Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816010161
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6816010161.2

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 10. januára 2018, prejednal odvolanie
obžalovaného S. C., proti rozsudku Okresného súdu Revúca z 06.09.2017 sp.zn. 2T/77/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. C. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. C. uznaný za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 02.06.2015 okolo 20.00 h v M. na ul. M. v bytovom dome č. XXX počas návštevy v byte O. N., nar.
XX.XX.XXXX mu zo zásuvky stola odcudzil mobilný telefón zn. SONY XPERIA E1 s IMEI: XXXXXXXX-
XXXXXX-X, následne došlo k jeho založeniu v M. v záložni patriacej spoločnosti Echo - profin s.r.o.
Košice za sumu 15,- Eur, čím svojím konaním spôsobil O. N. majetkovú škodu vo výške 100,- Eur,

pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 19.10.2014 bol Obvodným oddelením PZ Jelšava
v blokovom konaní postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, za čo mu bola uložená blokom č. 16006987 pokuta vo výške 20,- Eur.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia vo výmere
šesť mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol výkon trestu podmienečne odložený s tým, že
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba vo výmere 12 mesiacov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré dodatočne
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, samotné odvolanie je podané v mene obžalovaného
obhajcom s prihliadnutím na skutočnosť, že hlavné pojednávanie sa vykonalo v konaní proti ušlému,
rovnako ako aj odvolacie konanie, nakoľko nebolo možné zistiť pobyt obžalovaného, pohybuje sa zrejme
v zahraničí, posledné známe adresy neviedli k doručeniu písomností a predvolaní a je teda zrejmé, že

obžalovaný sa vyhýba trestnému konaniu a nemá záujem zúčastniť sa hlavného pojednávania a využiť
svoje práva obvineného, preto v predmetnej veci bol prvostupňovým súdom ustanovený obhajca.
Podľa obhajcu sú splnené zákonné podmienky na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, pretože
podľa jeho názoru obvinený v prípravnom konaní popieral spáchanie trestnej činnosti. Priznal, že
obžalovanému zobral predmetný mobilný telefón kritického dňa, ale podľa jeho výpovede 08.03.2016
ho o to požiadal samotný poškodený O. N., aby tento mobil vzal k sebe, pritom neuviedol žiadnu logickú

argumentáciu, prečo by mal poškodený obžalovaného žiadať pre takýto postup. Pokiaľ poškodený
O. N. vo svojich výpovediach tvrdí, že obžalovaný mu bez jeho vedomia vzal predmetný uvedený
telefón, v dôsledku požitia alkoholických nápojov si nepamätal tú skutočnosť, ktorú uvádza obvinený,
že ho požiadal, aby vzal obžalovaný k sebe predmetný mobil. Taktiež ďalší tam prítomní svedkovia v
kritický deň požívali s poškodeným alkoholické nápoje, odchádzali aj na WC a mimo miestnosti, kde sa
inak všetci štyria tam prítomní zdržiavali a nemuseli zaregistrovať tú skutočnosť, že poškodený N. ho

požiadal, aby vzal mobil k sebe. Títo svedkovia spolu s poškodeným tiež požívali alkoholické nápoje a
mohlo sa stať, že v dôsledku požitých alkoholických nápojov si na túto skutočnosť nepamätali.Za týchto dôkazných okolností teda jednoznačne obžalovaného vina nebola preukázaná a v
pochybnostiach by mal súd rozhodnúť v prospech obžalovaného jeho oslobodením spod obžaloby.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.
Súd prvého stupňa v konaní proti ušlému vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné
prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných
zásad trestného konania. V dôvodoch vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy

oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i
v ich súhrne, a to v súlade s ust. § 2 ods. 12 a § 168 ods. 1 Tr. por.
Súhrn zabezpečených dôkazov vedie aj odvolací súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa
dopustil trestnej činnosti tak, ako ju ustálil súd prvého stupňa vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne, obsiahlo a právne relevantným
spôsobom vyhodnotil dôkazy a vysporiadal sa s nimi tak, aby bol napadnutý rozsudok dostatočne

zrozumiteľný a preskúmateľný, odvolací súd si tieto postupy osvojil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom
preto na ne iba poukazuje.

Reagujúc na odvolanie obžalovaného, resp. obhajcu obžalovaného, musí odvolací súd konštatovať,
že s uvedenou argumentáciou sa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal už súd prvého

stupňa a obhajoba obžalovaného v prípravnom konaní jednoznačne bola vyvrátená výpoveďami jednak
poškodeného, ale aj ostatných prítomných svedkov, vrátane družky ako svedkyne obžalovaného, v
ktorých dôkazoch niet zásadných rozporov a vedú k jednoznačnému záveru, ktorú skutočnosť nepopiera
ani sám obžalovaný v prípravnom konaní, že bol to on, ktorý odniesol z bytu poškodeného jeho
mobil. Že to bolo bez jeho vedomia svedčí nielen výpoveď samotného poškodeného, ale aj svedkov,

ktorí boli v čase skutku v byte poškodeného, následne sa aj od samotného obžalovaného a ďalších
skutočností dozvedeli o krádeži predmetného mobilu práve obžalovaným a nakoniec v dôsledku toho aj
družkou obžalovaného, ktorá založila predmetný mobil v záložni v záujme údajného dočasného získania
finančných prostriedkov, ktoré v domácnosti v kritickom čase chýbali. Správne bolo potom konanie
obžalovaného ustálené v zmysle skutkovej vety napadnutého rozsudku a podradené pod príslušné

ustanovenie Trestného zákona v zmysle prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., ktorý je
úmyselným prečinom a aj z tohto pohľadu subjektívnej stránky je nesporné, že sa zmocnil predmetného
mobilu v úmysle získať zaň finančné prostriedky a nevrátiť ho, resp. za týmto účelom odňal tento mobil
z dispozície poškodeného bez jeho vedomia a súhlasu.
Vo výroku o treste nenašiel odvolací súd taktiež žiadne pochybenie, keď obžalovanému bol uložený trest

v základnej sadzbe podľa trestného činu, pre ktorý bol uznaný za vinného a odsúdený, ide o trest skôr
mierny a výchovný pri dolnej hranici trestnej sadzby, ako aj s určením skúšobnej doby na dolnej hranici
trestnej sadzby, s prihliadnutím na všetky významné skutočnosti v zmysle § 34 Tr. zák., ktorými sa riadi
v zásadných smeroch v rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku žiadne pochybenie, tento považuje

za zákonný a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.