Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 23, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114200636
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114200636.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36613843, proti žalovanej H. K., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom J.
Q. XXXX/XX, F., štátnej občianke SR, zastúpenej Mgr. Martinom berecom, advokátom so sídlom Domus
Petra, Pod Sokolice 1/B, Trenčín, o zaplatenie 5.085,72 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 5.085,72 eur spolu s úrokom

z omeškania zo splátok za obdobie od 21.02.2011 do 06.08.2012 vo výške 88,64 eur a s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.085,72 eur od 07.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., a žalobcom postúpil postupca žalobcovi pohľadávku voči
žalovanej. Poznamenal, že postupca a žalovaná uzatvorili dňa 21.09.2006 zmluvu č. 274034558, ktorej
súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanej
peňažné prostriedky. Podmienky ich čerpania, splácania ako i podmienky pri neplnení zmluvných

povinností a ďalšie náležitosti
-2- 18C/128/2014

upravuje zmluva a všeobecné obchodné podmienky. Má za to, že zmluva obsahuje všetky znaky
a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznil, že zmluva o úvere je absolútnym
obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú Obchodným

zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Poukázal, že do 31.12.2007 sa
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v §§ 52 až 54
Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v
ôsmej časti Občianskeho zákonníka ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. V dôsledku
uvedeného sa na účastníkov nevzťahovala povinnosť podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred
01.01.2008 a neposudzuje sa podľa nich ani platnosť úkonov pred 01.01.2008. Žalobca ďalej uviedol,

že jeho pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 7.201,63 eur, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 6.115,15 eur, úroku vo výške 600,78 eur, úroku z omeškania vo výške 452,81 eur a ostatného
príslušenstva vo výške 32,89 eur. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanej úver vo výške 5.211,45
eur, ktorý mala splácať v mesačných splátkach vo výške 74,79 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. V konaní siuplatňuje splátky úveru splatné od 20.023.2011 do 20.09.2016 v počte 68 a celkovej výške 5.085,72 eur.
Poznamenal, že splátky splatné od 20.08.2012 do 20.09.2016 sa stali splatnými dňa 06.08.2012, kedy
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej

splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti dňa 06.08.2012 si uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa. Podotkol, že žalovaná odo
dňa postúpenia pohľadávky doposiaľ nič neuhradila. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že je v tomto
konaní aktívne vecne legitimovaný a poukázal na ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona o bankách, podľa
ktorého si banka alebo pobočka zahraničnej banky môže so svojím klientom zmluvne upraviť práva a

povinnosti odchýlne od zákona alebo osobitného právneho predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis
výslovne nezakazuje. Súčasne poukázal na bod 19.16 VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom
úvere, pričom odkázal na súčasnú judikatúru Európskeho súdneho dvora vo veci Home Credit/Klára
Biroová, v rozsudku ktorého Európsky súdny dvor skonštatoval, že zmluva nemusí byť vyhotovená
ako jeden dokument. Jednotlivé ustanovenia môžu odkazovať aj na ďalšie dokumenty, v tomto prípade
VOP k zmluve o splátkovom úvere. V zmysle bodu 19.16 VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

predmetnej zmluvy, si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom
dní omeškania, prípadne zaslaním výzvy. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách takéto odchýlne
odklonenie nevylučuje. Zo strany právneho predchodcu žalobcu bola zasielaná výzva, v ktorej právny
predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, avšak dokladom o tom nedisponuje.
Čo sa týka ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, má za to, že doručenie písomnej výzvy banky

dlžníkovi nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť
spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. Nemôže však byť sankciou neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky. Do pozornosti dal v tejto súvislosti rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa
12.10.2015 pod sp. zn. 8C/67/2013 vo veci rovnakého žalobcu, kde súd v obdobnom prípade vyslovil
rovnaký názor, aký má žalobca na výklad ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Na podporu

svojich tvrdení ďalej poukázal aj na súčasnú judikatúru Krajského súdu v Prešove v rozhodnutiach sp.
zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25.08.2016, taktiež rozhodnutie pod sp. zn. 9Co/145/2015 zo
-3- 18C/128/2014

dňa 05.10.2016 a rozhodnutie pod sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 05.10.2016. Vo všetkých týchto

rozhodnutiach rovnakého žalobcu vykladá súd ustanovenie § 92 ods. 8 reštriktívne a poukázal na
rozsudkyjednakÚstavnéhosúduČR,aleajnarozsudokÚstavnéhosúduSRazáveromsúdkonštatoval,
ženepredloženiedokladuoodoslaní,resp.doručenívýzvybankydlžníkovi,nemôžespôsobiťneplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že splnil všetky zákonné predpoklady a je v
tomto konaní aktívne vecne legitimovaný. K námietke premlčania, vznesenej na dnešnom pojednávaní,

konštatujem, že žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.02.2011 do 20.09.2016 v
počte68vcelkovejvýške5.085,72eur,pričomžalobabolapodaná08.01.2014asprirátanímvšeobecnej
premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka nie je možné považovať žiadnu uplatnenú splátku za
premlčanú.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a túto žiadala zamietnuť. Uviedla, že predmetná zmluva
bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak v danom prípade sa jedná o zmluvu
spotrebiteľskú, keďže ju na jednej strane uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a ona, ako spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Poznamenala, že ustanovenia spotrebiteľských
zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS. Charakter spotrebiteľskej zmluvy nestráca ani vtedy, keď je uzavretá v
zmysle Obchodného zákonníka, pričom prednostne sa použijú pri výklade ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Zdôraznila, že zmluva obsahuje niekoľko neprijateľných podmienok. Jednou z nich je aj
oprávnenie veriteľa meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v zmluvných podmienkach bez dôvodu
dohodnutého v zmluve. Ďalšou neprijateľnou podmienkou je poplatok za správu úveru, pretože bol
zjednaný v rozpore s dobrými mravmi na ujmu spotrebiteľa a zakladá značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstrán.Uvedenémupoplatkuchýbahospodárskaekvivalencia.Jeuhrádzanýza

spravovanie úveru, aj keď fakticky k žiadnej správe nedochádza a správa úveru je len administratívnou
činnosťou banky, ktorá súvisí s jej predmetom podnikania a charakterom tohto zmluvného záväzku.
Poplatok tak slúži len na úhradu jej administratívy, pokiaľ je vôbec vykonávaná. Za uvedený poplatok
jej nie je poskytovaná žiadna služba. Dojednanie takého poplatku je tak podľa § 53 ods. 1 Občianskehozákonníka neplatné. Poukázala aj na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora sp. zn. XI ZR 388/10
zo dňa 07.06.2011, ktorého právne závery sú vzhľadom na mieru zhodnosti slovenskej a nemeckej
úpravy plne aplikovateľné. Zo zmluvného dojednania o danom poplatku tiež nie je zrejmé, čo je obsahom

spravovania úveru a za čo je poplatok uhrádzaný, nie je zrejmá jeho funkcia a jeho dojednanie je tak
neurčité a nezrozumiteľné. V zmysle § 37 Občianskeho zákonníka je tak dojednanie o poplatku neplatné.
Keďže jej nie je za daný poplatok poskytovaná žiadna služba, hoci dobromyseľne predpokladala, že
jej nejaká bude poskytnutá, bol poplatok dojednaný v omyle a takéto jej podľa § 49a Občianskeho
zákonníka neplatné. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu je tiež konaním priečiacim sa dobrým

mravom a v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. V neposlednom rade je neprijateľnou
podmienkou aj dojednanie rozhodcovskej doložky. Tá bráni uplatniť vec na štátnom súde, ak dodávateľ
podá skôr žalobu na rozhodcovskom súde a tým núti spotrebiteľa riešiť vec iba v rozhodcovskom konaní.
Je tak vystavená
-4- 18C/128/2014

rozhodcovskému súdu, ktorý je pre ňu netransparentný a tým, že ho právny predchodca žalobcu
predtlačený v rozhodcovskej doložke, vyvoláva pochybnosti o jeho objektívnosti. Dodala, že nemala
reálnu možnosť ovplyvniť obsah ani rokovať o rozhodcovskej doložke a ani nerozumela a nebola
upovedomená o možných následkoch. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania. Žalovaná ďalej
podotkla, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko neboli splnené podmienky podľa §

92 ods. 8 zákona o bankách, pretože peňažný ústav žalovanú na splnenie dlhu nevyzval. Súčasne
namietla aj premlčanie celého uplatneného nároku. Do pozornosti dala rozhodnutie tunajšieho súdu
sp. zn. 27C/100/2014, ktoré sa týkalo rovnakých účastníkov a rovnakej veci. So všetkými vznesenými
námietkami, tvrdeniami žalobcu a dôvodmi sa vyporiadal odvolací súd vo svojom rozsudku č. k.
5Co/776/2015-29 zo dňa 29.06.2016. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a odvolací

súd tento v celom rozsahu potvrdil. V tomto rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu vyporiadal s
aktívnou legitimáciou žalobcu tým, že jednoznačne povedal, že podmienky na postúpenie pohľadávky
peňažným ústavom inému subjektu musia spĺňať podmienky ustanovené zákonom, a to preukázateľne
doručenú výzvu dlžníčke, v tomto prípade žalovanej. Žalovaná žiadnu takúto výzvu neobdržala a zo
strany žalobcu nebolo nijak preukázané, že sa čo i len pokúsil jej takúto výzvu doručiť. Doručenie tejto

výzvy mal zaručene vykonať právny predchodca žalobcu, teda peňažný ústav. Peňažný ústav doklad
o doručení alebo aspoň doklad o pokuse o doručení nepreukázal a žalobca ani takýto doklad nemá,
ako sám uviedol, ani takýmto dokladom nedisponuje. Dodala, že vo VOP je obsiahnuté ustanovenie
o porušení povinnosti dlžníka, kde veriteľ má právo v prípade omeškania so splatením čo i len jednej
splátky alebo príslušenstva splátky zosplatniť celý úver. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky

vyplýva, že omeškanie dlžníčky bolo viac ako 1100 dní, to je viac ako 3 roky. Právny predchodca žalobcu
teda nepostupoval v súlade so všeobecnými podmienkami, dlh sa stal splatným nesplatením prvej
pohľadávky, čo ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky bolo viac ako 1100 dní, čo je doba
dlhšia ako 3 roky. Keďže žaloba nebola podaná v lehote od uplynutia splatnosti poslednej pohľadávky,
považuje celý dlh za premlčaný.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o splátkovom úvere č. 0274034558 zo dňa
21.09.2006, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa
18.07.2012, výzvy k úhrade zo dňa 18.07.2012, zmluvy o postúpení pohľadávky č. 0900/2012/CE zo
dňa 27.06.2012, pokusu o zmier zo dňa 02.12.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalovaná uzavrela dňa 21.09.2006 so Slovenskou sporiteľňou, a. s., zmluvu o splátkovom úvere č.
0274034558, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a. s., poskytla žalovanej bezúčelový spotrebný
úver vo výške 157.000,- Sk (5.211,44 eur). Predmetný úver bol poskytnutý jednorazovo bezhotovostne.
Úrok bol dojednaný ako premenlivý vo výške 11,20 % ročne. Poplatok za poskytnutie úveru bol

dojednaný vo výške 0,- Sk (0 eur). Poplatok za správu úveru predstavoval dojednanú výšku 60,- Sk (1,99
eur) mesačne. Výška splátky bola dojednaná v sume 2.253,- Sk (74,78 eur) mesačne, pričom splatnosť
prvej splátky bola stanovená na deň 20.10.2006 a dátum poslednej splátky (konečná splatnosť) na deň
20.09.2016. Jednotlivé splátky sa žalovaná zaviazala splácať mesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom
mesiaci. Celkový počet splátok bol 120. RPMN bola určená vo výške 12,62 %.

-5- 18C/128/20145.Zmluvouopostúpenípohľadávokč.0900/2012/CEzodňa27.06.2012postúpilaSlovenskásporiteľňa,
a. s., ako postupca spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., (žalobca) ako postupníkovi pohľadávky
špecifikované v prílohe č. 1. Z prílohy č. 1 je zrejmé, že predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči

žalovanej zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 21.09.2006, v rámci ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške
5.211,44 eur, pričom zostatok pohľadávky predstavuje sumu 7.201,63 eur.

6. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2012 oznámila Slovenská sporiteľňa, a. s.,
žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávku vo výške 7.201,63 eur žalobcovi. Výzvou k úhrade zo dňa

18.07.2012 oznámil žalobca žalovanej, že ku dňu 18.07.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a
vyzval ju na jeho úhradu v celkovej výške 7.383,29 eur najneskôr do 28.07.2012.

7. Pokusom o zmier zo dňa 02.12.2013 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlhu v celkovej výške
7.822,78 eur najneskôr do 09.12.2013.

8.Podľa§23aods.1,2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto

predpisu.

9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 524 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva;
to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je

-6- 18C/128/2014

banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom
vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky
môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou

alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto
zákonom.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná.
ZmluvaosplátkovouúverebolauzavretámedziSlovenskousporiteľňou,a.s.,akoveriteľomažalovanou
ako dlžníkom. Žalobca si pohľadávku pôvodného veriteľa (Slovenskej sporiteľne, a. s.) uplatňuje ztitulu postúpenia pohľadávky. Súd sa preto zaoberal otázkou, či k postúpeniu pohľadávky Slovenskej
sporiteľne, a. s., na žalobcu došlo zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. platne, a teda, či je
žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci

z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Ako vyplýva z ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách banka môže postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom klienta, alebo aj
bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že klienta písomne vyzvala na plnenie a klient je napriek tejto
výzve v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní. V danom prípade žalobca nepreukázal, že

by žalovaná s postúpením pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a. s., na žalobcu súhlasila. V konaní
nepreukázal, že by Slovenská sporiteľňa, a. s., žalovanú na úhradu dlhu vyzvala a ani to, že by
prípadná výzva bola žalovanej odoslaná a doručená. Výzva na splnenie dlhu zaslaná bankou je pritom
z hľadiska posúdenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky mimoriadne dôležitá. Rovnako tak je
veľmi významné aj doručenie takejto výzvy dlžníkovi, nakoľko až keď sa takáto výzva dostane do sféry
dispozície dlžníka a tento svoj dlh neuhradí po dobu najmenej 90 dní, až potom je pohľadávka banky v

zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách spôsobilá na postúpenie. Dovtedy takáto pohľadávka nemôže byť
postúpená.Vzhľadomktomu,žežalobcasúdunepreukázalsplneniezákonompredpísanýchpodmienok
pre platné postúpenie pohľadávky, možno konštatovať, že zmluva o postúpení pohľadávky č. 0900/2012/
CE uzavretá dňa 27.06.2012 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom je neplatná. Následkom neplatnosti tejto zmluvy je absencia aktívnej vecnej legitimácie na

stranežalobcu,apretosúdžalobuprávezdôvodunedostatkuaktívnejvecnejlegitimácieakonedôvodnú
zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že k rovnakému právnemu názoru dospeli v obdobných veciach
aj napríklad Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajský
súd v Prešove v uznesení sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, Krajský súd v Žiline v rozsudku
sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 23Co/574/2015 zo

dňa 26.01.2016, Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, sp.
zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016. Žalobca za účelom
preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie argumentoval aj poukázaním na bod 19.16 VOP, podľa
ktorého si jeho právny predchodca a žalovaná dojednali postúpenie pohľadávky nepodmienené počtom
dní omeškania, prípadne zaslaním výzvy, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách takéto

odchýlne dojednanie nevylučuje. Podľa názoru súdu
-7- 18C/128/2014

ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách striktne a presne stanovuje podmienky, ktoré musia byť
splnené, ak sa banka rozhodne postúpiť pohľadávku klienta tretej osobe. Od splnenia týchto podmienok

nie je možné sa odchýliť a banka ich musí bezpodmienečne dodržať. Preto, ak si právny predchodca a
žalovaná upravili podmienky postúpenia pohľadávky odlišne od zákonného znenia, je takéto dojednanie
neplatné pre rozpor so zákonom a nie je možné sa ním spravovať. Ak žalobca v tejto súvislosti
poukazoval aj na ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách, na tomto mieste treba zdôrazniť, že v čase
postúpenia pohľadávky, t. j. 27.06.2012, žalobcom vyššie uvádzané ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona o

bankách takúto možnosť neupravovalo, keď pojednávalo len o povinnosti banky požadovať preukázanie
totožnosti klienta. Možnosť upraviť si vzájomné práva a povinnosti odlišne od zákona bola do zákona
zakomponovaná až s účinnosťou od 10.06.2013.

14. S poukazom na skutočnosť, že súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú pre nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie, nezaoberal sa ďalšími v konaní vznesenými námietkami žalovanej.

15. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. V predmetnej veci mala plný úspech žalovaná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.