Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Csp/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204070
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617204070.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou, v právnej veci žalobcu

MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, IČ:043 55 211, právne
zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174
902, proti žalovanému Ľ. W.Č., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, R. V., v spore o zaplatenie
100,- eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 100 € od 1. 1. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 26. 4. 2017, sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 100 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 100 € od 12. 2. 2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12 €, ako aj náhrady
trov konania. V žalobe uviedol, že v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti
MINIHOTOVOST, a. s., ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila právnu formu na európsku akciovú

spoločnosť MINIHOTOVOST, SE a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a. s., uvedená obchodná
spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na neho ako právneho nástupcu. Žalovaný sa
prostredníctvom webovskej stránky G..V..B. registroval a požiadal o poskytnutie úveru vo výške 100 €.
Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 437460 zo dňa 7. 1. 2014 poskytol žalovanému úver vo
výške 100 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť, spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške
28 €, do 28 dní od poskytnutia úveru. Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok, preto sa jeho dlh
stal splatným dňom 4. 2. 2014. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok je veriteľ oprávnený upozorniť

spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, e-mailom alebo SMS-správou alebo písomne, za čo je
oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú
s upomienkou vo výške 3 €á. Žalovaného vyzýval na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok,
zasielaných formou SMS-správ alebo e-mailom. Ku dňu podania žaloby neuhradil žalovaný žiadnu
platbu.

2. Žalovaný sa k veci nevyjadril. Žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 4. 9. 2017.

3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 €.

4. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vo veci ústne pojednávanie nenariaďoval, keďže
sa jednalo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a
hodnota sporu neprevýšila sumu 1.000,- €. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 2. 11. 2017, na webovej stránke súdu zverejnené 2. 11. 2017,
teda najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

5. Z listinných dôkazov, a to zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, výpisu z
obchodného registra žalobcu, výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ,
a. s., obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6Er/585/2015, súd zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Obchodná spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 852 453, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzatvorili dňa 26. 11. 2013 zmluvu o úvere, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi krátkodobý
bezúčelový úver vo výške 100 € a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spojené s úverom, spolu 128 €, do 28 dní od poskytnutia úveru. Výška ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) predstavovala 2290,09 %, výška priemernej hodnoty RPMN

75,53 %. Úver uzatvorili elektronickou formou. Podľa čl. 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov
spojených s upomienkou vo výške 3 € za každú upomienku. Podľa čl. 20 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, veriteľ a spotrebiteľ sa zaväzujú riešiť akýkoľvek spor vznikajúci alebo vyplývajúci
zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou predovšetkým dohodou. Iba v prípade, ak spor nie je možné vyriešiť

dohodou, zmluvné strany sa dohodli na nasledovnej rozhodcovskej doložke: Všetky spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761.

7. Stály rozhodcovský súd, zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., vydal dňa 3. 12. 2014
rozsudok sp. zn. SR 17294/14, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 100 eur,
úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 eur od 1. 1. 2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
vo výške 12 € a trovy konania vo výške 91,01 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodná
spoločnosť MINIHOTOVOST, a. s., ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na
európsku (akciovú) spoločnosť s obchodnou firmou MINIHOTOVOST, SE, v postavení pri cezhraničnej
fúzii nástupníckej korporácie s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a. s., IČO: 35 852 453,
v postavení pri cezhraničnej fúzii zanikajúcej korporácie, došlo k zlúčeniu nástupníckej spoločnosti

so zanikajúcou spoločnosťou, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo
na nástupnícku spoločnosť. Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ,
a. s., IČO: 35 852 453, vyplýva, že uvedená obchodná spoločnosť bola vymazaná z obchodného
registra dňom 15. 11. 2016, pričom ako právny nástupca je zapísaný žalobca, v dôsledku cezhraničného
zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, a. s. ako nástupníckou spoločnosťou, ktorá v

rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku spoločnosť MINIHOTOVOST, SE.

9. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 8. 2015, číslo konania 6Er/585/2015-11, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 10. 2. 2016, číslo konania 21CoE/177/2015-39, bola
žiadosť súdneho exekútora v exekučnom konaní oprávneného MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnému

Ľ.C. W. na vymoženie pohľadávky vo výške 100 € s príslušenstvom, ktorá bola priznaná exekučným
titulom, rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 17294/14 zo dňa 3. 12. 2014, zamietnutá, z dôvodu, že exekučný titul
nespĺňal podmienku vykonateľnosti, keďže neboli dodržané právne predpisy o doručovaní písomností.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 3. 2016. Uznesením zo dňa 29. 4. 2016, číslo konania

6Er/585/2015-43, bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 6.
2016.10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri zatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu uzavretia zmluvy

o úvere, t. j. k 26. 11. 2013 (ďalej len „zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

15. Podľa § 2 písm. c/ zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky,

ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo
pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného
predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

16. Podľa § 24 ods. 1 zákona o SÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

17. Podľa § 2 písm. d/ zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

18. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu.

19. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch ,

keď je to obvyklé.

20. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,

ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

21. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o

poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

26. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore mal súd preukázanú z výpisov z obchodného registra

žalobu a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a. s. (po zmene právnej formy z MINIHOTOVOSŤ, s.
r. o.), z ktorých vyplynulo, že žalobca sa v dôsledku cezhraničného zlúčenia stal univerzálnym právnym
nástupcom obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a. s.

29. Súd mal preukázané, že o žalovanom nároku už rozhodol Stály rozhodcovský súd, zriadený

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., rozsudkom zo dňa 3. 12. 2014 sp. zn. SR 17294/14,
ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 100 €, úrok z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 100 € od 1. 1. 2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12 € a trovy konania
vo výške 91,01 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nemal preukázané, že by uvedené
rozhodnutie zakladalo prekážku rozhodnutej veci pre tento spor. Rozhodcovská zmluva zo dňa 23. 11.

2013, z ktorej si rozhodcovský súd odvodzoval právomoc vo veci konať, je absolútne neplatným právnym
úkonom, z dôvodu nedostatku písomnej formy. Rozhodcovská zmluva (či už ako osobitná zmluva alebo
rozhodcovská doložka) musí mať, v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom do 31. 12. 2014, písomnú formu, a to pod sankciou neplatnosti. Rozhodcovská zmluva,
ktorá je súčasťou exekučného spisu, nespĺňa náležitosti písomného právneho úkonu v zmysle § 40 ods.

3 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je podpísaná žalovaným. Žalobca nepreukázal písomnú formu
rozhodcovskej zmluvy, ani v zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko nepreukázal uzavretie
právneho úkonu elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a
určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Forma uzavretého právneho úkonu neumožňuje bezpečné
určenie osoby, ktorá právny úkon urobila na strane dlžníka. Keďže rozhodcovský súd nemal právomoc

konať vo veci, ním vydaný rozsudok je nulitným právnym aktom, ktorý nespôsobuje právne účinky.

30. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v
časti, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z listinných dôkazov, mal súd preukázané, že na základe zmluvy
o poskytnutí úveru, uzavretej elektronicky, formou zmluvy na diaľku v zmysle zákona č. 266/2005 Z.

z., poskytol právny predchodca žalobcu (MINIHOTOVOSŤ, s. r. o.) žalovanému úver vo výške 100
€. Žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil. Medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko zmluva o úvere bola uzatvorená medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným,
nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko úver, poskytnutý žalovanému, mal byť splatený v

lehote nepresahujúcej 3 mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona o SÚ). Právny predchodca žalobcu
mal, v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona o SÚ, postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci
svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom,
v predmetom prípade v zmysle § 1 ods. 3 písm. l/ zákona o SÚ. Podľa zákonného ustanovenia § 24ods. 1 zákona o SÚ sa aj na zmluvu o úvere, uzavretú iným veriteľom, ktorá nie je spotrebiteľským
úverom, vzťahujú taxatívne určené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, vrátane § 9 ods.
1 zákona o SÚ. Podmienkou platnosti zmluvy o úvere je preto písomná forma, ktorej absenciu zákon

sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Žalobcom predložená zmluva o úvere nespĺňa
náležitosti písomného právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je
podpísaná žalovaným. Žalobca nepreukázal písomnú formu úverovej zmluvy ani v zmysle § 40 ods. 4
Občianskeho zákonníka, nakoľko nepreukázal uzavretie právneho úkonu elektronickými prostriedkami,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Forma

uzavretého právneho úkonu neumožňuje bezpečné určenie osoby, ktorá právny úkon urobila na strane
dlžníka. Preto žalobcovi prislúchalo len právo na vrátenie poskytnutej istiny úveru, preto súd uložil
žalovanému povinnosť žalobcovi poskytnutý úver vo výške 100 € vrátiť.

31. V časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 12 €, súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Zmluvná pokuta, ako prostriedok na zabezpečenie splnenia záväzku, musí

byť dojednaná písomne, a to pod sankciou neplatnosti. Žalobca v konaní nepreukázal, že zmluvná
pokuta bola dojednaná písomne. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo uvedené len vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, ktoré nespĺňajú náležitosti písomnej formy právneho úkonu v zmysle §
40 Občianskeho zákonníka, preto je uvedené dojednanie neplatné. Navyše, dojednanie zmluvnej pokuty
v úverových zmluvných podmienkach je aj v rozpore s dobrými mravmi. Všeobecné zmluvné podmienky

majú obsahovať dojednania vysvetľujúcej a technickej povahy. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby
ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré postihuje spotrebiteľa sankciou, ktorá je pre neho nevýhodná, bolo
zahrnuté len vo všeobecných obchodných podmienkach, spísaných drobným písmom, kde uvedená
sankcia môže pozornosti spotrebiteľa uniknúť. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby dodávateľ vo
všeobecných obchodných podmienkach formuloval dojednania, ktoré majú závažný dopad na práva

spotrebiteľa, najmä v jeho majetkovej sfére, ktorým nepochybne ustanovenie o zmluvnej pokute je.

32. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania,
vznikložalobcoviajprávonazaplatenieúrokovzomeškania.Súdpriznalžalobcoviúrokyzomeškaniavo
výške 5,25 % ročne, ktorých výška bola v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych

predpisov. Súd priznal úroky z omeškania v zmysle žalobného návrhu, od 1. 1. 2014 do zaplatenia,
hoci úver sa stal splatný dňa 21. 12. 2013. Súd však nemohol priznať úroky z omeškania nad rámec
žalobného návrhu, úroky priznal zo súdom priznanej istiny 100 €.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca mal vo

veci úspech v sume 100 €, čo je 89 %, neúspech v sume 12 €, čo je 11 %. Pomer úspechu a neúspechu
predstavoval 89 % - 11 % je rozdiel 78 %. Žalobca bol v spore úspešnejší, preto mu vzniklo právo na
náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci, t. j. 78 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.