Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215204127
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215204127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.RenátyGavalcovejačlenieksenátu

JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Ivety Jankovičovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 1, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: T. Z., narodená XX.XX.XXXX,
bytom T. ulica XXX/XX, XXX XX Q. L. o zaplatenie istiny 1.998,79 eura s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6C/151/2015-49 zo dňa 18. októbra 2016
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vrátane výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.998,79
eura spolu s úrokom z omeškania 8% ročne z tejto sumy od 20.04.2013 až do zaplatenia a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 90%, o ktorej po právoplatnosti rozsudku vo veci samej bude rozhodnuté
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou
ustanovení Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - § 52 a nasl.), Zákona o spotrebiteľských

úveroch č. 129/2010 Z.z. (ďalej aj ZoSÚ § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a) ). Súd prvej inštancie
vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca uzavrel dňa 04.12.2012 so žalovanou úverovú zmluvu č.
23054,nazákladektorejjejposkytolpeňažnéprostriedkyvsume2.000,-eur.Úversažalovanázaviazala
splácať v mesačných splátkach do 23.11.2020. Po vyčerpaní poskytnutého úveru porušila svoje zmluvné
povinnosti a preto bola listom zo dňa 28.03.2013 vyzvaná na predčasné splatenie úveru v lehote do
19.04.2013. Po preskúmaní uvedenej zmluvy súd uzavrel, že v zmluve absentuje obligatórna náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, čo zákon sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ). V ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) sú vymedzené prípady,
kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právu úpravu absolútnej
neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy
ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové
náležitosti zmluvy. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá
vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu

znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského
právabolprijatýajzákonč.129/2010Z.z.-ZoSÚaustanovilosobitnénáležitostispotrebiteľskejúverovej
zmluvy tak, aby sa dosiahlo odstránenie faktickej nerovnováhy a spotrebiteľ vedel posúdiť všetkyprávne dôsledky pre neho vyplývajúce z uzatvorenej úverovej zmluvy. Predmetná zmluva neobsahuje
obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, preto ide o zmluvu bez úrokov a bez poplatkov
a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi iba neuhradený zvyšok istiny, teda sumu 1998,79 eura a vo

zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol a to aj čo do uplatnenej istiny 2,71 eura (ako úrok z omeškania,
neskôr uplatnené ako sankčné poplatky), keďže žalobca nepreukázal dôvodnosť uvedeného nároku. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP v prospech žalobcu v rozsahu
90%, keďže tento si pôvodne uplatnil 2.136,40 eura, priznaná mu bola suma 1.998,79 eura, jeho úspech
bol v rozsahu 95%, neúspech 5%, takže konečný úspech žalobcu predstavuje 90%, v ktorom rozsahu

mu boli trovy priznané.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v zamietajúcej časti a v časti trov
konania strán z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9

ods. 2 písm. c) ZoSÚ a možnosť uplatniť sťažnosť alebo reklamáciu mu poskytol. Konečná splatnosť
úveru je uvedená v odseku 5.3 úverovej zmluvy, z ktorej plnenie bolo predmetom žaloby. Neoddeliteľnou
súčasťou predmetnej zmluvy sú aj obchodné podmienky banky (VOP) a preto niektoré z náležitostí,
ktorá má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú uvedené práve
tam. Čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny a úrokov, tie sú uvedené v samom texte zmluvy v

bode 1.2. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej
splátky, čo platí aj pre údaj o výške splátky. Banka kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu poskytne
spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, kde sa uvádzajú splátky, ktoré sa majú zaplatiť,
lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby. Informáciu o rozdelení splátok na istinu a úroky obsahuje

amortizačná tabuľka, banka ju poskytuje klientovi už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením
zmluvy.Anuitaaanuitnésplácaniejedefinovanéakopravidelné(periodické)plynutiepevnestanovených
platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká,
skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Čo sa týka
výšky, počtu a termínov splátok iných poplatkov, tie sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Poukázal na

pripravovanú novelu Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. ako i na rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15, v ktorom sa konštatuje, že amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy
o úvere a spotrebiteľ má právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku kedykoľvek, počas celej dĺžky trvania
zmluvy o úvere. Preto i v prejednávanom prípade podmienky úverovej zmluvy umožňovali žalovanému
bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok a nespochybnili jeho možnosť posúdiť rozsah

svojho záväzku. Súdny dvor jednoznačne spochybnil formalistický prístup pri vykladaní smernice a
zákonnej úpravy podmieňujúcej úročenie a poplatky úveru členením splátok tak, ako to požaduje Zákon
o spotrebiteľských úveroch, resp. jeho výklad uvedený prvostupňovým súdom v odôvodnení rozsudku.
Tiež sa domáhal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov prvoinštančného
konania, ktoré žiadal, aby mu boli priznané v plnom rozsahu. Uplatnil si tiež právo na náhradu trov

odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP účinného

v čase podania odvolania), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvejinštancie,protiktorémuzákonodvolaniepripúšťa (§355ods.1CSP), poskonštatovaní,že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolaciedôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdaných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k

záveru, že je dôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).5. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 6C/151/2015 je
nárok žalobcu na zaplatenie 1.998,79 eura v príslušenstvom. Už právoplatnou časťou preskúmavaného
rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.998,79 eura spolu s úrokom z omeškania 8% ročne z tejto sumy od
20.04.2013 (žalobcom uplatnený až od 23.04.2013) do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90%, keď o výške tejto náhrady rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Žalobca sa v odvolacom konaní domáha
zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti i v časti trov konania účastníkov s

poukazom na to, že jeho žaloba je opodstatnená v celom rozsahu a okrem istiny a úroku z omeškania mu
mal byť priznaný tiež úrok 19,90% p.a. z nezaplatenej istiny 1.998,79 eura od 23.04.2013 do zaplatenia,
úroky 134,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 8% z nezaplatených úrokov od 23.04.2013 do
zaplatenia, úroky z omeškania 2,24 eura, ako i trovy konania.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania mal v odvolacom konaní posúdiť, či súd prvej

inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ nárok žalobcu v napadnutej časti ako nedôvodný zamietol
preto, že ide o úverovú zmluvu uzavretú v rozpore s požiadavkou vyjadrenou v § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy, ktorá okrem všeobecných náležitostí
podľa OZ musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

8. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné:

9. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi
žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňa definičné znaky označujúce jej
subjekty, a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti).

10. Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že v rozsudku súdu prvej inštancie nie je obsiahnutá ako
chýbajúca náležitosť zmluvy adresa, kde sa má uplatniť sťažnosť alebo reklamácia (§ 9 ods. 2 písm. c)
ZoSÚ), či konečná splatnosť úveru(§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Takéto argumenty, ktoré sú obsiahnuté

v odvolaní žalobcu, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol a preto nebolo dôvodné sa
s nimi v odvolacom konaní zaoberať.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 04.12.2012 úverovú zmluvu č.
23054 (č.l.6-7 spisu), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver 2.000,- eur, druh úveru pôžička

s úrokovou sadzbou 19,9%, s mesačnou splátkou 41,84 eura, s termínom prvej splátky 21.12.2012,
96 anuitných splátok mesačne k 21. dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou úveru 23.11.2020, s
celkovou čiastkou, ktorú klient uhradí 4.207,68 eura, výška RPMN 24,11%, priemerná RPMN 19,37%.

12.Zprehľadusplátokžalovanejvyplýva,žetátouhradilajednusplátku20,-eur,zčohožalobcazapočítal

18,79 eura ako splátku úroku a 1,21 eura na istinu. Preto si žalobca uplatňoval istinu 1.998,79 eura
s úrokom 19,90% od 23. 4. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8% z nezaplatenej istiny
1.998,79 eura od 23. 4. 2013 do zaplatenia, nárok na úroky - 134,80 eura s úrokom z omeškania 8%od 23. 4. 2013 do zaplatenia vzniknuté z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru
a doterajšie nezaplatené úroky z omeškania 2,24 eura.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov , prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

15. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho
úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy ako aj písomnej formy
postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy.

16. Súd prvej inštancie správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd prvej inštancie
žalobu žalobcu nad prisúdenú istinu 1.998,79 eura s úrokom z omeškania 8% od 20. 4. 2013 do

zaplatenia ako nedôvodnú zamietol, keďže ide o zmluvu bez úrokov a bez poplatkov a to v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, čo žalobca
v odvolaní spochybnil.

17. Výklad a aplikácia ustanovenia § 9, 11 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade

so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových
náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné
podstatné obsahove náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k
esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ustanovenia
§ 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods.

2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň aj v § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Pokiaľ
zmluva uzavretá medzi stranami niektorú z náležitostí vymenovaných v ustanovení § 9, 11 ods. 1 ZoSÚ
neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Preto sa aj odvolací súd sa preto prioritne zaoberal tým, či zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
účastníkmi uvedenú obligatórnu náležitosť citovanú v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ obsahuje a či ide o
zmluvu bez úrokov a bez poplatkov tak, ako to uzavrel súd prvej inštancie, teda či je záver súdu prvej
inštancie o tom, že zmluva uvedené obligatórne náležitosti neobsahuje, vecne správny.

19. V samotnom texte zmluvy 1.2. (na ktoré znenie poukazuje žalobca), nie je anuitná splátka
rozčlenená, je uvedená len jednou pevnou sumou (41,84 eura), nie je teda rozdelené, koľko z uvedenej
sumy ide na istinu, koľko na úroky, koľko na poplatky. Anuitná splátka je vyjadrená len jednou počas
trvania zmluvy nemennou sumou.

20. Súd prvej inštancie tak dôvodne skonštatoval, že zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru
na istinu, úroky a iné poplatky. Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky
nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala z vyššie citovaných
ustanovení ZoSÚ. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné dospieť k
záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť

pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá
len taký výklad cit. ustanovenia, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“,
„počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho
sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným inýmpoplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nezodpovedá zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie
čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto
úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti

venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný
ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy
reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi
vrátiť.

21. Odvolací súd sa argumentáciou žalobcu, ktorý namietal záver súdu prvej inštancie, že úverová
zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch
s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Klára Bíroová) zo dňa
9.11.2015, na čl. 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm.
m), nestotožňuje.

22. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní plne zohľadňuje výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-42/15, v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení
s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť

nevyhnutnevyhotovenáakojedinýdokument,alevšetkynáležitostiuvedenévčlánku10ods.2uvedenej
smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto
skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovoprávnom vzťahu. Žalobca tvrdí, že
niektoré náležitosti, ktorá má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere sú v samotnom texte zmluvy o
úvere a ďalšie sú vo OP a VOP, ktoré podľa čl. 2.1 úverovej zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,

prípadne amortizačnú tabuľku si môže spotrebiteľ kedykoľvek vyžiadať od banky.

23.RozsudokSúdnehodvoraEurópskejúnievoveci C-42/15(KláraBíroová)zodňa9.11.2015(naktorý
poukázal v odvolaní žalobca), poskytol výklad výlučne smernice, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. h),
článku10ods.2písm.h)ai),článku23,keďvýkladvnútroštátnehoprávaposkytujúvýlučnevnútroštátne

súdy.

24. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú
od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie zákona o

spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne
právo - zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným
náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

25. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza,
že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej je potrebné

toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a
splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.
Taktiež ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.12.2012 bolo do súdnej
praxe aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala

písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do zákona § 11 novelou vykonanou
zákonom č. 352/2012 Z. z. účinnou od 1.1.2013, čo potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode s vôľou
zákonodarcu) § 11 aj pred 1.1.2013.

26. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy, resp. nepriamy
účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v sporemedzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže
použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

27. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú v sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, jedná
sa o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

28. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc
vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť
eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať
pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere
v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa

vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené
všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne
zásady, najmä zásadu právnej istoty.

29. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky

istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho zákona contra legem.

30. Odvolací súd je preto názoru, že napriek poukazu žalobcu na Smernicu a rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-42/15, ZoSÚ jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade

absencie čo i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktorý aplikoval okresný súd, je
úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

31. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti
žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými

tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti,
včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, potvrdil.

32. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení

s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).