Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215349
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116215349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: I. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko,
advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, o primerané finančné zadosťučinenie 569,39 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 569,39 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 20.07.2016 žalobca požadoval na žalovanom zaplatenie primeraného

finančného zadosťučinia vo výške 569,39 €. Svoj nárok odvodzoval z toho, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/405/2015 bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa.
Žalobou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 569,39 €. V konaní bol úspešný
a rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/405/2015 14.03.2016, ktorý sa stal právoplatný
03.06.2016, mu bola proti žalovanému priznaná suma 569,39 € s prísl. Žalobca následne cituje § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Žalobca má za to, že dodávateľ zneužil svoje postavenie,
nepostupoval voči nemu ako spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, porušil zákon a inkasoval sumy,

ktoré mu nepatrili, preto od neho požaduje primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné
zadosťučinenie žalobca požadoval vo výške 569,39 €.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 21.09.2016, v ktorom uviedol nasledujúce:

- podľa žalovaného predpokladom úspešného uplatnenia práva na primerané finančné zadosťučinenie
je s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa preukázanie, že žalovaný

svojim konaním porušil súčasne (kumulatívne) ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného
právneho predpisu,
- podľa žalovaného predpokladom aplikácie inštitútu finančného zadosťučinenia je, že na strane žalobcu
vznikla ujma, inak niet čo reparovať,
- podľa žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany žalobcu skutočne
došlokporušeniuprávalebopovinnostíustanovenýchzákonomoochranespotrebiteľaaleboosobitnými
predpismi.

3. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu ako aj obsahom rozsudku tunajšieho súdu sp. zn.
17C/405/2015 a zistil nasledujúce:3.1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17C/405/2015 - 57, právoplatným dňa 03.06.2016 bolo
rozhodnuté,žežalovaný-HomeCreditSlovakia,a.s.jepovinnývydaťžalobcovibezdôvodnéobohatenie
vovýške569,39EURs5,05%ročnýmúrokomzpriznanejistinyod30.10.2015dozaplateniaanahradiť

trovy konania vo výške 292,10 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení
rozsudku bolo uvedené, že: „Na základe takto vykonaného dokazovania súd konštatuje, že úverová
zmluva č. XXXXXXXXXX z 15.5.2008 pre porušenie a nesplnenie zákonom vyžadovaných náležitostí
v zmysle § 4 ods. 1, 2 Zákona 258/2001 Z.z. je podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona bezúročná a bez poplatkov. Preto, pokiaľ

žalovaný prijal plnenie vo vyššej výške, ako bol poskytnutý úver, t.j. keď prijal plnenie nad 663,87 Eur,
prijal ho bez právneho dôvodu a je povinný ho vydať. Pokiaľ ide o platby, ktoré platil žalobca ako splátky
revolvingového úveru, súd konštatuje, že k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere 15.5.2008 nedošlo,
pretože v tejto zmluve sa nenachádzajú žiadne zmluvné podmienky upravujúce vznik úverového vzťahu
vzmysle§4ods.1,2Zákonač.258/2001Z.z.aniejenaplnenáanipísomnáformazmluvy.Pretoplnenie,
pokiaľ žalobca získal od žalovaného vo forme revolvingových splátok (ktorý však nevznikol platne), nad

výšku, v akej ho čerpal, je povinný ho vrátiť. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil,
pokiaľ prijal plnenie nad čerpanú sumu (bez právneho dôvodu), t.j. nad sumu 1.973,88 Eur. Žalovaný sa
tak obohatil o sumu 569,39 Eur, ktorá je predmetom žaloby.

4. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

„Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomod10.6.2013-Spotrebiteľ,ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
5.Vovzťahukvyššiecitovanémuustanoveniuzákonač.250/2007Z.z.,čiužvpôvodnomaleboterajšom

znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o

ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Pri
výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 treba zdôrazniť, že
zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma
nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme

spotrebiteľa.), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Po 09.06.2013
právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke
preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitnými predpismi. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by
sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená

dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných
prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie
spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita tohto porušenia.

6. Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, že
nie je viazaný doslovným znením zákona a výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné znenie
síce jazykovým výkladom zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky

„a“ ale iba jazykový výklad však k správnemu výkladu právnej normy nestačí.

7. Ústavný súd ČR a NSS ČR v jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným
momentem používání práva je jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykovývýklad představuje pouze prvotní přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro
objasnění a ujasnění si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a
systematický výklad, výklad e ratione legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující

si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj
odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97). Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného
ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel
zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ
v ústavně konformním právním řádu jako významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle;

rozhodnutí soudu se musí zakládat na racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96).

8. Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace právní normy; není ani metodou
nejspolehlivější ((1133/2007 Sb. NSS). Otrocké následování doslovného znění zákona [...] nemá
v moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS). Za podstatný súd považuje výklad
teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch - usiluje soud při

teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v souvislosti s nejvšeobecnějšími
podmínkami … v nichž se má norma realizovat. Jde tedy o hledání účelu zákonného ustanovení, a to
v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace.

9. Procesný súd má teda za to, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa

spotrebiteľ môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej
právnej norme spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“. Keďže v konaní OS Prešov sp.
zn. 17C/405/2015 bolo preukázané porušenie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
neprospech žalobcu, nárok na primerané finančné zadosťučinenie je daný.

10. Aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že
toto má plniť nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu
ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky
a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v

tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Je teda možné dospieť k záveru,
že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOS môže zodpovedať výške finančnej ujmy,
ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu bola spôsobená.

11. V prejednávanej veci je pre určenie výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia teda
rozhodujúce to, že žalovaný sa porušením spotrebiteľských noriem obohatil na úkor žalobcu sumou vo
výške 569,39 €.

12. Náhrada trov konania - Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, patrí mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p.(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.