhodobo užívaný stav sporných parciel účastníkmi konania, keď parcely
- č. XX/X užívané prevažne žalobkyňou a jej rodinnými príslušníkmi na parkovanie automobilov,
skladanie rôznych vecí a pod., neprikázal jej do vlastníctva ako k jej nehnuteľnostiam priľahlý pozemok
- býva totiž vpredu, ale do vlastníctva žalovaných,

- č. XX/X, na ktorej žalovaní postavili dreváreň a užívajú ju dlhodobo so žalobkyňou v rovnakom podielu
a až do budúcnosti ju potrebujú užívať ako dreváreň, neponechal v spoluvlastníctve účastníkov, ale
prikázal ju iba do vlastníctva žalobkyne,
- podobne nepostupoval aj pri parcele č. XX/X (hnojisko), na ktorej majú žalovaní postavení drevený
záchod, ktorý je stále funkčný a pre žalovaných nevyhnutný.

c/ Ďalej namietali, že okresný súd vytvoril neriešiteľnú situáciu prikázaním parcely č. XX/XX do
vlastníctva žalovaných, bez vecného práva priechodu do spoločnej pivnice nachádzajúcej sa pod starým
domom, hoci jej užívanie obidvomi stranami sporu bolo určené v právoplatne skončenom konaní pod sp.
zn. 7C/247/87. Okresný súd mal návrh aj v tejto časti zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ide o spoločnú dedovizeň dlhodobo užívajú v nedielnom stave.

d/ Ďalej tvrdili, že rozsudok sp. zn. 7C/139/86, ktorý bol potvrdený krajským súdom rozsudkom zo dňa
17.03.1987 sp. zn. 16Co/56/87 vytvára prekážku res iudicata do času, kým sa nezmenia pomery a tieto
pomery sú zatiaľ totožné aj dnes. Je len logické, že keď sa nedá zrušiť spoluvlastníctvo k stavbe,nemalo by sa zrušovať ani k priľahlým pozemkom, ktoré tvoria obslužný priestor pre užívanie stavieb
spoluvlastníkmi.
e/ Do existujúceho, dlhotrvajúceho, pokojného a nekonfliktného stavu nebolo potrebné zasahovať

súdnym rozsudkom, ktorý priniesol do užívacích pomerov množstvo nedorozumení a budúcich sporov
(viď. napr. aj užívanie studne, pivnice, drevárne, záchodu a pod., či odstraňovanie drevín žalobkyne z
parcely č. XX/X a pod.
f/ Namietali aj rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania, pretože podľa ich názoru mali
úspech v prevažnej časti veci. Žalobkyňa v dvoch nárokoch neuspela vôbec a v treťom len čiastočne,

takže im mala byť priznaná náhrada aspoň za zaplatený posudok v sume 200 €.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§379
a § 380 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario CSP ako
vecne správny v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia týkajúcimi sa
odvolaním napadnutých výrokov. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného

skutkového stavu veci, na základe ktorého správne vec aj právne posúdil. Rozhodol správne
podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, keď zistil, že medzi stranami nedošlo k dohode o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom zrušil spoluvlastníctvo a vykonal vyporiadanie na
návrh spoluvlastníčky. Pri rozhodovaní taktiež správne prihliadol na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre

ktoré by nebolo možné podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušiť a vyporiadať prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pokiaľ žalovaní namietali, že rozsudok okresného
súdu priniesol do užívacích pomerov množstvo nedorozumení a budúcich sporov (viď. napr. užívanie
studne, pivnice, drevárne, záchodu, či odstraňovanie drevín žalobkyne) odvolací súd poukazuje na to,
že studňa, dreváreň ani záchod nie sú zapísané na liste vlastníctva. Žalovaní v konaní nepredložili

žiadne rozhodnutia o povolení uvedených stavieb ani oznámenie drobnej stavby od príslušnej obce,
resp. miestneho úradu. V konaní teda nie je preukázané, že ide o legálne stavby, nepovolené stavby, a
teda, ako také nemôžu požívať právnu ochranu a nemožno prihliadať na ich užívanie stranami sporu. V
ostatnom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom
rozsahu stotožňuje, a to aj vo výroku o náhrade trov konania.

9. Odvolanie nesmerovalo proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd vo zvyšujúcej
časti žalobu žalobkyne zamietol, preto v tomto výroku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
10. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, a preto by mala nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré jej ale žiadne nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žalobkyňa
nemá nárok na ich náhradu.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).