Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Ladislav Mejstrík
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/255/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116218980
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116218980.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: L. U., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. XXX/XX, M. O. Mesto, zastúpenej Advokátska kancelária Andrea Havelková,
s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, IČO: 36 854 956 proti žalovaným: 1/ U. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B. X. XXX, 2/ X. U., nar. XX. XX.. XXXX, bytom B. X. XXX, obaja zastúpení Advokátska
kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, Čadca, IČO: 50 473 522, o určenie
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina,
č.k. 40C/188/2016-82 zo dňa 10. januára 2017, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 12. 10. 2015
medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanou 2/ ako kupujúcou je neplatná. Zároveň vyslovil, že
žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný
súd poukázal na ust. § 40a, § 145 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 149 ods. 3 a § 853 ods. 1 OZ,
pričom konštatoval, že v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy medzi žalovanými nebol predávajúci
výlučným vlastníkom nehnuteľností, tieto stále podliehali režimu BSM a na predaj tak bol potrebný aj
súhlas bývalej manželky. Súd sa zaoberal aj dohodou o vyporiadaní BSM uzatvorenou dňa 24. 11.
2014, ako aj oznámením o odstúpení od tejto dohody, resp. tým, že došlo k späťvzatiu návrhu na vklad
tejto dohody, ktorej predmetom boli aj nehnuteľnosti. Keďže žalobkyňa sa úspešne dovolala relatívnej
neplatnosti tohto právneho úkonu z dôvodu nedania jej súhlasu k prevodu nehnuteľností, súd jej priznal
v súlade s ust. § 255 v spojení s § 262 ods. 1 CSP aj náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, podali prostredníctvom zástupcu
odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Tak ako v priebehu konania, aj v odvolaní tvrdili, že dohoda o vyporiadaní
BSM je platná, napriek tomu, že nedošlo k jej zavkladovaniu do katastra nehnuteľností. Nemôžu teda
súhlasiť s právnym posúdením veci zo strany prvoinštančného súdu, že podanie žaloby o vyporiadanie
BSM na súde možno považovať ako nesúhlas účastníka s predmetnou dohodou o vyporiadaní BSM.
Takýto výklad by viedol k neistote medzi účastníkmi zmluvných vzťahov, nakoľko ktorákoľvek zo strán
dohody by následne podaním žaloby o vyporiadanie BSM na súde poprela platnosť takejto dohody o
vyporiadaní BSM. Je teda nesporné, že predmetná dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatvorená platne
a účinne, pretože prejavovala slobodnú a vážnu vôľu účastníkov zmluvného vzťahu. Taktiež predmetná
dohoda o vyporiadaní BSM bola spôsobilým podkladom na to, aby žalovaný 1/ ďalej s predmetnými
nehnuteľnosťami nakladal ako výlučný vlastník. Taktiež sa odvolatelia nestotožnili s právnym posúdenímveci ohľadom námietky konkludentného súhlasu s prevodom predmetných nehnuteľností, ktorý bol
vyjadrený zo strany žalobkyne práve v dohode o vyporiadaní BSM, keď uzatvorením takejto dohody sa
každý z jej účastníkov stotožnil s tým, kto, čo nadobúda do svojho vlastníctva, a teda aj súhlasí s tým, aby
s predmetom svojho vlastníckeho práva mohol voľne disponovať. Navyše bola to práve žalobkyňa, ktorá
spôsobila nezavkladovanie predmetnej dohody o vyporiadaní BSM, keď nebola ochotná vykonať opravu
tak, aby došlo k zavkladovaniu do katastra nehnuteľností. Žalovaná 2/ v odôvodnení odvolania uviedla,
že je vo vysokom veku 87 rokov, pričom podľa dohody sa nadobúdateľ predmetných nehnuteľností má
postarať o ňu, poskytnúť jej pomoc, opateru a dochovať ju. V tomto smere žalobkyňa žiadnym spôsobom
neprejavuje potrebnú úctu, rešpekt a starostlivosť. Je smutné, že žalobkyňa chce mať prospech z
majetku, o ktorého nadobudnutie sa žiadnym spôsobom nepričinila, ani ho nezveľaďovala a nestarala
sa oň. Odvolatelia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie, prípadne zmenil a návrh zamietol.
3. K podanému odvolaniu sa písomne prostredníctvom zástupcu vyjadrila žalobkyňa, ktorá k jednotlivým
dôvodom odvolania uviedla, že súd správne vychádzal z toho, že ohľadom vyporiadania BSM je medzi
stranami spor, keď uzatvorená dohoda nebola zavkladovaná a nikdy tak nenadobudla hmotnoprávne
účinky. Je zrejmé, že dohoda o vyporiadaní BSM nespĺňala ani len náležitosti potrebné pre povolenie
jej vkladu na príslušnom okresnom úrade. Pokiaľ nedošlo k zavkladovaniu dohody o vyporiadaní BSM
vo vzťahu k nehnuteľnostiam, nemohol žalovaný 1/ prevádzať nehnuteľnosti ako výlučný vlastník a
súd teda vec správne posúdil a vychádzal zo správnych skutkových zistení. Navyše platná dohoda o
vyporiadaní BSM medzi stranami sporu neexistovala. Žalovaní si vo svojom odvolaní zamieňajú súhlas
s uzatvorením kúpnej zmluvy a zmluvy o vyporiadaní BSM. Pre účely posúdenia, či mohol žalovaný 1/
scudziť predmetné nehnuteľnosti, nie je významný súhlas s uzatvorením dohody o vyporiadaní BSM,
ale súhlas žalobkyne s uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosť bola rozsudkom určená. Tiež nie
je správny názor žalovaných o konkludentnom súhlase k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy. Pokiaľ
by aj bola uznaná platnosť dohody o vyporiadaní BSM, tak to neznamená, že účastník súhlasí ešte
pred vkladom vlastníckeho práva na základe tejto dohody s ďalším scudzením nehnuteľností. Pokiaľ by
takýto súhlas mal byť udelený, tak by musel byť v písomnej dohode aj písomne vyjadrený, resp. aspoň
tak, aby bolo možné písomné vyjadrenie vyložiť ako súhlas, čo v tomto prípade nie je pravdou. Pokiaľ
žalovaní poukazujú, že žalobkyňa nebola súčinná ohľadom uzatvorenej dohody BSM pri jej zmene v
takom rozsahu, aby bolo možné túto dohodu vyhodnotiť ako spôsobilú na vklad, tak práve žalovaný 1/
od predmetnej dohody o vyporiadaní BSM odstúpil a zobral návrh na jej vklad späť. Žalobkyňa žiadala,
aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil.
4. Vo svojich následných vyjadreniach obe strany zotrvali na svojich predchádzajúcich prednesoch.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách § 379 a § 381 CSP a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v súlade s
§ 387 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového
materiálu, ako aj zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka,
či kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými 1/, 2/ je platná, keď relatívnej neplatnosti sa dovolala
žalobkyňa s odôvodnením, že predmet kúpnopredajnej zmluvy podlieha režimu BSM a bez jej súhlasu
je prevod nehnuteľností neplatný. Žalovaný 1/ poukazoval na dohodu o vyporiadaní BSM uzatvorenú
dňa 24. 11. 2014, ktorá však po predložení a návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zavkladovaná
nebola, pričom dňa 24. 11. 2015 písomne oznámil druhému účastníkovi dohody o vyporiadaní BSM,
že od tejto odstupuje a následne dňa 08. 10. 2015 bol návrh na vklad do katastra nehnuteľností vzatý
späť. Dňa 12. 10. 2015 bola uzatvorená kúpnopredajná zmluva, na základe ktorej žalovaný 1/ previedol
nehnuteľnostipatriacedoBSMnažalovanú2/.Tvrdil,ževčaseprevoduexistovaladohodaovyporiadaní
BSM, na základe ktorej mal uvedené nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva a bol
teda oprávnený ako vlastník s nimi disponovať, prípadne k takémuto prevodu mal mať konkludentný
súhlas bývalej manželky odvíjajúci sa od toho, že uzatvorila dohodu o vyporiadaní BSM, na základe
ktorej mu mali uvedené nehnuteľnosti pripadnúť do výlučného vlastníctva.
Prvoinštančný súd v tomto prípade konštatoval, že skutočne dňa 20. 11. 2014 bola uzatvorená dohoda
o vyporiadaní BSM po zániku spoluvlastníctva, keď došlo k rozvodu manželstva. Predmetom dohody
o vyporiadaní BSM boli aj nehnuteľnosti, pričom do uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy (12. 10. 2015)predmetná dohoda nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľností (naopak v tom čase návrh na vklad
zo strany žalovaného 1/ bol vzatý späť).
V zmysle § 47 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do 3 rokov od uzatvorenia zmluvy
nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.
V zmysle § 149 OZ Občiansky zákonník dáva prednosť dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 34 až § 50 OZ. Ak sú predmetom dohody iba
hnuteľné veci, právna úprava nepredpisuje určitú formu, ak sú však jej predmetom nehnuteľnosti, musí
mať formu písomnú a účinnosť nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností (§ 149a OZ, resp. § 28
zákona č. 162/1995 Z. z.).
Z uvedeného vyplýva, že po rozvode manželov došlo k zániku BSM a vyporiadanie bolo vykonané
dohodou v roku 2014. Keďže predmetom dohody boli aj nehnuteľnosti, účinnosť takejto dohody bola
viazaná na vklad do katastra nehnuteľností. Keďže v zmysle § 28 Katastrálneho zákona k vkladu
nedošlo (navyše predtým účastník zmluvy o vyporiadaní BSM oznámil, že od tejto odstupuje a návrh
na vkladovacie konanie vzal späť), je zrejmé, že v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy dňa
12. 10. 2015 nebol žalovaný 1/ výlučným vlastníkom nehnuteľností a keďže sa nejednalo o bežný
úkon, na prevod vlastníctva potreboval súhlas ďalšieho spoluvlastníka (bývalej manželky). Keďže sa
jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa však dotknutý účastník dovolal, súd správne
skonštatoval, že kúpnopredajná zmluva z tohto dôvodu je neplatná.
7. Odvolací súd na základe uvedených skutočností, ako aj záverov prvoinštančného súdu dospel k tomu,
že tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a vo veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom
v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Pretože prvoinštančný súd sa vo svojom odôvodnení zaoberal aj
otázkami nastolenými v odvolacom konaní, odvolateľ tak neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa
nevysporiadal súd prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav
odvolacím súdom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov v celom rozsahu.
9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.