Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/445/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712218453
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1712218453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v spore žalobcu: Dallmayr Vending & Office
k.s., so sídlom Prístavná 10, Bratislava, IČO: 35 803 118, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom ul. 29. augusta 36A, Bratislava, proti žalovanému: C. L.,
A.. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Q.O. W., o vydanie hnuteľnej veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.03.2014, č. k. 4C/330/2012-72, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.03.2014, č. k. 4C/330/2012-72,
v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi zariadenie
DéLonghi Magnifica 3500, výrobné číslo: 8040440139, evidenčné číslo: SK0622/CZ4299, rok výroby
2008 a nahradiť mu trovy konania vo výške 982,89 eur.
2. Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi a výsluchom strán súd prvej inštancie zistil, že strany
dňa 01.08.2008 uzavreli zmluvu č. ADSK 02-0033-2008 o prenájme zariadenia na prípravu kávy
typu DéLonghi Magnifica 3500, ktorou sa žalobca ako prenajímateľ zaviazal prenechať žalovanému

ako nájomcovi do používania uvedené zariadenie. Už dňa 30.07.2008 bolo zariadenie inštalované
v prevádzke žalovaného na Kopčianskej ulici v Bratislave. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a
to do 30.07.2011. Sporné medzi stranami bolo, či došlo k zániku zmluvy o nájme alebo či došlo k
automatickému predĺženiu platnosti zmluvy postupom podľa článku V. ods. 2 predmetnej zmluvy.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 40 ods. 3 a 4, § 126 a §
131 Občianskeho zákonníka a poukázal aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sžo 505/2009, v zmysle ktorého pod pojem elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej

definície (§ 3 a § 4 zákona č. 215/2002 Z. z.) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré
zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej
komunikácie. Súd mal za preukázané, že v rámci e-mailovej komunikácie ohľadom ukončenia zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným v období od 14.03.2011 do 04.05.2011, žalovaný zmluvu o prenájme
písomne vypovedal v e-mailovej správe zo dňa 04.05.2011, v ktorej žalovaný uviedol, že doporučene
pošle žalobcovi ešte raz jeho list o ukončení spolupráce. Zo strany žalovaného tak došlo k výpovedi
zmluvy o nájme zo dňa 01.08.2008, a preto je v zmysle článku IV ods. 9 zmluvy povinný vrátiť

žalobcovi prenajaté zariadenie v stave, v akom mu bolo poskytnuté, riadne vyčistené, s prihliadnutím
na bežné opotrebenie. Podľa súdu na základe znenia článku V ods. 2 predmetnej zmluvy je možné
vyvodiť záver, že zmluvu bolo možné ukončiť výpoveďou, písomnou dohodou a výpoveďou z dôvodu
hrubého porušenia zmluvy. V danom prípade žalovaný vypovedal zmluvu elektronickými prostriedkami.Právny úkon žalovaného - správu elektronickej pošty, ktorou žalovaný prejavil vôľu ukončiť predmetnú
zmluvu, a ktorá bola dňa 31.03.2011 adresovaná z adresy elektronickej pošty žalovaného na adresu
elektronickej pošty žalobcu, súd považoval za riadne podpísaný platný písomný právny úkon. Dôležitou

bola podľa súdu tiež skutočnosť, že sám žalovaný považoval zmluvu o nájme za ukončenú. Žalovaný
vypovedal zmluvu v lehotách stanovených v článku V ods. 2 zmluvy, teda v priebehu posledných štyroch
mesiacovpredukončenímplatnosti,pričomžalobcoviboladoručenávobdobímedziprvýmkalendárnym
dňom prvého mesiaca uvedenej lehoty (teda dňom 30.03.2011) a najneskôr posledným kalendárnym
dňom predposledného mesiaca uvedenej lehoty (teda dňom 29.06.2011). K námietke žalovaného, že

ukončenie zmluvy nebolo vykonané písomne, súd prvej inštancie poukázal aj na § 40a Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, §
145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že neplatnosti právneho úkonu

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, teda v posudzovanej veci žalovaný.

4. Rozsudok bol právnym zástupcom oboch strán doručený dňa 28.04.2014 (žalovaný bol v tom čase
zastúpený advokátkou JUDr. Ľ. O.).

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd na základe znenia článku V bodu 2 zmluvy vyvodil záver, že zmluvu

je možné ukončiť výpoveďou, písomnou dohodou a výpoveďou z dôvodu hrubého porušenia zmluvy.
Nevysporiadal sa však s otázkou výpovedného dôvodu. Z odôvodnenia je možné vyvodiť, že mohlo ísť
o výpoveď bez udania dôvodu, avšak nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že to zmluva
pripúšťa. V článku V bod 2 zmluvy je explicitne uvedené, že zmluvu je možné ukončiť: a) písomnou
dohodou zmluvných strán alebo b) výpoveďou zmluvnej strany z dôvodu hrubého porušenia zmluvy

druhou zmluvnou stranou. Z právnej teórie vyplýva, že o nájom na dobu určitú sa jedná v prípade, ak je v
čase uzavretia nájomnej zmluvy doba skončenia nájmu určiteľná, ak je jasné, že daný okamih nastane.
O nájom na dobu neurčitú ide vtedy, ak doba nájmu nie je vopred časovo obmedzená. Podstatný
rozdiel medzi oboma druhmi nájomných zmlúv spočíva v možnostiach ich ukončenia. S prihliadnutím
na ustanovenie § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal žalovaný za to, že výpoveď nájomnej zmluvy

dohodnutej na dobu určitú bez udania dôvodu zo zákona stranám neprináleží a prichádza do úvahy len
v prípade, ak sa na tom strany dohodnú. V súlade s článkom 1 bod 3 môže byť zmluva zmenená alebo
doplnená po dohode obidvoch zmluvných strán výlučne písomným dodatkom. Strany sa nedohodli na
zmene alebo doplnení zmluvy písomným dodatkom k zmluve, ktorým by sa menil spôsob ukončenia
trvania zmluvného vzťahu. Z uvedeného dôvodu platným spôsobom jej ukončenia je spôsob dohodnutý

vzmluve.Vprípade,akbysaodvolacísúdstotožnilsnázoromsúduprvéhostupňa,ženazákladeznenia
článku V bodu 2 zmluvy je možné zmluvu ukončiť výpoveďou, písomnou dohodou a výpoveďou z dôvodu
hrubého porušenia zmluvy, tak zmluva nebola ukončená v súlade s podmienkami stanovenými zmluvou,
nakoľkoanijednazozmluvnýchstránnedoručilapísomnúvýpoveďdruhejzmluvnejstranevlehotepodľa
článkuVbodu2zmluvy.Vnadväznostinavyššieuvedenéskutočnosti,atonajmänaspôsobyukončenia

zmluvného vzťahu dohodnuté v článku V bod 2 zmluvy, nie je možné považovať správu elektronickej
pošty zo dňa 31.03.2011 z adresy elektronickej pošty žalovaného na elektronickú poštu žalobcu, za
právny úkon, ktorým by žalovaný platným spôsobom zmluvu ukončil. Nejedná sa o platnú výpoveď podľa
článku V bod 2 zmluvy, ani o výpoveď z dôvodu hrubého porušenia zmluvy druhou zmluvnou stranou,
a ani o dohodu zmluvných strán o ukončení zmluvy. Komunikáciu prostredníctvom elektronickej pošty

medzi žalovaným a bývalým zamestnancom žalobcu pánom O. nie je možné považovať ani za dohodu o
ukončení platnosti zmluvy, nakoľko pán O. v správe zo dňa 01.04.2011 výslovne žiadal žalovaného, aby
zaslal výpoveď aj písomnou formou na adresu spoločnosti žalobcu z dôvodu, že výpoveď vo forme, resp.
prostredníctvom mailov by neobstála u konateľov žalobcu. S touto skutočnosťou sa súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal. Žalovaný ďalej namietol, že neplatnosti právneho úkonu

sa dovolal priamo žalobca tým, že v elektronickej korešpondencii zo dňa 01.04.2011 uviedol, že uvedený
spôsob výpovede by neobstál u konateľov. Z toho možno jednoznačne vyvodiť záver, že takýto úkon
je neplatný. Podľa žalovaného žiadna zo zmluvných strán platne neukončila zmluvu, zmluva sa vždy
automatickypredĺžilaoďalších12mesiacovazmluvnývzťahnaďalejtrvá.Preprípad,akbyodvolacísúdvyhodnotil, že zmluva bola platne ukončená (s čím sa však žalovaný nestotožňoval), a k zániku zmluvy
došlo ku dňu 30.07.2011, žalovaný poukázal na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v súlade s ktorým došlo k viacnásobnému automatickému predĺženiu zmluvy z dôvodu, že žalobca

nepodal návrh na vydanie veci v lehote 30 dní odo dňa skončenia nájmu. K podaniu návrhu na vydanie
veci došlo až dňa 31.10.2012, pričom zákonná lehota na podanie návrhu na vydanie veci uplynula
dňom 29.08.2012 za predpokladu, že by došlo k zániku zmluvy ku dňu 30.07.2011. Vzhľadom na tieto
skutočnosti nevznikol žalobcovi nárok na vrátenie zariadenia na prípravu kávy zo strany žalovaného,
nakoľko zmluvný vzťah sa predĺžil a trvá naďalej. V rozhodnutí súdu absentuje, čím sa súd riadil pri

vyhodnocovaní argumentácie procesných strán. Tento nedostatok robí uvedený rozsudok vadným pre
jeho zmätočnosť a nepreskúmateľnosť.

6. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 21.05.2014.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje nielen s výrokom,

ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny
potvrdil. Podľa žalobcu bola predmetná zmluva riadne a platne ukončená. Právny úkon výpovede,
ktorý urobil žalovaný správou elektronickej pošty dňa 31.03.2011, je platným právnym úkonom a na
záväzkový vzťah strán ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedopadá. Žalobca poukázal
na závery dokazovania, najmä výsluch samotného žalovaného na pojednávaní, z ktorého vyplýva, že

vôľa žalovaného v každom prípade smerovala k ukončeniu predmetnej zmluvy a po zaslaní spomínanej
správy sám žalovaný považoval predmetnú zmluvu za ukončenú. Prejav vôle žalovaného bol urobený
výslovne, bol vyjadrený slovami, spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti o tom, čo chcel
žalovaný prejaviť (§ 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Voči žalobcovi tento prejav vôle pôsobil odo
dňa 31.03.2011, kedy mu ako neprítomnej osobe tento prejav vôle došiel (§ 45 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Na právnych účinkoch takto prejavenej vôle nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný v
priebehu konania opakovane menil svoje procesné stanoviská, a ani žalovaným dodatočne namietaná
domnienka bývalého zamestnanca žalobcu W. O., že takáto výpoveď prostredníctvom e-mailu by asi
neobstála u konateľov žalobcu. Žalobca zdôraznil, že žiaden z jeho konateľov nikdy nijakým spôsobom
nespochybnil platnosť ani právne účinky spomínanej správy elektronickej pošty a žalobca tento prejav

vôle žalovaného bez ďalšieho akceptoval ako právny úkon, ktorý smeruje k ukončeniu predmetnej
zmluvy. Ak by žalovaný dňa 31.03.2011 predmetnú zmluvu nevypovedal, nájom podľa predmetnej
zmluvy by neskončil dňom 30.07.2011 (uplynutím 36 mesiacov odo dňa inštalácie zariadenia), ale by
sa automaticky predĺžil do dňa 30.07.2012 a následne vždy automaticky o ďalších 12 mesiacov. V
prejednávanej veci teda nemožno v žiadnom prípade hovoriť o nájme, ktorý by skončil uplynutím doby,

na ktorú sa dojednal, nakoľko predmetná zmluva sama predpokladala automatické predlžovanie trvania
nájmu (teoreticky donekonečna) až do okamihu, kedy nenastane právna skutočnosť (dohoda účastníkov
zmluvy alebo výpoveď zmluvy niektorým z účastníkov zmluvy), ktorej následkom nájom skončí. Právnou
skutočnosťou, na základe ktorej sa nájom podľa predmetnej zmluvy skončil, teda nebolo uplynutie
doby, na ktorú sa nájom dojednal, ale výpoveď predmetnej zmluvy zo strany žalovaného (§ 677 ods.

1 Občianskeho zákonníka, v spojení s článkom V ods. 2 predmetnej zmluvy). Podľa názoru žalobcu, §
676 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno aplikovať len vo vzťahu k skončeniu nájmu uplynutím určitej
doby, na ktorú sa nájom dojednal, nie vo vzťahu k skončeniu nájmu výpoveďou. Pre prípad, ak by sa
aj prijalo tvrdenie žalovaného, že dňa 30.07.2011 došlo postupom podľa § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka k predĺženiu zmluvy o 1 rok, teda do dňa 30.07.2012 (nakoľko do 29.08.2011 nedošlo k

podaniu návrhu na vydanie veci), dňa 30.07.2013 už k ďalšiemu predĺženiu nájmu nedošlo, nakoľko
k tomuto dňu bol návrh na vydanie veci už podaný. Pre napadnutý rozsudok bol podľa § 154 ods. 1
OSP rozhodujúci stav ku dňu 21.03.2014. Rovnako nedôvodná je v tejto súvislosti aj odvolacia námietka
žalovaného, podľa ktorej výpoveď predmetnej zmluvy bez udania dôvodu nie je prípustná, nakoľko nemá
oporu v predmetnej zmluve. Možnosť zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu výpoveďou

bez udania dôvodu vyplýva priamo z § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a v tomto zmysle treba
vykladať aj článok V ods. 2 predmetnej zmluvy, ktorý predpokladal tri spôsoby skončenia nájmu. Okrem
písomnejdohodyúčastníkovzmluvy,tiežajvýpoveďktoréhokoľvekúčastníkazmluvybezudaniadôvodu
avýpoveďktoréhokoľvekúčastníkazmluvyzdôvoduhrubéhoporušeniazmluvy.Podľažalobcu,kzániku
zmluvy došlo dňom 30.07.2011 a k povinnosti žalovaného vydať žalobcovi sporné zariadenie v stave

podľa článku IV. ods. 9 predmetnej zmluvy došlo dňom 02.08.2011.

8. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo dňa 11.06.2014 doručené právnemu zástupcovi žalovaného,
ktorý sa k nemu už písomne nevyjadril.9. Spis s opravným prostriedkom žalovaného bol predložený odvolaciemu súdu dňa 10.07.2014.

10. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 04.12.2014 navrhol žalobca vykonať ako
dôkaz jeho podanie označené ako výpoveď zmluvy číslo ADSK 02 - 00 33 - 2008 o prenájme zariadenia
na prípravu kávy, adresované protistrane dňa 15.05.2014. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že
predkladaná písomnosť nemohla byť uplatnená v konaní pred súdom prvého stupňa, nakoľko vznikla
v čase po rozhodnutí súdu prvého stupňa, a teda ju nemohli označiť a predložiť do napadnutého

rozhodnutia. Ani k tomuto podaniu sa žalovaný nevyjadril.
11. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred

01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v
zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že
niejedôvodnapadnutýrozsudokzmeniťalebozrušiť,pretožeodvolacienámietkynemôžuobstáť.Keďže
ani námietka o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia nebola opodstatnená, a nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania

a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil
dňa 10.10.2017.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie v dostatočnej miere dáva zrozumiteľné odpovede na právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu na vydanie veci po skončení

nájmu, ako aj s obranou žalovaného. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, ktorý nebol sporný, a vysporiadal sa aj so všetkými, pre vec rozhodujúcimi,
námietkami žalovaného. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na
prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o dôvodnosti
nároku uplatneného žalobcom. Obsah odvolania žalovaného nebol vzhľadom na uplatnené odvolacie

dôvody spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých
založil svoje rozhodnutie.

13. Na doplnenie dôvodov uvedených súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že e-mailovú správu
žalovaného zo dňa 31.03.2011 je potrebné považovať za platný právny úkon výpovede podľa článku

V bod 2, prvý odsek, zmluvy. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že podľa článku V sa platnosť
zmluvy mohla skončiť tromi spôsobmi. V prvom rade zmluva mohla skončiť uplynutím dohodnutej doby;
ďalšími možnými spôsobmi boli písomná dohoda zmluvných strán alebo výpoveď zmluvnej strany z
dôvodu hrubého porušenia zmluvy. Prvý spôsob skončenia zmluvy mohol nastať uplynutím dohodnutej
doby 36 mesiacov odo dňa inštalácie zariadenia, za súčasného ďalšieho úkonu uskutočneného počas

posledných štyroch mesiacov platnosti zmluvy, a to výpoveďou, ktorou sa zamedzí automatickému
predĺženiu doby nájmu. Pod výpoveďou v zmysle tohto dojednania bolo teda potrebné rozumieť
akékoľvek písomné oznámenie druhej strane, z ktorého je zrejmá vôľa zmluvnej strany skončiť zmluvný
vzťah v pôvodne dohodnutej dobe a zabrániť tak automatickému predĺženiu zmluvy o ďalších 12
mesiacov. E-mailová správa žalovaného, v spojení s celou súvisiacou e-mailovou komunikáciou strán,

je po formálnej aj obsahovej stránke dostačujúcim úkonom k tomu, aby nedošlo k predĺženiu zmluvy
a zmluva sa skončila v predpokladanej dobe 36 mesiacov, t. j. dňa 30.07.2011. Podľa § 676 ods. 1
Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak. V zmysle tohto dispozitívneho ustanovenia sa strany dohodli, že nájom sa
skončí uplynutím dojednanej doby, ale vyžaduje sa k tomu ďalší úkon uskutočnený niektorou stranou -

výpoveď, ktorou sa zabráni predĺženiu zmluvy. Nešlo teda o neprípustnú výpoveď bez uvedenia dôvodu
a pred uplynutím dohodnutej doby, ako argumentoval žalovaný. Dohodou alebo výpoveďou pre hrubé
porušenie zmluvy bolo možné zmluvu skončiť kedykoľvek, aj pred uplynutím dohodnutej doby. Hlavná
odvolacia námietka žalovaného, že sa súd dostatočne nevysporiadal s otázkou výpovedného dôvodu,
sa preto nedala uznať. V článku V bod 2 zmluvy si strany, v nadväznosti na predchádzajúci bod 1,

dohodli tri možné spôsoby ukončenia zmluvy, a nie iba dva. Doba nájmu sa tak skončila dňa 30.07.2011.
Keďže žalobca nepodal na súd žalobu na vydanie do 30 dní po skončení nájmu, ale až dňa 30.10.2012,
došlo dvakrát k predĺženiu doby nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o jeden rok. Dňa
30.07.2013 k ďalšiemu predĺženiu nájmu nemohlo dôjsť, lebo v tom čase už bol podaný na súde návrhna vydanie veci (žalovanému bola žaloba doručená dňa 10.01.2013 - poznámka odvolacieho súdu) a pre
napadnutý rozsudok bol podľa § 154 ods. 1 OSP (v súčasnosti podľa § 217 ods. 1 CSP) rozhodujúci stav
ku dňu 21.03.2014, ako správne tvrdil žalobca. Nebolo preto možné súhlasiť so žalovaným, že zmluvný

vzťah sa predĺžil a stále trvá. Je to v rozpore s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca
podal proti ďalšiemu užívaniu veci návrh na vydanie. Za týchto okolností sa nájom po 30.07.2013 už viac
nepredĺžilažalovanýbolpovinnýzariadenievydaťžalobcovidotrochpracovnýchdní,t.j.do02.08.2013.

14. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení odvolací súd priznal žalobcovi ako úspešnej strane v
odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).