Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/331/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813213512
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813213512.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a
členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu: P. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom X. XX, O., právne zastúpený JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, Floriánska 16, Košice proti
žalovanému: L. Kmecovi - GK S., miesto podnikania Soľ 170, IČO: 46 376 071, o zaplatenie 2.175,-
Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13C/78/2014-120

zo dňa 20.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalobcovi (správne žalovanému) zaplatiť žalobcovi
sumu 2.175,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8.5 % ročne zo sumy 2.175,- Eur od 16.7.2013

do zaplatenia a iné trovy konania v sume 131,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 875,30 Eur
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, zistený skutkový
stav, stanovisko strán sporu, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 631, § 633 ods. 1,
§ 634 ods. 2, § 642 ods. 2, § 48 ods. 2, § 457 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z vykonaného
dokazovania považoval za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 20.2.2013 uzavretá zmluva
o dielo, ktorou sa žalovaný zaviazal pre žalobcu zhotoviť dielo uvedené v zmluve s odkazom na prílohu,

ktorá bola súčasťou zmluvy. Medzi stranami sporu bol dohodnutý čas plnenia a cena diela, ako aj ďalšie
platobné podmienky, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o
dielo patrí aj dohoda o cene diela, pretože ide o odplatnú zmluvu. Na platné dojednanie sa vyžaduje
dojednanie povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi odmenu za vykonanie diela, odmena nemusí
byť dohovorená výslovne, ale môže vyplývať z povahy danej zmluvy. V danej veci bola medzi stranami
sporu dohodnutá cena diela 6.800,- Eur s tým, že pri prácach navyše bude cena po dohode s

objednávateľom navýšená o zodpovedajúcu hodnotu. Spôsob platenia ceny diela možno dohodnúť
viacerými spôsobmi, strany sa môžu dohovoriť aj na poskytnutí preddavku, vo všetkých prípadoch
však ide o platenie ceny diela. Strany sporu sa dohodli na poskytnutí preddavku objednávateľom
zhotoviteľovi v sume 500,- Eur, ktorá suma bola aj žalobcom uhradená na účet žalovaného. V priebehu
vykonávania diela žalobca spolu s uvedeným preddavkom zo dňa 21.2.2013 poskytol žalovanému
ďalšie preddavky spolu v sume 6000,- Eur. Spornou zostala medzi stranami sporu platba v sume 300,-

Eur, keď podľa tvrdenia žalobcu bola poskytnutá na vykonanie diela, a to vyplatenie kameniva na
vysypanie pod základovú dosku, pričom žalovaný nespochybnil túto žalobcom vykonanú úhradu, ale
podľa jeho vyjadrenia sa jednalo o úhradu za kamenivo na úpravu prístupovej cesty, ktorá úprava nebola
predmetom zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie však považoval za preukázané, že prístupová cesta
do ukončenia prác nebola spevnená tak, ako to vyplýva z predloženej fotodokumentácie, a preto sumu
300,- Eur uhradenú žalobcom dňa 10.6.2013 považoval za preddavok na cenu diela. Ďalej mal súd prvej

inštancie preukázané, že potom, čo si žalovaný neplnil svoje povinnosti zo zmluvy o dielo, žalobca listom
zo dňa 26.6.2013 ho vyzval na dokončenie prác v dodatočnom termíne do 3.7.2013, pričom pôvodnýdohodnutý čas plnenia podľa zmluvy bol do 30. 4.2013. Dielo nebolo v dohodnutom termíne riadne
ukončené, túto skutočnosť nespochybnil ani žalovaný, ktorý však argumentoval dôvodmi, ktoré mali byť
príčinou nesplnenia jeho povinnosti. Poskytnutie dodatočnej lehoty na ukončenie diela žalobcom bolo

spojené s upozornením, že v prípade jeho neukončenia v poskytnutej lehote žalobca odstupuje od
uvedenej zmluvy. Vykonanie diela v dohodnutom čase patrí medzi základné povinnosti zhotoviteľa.
Objednávateľ má právo odstúpiť od zmluvy vtedy, keď je vopred zrejmé, že dielo nebude včas a riadne
dokončené, a to ani v dodatočnej lehote, ktorú objednávateľ poskytol zhotoviteľovi na dosiahnutie
nápravy. Toto právo má objednávateľ vtedy, ak z dôvodu odstúpenia od zmluvy omeškanie s jeho

vykonaním bolo zrejmé, t.j. objednávateľ mohol dôvodne predpokladať, že vzhľadom na doterajší
postup prác na diele toto nebude vykonané včas. Súčasne musí byť splnená ďalšia podmienka, a
to, že objednávateľ musí určiť zhotoviteľovi primeranú lehotu na zjednanie nápravy a zhotoviteľ ani v
dodatočnej lehote, ktorá mu bola poskytnutá, túto nápravu nevykonal. Žalobcom uplatnené právo na
odstúpenie od zmluvy bolo vykonané v súlade so zákonom za splnenia všetkých predpokladov tak,
ako to vyžaduje § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď žalovanému ako zhotoviteľovi poskytol

primeranú lehotu na nápravu, ktorú nevykonal a v čase odstúpenia od zmluvy bolo zrejmé, že dielo
nebude vyhotovené riadne. Samotnú skutočnosť o nevykonaní diela v dohodnutom čase nepoprel ani
samotný žalovaný, ktorý vo svojich podaniach len poukázal na ním tvrdenú neposkytnutú súčinnosť zo
strany žalobcu, ktorú je potrebné z hľadiska včasnosti vyhotovenia diela taktiež posúdiť, ktoré tvrdenia
však žiadnym spôsobom nepreukázal a žalobca takéto konanie - neposkytnutie súčinnosti poprel jednak

čo do nevysporiadania sa vlastníckych vzťahov, zabezpečenia sociálnych zariadení. Vzhľadom k tomu,
že žalobca od zmluvy účinne odstúpil, strany sporu v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
získané plnením na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, sú povinní si vzájomne vrátiť všetko, čo
na základe zaniknutej zmluvy dostali. Žalobca si uplatnil nárok na vrátenie sumy 2.175,- Eur, z čoho
suma 1.700,- Eur predstavuje žalobcom vyčíslenú sumu po zohľadnení vykonaných prác žalovaným,

sumu prijatých záloh a navýšenia ceny za práce, ako aj sumu 475,- Eur uplatnenú žalobcom z titulu
nákladov vzniknutých pri náprave nekvalitne prevedených prác, ktoré neboli zahrnuté v súpise prác.
Žalovaný predmetné vyčíslenie vo svojich vyjadreniach spochybnil s tým, že súdu nepredložil doklady
preukazujúce opak, teda nedôvodnosť nároku žalobcu. Súd prvej inštancie k tomu poukázal, že aj v
prílohe predmetnej zmluvy o dielo bol síce uvedený rozpis prác bez ich bližšieho určenia a hodnotenia

a taktiež bolo uvedené, že zahŕňa aj zmeny riešenia rodinného domu oproti pôvodnému projektu. Z
tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.175,- Eur spolu
s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.7.2013 do zaplatenia v súlade s ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. O trovách konania strán sporu súd prvej

inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1, § 137, §149, § 151 ods. 1, 2, 8 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania z titulu iných trov konania v sume 131,-
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 875,30 Eur, ktoré špecifikoval.
Opravnýmuznesenímč.k.13C/78/2014-130zodňa19.5.2015,súdprvejinštancieopravilvýrokovúčasť
napadnutéhorozsudku,ktorámásprávneznieť:„Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi2.175,-Eurspolu

s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.175,- Eur od 16.7.2013 do zaplatenia a iné trovy
konania v sume 131,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 875,30 Eur na účet právneho zástupcu
žalobcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Súd prvej inštancie opravil výrokovú časť
napadnutého rozsudku z dôvodu chyby v písaní postupom podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku
s tým, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia bolo nesprávne uvedené uloženie povinnosti

žalobcovi zaplatiť žalovanému, pričom správne malo znieť uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu odvolanie žalovaný. Namietal napadnutý
rozsudok, ako aj opravné uznesenie v celom rozsahu z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu,

nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako
aj rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že vykonal pre žalobcu práce
v celkovej hodnote 6.156,15 Eur, na ktorú sumu vystavil riadne a včas faktúru, v ktorej zohľadnil
zálohy zaplatené žalobcom, pričom rozdiel medzi zaplatenými zálohami a cenou prác vykonaných

žalovaným je vo výške - 143,85 Eur. I napriek tomu, že žalovaný predniesol súdu svoje tvrdenia, ktorými
spochybňoval nárok žalobcu na zaplatenie ním požadovanej sumy, taktiež predložil faktúru, kde boli
riadne ocenené ním vykonané práce, súd prvej inštancie na tvrdenia, návrhy a dôkazy predložené
žalovaným neprihliadal a bez náležitého preukázania nároku žalobcu sa bezvýhradne stotožnil stvrdeniami, ktorú súdu predniesol žalobca. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd neodôvodnil,
akým spôsobom sa dopracoval k oceneniu prác, ktoré žalovaný pre žalobcu vykonal, prečo sa stotožnil
s ocenením vykonaným žalobcom a neprihliadal na ocenenie prác, ktoré vykonal žalovaný vo faktúre zo

dňa 27.9.2013, ani v odôvodnení nevysvetlil, ako ustálil rozsah vykonaných prác. Namietal nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok v spojení s opravným
uznesením a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa

len snaží o účelové predlžovanie konania. Poukázal na to, že faktúra bola žalovaným vystavená až
27.9.2013, a to po opakovaných výzvach žalobcu na ukončenie diela a po následnom odstúpení
od zmluvy zo strany žalobcu listom zo dňa 26.6.2013 a následne po pokuse o mimosúdne
vyporiadanie prostredníctvom advokátskej kancelárie zo dňa 21.8.2013. K výhrade ustálenia rozsahu
prác vykonaných žalovaným žalobca uviedol, že žalovaný zrejme pozabudol na fotodokumentáciu,
ktorú predložil súdu, z ktorej je zrejmé, že podstatná časť prác (zašalovanie, uloženie výstuže, betonáž

základovej dosky) ešte zostáva nevykonaná. Tento stav je zrejmý aj z fotografií predložených súdu v
prílohe vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.8.2014. Podľa názoru žalobcu, súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016
(ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Citované ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je vyjadrením princípu okamžitej aplikability
ustanovení Civilného sporového poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
so zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti a platnosti

Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.6.2016, ktorý znamená, že sa priznávajú účinky
vykonaným procesným úkonom aj vtedy, ak novšia právna úprava už s týmto účinkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380, § 383 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 a contrario Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym

posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.
Sporové konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii
práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv strán

sporu v súlade so zachovaním práva na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky (čl.
46 a nasl. Ústavy SR), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými
odvolacími námietkami, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal v sporovom
konaní so všetkými skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré boli rozhodné pre posúdenie dôvodnosti

uplatneného nároku. Z obsahu žaloby vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2.175,-
Eur z titulu vyplatených záloh žalobcom žalovanému vo výške 1.700,- Eur na základe zmluvy o
dielo uzavretej medzi stranami sporu dňa 20.2.2013 pri dojednanej cene diela 6.300,- Eur. Súčasťou
uplatnenejžalobysúajnáklady,ktorémaližalobcovivzniknúťprinápravenekvalitneprevedenýchprác,a
tovovýške150,-Eurzaodrezaniezákladudopravéhouhlaazaprepracovanieprojektuzdôvoduzmeny

rozmerov kvôli nekvalitne vyhotoveným základom vo výške 325,- Eur, t.j. spolu 475,- Eur. Zo strany
žalovaného bola po predchádzajúcom odstúpení od zmluvy žalobcom predložená faktúra č. XXXXXXX
zo dňa 27.9.2013 so splatnosťou k 11.10.2013, ktorou žalovaný vyfakturoval cenu za prevedené práce
a zariadenie staveniska, zabezpečenie materiálu pre stavebné práce pri výstavbe rodinného domu v
F., na základe zmluvy o diele v cene podľa súpisu vykonaných prác, celkom v sume 6.156,15 Eur
po zohľadnení zálohy vo výške 6.300,- Eur, t. j. suma k úhrade predstavuje - 143,85 Eur. Súčasťou

predmetnej faktúry je aj súpis vykonaných prác (v spise na č.l. 26 - 27), vrátane fotodokumentácie (č. l.
28 - 29 spisu). Z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi stranami
sporu bol rozpor v rozsahu vykonaných prác, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie náležite
nevysporiadal, lebo rozpory neodstránil, ale v odôvodnení rozhodnutia uplatnený nárok považoval za
dôvodný, pričom sa stotožnil so skutkovými tvrdeniami žalobcu. Odvolací súd považoval za dôvodne

uplatnenú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným vo vzťahu k priznanej istine
aj z dôvodu nevysporiadania sa so skutkovými tvrdeniami žalovaného, ako aj z dôvodu, že predmetom
konania nebola len suma predstavujúca zaplatenú zálohu z titulu zmluvy o dielo, ale aj uplatnené
náklady, ktoré mali žalobcovi vzniknúť z titulu nekvalitne prevedených prác celkom vo výške 475,- Eur.
Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní právneho vzťahu zo zmluvy o dielo a následného

odstúpenia od zmluvy a nároku strán sporu na vrátenie si poskytnutého plnenia, nemohol zároveň
podľa tohto právneho posúdenia, t. j. ust. § 631, § 642 ods. 2, § 48 ods. 2 a § 457 Občianskeho
zákonníka posúdiť aj uplatnený nárok z titulu nákladov za nekvalitne prevedené práce vo výške 475 Eur.
V tejto časti navyše napadnuté rozhodnutie jeho odôvodnenia nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia
rozhodnutia vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom

do 30.6.2016.
Z týchto dôvodov preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením
postupom podľa § 389 ods. 1, písm. b/, c/ Civilného sporového poriadku a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Právo na spravodlivý proces zahŕňa i povinnosť súdu vysporiadať sa so všetkým, čo v priebehu konania

vyšlo najavo, a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd túto zákonnú
povinnosť nesplní, a to tým, že sa so zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá
vôbec, alebo sa s nimi vysporiadal nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania
predstavujúcu zásah do ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná).

Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, treba za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
strán sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada i so
všetkými námietkami strán sporu. Jedná sa o porušenie práva strany sporu na jednej strane a povinnosti

súdu na strane druhej, okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom, čím sa odníma aj možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu v
rámci konania o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch.
V danom prípade bolo dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia nielen zrušenie z procesných
dôvodov, t. j. porušenia práva na spravodlivý proces, ale aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového

stavu a následného nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie
sumy 475,- Eur z titulu nákladov, ktoré mali žalobcovi vzniknúť z dôvodu nekvalitne prevedených prác
žalovaného.

7. Podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej

inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia
uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom odstránenia rozporov v
skutkových tvrdeniach strán sporu vo vzťahu k rozsahu vykonaných prác, zaplatených záloh žalobcom ztitulu zmluvy o dielo uzavretej 20.2.2013, ako aj vo vzťahu k uplatnenému nároku z titulu zodpovednosti
žalovaného ako zhotoviteľa diela za vady diela podľa dôvodov a tvrdení žalobcu vo výške 475,- Eur. V
sporovom konaní sú strany sporu svoje tvrdenia nielen tvrdiť, ale aj preukázať a za tým účelom navrhnúť

dôkazy na ich preukázanie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného
bremena.

8. Podľa § 396 ods. 1, 3 Civilného poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie
sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.