Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 17, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/410/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206705
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6812206705.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 27. februára
2015, č. k.: 6C/329/2012-85, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal vyčíslenej náhrady škody a nemajetkovej
ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. spôsobenej okresným súdom v exekučnom konaní vo veci
5Er/754/2010, sp. zn. súdneho exekútora EX 116642010, tvrdeným nesprávnym úradným postupom, a
to rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí zákonnej lehoty a súčasne preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu

(rozhodcovského rozsudku) v rozpore so zákonom. Konštatoval, že vzhľadom k tomu, že ide o konanie,
v ktorom si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 1000 €, ide
o drobný spor, preto nenariadil pojednávanie a vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

2. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, exekučné konanie začalo dňa 03. 08. 2010. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
14. 10. 2010 a exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 22. 11. 2010 tak, že ju zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

4. Poukázal na to, že podľa § 44 ods. 2 EP 15 - dňová lehota neplatí v prípade exekučných titulov
podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) EP. V preskúmavanej exekúcii bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok rozhodcovského súdu. Podľa názoru súdu ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP,
na preskúmanie ktorého nemá súd stanovenú zákonnú lehotu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil názor, že táto lehota neplatí v prípade negatívneho
rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia (II. ÚS 245/2013). Túto lehotu považoval
súd za extrémne krátku na preskúmanie rozsudku rozhodcovského súdu vzhľadom na možnú zložitosťveci, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právom a predpismi
EÚ.

5. Poukázal tiež na to, že vzhľadom na súčasnú právnu úpravu po prebratí viacerých smerníc Rady
ES týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je potrebné poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenou ochranou. Za
týmto účelom musí exekučný súd v každom štádiu exekúcie smerujúcej proti spotrebiteľovi skúmať, že
rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky zákonné predpoklady, aby na jeho základe bola vedená exekúcia.
Tiežmusískúmať,čirozhodcovskýrozsudoknezaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonanianaplnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, prípadne či
uzatvorené zmluvy so spotrebiteľom neobsahujú nekalé podmienky. V rozhodovanej veci súd potom
podrobil predložený exekučný titul skúmaniu v popísanom rozsahu. Časový úsek do rozhodnutia o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia sa nejaví ako neprimerane dlhý.

6. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dĺžka exekučného konania od doručenia

žiadosti súdneho exekútora udelenie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie
poverenia zamietol, vzhľadom na to, že súd skúmal zákonnosť vedenej exekúcie, nie je takej povahy,
abybolomožnévdanejvecivysloviťporušenieprávanavrhovateľanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Pretože navrhovateľ nepreukázal, že by v danej exekučnej veci došlo k nesprávnemu
úradnémupostupusúdu,tedažebolisplnenézákonnépodmienkyprezodpovednosťštátupodľazákona

o zodpovednosti za škodu, a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej
ujmy, žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval

vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, pretože v
čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatné uznesenie o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam

žalovaného ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje
rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu
o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie v jeho
neprítomnosti a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil

sám. Namietal, že meritórne rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto,
že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému podal odvolanie.

8. Pokiaľ súd zamietol návrh vo vzťahu k skutočnej škode, namietal, že v odôvodnení rozhodnutia sa

súd zaoberá len škodou, ktorá mala vzniknúť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu. Ignoroval
všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému.
V tejto časti je preto rozhodnutie nepreskúmateľné.

9. Súd taktiež nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci

bez „zbytočných prielohov“ zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd analyzuje okolnosti, ktoré s vecou nesúvisia, s čím
nemožno súhlasiť. Jeho práva boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty.

10. Namietal, že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie,

keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.

11. Namietal, však žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k návrhu podľa
§ 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153 b O. s. p.

12. Ku skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie uviedol, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.13. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za vnútorne rozporné, pretože napriek tomu, že zistil
porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej
ujmy žalobcovi. Namietal, že súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzuje okolnosti, ktoré s vecou

vôbec nesúvisia. Preto sú irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania si žalobca zvolil, o
podstate a rozsahu podnikateľského rizika ako jej udržiavaní kontaktu súdneho exekútora.

14. V závere odvolania uviedol k návrhu na prerušenie konania, že ak bol súdu doručený v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu,

že prebieha konanie o prejudicálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom
súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu
osobitne rozhodnúť.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový
poriadok) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal vyčíslenej
náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom v exekučnom
konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a súčasne preskúmaním vecnej

správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v rozpore so zákonom. Žalobca
navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Priamo v návrhu
na začatie konania vzniesol žalobca námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej
riadnerozhodolnadriadenýsúdtak,žezákonnéhosudcuzprejednávaniaarozhodovaniaprejednávanej
veci nevylúčil. Okresný súd doručil návrh žalobcu žalovanému na vyjadrenie, obidvom účastníkom

konania doručil písomné poučenie účastníka konania, okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O. s. p.
Vyjadrenie žalovaného k návrhu riadne doručil žalobcovi prostredníctvom pošty. K spisu okresného súdu
je pripojený v napadnutom rozsudku uvedený konkrétny exekučný spis ohľadne exekučného konania, v
ktorom mala byť žalobcovi podľa návrhu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená
tvrdená škoda.

19. Treba zdôrazniť, že okresný súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie z dôvodu, že
išlo o konanie podľa ust. § 115a ods. 2 O. s. p., preto neplatia ani podmienky upravené v odseku 1
tohto ustanovenia a námietky žalobcu v tomto smere sú irelevantné, nakoľko súd len verejne vyhlásil
rozsudok. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žiadal zrušiť nariadené pojednávanie a prerušiť konanie, odvolací

súd vo vzťahu k odvolacím námietkam v tomto smere uvádza, že z obsahu spisu odvolací súd nezistil,
že by žalobca žiadal zrušiť pojednávanie, resp. že by podal návrh na prerušenie konania tak, ako to
uvádza vo svojom odvolaní.

20. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd dodáva, že okresný súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval

správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu považuje aj odvolací súd v celom
rozsahu za správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu
v spornom exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcuviazaný (§ 380 ods. 1 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v
odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP).

21. Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
riadne rozhodol nadriadený súd (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3NcC/293/2012
zo dňa 19. 10. 2012) súd s tým, že zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania

veci nevylúčil, pretože vtedy ešte nebola sudkyňou daného súdu.

22. Následne o zaujatosti sudkyne JUDr. Miroslavy Kvetkovej rozhodol Krajský súd v
Banskej Bystrici uznesením zo dňa 03. 12. 2013, č. k.: 16 NcC/56/2013 - 55 tak, že nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania v danej veci.

23. Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v
jeho neprítomnosti a vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť
konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, tiež nie je dôvodná s poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu. O námietke zaujatosti sudcov okresného súdu

vznesenej žalobcom nadriadený súd riadne rozhodol. Nesúhlas žalobcu s rozhodnutím nadriadeného
súduniejedôležitýmdôvodomnaodročeniepojednávania,pretožežalobcovizostalzachovanýodvolací
dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení
s § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.). Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobcovi bolo
riadne doručené aj vyjadrenie žalovaného k návrhu. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom

nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd sa oboznámil s exekučným spisom, ktorý ako dôkaz
navrhol vykonať samotný žalobca priamo v návrhu na začatie konania s tým, že žalobca bol účastníkom
uvedeného exekučného konania a teda obsah exekučného spisu z hľadiska tvrdených skutočností o
dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia exekučného
súdu o jej zamietnutí mu bol nepochybne známy, pretože z exekučného spisu vyplýva, že všetky

rozhodnutiaboližalobcoviriadnedoručené.Odvolacísúdvzhodesokresnýmsúdomdospelkzáveru,že
kodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdomnedošloanipostupomokresnéhosúdu,ktorýnapadnutým
rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania, pretože žalobca návrh na prerušenie konania nepodal a prvostupňový
súd o ňom ani nerozhodoval .

24. Taktiež nie je dôvodná námietka žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. Prvostupňový súd vo veci nenariadil pojednávanie z dôvodu, že išlo o konanie
podľa ust. § 115a ods. 2 O. s. p., preto naplatia ani podmienky upravené v odseku 1 tohto ustanovenia

a námietky žalobcu v tomto smere sú irelevantné, nakoľko súd len verejne vyhlásil rozsudok.

25. Odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť postup súdu, ktorým znemožňuje účastníkovi
konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom. Musí však ísť o
znemožnenierealizáciekonkrétnychprocesnýchpráv,ktorébyinakúčastníkmoholpredsúdomuplatniť,

a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Občiansky súdny poriadok bližšie
nekonkretizuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, ktorý bráni súdu vec prejednať v neprítomnosti
účastníka. Takýto dôležitý dôvod, pre ktorý sa účastník nemôže zúčastniť pojednávania a žiada o jeho
odročenie, sa musí vzhľadom na prekážku, ktorá mu v tom bráni, vyznačovať nepredvídateľnosťou,závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. Pritom môže ísť nielen
o udalosti majúce objektívnu povahu (nezávisle od vôle účastníka), ale aj okolnosti spôsobené samým
účastníkom alebo ním inak zavinené, ak ich možno v danej situácii najmä s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu a na pomery účastníka považovať za dôležité. Súd žiadnym spôsobom žalobcovi
neodňal možnosť konať pred súdom, v danom prípade zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku.

26. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvostupňový súd síce nerozhodol o žiadosti exekútora o udelenie
poverenia v lehote do 15 dní od doručenia jeho žiadosti, avšak podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, účinného v čase podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, prvostupňový súd nebol viazaný 15 dňovou lehotou, pretože táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), keďže takýto právny stav platí od 01. 06. 2010.
Naviacnadoplnenietrebadodať,žesúdnapraxsaustálilanazávere,želehotapätnásťdníoddoručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný
súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a

musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri
napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012,
sp. zn. II.ÚS/520/2012 zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25.04.2013 alebo sp. zn.
II.ÚS/112/2013 zo dňa 13.02.2013).

28. Preto v prípade, ak okresný súd v zhode s odvolacím súdom z pripojeného exekučného spisu zistil,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 14. 10. 2010 (v tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že vo vzťahu k nesprávnemu
úradnému postupu exekučného súdu nie je rozhodujúce, kedy začalo samotné exekučné konanie)
a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 22. 11. 2010, uvedený postup a obdobie nemožno

považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní. Odvolací súd podotýka, že vzhľadom na
množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná
aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn.
II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

29. Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku pristúpil exekučný súd k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru,

že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok,
je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu konania z vlastnej iniciatívy riešiť
otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou
ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza k
preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k

posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho
vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou
zmluvou viazaná, t.j. exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnuť (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011

zo dňa 13.10.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. R 46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp.
zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn.
2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo
dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013 a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa
09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011 ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti T. C. zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru nie je žiadny

dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.

30. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t. j. nesprávny úradný postup
exekučného súdu), v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení

rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť
preto v žiadnom prípade nespôsobuje žalobcom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

31. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu vo vzťahu k majetkovej
škode, keď namietal, že súd sa zaoberal škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas
nečinnosti súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu jednoznačne vyplýva, že vzhľadom

na to, že nebola preukázaná základná podmienka, a to nesprávny úradný postup, súd sa nezaoberal
škodou a príčinnou súvislosťou z rozhodnutia to ani nevyplýva. Pokiaľ v závere odvolania žalobca
namieta irelevantné úvahy súdu, prvostupňový súd namietané skutočnosti vôbec v rozhodnutí neriešil
ani sa nimi nezaoberal.

32. K námietke žalobcu, že súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, odvolací súd uvádza, že
predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 114 ods. 5 a podľa § 153b
ods. 1 O. s. p. sú rozdielne. V prvom prípade sa nevyžaduje nariadenie pojednávania. Žalobca si v
odvolaní protirečí, keď na jednej strane namieta, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a na druhej
strane sa domáha vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p., ktoré predpokladá nariadenie

pojednávania. V obidvoch prípadoch zákon takto dovoľuje súdu pri splnení podmienok takto postupovať,
neukladá mu však takúto povinnosť („...súd môže rozhodnúť..“).

33. Neobstojí ani námietka, že súd nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k
porušeniu práva žalobcu, pretože vzhľadom na vyššie uvedené podrobné argumenty súdu súd tento

záver produkovaný žalobcom nezistil a nemal dôvod to ani konštatovať. Tvrdenie žalobcu v odvolaní,
že aj keď súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho, nie je pravdivé, preto neobstojí tvrdenie, že
rozhodnutie je nesprávne, ak je postavené na takomto závere. Súd z takéhoto záveru nevychádzal.
Neobstojí ani všeobecné tvrdenie žalobcu, že súd analyzuje okolnosti, ktoré s vecou nesúvisia, práve
naopak, žalobca sa odvoláva proti niečomu, čo nie je pravda, pretože súd sa v rozhodnutí nezaoberá

udržiavaním kontaktu súdneho exekútora, podnikateľským rizikom a spôsobom judikovania pohľadávky.

34. Pokiaľ žalobca namieta, že súd sa dopustil viacerých omylov ohľadom namietaných lehôt, odvolací
súd konštatuje, že žalobca vznáša námietku bez bližšej vecnej argumentácie v čom tento omyl spočíva.
Okresný súd dostatočne určite v tomto smere svoje rozhodnutie odôvodnil.

35. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca podáva odvolania paušálne, často bez správnych
konkrétnych údajov, pričom odvolanie obsahuje rôzne alternatívy odvolacích námietok, ktoré s
rozhodnutím ani nesúvisia. V rozhodovanom prípade v závere odvolania žalobca len predpokladá
doručenie návrhu na prerušenie konania a v prípade, že tak urobil, namieta proti takémuto rozhodnutiu

bez toho, aby mal vôbec konkrétnu vedomosť o tom, či a ako súd rozhodol, dokonca, či sám
takýto návrh podal. Ako bolo konštatované, v danej veci návrh na prerušenie konania nepodal, resp. z
obsahu spisu nevyplýva.

36. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky žalobcu za

dôvodné a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396
ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,

pričom o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).