Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 27, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/270/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316205116
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5316205116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: M. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXXX, zastúpený JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom O. XX, XXX
XX T., proti žalovanému: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o nahradenie
vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca
č. k. 16C/258/2016-50 zo dňa 28. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie
vôle žalovaného ako predávajúceho uzavrieť s ním ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je
podiel k parcele C-KN 5794 v rozsahu 1/2-ice, zapísanej na LV XXXXX v k. ú. P. za kúpnu cenu vo výške
577 Eur v znení kúpnej zmluvy predloženej žalobcom, zamietol (výrok I.), zároveň vyslovil, že žalovaný
má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).
Vodôvodnenírozsudkuuviedol,žežalobcasvojužalobuskutkovoodôvodniltým,žeakobudúcikupujúci

uzavrel dňa 31.07.2008 s H. N. a M. G. ako budúcimi predávajúcimi zmluvu o budúcej zmluve. Jej
predmetom bola parcela C-KN 5794, kúpna cena bola dohodnutá na sumu 54.700 Sk, pričom pri podpise
zmluvy odovzdal každému budúcemu predávajúcemu po 10.000 Sk s tým, že pri podpise riadnej kúpnej
zmluvy im doplatí zvyšok, t.j. po 17.350 Sk. Termín uzavretia riadnej kúpnej zmluvy bol stanovený
lehotou 30 dní od vysporiadania vlastníckeho práva budúcich predávajúcich. Vlastnícke právo budúcich
predávajúcich bolo vysporiadané určujúcim rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 08.09.2015, č.k.
10C/59/2009-316, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2016. Budúci predávajúci M. G. zomrel

dňa XX.XX.XXXX, t.j. počas konania o vysporiadanie vlastníckeho práva k parcele C-KN 5794, v
prejednávanej veci pokračoval po menovanom jeho právny nástupca, t.j. žalovaný, ktorý však odmietol
uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu. Žalobca zastával právny názor, že smrťou budúceho predávajúceho M.
G. nedošlo k zániku záväzku jeho právneho nástupcu, t.j. žalovaného uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi (zmluva o budúcej zmluve, rozsudok
Okresného súdu Čadca č.k. 10C/59/2009-316 zo dňa 08.09.2015, osvedčenie o dedičstve po neb. M.
G. č.k. 14D/286/2009-24 zo dňa 13.07.2010) dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Citujúc ust. § 7

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 579 ods. 1, 2 vyššie označeného zákona (v ďalšom texte už len
OZ) a vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2007 sp. zn. 1Cdo/107/2006 vyšiel
zo záveru, že záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve je záväzkom osobným a neprechádza na dedičov.
Poukázal i na Zborník Justičnej akadémie SR, ročník 2013 a v ňom uverejnený článok „Nahradenieprejavu vôle v teórii a v súdnej judikatúre od autorov : prof. JUDr. Peter Vojčik, CSc., JUDr. Jana
Bajánková. Z uvedeného potom vyplýva, že záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi
žalobcom ako budúcim kupujúcim na jednej strane a Teréziou Bacmaňákovou a t.č. nebohým M. G. ako

budúcimi predávajúcimi dňa 31.07.2008 neprešiel na žalovaného ako dediča neb. M. G.. Za tohto stavu
potom žalovaný nebol a nie je povinný uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu
vyhovieť, eventuálne zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že záväzok budúceho predávajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve
považuje za záväzok majetkovej povahy. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 29.03.2011, sp. zn. 2Cdo/46/2010. Pokiaľ sa okresný súd odvoláva na Zborník Justičnej akadémie
SR, tento nepovažuje za záväzný.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že smrťou M. G. došlo k podstatnej zmene okolností, z

ktorých vychádzali účastníci zmluvy o budúcej zmluve, a preto nemožno od žalovaného spravodlivo
žiadať, aby kúpnu zmluvu so žalobcom uzavrel. Záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve nie je majetkovým
právom, možno hovoriť o osobno-majetkovom práve, čo znamená, že neprechádza na dedičov.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného už písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - v ďalšom texte už len CSP)
po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365
CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po

preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219
ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných
bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

7. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Na uzavretie budúcej zmluvy sa môžu zmluvou o budúcej zmluve zaviazať iba účastníci zmluvy, ktorá
má byť medzi nimi v budúcnosti uzavretá. Iný subjekt sa sám môže zaviazať (že do dohodnutej doby
uzavrie zmluvu) iba v prípade, že je nepriamym zástupcom účastníka budúcej zmluvy. Ak sa určitý
subjekt zmluvou o budúcej zmluve zaviaže na uzavretie budúcej zmluvy, možno túto jeho povinnosť

vymáhať iba žalobou na nahradenie prejavu vôle podľa § 137 písm. a) v spojení s § 229 CSP. Logicky z
toho vychádza, že takáto žaloba neprichádza do úvahy tam, kde by mal budúcu zmluvu uzavrieť subjekt
odlišný od účastníka zmluvy o budúcej zmluve.
Odvolací súd na základe vyššie uvedených úvah dospel k záveru o správnosti napadnutého rozsudku i
jeho odôvodnenia, ktoré právne úvahy odvolacieho súdu vychádzajú i z judikačnej praxe súdov Českej

republiky a Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/3031/2010,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/8/2004). Pokiaľ žalobca poukazoval vo svojom odvolaní
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/46/2010, odvolací súd z neho vyvodil, že predmetom
konania v označenej veci bol síce obdobný prípad, ale Najvyšší súd dovolanie zamietol len z dôvodu
správnosti právneho názoru odvolacieho súdu ohľadne platného odstúpenia od zmluvy o budúcej

zmluve. K dovolacej otázke, ktorú predložil odvolací súd (či právo, resp. povinnosť zo zmluvy o budúcej
zmluve prechádza v dôsledku straty spôsobilosti - úmrtia jedného z účastníkov zmluvy o budúcej zmluve
na jeho právnych nástupcov) už bližšie právne závery nezaujal.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v tomto odvolacom konaní plne úspešný.9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)