Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/262/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115216321
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115216321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:

JUDr. Bibiána Ťažiarová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci žalobkyne: H. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom O., R. XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Dalibor Kuciaň, so sídlom Piešťany, Nitrianska 5, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 302,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne v
zamietajúcej časti a na odvolanie žalovaného v priznanej časti a v časti uloženia povinnosti zaplatiť
súdny poplatok proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 37C/303/2015-19 zo dňa 16.5.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi (akt. žalovanému) povinnosť zaplatiť
navrhovateľke (akt. žalobkyni) sumu 73,94 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 73,94 Eur od 29.6.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku súd návrh (akt. žalobu) zamietol, odporcovi (akt. žalovanému) uložil povinnosť
zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Trnava, súdny poplatok vo výške 16,50 Eur,

a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, navrhovateľke (akt. žalobkyni) uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi (akt. žalovanému) náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške
52,95 Eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, na účet Advokátskej
kancelárie Andrea Cviková, s.r.o., právneho zástupcu navrhovateľa (správne akt. žalovaného).

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107
ods. 1, 2, § 451, § 456, § 457, § 458 ods. 1, § 488, § 489, §494, § 517 ods. 1 veta prvá, 2 Občianskeho

zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka s poukazom aj na
procesné ust. § 142 ods. 2, § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 4 ods. 2 písm. za), § 2 ods.
2 veta prvá, § 6 ods. 1, položka č. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný poskytol žalobkyni na základe
Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100041641 uzavretej
dňa 11.10.2011 úver vo výške úverového limitu 1.380,00 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť
formou 42 mesačných splátok vo výške po 73,94 Eur, RPMN bola uvedená vo výške 66,42 %, ročnáúroková sadzba úveru vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver 45,11 %. Lehota splatnosti v
zmluve nebola uvedená konkrétnym dátumom, zmluva neobsahovala údaje o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia (niektoré údaje boli uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa
11.10.2011 - toto však nie je možné považovať za súčasť zmluvy o poskytnutí úveru, za inkorporované
do predmetnej zmluvy). Žalobkyňa z poskytnutého úverového rámca čerpala sumu vo výške 1.181,34
Eur, z titulu splácania úveru sumu spolu vo výške 1.483,83 Eur, poslednú splátku uhradila žalovanému

dňa 18.7.2013 vo výške 5,03 Eur + 68,91 Eur (predchádzajúce splátky boli žalobkyňou zaplatené dňa
21.5.2013, 24.1.2013, 13.12.2012 a skôr). Žaloba bola na okresný súd podaná žalobkyňou dňa
29.6.2015. Rozsudkom č.k. 8C/94/2014-72 zo dňa 21.4.2015 Okresný súd Trnava zrušil
rozhodcovský rozsudok sp. zn. 101/02/14 vydaný rozhodcovským súdom Slovenský arbitrážny súd
zriadený Slovak arbitrion court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava (ktorým bola žalobkyni uložená
povinnosť zaplatiť žalovanému z titulu Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100041641 sumu 1.621,65

Eur s príslušenstvom).

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba žalobkyne je čiastočne
dôvodná, v časti nároku na zaplatenie (vrátenie) bezdôvodného obohatenia, ktorý nie je premlčaný. Ako
predbežnú otázku okresnú súd riešil súlad zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100041641 uzavretej

dňa 11.10.2011 so zákonom o spotrebiteľských úveroch, keď má za to, že v zmluve nebola jasne
a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, pričom celá suma
budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v položke, ktorá bola označená ako „celková čiastka
ktorú musí dlžník zaplatiť“, naviac konečná splatnosť úveru v zmluve nebola uvedená presne určeným
dátumom. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru pritom nie je svojvoľné,

ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a
aby zároveň nebolo možné aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo;
pokiaľ pod odplatu nie je možné zahrnúť úrok, a s ohľadom na skutočnosť že úroky sú splatné so
splatnosťoujednotlivejsplátky,úrokymožnopožadovaťdozaplatenia,atoajpredčasného.Taktochybne
uzavretou zmluvou neboli dodržané ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je
výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny;

ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Potom v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s
odbornou starostlivosťou, resp. nepreukázal, že z jeho strany neprišlo k hrubému porušeniu povinností v
zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch

na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov; žalovaný totiž nepredložil žiadny doklad o
posudzovaní spôsobilosti žalobkyne ako dlžníčky splácať úver. Okresný súd sa nestotožnil s dôvodmi
neplatnosti úverovej zmluvy uvedenými v rámci konania sp. zn. 8C/94/2014, keď tieto boli iba súčasťou
odôvodnenia rozhodnutia, naviac v spomínanom konaní sa riešila iba otázka zrušenia rozhodcovského
rozsudku. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa z poskytnutého úverového rámca čerpala sumu vo výške

1.181,34 Eur, pričom uhradila žalovanému sumu vo výške 1.483,83 Eur, pričom okresný súd - vzhľadom
na nedostatky zmluvy o úvere a nepreukázanie, že zo strany žalovaného neprišlo k hrubému porušeniu
povinností - považoval úver za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov, je možné sumu vo výške 302,49
Eur (t.j. 1.483,83 Eur ako sumu zaplatenú žalobkyňou mínus 1.181,34 Eur ako sumu istiny úveru)
považovať za bezdôvodné obohatenia sa žalovaného, ktoré vzniklo z titulu plnenia bez právneho dôvodu

(žalobca mal totiž zákonný nárok iba na vrátenie sumy 1.181,37 Eur, nakoľko iný nárok mu vzhľadom
na nedostatok zákonom predpísaných náležitostí uzavretej zmluvy o úvere nevznikol).5. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú okresný súd vyhodnotil ako čiastočne
dôvodnú. Poslednú splátku uhradila žalobkyňa žalovanému dňa 18.7.2013 vo výške 5,03 Eur + 68,91
Eur (predchádzajúce splátky boli žalobkyňou zaplatené dňa 21.5.2013, 24.1.2013, 13.12.2012 a skôr) -

keďže žaloba na súd bola podaná dňa 29.6.2015, je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý
vznikol pred 29.6.2013 premlčaný, a to s poukazom na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehoty. Pre začiatok plynutia tejto subjektívnej lehoty súd považoval deň uhradenia finančných
prostriedkov žalovanému, nakoľko už v tento deň žalobkyňa vedela / mohla sa objektívne dozvedieť,
kto sa na jej úkor obohatil a v akej výške; už vtedy totiž poznala skutkové okolnosti, z ktorých možno

usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia vyčísliteľného v peniazoch, už v nasledujúci deň
po zaplatení finančných prostriedkov mohla právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na
súde. Podľa názoru okresného súdu nie je možné inak presne určiť dobu, v ktorej žalobkyňa nadobudla
vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia (táto by mohla nastať aj v dlhšom časovom odstupe),
nie je možné objektivizovať okamih, kedy sa žalobkyňa mohla dozvedieť o vzniku bezdôvodného
obohatenia, preto okresný súd vychádzal z predpokladu, že ak by sa riadne starala o svoje záležitosti a

zaujímala sa o ne skôr, nie až po doručení jej rozhodcovského rozsudku - o vzniku bezdôvodného
obohatenia, mohla sa dozvedieť vždy po úhrade tej - ktorej splátky žalovanému (tu neobstojí argument
o „miestami až podpriemernosti“ žalobkyne ako spotrebiteľky).

6. Súd prvej inštancie pripomína, že vznesenie námietky premlčania je legitímnym právnym nástrojom,

realizáciou subjektívnych práv ktorá vyplýva z občianskoprávnych vzťahov, umožňuje
ju zákon, pričom vznesenie námietky premlčania nie je vonkoncom možné považovať za rozporné s
dobrýmimravmi(dokoncaanivprípadeaksajednánajednejstranevzťahuospotrebiteľa!).Spoukazom
na uvedené okresný súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyne sumu vo výške
73,94Eur;vozvyškupotomžalobuzamietol(vrátanepožadovanéhopríslušenstva-úrokuzomeškania).

7. Žalobkyňa má nárok vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému
dňu omeškania (10.9.2014 do 15.3.2016 vo výške 0,05%) zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, preto
okresný súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
73,94 Eur (t.j. prisúdená suma) od 29.6.2015 (t.j. odo dňa podania žaloby na okresný súd) do zaplatenia;

v časti požadovaného úroku z omeškania zo sumy 73,94 Eur od 29.6.2015 prevyšujúcej
výšku 5,05% ročne (t.j. v časti 0,10% ročne) žalobu zamietol, nakoľko žalobkyňa požadovala priznanie
vyššieho úroku z omeškania ako bol v tom čase určený zákonom.

8. Súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur, žalobkyňa

ako spotrebiteľka je oslobodená od platenia súdneho poplatku, pričom uvedená povinnosť prechádza
v rozsahu prisúdenej sumy na žalovaného.

9. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že určil pomer úspešnosti žalovaného v časti 75,56
% vychádzajúc z toho, že žalobkyňa žiadala o priznanie sumy istiny 302,49 Eur, o jej nárok rozhodol

vo výške 73,94 Eur. Nárok na náhradu súdneho poplatku žalovaným potom určil vo výške 12,47 Eur
(t.j. 75,56% z prepísaného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 Eur). Nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia priznal okresný súd vo väčšej časti úspešnému žalovanému tak, že určil jeho
nárok v podiele 51,12% (100% mínus 24,44% ako úspech žalobkyne mínus 24,44 % ako neúspech
žalovaného) - žalovanému potom súd priznal náhradu trov konania (po uvedenom krátení v dôsledku

jeho čiastočného neúspechu a čiastočného úspechu žalobkyne) v sume 40,48 Eur; vychádzal pritom z
trov právneho zastupovania za 2 úkony právnej pomoci po 24,60 Eur zvýšené o DPH 20% ), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak podľa
sadzobníka je ustanovený poplatok z návrhu. Ak však poplatník od poplatku je oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, podľa výsledku konania zaplatí poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie tiež

od poplatku oslobodený. Túto povinnosť odporca (akt. žalovaný) nemá v konaní o rozvod manželstva,
o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo
ak náhradu trov konania uloží poplatníkovi (§ 2 ods. 2). V takom prípade poplatková povinnosť vzniká
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej sa
uložila povinnosť zaplatiť poplatok (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. Sadzba poplatku

je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1 zákona o
súdnych poplatkoch). Podľa položky 1 písm. a) z návrhu (akt. zo žaloby), ak nie je ustanovená osobitná
sadzba, sa vyberá poplatok v sadzbe 6 % z ceny (úhrady) predmetu konania, najmenej 16,50 Eur,
najviac 16.596,50 Eur.

36. Z citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch nesporne vyplýva, že v predmetnej veci
podaním žaloby, ktorým sa uplatňuje právo za zaplatenie sumy 302,49 Eur žalobkyni ako poplatníkovi
by vznikla povinnosť v sume 18,- Eur (tak ako to v odvolaní uvádza aj žalovaný). Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobkyňa, ktorej žalobe súd prvej inštancie vyhovel iba čiastočne v sume 73,94 Eur
(s príslušenstvom), bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov zo zákona (§ 4 ods. 2 písm. za

zákona o súdnych poplatkoch), podľa výsledku konania povinnosť žalovaného zaplatiť súdny poplatok
za žalobu prešla na žalovaného, ktorý od poplatku nebol oslobodený, pričom nejde o žiadne z konaní
vymenovaných v § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch), kedy povinnosť zaplatiť súdny poplatok
na žalovaného neprechádza, a nebola zistená žiadna okolnosť, pre ktorú okresný súd o poplatkovej
povinnosti by mal alebo mohol rozhodnúť inak (§ 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch). Odvolací súd

sa nemohol teda stotožnil s argumentom, že žalovaný by vôbec nemal znášať poplatkovú povinnosť a
naopak postup súdu, ktorý určil žalovanému poplatkovú povinnosť vo výške 16,50 Eur ako minimálnu
výšku súdneho poplatku, keďže výsledok konania - meritórne rozhodnutie vo veci samej - v sume 73,94
Eur, ako výsledok konania, ktoré je aj základom pre výpočet súdneho poplatku (vo výške 4,38 Eur),
nedosahuje ani minimálnu výšku súdneho poplatku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a z citovaných

zákonných ustanovení povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 16,50 Eur bola správne
uložená žalovanému.37. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne a žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne).

38. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel
a čiastočne žalobu zamietol, a rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, rozhodol vecne správne, a
preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v týchto napadnutých
častiach, vrátane vecne závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním nenapadnutého), potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 v spojení s 262
ods. 1 a § 396 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu strán v odvolacom konaní. V odvolacom konaní
ani jeden z odvolateľov, žalobkyňa v zamietajúcej časti a žalovaný vo vyhovujúcej časti a v
časti uloženia poplatkovej povinnosti, nebol úspešný, teda žiadna zo strán (odvolateľov) nedosiahla to

čoho sa odvolaním domáhala, preto žiadnej zo strán nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

40. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).