Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/143/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917000179
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6917000179.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Ryanta v trestnej veci obžalovaného Z. H. za prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 29. novembra 2017
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0T 47/2017 zo dňa
5. 10. 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. H. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0T 47/2017 zo dňa 5. 10. 2017 bol
obž. Z. H. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Tr. zák.,
ktorého sa dopustil tým, že
dňa 25. 8. 2017 v poobedňajších hodinách v katastrálnom území obce M. G. v lesnom poraste č. XXX-

XX, vedenom na LV č. XXX z parcely č. XXXX/X bez povolenia odcudzil vypílenú drevnú hmotu dreviny
agát v rôznej hrúbke a množstve 0,4 m3 v hodnote 20 eur ku škode Lesy Slovenská republika, š.p.
Banská Bystrica, Odštepný závod Revúca, IČO: 3603851, pričom tohto konania sa dopustil napriek
tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 4T 73/2016 zo dňa 29. 7.
2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 8. 2016 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. f) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov na skúšobnú dobu vo

výmere 18 mesiacov.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na ust. § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm.
m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pričom
súčasne podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. samosudca poškodenú stranu

Lesy SR, š.p., Odštepný závod Revúca s celým nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že napriek tomu, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný, z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní
mal za to, že obžalovaný sa dňa 25. 8. 2017 v poobedňajších hodinách v predmetnom lesnom
poraste, ktorý je bližšie identifikovaný v skutkovej vete rozsudku, nachádzal s ďalšími troma osobami,

pričom jeho obhajobu, že lesný porast len čistil od suchých konárov, jednoznačne bola vyvrátená
výsluchom svedka K., lesného hospodára, ktorý celé konanie obžalovaného a ďalších osôb sledoval
z bezpečnej vzdialenosti, ktorý videl ako jednak jedna z osôb vypiluje zdravé agáty a ostatní vypílenú
drevnú hmotu ukladali na kopu. Tento svedok konkrétne nevidel, či vypiloval osobne aj obžalovaný
a to pre hustotu porastu, ako aj vzdialenosť, z ktorej ich pozoroval, avšak si bol istý tým, že videl v
jeho rukách naštartovanú motorovú pílu, ako aj to, ako ťahal vypílenú drevnú hmotu. Záverom bolo

z vykonaného dokazovania preukázané, že tak obžalovaný, ako aj ďalšie osoby, nemali vystavené
povolenie na ťažbu dreva v danej lokalite a preto z tohto dôvodu mal samosudca za to, že skutkovýstav bol riadne preukázaný. Okrem toho na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný sa
inkriminovaného konania dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného trestu, ktorý bol
uloženýobžalovanémutrestnýmrozkazomOkresnéhosúduRimavskáSobotapodsp.zn.4T73/2016zo

dňa 29. 7. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 8. 2016, kedy bol obžalovaný uznaný za vinného
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní
4 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Pri
určovaní druhu a výmery trestu prihliadol súd aj na doterajšie odsúdenia obžalovaného, kedy konštatuje,
že tento bol doposiaľ 17-krát súdne trestaný, kde v prípade obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu

okolnosť a to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti v prípravnom konaní v podstate priznal a
trestný čin úprimne oľutoval, na druhej strane konštatuje sudca, že v jeho prípade existuje i priťažujúca
okolnosťato,žeužbolzatrestnýčinodsúdenýapretozuvedenýchdôvodovobžalovanémuukladaltrest
na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného
činu bol už obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu

škody prvostupňový súd konštatuje, že poškodenú stranu odkázal so sumou 20,- eur na civilný proces
a to z dôvodu, že o nároku na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného konania a toto by predĺžilo.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, kde v písomných

dôvodoch svojho odvolania uvádza, že nesúhlasí s rozsudkom z dôvodu, že sudca nevypočul na
hlavnom pojednávaní svedkov, ktorí by vedeli dokázať jeho nevinu, keďže tieto osoby sa tiež nachádzali
pri páchaní trestného činu, ktorý im je kladený za vinu. Vo vzťahu k vypočutému lesníkovi uviedol,
že tento pri výpovedi uvádzal, že sa tam nachádzalo 5 osôb a sudca to nebral do úvahy a preto sa
odvoláva a žiada nové konanie, kde budú vypočutí ďalší svedkovia, ktorých konkrétne menuje, ktorí sa

mali nachádzať na mieste činu. V ďalšom doplňujúcom podaní, ktoré obdržal krajský súd 2. 11. 2017
uviedol, že na mieste činu sa nachádzali aj ďalšie 4 osoby a že odsúdený bol iba on a preto žiada, aby bol
jeho prípad vrátený a riadne vyšetrený a rovnako tak v písomnom podaní, ktoré odstúpila prokuratúra,
obžalovaný uvádza, že na mieste činu sa spolu s ním nachádzalo 5 osôb a že obvinený je len on, pričom
tieto osoby neboli brané ani ako svedkovia tohto prípadu na hlavnom súdnom pojednávaní, pričom

napriek tomu, že žiadal o ich vypočutie, súd jeho návrhu nevyhovel.

Na verejnom zasadnutí obhajkyňa obžalovaného doplnila, že obžalovaný nebol na mieste činu s
úmyslom kradnúť drevo, nemal pri sebe ani pílu, pričom v kritickom čase sa v dedine hovorilo, že je
možné v lese zbierať drevo, preto išli do lesa cez deň a nie v noci, pričom pokiaľ by súd vzhliadol vinu

obžalovaného, domáha sa uloženia miernejšieho trestu pri zohľadnení poľahčujúcej okolnosti a to, že
obžalovaný sa konania dopustil z dôvodu tiesnivých rodinných pomerov.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného,
nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil. Vo vzťahu k argumentácii obžalovaného
uvedenej v odôvodnení odvolania, že nebol riadne zistený skutkový stav, rovnako ako prvostupňovýsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia i krajský súd konštatuje, že skutkový stav bol v predmetnej veci
zistený správne a o skutkových okolnostiach nie sú žiadne dôvodné pochybnosti. Práve naopak z
výsluchu svedka D. K. jednoznačne vyplýva, že tento priamo videl na mieste činu obžalovaného spolu

s ďalšími spolupáchateľmi ako pília zdravé agáty, tieto nosia na kopu, pričom tento svedok zavolal
i príslušníkov PZ, ktorí na inkriminovanom mieste obžalovaného zadržali. Samotná skutočnosť, že
obžalovaný páchal trestnú činnosť spolu s ďalšími osobami, je vo vzťahu k obžalovacej zásade, kedy
výlučne prokurátor má oprávnenie podať obžalobu, ako i vo vzťahu k skutočnosti, že v danom prípade
na obžalovaného bola podaná obžaloba v skrátenom konaní, je právne irelevantné. Prokurátorovi nič

nebráni, aby vyvodil trestnú zodpovednosť i voči ďalším osobám v budúcnosti, ktoré na predmetnej
trestnej činnosti spolupracovali s obžalovaným.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že sa stotožňuje taktiež so záverom
prvostupňovéhosúdu,ževdanomprípadebolonamiesteukladaťobžalovanémutrestprispodnejhranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby. Nestotožňuje sa však krajský súd s priznanou poľahčujúcou ani

priťažujúcou okolnosťou. Vo vzťahu k poľahčujúcej okolnosti, tzn. doznanie a oľutovanie, krajský súd
konštatuje, že obžalovaný sa doznal výlučne v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní už popieral
spáchanie trestnej činnosti. Prvostupňový súd preto nemal prihliadať na túto poľahčujúcu okolnosť.
Rovnako i v prípade priťažujúcej okolnosti, i v tomto prípade, prvostupňový súd pochybil, keď uznal ako
priťažujúcu okolnosť skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby.

S poukazom na citované ustanovenie, vzhľadom na skutočnosť, že v prípade obžalovaného, tento
bol uznaný z kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu krádeže, kde bolo zohľadnené aj jeho
predchádzajúce odsúdenie, nemal prvostupňový súd na túto okolnosť prihliadať ako na priťažujúcu
okolnosť.

Vo vzťahu k návrhu obhajcu na verejnom zasadnutí, že v danom prípade je potrebné obžalovanému
priznať poľahčujúcu okolnosť, a to, že trestný čin spáchal pod vplyvom tiesnivých pomerov alebo
rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil. Krajský súd konštatuje, že v tomto smere nebol vykonaný
absolútne žiadny dôkaz a to preto na danú poľahčujúcu okolnosť nie je možné prihliadnuť.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu konštatuje, že trest uložený
obžalovanému na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby je trestom, ktorý zodpovedá
zásadám pre ukladanie trestov a preto u uvedeného dôvodu odvolanie obžalovaného považoval za
nedôvodné a toto v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.