Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215349
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116215349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
XX, XXX XX Y., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul.
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147, Piešťany, o primerané finančné zadosťučinenie 569,39 eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/30/2016-34 zo dňa 30.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
569,39 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca má proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorým žiadal od žalovaného
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 569,39 eur. Nárok odvodzoval od toho, že

v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/405/2015 bol ako žalobca v postavení
spotrebiteľa úspešný, keď sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 569,39 eur s
príslušenstvom. S poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa uviedol, že
dodávateľ zneužil svoje postavenie voči nemu ako spotrebiteľovi, porušil zákon a inkasoval sumy, ktoré
mu nepatrili, preto od neho požaduje primerané finančné zadosťučinenie v žalovanej výške. Žalovaný
navrhol žalobu zamietnuť tvrdiac, že žalobca nepreukázal dôkazné bremeno na splnenie predpokladov
v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení
účinnom tak do 09.06.2013, ako aj od 10.06.2013 skonštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Prešov
č. k. 17C/405/2015 - 57, právoplatným dňa 03.06.2016 bolo rozhodnuté, že žalovaný - Home Credit
Slovakia, a.s. je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 569,39 EUR s 5,05 % ročným
úrokom z priznanej istiny od 30. 10. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 292,10 EUR,
všetkodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Vodôvodnenírozsudkubolouvedené, že:„Nazáklade

takto vykonaného dokazovania súd konštatuje, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX z 15.05.2008 pre
porušenie a nesplnenie zákonom vyžadovaných náležitostí v zmysle § 4 ods. 1, 2 Zákona 258/2001 Z.z.
je podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona bezúročná a bez poplatkov. Preto, pokiaľ žalovaný prijal plnenie
vo vyššej výške, ako bol poskytnutý úver, t.j. keď prijal plnenie nad 663,87 Eur, prijal ho bez právnehodôvodu a je povinný ho vydať. Pokiaľ ide o platby, ktoré platil žalobca ako splátky revolvingového úveru,
súd konštatuje, že k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere 15.05.2008 nedošlo, pretože v tejto zmluve
sa nenachádzajú žiadne zmluvné podmienky upravujúce vznik úverového vzťahu v zmysle § 4 ods. 1,2

Zákona č. 258/2001 Z. z. a nie je naplnená ani písomná forma zmluvy. Preto plnenie, pokiaľ žalobca
získal od žalovaného vo forme revolvingových splátok (ktorý však nevznikol platne), nad výšku, v akej
ho čerpal, je povinný ho vrátiť. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, pokiaľ prijal
plnenie nad čerpanú sumu (bez právneho dôvodu), t.j. nad sumu 1.973,88 Eur. Žalovaný sa tak obohatil
o sumu 569,39 Eur, ktorá je predmetom žaloby.

4. K § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. prvoinštančný súd uviedol, že ide o ustanovenie
s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo
predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň uviedol, že novšie
znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného
finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva

alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom,
bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení
účinnom do 09.06.2013 zdôraznil, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť
spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia

práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný
(arg. „má právo“). Po 09.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom
o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2
Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita tohto porušenia.
5. V ďalšom sa zaoberal výkladom § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa s poukazom aj na názory

Ústavného súdu ČR a NS ČR so záverom, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri
ktorých sa spotrebiteľ môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak, preto je
v citovanej právnej norme spojka „a“ potrebné vykladať vo významne „alebo“. S poukazom na konanie
Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/405/2015, v ktorom bolo preukázané porušenie zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v neprospech žalobcu, nárok na primerané finančné zadosťučinenie je

daný.
6. Prvoinštančný súd uzavrel, že výška primeraného finančného zadosťučinenia má plniť nielen funkciu
satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania,
ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj
ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Dospel tak k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v
prípadochpodľa§3ods.5ZOSmôžezodpovedaťvýškefinančnejujmy,ktoráspotrebiteľovihrozilaalebo
mu bola spôsobená. V prejednávanej veci je pre určenie výšky priznaného primeraného finančného

zadosťučinenia teda rozhodujúce to, že žalovaný sa porušením spotrebiteľských noriem obohatil na úkor
žalobcu sumou vo výške 569,39 €.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie

odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa žalovaného ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
vyžadujesplnenieniekoľkýchpodmienok,atoúspešnéuplatnenieprávaasúčasneporušeniepovinnosti
žalovaným ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, ktoré je spôsobilé privodiť žalobcovi ako
spotrebiteľovi ujmu a súčasne preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom
škody. Prvým predpokladom je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností. Tak uplatnenie

žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy z titulu nedodržania obligatórnych
náležitostí v zmysle § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spôsobuje to, že jeho úver bude bezúročný
a bez poplatkov. Tiež namietal, že v rozsudku súd prvej inštancie neodôvodnil to, k akému konkrétnemu
porušeniu práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a súčasne osobitnýmipredpismi došlo. Obmedzil sa iba na závery vyplývajúce z rozsudku v konaní pod sp. zn. 17C/405/2015.
Tiež žalobca neuviedol, akým spôsobom mal byť ako spotrebiteľ poškodený. Vo vzťahu k neplatnosti
revolvingovej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX poukázal na § 40 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého súd úverovú zmluvu vyhodnotil ako neplatnú, a preto uložil žalovanému povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške 569,39 eur, no nemôže tento rozsudok spĺňať kritériá ust. § 3 ods. 5
zákona č. 250/2002 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ohľadne porušenia práv a povinností žalovaným. Nešlo
o porušenie práv alebo povinností, ale o neexistujúci právny úkon. Teda keď bola súdom vyhlásená
úverová zmluva za neplatnú z dôvodu nedodržania písomnej formy, žiadna škoda spotrebiteľovi

nevznikla, ale naopak získal výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru. Ak by spotrebiteľovi malo
byť priznané ešte aj primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., tento
nie je správne aplikovaný. Išlo by o neprimerané a nedôvodné finančné zadosťučinenie, nakoľko by
rovnováhu v zmysle § 3 ods. 5 nenastoľovalo. Zmluva so žalobcom bola uzatvorená dňa 15.05.2008 a
podľa vtedy platného a účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a jeho § 2 písm.
b) a c) žalobca si musel byť vedomý povinnosti splácať splátky v stanovenej výške a práve od tejto

povinnosti bol oslobodený rozsudkom sp. zn. 17C/405/2015. Žalobcovi žiadne ani potencionálne riziko
ujmy nehrozilo, zo zmluvného vzťahu sa snaží vyťažiť výhody a finančné prostriedky. Súdy by nemali
spotrebiteľov zbavovať zodpovednosti za svoje záväzky a priznávať im ešte finančné zadosťučinenie.
Žalovaný preto nepovažuje nárok žalobcu za dôvodný, nakoľko by porušil rovnováhu medzi zmluvnými
stranami v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne rozhodnutie zmeniť a priznať žalovanému
náhradu trov konania.
9. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote § 362 ods.1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP) preskúmal rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 06.10.2017 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11.Odvolacísúdmázato,žesúdprvejinštancievpredmetnejvecivdostatočnomrozsahuzistilskutkový
stav a zo zistenej skutočnosti vyvodil aj správne právne závery. Ani v priebehu odvolacieho konania sa
na uvedenom nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na
ktoré v plnom rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

12. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom
odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť so žalovaným, že v konaní nebolo preukázané splnenie
všetkých zákonných podmienok v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. K podmienke ohľadom
úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti správne súd prvej inštancie poukázal na
rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci 17C/405/2015, v ktorom bolo konštatované, že úverová

zmluva č. XXXXXXXXXX z 15.05.2008 pre porušenie a nesplnenie zákonom vyžadovaných náležitostí
v zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. je podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona bezúročná a
bez poplatkov. Tiež konštatoval, že k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere dňa 15.05.2008 nedošlo,
lebo sa v zmluve nenachádzajú žiadne zmluvné podmienky upravujúce vznik úverového vzťahu, nie je
preto naplnená ani písomná forma zmluvy. Ak teda žalobca si úspešne uplatnil svoje právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia v konaní 17C/405/2015, je nutné uvedené kvalifikovať ako jeho úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Porušením práva a povinnosti je
aj to, že v zmluvnom vzťahu žalovaný ako dodávateľ neuviedol všetky zákonom predpísané náležitosti
na uzavretie úverovej zmluvy, a tak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane na úkor
žalobcu. Ďalšiu argumentáciu žalovaného, že v zmluve o úvere, keďže chýbali náležitosti, tak úver bol

bez poplatkov a bezúročný by bolo možné prijať vtedy, ak by žalovaný od žalobcu neobdŕžal bezdôvodné
obohatenie a prijal by iba poskytnutú istinu. Ak však od žalobcu prijal aj úroky a poplatky, ktoré mu
nepatrili, vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého musel žaloba žalovaného
zažalovať. Rovnako nie je dôvodná ani ďalšia odvolacia námietka, že v zmysle § 40 Občianskeho
zákonníka súd vyhodnotil spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu ako neplatný právny úkon, čím

nemohlo dôjsť k porušeniu práv a povinností, odvolací súd uvádza, že práve z dôvodu nedodržania
zákona o spotrebiteľských úveroch bola zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ktorá bola
súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2008) v rozsudku 17C/405/2015 vyhodnotená
ako neplatná, a to pre nedodržanie jej písomnej formy, čo znamená porušenie zákona v tom, žežalovaný napriek neplatnému právnemu úkonu prijal od žalobcu plnenie, na ktoré nemal právo a ktoré
následne ako bezdôvodné obohatenie mu bolo uložené vydať žalobcovi. Práve pre absenciu písomného
dojednania ohľadom revolvingového úveru bola táto zmluva vyhodnotená ako neplatná. Ani ďalšia

odvolacia námietka týkajúca sa primeranosti finančného zadosťučinenia nemôže byť vyhodnotená tak,
akotožiadažalovaný.Skutočnosť,žežalovanýsabezdôvodneobohatilnaúkoržalobcuvovýške569,39
eur, na vydanie čoho musel žalobca žalovaného žalovať, a to úspešne, preto rovnaká suma je aj podľa
názoru odvolacieho súdu primeraným finančným zadosťučinením.

13. Ani ďalšou odvolacou námietkou, týkajúcou sa tvrdenia, že spotrebiteľ v zmysel § 2 písm. b), c)
zákona č. 258/2001 Z.z. musel si byť vedomý svojej povinnosti platiť splátky v stanovenej výške v zmysle
úverovej zmluvy a od tejto povinnosti bol žalobca oslobodený rozsudkom sp. zn. 17C/405/2015 a že
žalobcovi žiadne ani potenciálne riziko ujmy nehrozilo a chce zo zmluvného vzťahu so žalovaným vyťažiť
výhody a finančné prostriedky, nie je možné súhlasiť. Ako už bolo vyššie uvedené žalobca žalovanému
uhradil na základe spotrebiteľskej zmluvy aj sumy žalovanému nepatriace, a to vo výške 569,39 eur, čo

bolo už právoplatne judikované, preto v uvedenej výške žalobcovi vznikla ujma voči žalovanému. Na veci
nemôže zmeniť nič ani to, že uvedenú finančnú sumu už právoplatne bolo žalovanému uložené vydať
žalobcovi. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že súdy zbavujú spotrebiteľov zodpovednosti
za svoje záväzky a im priznávajú ešte finančné zadosťučinenie za situácie, keď žalovaný ako spoločnosť
poskytujúca úvery a znalá práva v tejto oblasti uzatvára také vzťahy, ktoré poškodzujú spotrebiteľa a na

jeho úkor sa obohacujú. Aj odvolací súd je toho názoru, že tým, keď súd prvej inštancie vyhovel žalobe v
tomto konaní nedošlo k porušeniu rovnováhy medzi stranami tohto sporu tak, ako to namieta žalovaný.

14. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinností vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností
je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predpokladom pre

uplatnenieprávanaprimeranéfinančnézadosťučineniejeporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi
bola privodená nejaká konkrétna ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde
a je toto spôsobilé ujmu privodiť.
15. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
251 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov
odvolacieho konania voči v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej, a to v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.