Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/249/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115224207
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115224207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Retail Value Stores, a.s.,
so sídlom Bratislava, Panónska cesta č. 16, IČO: 47 256 770, zastúpený spoločnosťou JUDr. Michal
Matulník, advokát, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kýčerského č. 5, IČO: 36 857 726, proti žalovaným: 1/
Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská č. 14, IČO: 00 678 155, zastúpený
spoločnosťou Šoltýs & Korniet, s.r.o., so sídlom Bratislava, Račianska č. 69, IČO: 36 869 694, 2/ Ing.
O. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X., J. U. č. XX, zastúpený spoločnosťou AKSK, s.r.o., so sídlom Banská
Bystrica, Nám. SNP č. 15, IČO: 36 859 711, o zaplatenie 20.000,- Eur s príslušenstvom, v konaní o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/403/2015-202 zo dňa 18. apríla 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/403/2015-202 zo dňa 18. apríla 2016 potvrdzuje.

Žalovaný v rade 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Žalovaný v rade 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu podanú v zmysle § 19b ods. 3

Občianskeho zákonníka. Zároveň týmto rozsudkom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ na
účet jeho zástupcu náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 995,98
Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca bol rovnako zaviazaný zaplatiť žalovanému
2/ na účet jeho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 861,84 Eur a iných trov konania
vo výške 56,28 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôvodom neúspechu v tomto spore je povaha
zásahu do práv žalobcu podľa zisteného skutkového stavu a vzťah tohto zásahu k navrhovanému

predmetu súdneho sporu na zaplatenie primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Súd prvej inštancie
konštatoval nepravdivosť spornej informácie zverejnenej na stránke www.aktuality.sk, avšak považoval
za nevyhnutné hodnotiť intenzitu zásahu, ako aj zvolený spôsob nápravy. Zohľadnil predovšetkým
fakt, že špecifickosť nepravdivého výroku mohla byť odstránená priebežne v komunikácii so subjektmi,
ktoré by v dôsledku nepravdivej informácie mohli upraviť svoje správanie voči žalobcovi. Podľa názoru
okresného súdu sa potenciálni obchodní partneri nerozhodujú podľa článku určeného pre verejnosť.
Za podstatný tiež považoval fakt, že sporná veta článku operovala s pojmom franšízová zmluva, ktorej

funkcii verejnosť spravidla nerozumie a na žalobcu ako obchodníka si nevytvára názor podľa stavu takej
zmluvy. Dotknutá veta článku, ktorá mala žalobcu poškodiť bola v kontexte celého textu nepodstatná;
žalovaní v spore preukázali ťažkosti žalobcu s plnením záväzkov, a to odkazom na viaceré spravodajské
články. Napokon okresný súd odkázal na možnosť využitia práva na opravu podľa zákona č. 167/2008Z. z. Vzhľadom na nepreukázanie podmienok vzniku zásahu do dobrej povesti žalobcu boli zamietnuté
návrhy na vykonanie ďalších dôkazov - výsluch svedkov U. (štatutár žalobcu), šéfredaktora portálu
aktuality.sk L. X., zisťovanie trvania franšízovej zmluvy dopytom na poskytovateľa franšízy, či stavu

majetku žalobcu u správcu konkurznej podstaty.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že zverejnená informácia o ukončení franšízovej
zmluvy žalobcu je nepravdivá a na účely ochrany pred takýmto typom zásahov je formulovaná úprava

§ 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia, voči ktorým možno žiadať ochranu, sú spravidla
nepravdivé, resp. môže ísť o hodnotiace úsudky objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti
právnickej osoby. Zdôraznil, že uverejnením predmetného tvrdenia došlo výraznou mierou k zásahu
do dobrej povesti právnickej osoby, poškodeniu jej vážnosti a dôstojnosti pred širokou verejnosťou,
obchodnými partnermi, zákazníkmi a spotrebiteľmi, ako aj ďalšími osobami. Za rozporné považoval
tvrdenia okresného súdu, ktorý ustálil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vo veci, mal za to, že sporný

výrok v článku je nepravdivý a došlo k zásahu do práv žalobcu. Tieto závery pritom odporujú výroku
rozhodnutia. Okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a zároveň
nezohľadnil návštevnosť internetového portálu, na ktorom došlo k zverejneniu informácie. Nesúhlasil
s obranou žalovaných, ktorí poukazovali, že žalobca nemá dobrú povesť a že vec mala byť vyriešená
žiadosťou o opravu.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Vyjadril
presvedčenie, že žalobca vo vzťahu k preukázaniu závažnosti ujmy spôsobenej sporným výrokom
(o ukončení franšízovej zmluvy žalobcu) nepredložil žiaden dôkaz, teda neuniesol dôkazné bremeno.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2011, sp. zn. 4Cdo/232/2010 je podmienkou

priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vždy existencia závažnej ujmy. Nie sú pritom
rozhodujúce subjektívne pocity osoby, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v
danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá
iná fyzická osoba. Žalovaný 1/ zdôraznil, že žalobca opomenul fakt, že Občiansky zákonník limituje
výber prostriedku nápravy vzniknutej ujmy v ustanovení § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa

rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/842/2004 ustanovenie § 19b ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka síce nepodmieňuje poskytnutie zadosťučinenia v relutárnej forme tým, že by bolo potrebné
žiadať sankciu za neoprávnený zásah tak, ako je to pri práve na ochranu osobnosti podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka, avšak v tomto prípade je potrebné vychádzať z analogických kritérií. Pokiaľ
by sa totiž v konkrétnom prípade javilo napríklad postačujúce zadosťučinenie nepeňažné, odporovalo

by zásadám, na ktorých stojí Občiansky zákonník, priznať relutárnu satisfakciu. Žalovaný mal za to, že
satisfakciavpeniazochmalabyťažposlednoumožnosťouuspokojeniazásahudoprávžalobcu.Žalobca
nepreukázal, že by bola predmetným výrokom spôsobená závažná ujma ako základný predpoklad
priznania nemajetkovej ujmy. Prvoinštančný súd teda riadne zistil skutkový stav veci, dospel k správnym
skutkovým zisteniam a tieto právne posúdil v súlade so znením právnych predpisov a ich ustáleným

výkladom.

5. Žalovaný 2/ rovnako žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že žalobca v spore nepreukázal, že
požíva dobrú povesť, do ktorej malo byť zasiahnuté, a rovnako sa s touto skutočnosťou nevysporiadal
ani súd (to, že žalobca nepožíva dobrú povesť, pretože si riadne a včas neplní svoje záväzky). Odkázal

na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.11.2000 sp. zn. 29Cdo/63/2009, v zmysle
ktorého pokiaľ právnická osoba neplnila svoje záväzky riadne a včas, nemožno dospieť k záveru, že
by požívala dobrú povesť. Dobré meno a dobrá povesť sa buduje iným spôsobom než pravdivosťou
alebo nepravdivosťou skutočnosti, či zmluva na prevádzku franšízy značky Carrefour je alebo nie je v
platnosti. Pre spokojnosť zákazníkov to nie je podstatné a drvivá väčšina z nich nemá žiadnu vedomosť

o franšíze, na základe čoho je obchod prevádzkovaný. Žalobca v žalobe neuvádzal žiadne relevantné
argumenty a dôkazy, ktoré by preukazovali, že k neoprávnenému zásadu do dobrej povesti žalobcu
došlo. Aj v prípade, ak by sa preukázalo, že franšízová zmluva existuje, konštatovanie opaku v spornom
článku nie je spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu.

6. Žalobca na písomné vyjadrenia žalovaných nereagoval, zostal nečinný.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

8. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods.
1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.

11. Podľa obsahu predloženej franšízovej zmluvy, bola táto uzavretá medzi žalobcom (s vtedajším
názvom Carrefour Slovensko, a.s. a spoločnosťou Carrefour Nederland BV) dňa 29.2.2008 na obdobie 5
rokov. Po uplynutí tejto doby mala byť zmluva automaticky obnovená za rovnakých podmienok postupne
na obdobie dvoch rokov, pokiaľ niektorá zo strán neprejaví vôľu neobnoviť zmluvu, a to najmenej 6
mesiacov pre uplynutím doby trvania zmluvy.

12. V žalobe, ako aj v ďalších tvrdeniach a prednesoch žalobcu absentovali skutkové tvrdenia o povahe
poškodenia dobrej povesti žalobcu v dôsledku uvedenia nepravdivej informácie, ako aj tvrdenia, ktoré
by jasne odôvodnili požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- Eur. K uvedenému bol
navrhnutý výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý súd zamietol (č. l. 84 spisu). V tomto kontexte

sa žiada uviesť, že predmet sporu týkajúci sa zásahu do dobrej povesti právnickej osoby musí byť
vymedzený skutkovými tvrdeniami, ktoré vykresľujú zdroj zásahu do práv žalobcu, ako aj jeho dôsledky.
Na preukázanie týchto tvrdení je žalobca povinný produkovať dôkazy, pokiaľ mieni dosiahnuť úspech
v konaní. Nahradiť skutkové tvrdenie dôkazom nie je prípustné, pretože vznesený návrh na vykonanie
dokazovania (spomínaný výsluch štatutára žalobcu) neobsahuje väzbu ku konkrétnemu skutkovému

tvrdeniu. Ak okresný súd zamietol návrh na vykonanie daného dôkazu, postupoval logicky, pretože už v
samotnej žalobe a aj ďalších tvrdeniach chýbali tvrdenia o povahe dôsledkov spornej vety uverejneného
článku.

13. Možno súhlasiť s okresným súdom pokiaľ ide o tvrdenie, že tu došlo k uverejneniu nepravdivého

výroku a tento zasiahol do práv žalobcu. Predmetom sporu však bolo zistenie, že takýto zásah bol
spôsobilý narušiť dobrú povesť právnickej osoby, k čomu žalobca neprodukoval dostatočné skutkové
tvrdenia, ako to bolo uvedené vyššie. Poukázal totiž len na rozsah čitateľskej základne žalovaného 1/
a na zníženie jeho vážnosti a dôstojnosti.
14. Rovnako na doplnenie je náležité dodať, že úvahy okresného súdu o možnom nepochopení

charakteru franšízovej zmluvy nie sú nesprávne. Pre určenie toho, akú povahu mal zásah do
práv žalobcu bolo opodstatnené zaoberať sa aj konkrétnym tvrdením, jeho umiestnením na určitom
internetovom portáli, ako aj faktom, že v rozhodnom čase boli o žalobcovi uverejnené viaceré články
svedčiace o jeho problémoch v podnikaní. Už od roku 2014 boli publikované články o ukladaní pokút zo
strany žalobcu slovenským dodávateľom a v roku 2015 už pred zverejnením sporného článku sa šírili

správy o tom, že žalobca stráca dodávateľov, resp. o poloprázdnych regáloch v jeho predajniach.

15. Krajský súd určite nemienil zľahčovať klamlivosť zverejnenej informácie, ani nepovažoval za
vhodné tvrdenia žalovaných o neexistencii dobrej povesti žalobcu v dôsledku vzniknutých problémov
v podnikaní. Nepravdivá informácia totiž môže aj pri zhoršenej pozícii podnikateľského subjektu mať

ďalšie negatívne následky, ktoré v žiadnom prípade nemožno prehliadať. Podstatou daného sporu
však bol charakter informácie a jeho následný dopad pre verejnosť, zákazníkov, resp. obchodných
partnerov. Okresný súd správne poukazoval na nie celkom jasnú definíciu povahy franšízovej zmluvy
a správne naznačil, že podstata článku spočívala skôr na poukázaní na problémy reťazca Carrefoura jeho prázdne predajne, nie na existencii či neexistencii franšízovej zmluvy. Odvolateľ netvrdil v čom
mala spočívať závažnosť daného zásahu, že by bolo zákonné priznať náhradu v sume 20.000,- Eur.
K uvedenému úplne absentovali skutkové tvrdenia, ktorý nedostatok nemohol odstraňovať súd svojou

vlastnou aktivitou.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ ako úspešným procesným
stranám priznal nárok ich náhradu v rozsahu 100%.

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).