Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 23, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Cpr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815219469
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815219469.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: D. P., nar.

XX.X.XXXX, bytom U. XXX, zastúpený U. a U. advokátska kancelária s.r.o. so sídlom W. XX, A.
proti odporcovi: FORTISCHEM, a.s., so sídlom Nováky, M. R. Štefánika 1, IČO : 46693874 o určenie
existencie právneho vzťahu

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.12.2015 navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že dňa 17.9.2013
existoval medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom pracovný pomer.
Súčasne žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Návrh

zdôvodnil tým, že navrhovateľ je zamestnancom, ktorý utrpel u odporcu ako zamestnávateľa pracovný
úraz. Navrhovateľ vykonával u odporcu 7 rokov závislú prácu a to na základe formálnych objednávok
- zmluvy o dielo, ktorá mala všetky náležitosti pracovnej zmluvy a pracovný pomer zastierala. Dňa
17.9.2013 došlo na prevádzke výrobné pary v areáli odporcu počas pretesnenia otvoru bahníkovej
komory k výronu horúcej vody s parou, ktorá spôsobila poškodenie zdravia navrhovateľa - popáleniny
prvého až druhého stupňa v rozsahu 37% povrchu tela, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu a narušili
obvyklý spôsob života navrhovateľa po dobu 4 mesiacov s trvalými následkami. Navrhovateľ ako

zamestnanec, ktorý pri plnení pracovných úloh utrpel pracovný úraz, požiadal sociálnu poisťovňu o
úrazové dávky. Sociálna poisťovňa na ústnom pojednávaní vyzvala navrhovateľa, aby podal žalobu
o určenie, že medzi účastníkmi konania išlo o pracovnoprávny vzťah, inak mu neprizná nárok na
uplatnené úrazové dávky, keďže podľa odporcu, v čase úrazu navrhovateľa, tento nebol v pracovnom
pomere u odporcu. Navrhovateľovi bol v dôsledku poškodenia zdravia priznaný invalidný dôchodok.
Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem
(§ 80 písm. c/ O.s.p.). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná

žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľa, či
sa s ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie,
o ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa
ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo navrhovateľa. Neistotu v právnom postavení subjektu zakladá tiež popieranie práva a
to aj v prípade, že objektívne je toto popieranie právne nedôvodné. Naliehavý právny záujem je daný
aj vtedy, keď určenie existencie práva, alebo právneho vzťahu o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne

nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie navrhovateľa voči odporcovi. Toto priaznivé ovplyvnenie môže
spočívať napríklad v založení možnosti uplatnenia vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového
vzťahu) vynutiteľného práva k predmetu určenia rozsudok. Podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, pokiaľ vznikne spor medzi zamestnancom a bývalým zamestnávateľomo tom, či je úraz pracovný, spadá riešenie tejto otázky do právomoci všeobecného súdu (rozsudok
sp.zn. 9Sžso/44/2011 zo dňa 24.11.2011). So zreteľom na vyššie uvedené, majú za to, že navrhovateľ
má preukázateľne naliehavý právny záujem na určenie existencie pracovného pomeru k odporcovi,

keďže od vyriešenia tejto otázky záleží priznanie úrazových dávok v konaní pred sociálnou poisťovňou
(vynutiteľný nárok zo zákona o sociálnom poistení) a sociálna poisťovňa odmieta posudzovať uvedenú
otázku ako predbežnú. Podľa § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce v znení účinnom v čase pracovného
úrazu, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti
zamestnancaosobnezamestnancomprezamestnávateľapodľapokynovzamestnávateľavjehomenev

pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom
pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok stanovených v tomto zákone
aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskom
právnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Pracovné
právo sa vyznačuje veľkým množstvom zákazov v prípade zmlúv (dojednaní), preto môžu účastníci
uzatvoriť len také zmluvy, ktoré im pracovnoprávne predpisy výslovne dovoľujú. Podľa zákonodarcu,

výber správneho zmluvného typu závisí výlučne od jeho obsahu a znakov vykonávanej práce. Ak má
vykonávaná práca znaky závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny
vzťah. Zo skutkového stavu zisteného v konaní je dostatočne preukázané, že medzi navrhovateľom
a odporcom vznikol vzťah nadriadenosti a podriadenosti, že navrhovateľ vykonával práce osobne iba
podľa pokynov vedúcich zamestnancov odporcu a iba v súčinnosti so zamestnancami odporcu v jeho

mene a na zodpovednosť odporcu (dielo alebo diela podľa zmluvy o dielo neboli odovzdávané), v
stanovenej dobe (pondelok až štvrtok 6-18 hod., piatok 6-14 hod.) a za dohodnutú odmenu. Odporca
evidoval dochádzku navrhovateľa do zamestnania a pristupoval k nemu ako k svojmu zamestnancovi aj
čo sa týka hlásenia prekážok v práci a čerpania dovolenky (podmienky pracovného pomeru). Z týchto
skutočností je dostatočne zrejmé, že navrhovateľ vykonával pre odporcu závislú prácu. Faktorom, ktorý

determinuje pracovnoprávny vzťah, je výkon závislej práce. Z dôvodovej správe k novele Zákonníka
práce č. 361/2012 Z.z. vyplýva, že doplnenie paragrafu § 1 ods. 3 Zákonníka práce o nemožnosť
vykonávať závislú prácu v zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu boli reakciou
zákonodarcu na obchádzanie Zákonníka práce a nahrádzanie pracovnej zmluvy inými zmluvnými typmi.
Rozhodnutie zákonodarcu je možné vnímať v tom smere, že dochádza k obmedzeniu zmluvnej slobody

subjektov, ktoré uzatvárajú zmluvu ako dvojstranný právny úkon. Aby došlo k platnému založeniu
pracovného pomeru, obsahom dohody (pracovnej zmluvy) musia byť podstatné obsahové náležitosti
pracovnej zmluvy podľa § 43 Zákonníka práce, ktoré sú ďalším determinantom pracovnej zmluvy. Medzi
podstatné obsahové náležitosti patria deň nástupu do práce, miesto výkonu práce, druh práce, a jeho
stručná charakteristika a mzda. Objednávka - návrh zmluvy o dielo (zo dňa 21.8.2013), ktorá zakladá

pracovný pomer, obsahuje tieto podstatné obsahové náležitosti a teda bez ohľadu na jej pomenovanie
ide o pracovnú zmluvu. Na pracovný pomer nadväzujú ďalšie povinnosti zamestnávateľa voči tretím
subjektom (orgánom štátnej správy). S týmto sekundárnym vzťahom, ktorý je naviazaný na existenciu
pracovnéhopomeru,súspojenéďalšienákladyprezamestnávateľa,ktorýjeichpovinnýodvádzať.Preto
vznikajú zo strany zamestnávateľov početné snahy k obchádzaniu pracovného pomeru a využívaniu

iných zmluvných typov, vďaka ktorým sú oslobodení od ďalších nákladov. Majú za to, že tak bolo aj
v tomto prípade. Majú za to, že medzi účastníkmi napriek simulovaniu obchodného vzťahu vznikol
pracovný pomer, z ktorého má navrhovateľ právo uplatňovať voči Sociálnej poisťovni nároky na úrazové
dávky plynúce z pracovného úrazu.
Odporca žiadal nárok navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že

navrhovateľ ako fyzická osoba - podnikateľ podľa výpisu zo Živnostenského registra začal výkon svojej
podnikateľskej činnosti dňa 11.10.2006, predmetom jeho podnikateľskej činnosti bolo zámočníctvo,
montáž oceľových konštrukcií nepodliehajúcich stavebnému konaniu, železobetonárske práce, búracie
a výkopové práce, maliarske a natieračské práce, vŕtacie práce mimo činnosti vykonávaných banským
spôsobom a zváračské práce. Odporca vznikol zápisom do obchodného registra dňa 30.5.2012. K

dátumu 17.9.2013, kedy došlo k poškodeniu zdravia zavineným konaním navrhovateľa, uplynulo od
dátumu zápisu odporcu do obchodného registra 15 mesiacov a 17 dní. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia
navrhovateľavnávrhuoexistenciipracovnoprávnehovzťahusodporcomvtrvaní7rokovjenepravdivéa
zavádzajúce,pretožemedziúčastníkmivskutočnostiexistovaliibaobchodnoprávnevzťahy,zakladajúce
sa na platne uzatvorených zmluvách o dielo. Obchodnoprávny vzťah účastníkov trval 12 kalendárnych

mesiacov prostredníctvom osobitne uzatvorených zmlúv o dielo. Z uvádzaného vystáva otázka, akým
spôsobom navrhovateľ podnikal za ostatných 6 rokov, keď jeho tvrdenia o existencii pracovnoprávneho
vzťahu trvaní 7 rokov s odporcom sú nepravdivé a zavádzajúce. Majú informáciu, že navrhovateľ
vykonával podnikateľskú činnosť tiež ako živnostník pre spoločnosť Global Services Bratislava a.s. sosídlom v Bratislave. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ žiadal prostredníctvom návrhu určiť medzi
navrhovateľomaodporcomexistenciuúdajnéhopracovnoprávnehovzťahuažpooboznámenísociálnou
poisťovňou dňa 19.11.2015, že navrhovateľovi nevzniká nárok na úrazovú dávku. Navrhovateľ v

skutočnosti podnikal ako živnostník od roku 2006 do roku 2015, čo predstavuje 8 rokov, pričom odporca
má za to, že navrhovateľ počas celej doby svojej podnikateľskej činnosti si plnil svoje zákonné a
odvodové povinnosti. Podanie žalobného návrhu považujú za účelové zo strany navrhovateľa, pretože
podanie tohto návrhu vykonal navrhovateľ až v čase, keď nastali skutkové okolnosti, ktoré odporca
už nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť (nepriznanie nároku na uplatnené úrazové dávky sociálnou

poisťovňou).
Odporca ako objednávateľ počas doby 12 kalendárnych mesiacov uzatváral s navrhovateľom ako
zhotoviteľom zmluvy o dielo, ktorých predmetom bolo vykonávanie zámočníckych prác pri opravách
strojnotechnologických zariadení na závode chémie. Každá zmluva o dielo jednoznačne spĺňala
náležitosti zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. určenie zmluvných strán,
určenie predmetu zmluvy - popis diela, určenie ceny za zhotovenie diela a plán prác za jednotlivé

kalendárne dni. Každý rozsah zhotovenia diela bol kontrolovaný a odsúhlasovaný v dennom zázname
stavby oprávneným zamestnancom odporcu na základe skontrolovaných výkonov, v dennom zázname
stavby boli súčasne odporcom odsúhlasované počty hodín strávených navrhovateľom pri zhotovovaní
diela, ktoré boli podkladom pre fakturáciu ceny za zhotovenie diela. Odporca si podpisom zmluvy o dielo
objednal u zhotoviteľa výkon odbornej a špecializovanej činnosti. Zmluvy o dielo boli podpisované a

akceptované zo strany objednávateľa - odporcu oprávnenými zástupcami spoločnosti ako technickým
riaditeľom v zmysle vnútropodnikovej smernice alebo členmi predstavenstva spoločnosti v zmysle
konania štatutárneho orgánu akciovej spoločnosti určeného v obchodnom registri. Navrhovateľ v
návrhu uvádza, že vykonával práce osobne podľa pokynov vedúcich zamestnancov odporcu (dielo
alebo diela podľa zmluvy o dielo neboli odovzdané) v stanovenej dobe a za dohodnutú odmenu,

pričom odporca údajne evidoval dochádzku navrhovateľa a údajne k nemu pristupoval ako k svojmu
zamestnancovi pri hlásení prekážok výkonu dohodnutých prác na základe čoho navrhovateľ takýto
stav hodnotí ako výkon závislej práce pre odporcu. Je pravdou, že navrhovateľ záväzky z platne
uzatvorených zmlúv o dielo vykonával osobne, a to z dôvodu, že odporcovi za celú dobu platnosti
zmlúv o dielo neponúkol na zhotovenie dojednaných diel svojich vlastných zamestnancov, pretože ich

pravdepodobne nemal. Znenie každej zmluvy o dielo spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami
žiadnym spôsobom neobmedzovali zhotovenie diela inou osobou ako navrhovateľom, takže zhotovenie
diela zamestnancom navrhovateľa nebolo zakazované. V prípade osoby navrhovateľa ako zhotoviteľa
jednotlivých diel bola nutnosť odborného protipožiarneho dozoru zamestnancov odporcu vylovene
potrebná, pretože navrhovateľ vykonával zváračské práce ako predmet podnikania, kedy dochádzalo k

prácam s otvoreným ohňom vo vysoko výbušnom prostredí. Pokiaľ navrhovateľ odborný protipožiarny
dozor odporcu považoval za stav, kedy jeho výkon prác podliehal pokynu vedúcich zamestnancov
odporcu, tak v tomto prípade je evidentné, že bezpečnostné školenia, ktoré navrhovateľ povinne
absolvovalazktorýchbolpovinnezaškolovaný,bolivkonečnomdôsledkujehoosobounerešpektované,
čo malo za následok vznik úrazového stavu. Tvrdenia navrhovateľa, že dielo alebo diela neboli

odovzdávané, sú zo strany navrhovateľa nepravdivé. Pretože o prevzatí diela resp. diel boli spisované
Denné záznamy stavby, v ktorých sa uvádza presná identifikácia diela a súčasne počet pracovných
hodínprezhotoveniedielazaúčelomzdokladovaniapodkladufakturácievzmyslezmluvnedojednaných
podmienok medzi účastníkmi. Odporca neviedol u navrhovateľa evidenciu dochádzky, z jeho strany
bola vykonávaná iba jediná evidencia a to evidencia skutočnej doby - dĺžky práce pri zhotovovaní

jednotlivýchdielzdôvodu,žeodmenyvzmluváchodielobolidojednanénazákladehodinovýchsadzieb,
pretože pri výkone takýchto diel sa nedá vopred určiť časová náročnosť a konečná cena zhotovenia
diela. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je vykonávaná vo vzťahu k nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa § 1

ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v
obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom
pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom, občianskoprávnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Medzi odporcom a
navrhovateľom neexistoval žiaden pracovnoprávny vzťah alebo náznak existencie závislej práce, ale

riadny obchodnoprávny vzťah, v ktorom odporca vystupoval ako objednávateľ diela a navrhovateľ ako
zhotoviteľ diela.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov, svedkov L. U., T. F., A. E., L. B.,
V. B. a B. B., oboznámením s písomnými dôkazmi, hlásením úrazu zo dňa 17.9.2013, rozhodnutímSociálnej poisťovne ústredie č. 730 720 8106 0 zo dňa 27.11.2014, Zápisnicou z ústneho pojednávania
pred Sociálnou poisťovňou pobočka Prievidza zo dňa 19.11.2015, výpisom z obchodného registra na
odporcu, Objednávkou - návrh zmluvy o dielo zo dňa 21.8.2013, výpisom zo živnostenského registra na

navrhovateľa, ostatnými zmluvami o dielo, pripojenými faktúrami, Dennými záznamami stavby a plánom
prác - prílohy k objednávke (č.l. 69 - 120), Rámcovou zmluvou o dielo č. 07/2008 zo dňa 30.5.2008
(č.l. 124), Rámcovou zmluvou o dielo č. 07/2008 zo dňa 27.12.2007 (č.l. 129), oznámením odporcu
navrhovateľovi zo dňa 3.8.2012 (č.l. 134), mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Z výpisu zo živnostenského registra na navrhovateľa mal súd zistené, že D. P. IČO: 43352596 s

miestom podnikania U. XXX, začal výkon svojej podnikateľskej činnosti dňa 11.10.2006 a podnikateľské
aktivity vykonával do dňa zániku tohto oprávnenia dňa 28.4.2015. Predmetom podnikateľských činností
navrhovateľa bolo zámočníctvo, montáž oceľových konštrukcií nepodliehajúcich stavebnému konaniu,
železobetonárske práce, búracie a výkopové práce, maliarske a natieračské práce, vŕtacie práce mimo
činnosti vykonávaných banským spôsobom a zváračské práce.
Odporca, ako obchodná spoločnosť, podnikajúca podľa Obchodného zákonníka, vznikol dňa 30.5.2012

zápisom do obchodného registra.
Na základe Rámcovej zmluvy o dielo č. 07/2008 uzatvorenej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka
dňa 27.12.2007 medzi objednávateľom NCHZ Global Services a.s. so sídlom Nováky a zhotoviteľom -
navrhovateľom, sa zhotoviteľ zaviazal realizovať pre objednávateľa podľa jeho požiadaviek a na základe
jednotlivých objednávok samostatné diela, ktorých zhotovenie spočívalo najmä na výkone nasledovných

odborných prác: maliarske a natieračské práce, zámočníctvo, montáž oceľových konštrukcií, búracie
a výkopové práce, vŕtacie práce, zváračské práce. Táto rámcová zmluva sa uzatvorila na dobu do
31.12.2008. Objednávateľ sa zaviazal za zhotovenie diela a vykonanie objednaných prác zaplatiť cenu
podľa článku IV tejto zmluvy. Predmet a rozsah jednotlivých diel podľa zmluvy mal byť dohodnutý
zmluvnými stranami, resp. poverenými pracovníkmi zmluvných strán v montážnom denníku. Podľa

zmluvyjednotlivéprácebudúuskutočňovanénazákladevzájomnejdohodyzmluvnýchstránobsiahnutej
v montážnom denníku so špecifikáciou rozsahu, ceny, času začatia a ukončenia jednotlivých prác.
Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať práce v termíne dohodnutom zmluvnými stranami, a objednávateľ sa
zaviazal riadne vykonané dielo prevziať. Podľa zmluvy sa dielo považuje za vykonané jeho riadnym
ukončením a odovzdaním objednávateľovi o odovzdaní a prevzatí diela zmluvné strany spíšu záznam

v montážnom denníku, ktorý podpíšu poverení pracovníci oboch zmluvných strán.
Na základe Rámcovej zmluvy o dielo č. 07/2008 uzatvorenej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka
dňa 30.5.2008 medzi objednávateľom Novácke chemické závody a.s. a zhotoviteľom - navrhovateľom,
sa zhotoviteľ zaviazal realizovať pre objednávateľa podľa jeho požiadaviek a na základe jednotlivých
objednávok samostatné diela, ktorých zhotovenie spočíva najmä na výkone nasledovných odborných

prác: maliarske a natieračské práce, zámočníctvo, montáž oceľových konštrukcií, búracie a výkopové
práce, vŕtacie práce, zváračské práce. Objednávateľ sa zaviazal za zhotovenie diela a vykonanie
objednaných prác zaplatiť cenu podľa článku IV tejto zmluvy. Predmet a rozsah jednotlivých diel
podľa zmluvy bude dohodnutý zmluvnými stranami, resp. poverenými pracovníkmi zmluvných strán v
montážnom denníku. Podľa zmluvy, jednotlivé práce budú uskutočňované na základe vzájomnej dohody

zmluvných strán obsiahnutej v montážnom denníku so špecifikáciou rozsahu, ceny, času začatia a
ukončenia jednotlivých prác. Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať práce v termíne dohodnutom zmluvnými
stranami, a objednávateľ sa zaviazal riadne vykonané dielo prevziať. Podľa zmluvy sa dielo považuje
za vykonané jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi, pričom o odovzdaní a prevzatí
diela zmluvné strany spíšu záznam v montážnom denníku, ktorý podpíšu poverení pracovníci oboch

zmluvných strán.
Listom zo dňa 3.8. 2012 odporca navrhovateľovi oznámil, že dňom 1.8. 2012 došlo k prechodu
pohľadávokazáväzkovNováckychchemickýchzávodov,a.s.vkonkurzenaodporcu,nazákladezmluvy
o predaji podniku, ktorá bola uzatvorená medzi Nováckymi chemickými závodmi, a.s. v konkurze, ako
predávajúcim a spoločnosťou Via Chem Slovakia, a.s. ako kupujúcim a na základe zmluvy o predaji

časti podniku uzavretej medzi Via Chem Slovakia, a.s. ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim.
Obchodné zmluvy pôvodne uzavreté medzi navrhovateľom a Nováckymi chemickými závodmi, a.s. v
konkurze, platné k 1.8. 2012 zostávajú naďalej v platnosti a účinnosti aj po prechode pohľadávok a
záväzkov na odporcu.
Na základe zmluvy o dielo zo dňa 21.8. 2013 a na základe ďalších, opätovne uzatváraných zmlúv o dielo,

odporca ako objednávateľ vykonával pre navrhovateľa ako zhotoviteľa diela, ktorých predmetom bolo
vykonávanie zámočníckych prác pri opravách strojnotechnologických zariadení na závode „Chémia“.
V každej zo zmlúv o dielo bol okrem označenia zmluvných strán uvedený takisto predmet zmluvy -popis diela, maximálna doba prác, určenie ceny za zhotovenie diela, a takisto plán prác na jednotlivé
kalendárne dni. Plán prác za jednotlivé obdobia tvoril prílohu k jednotlivým zmluvám o dielo.
Výkon jednotlivých prác z každej zo zmluvy o dielo je zrejmý z denných záznamov stavby, pričom tieto

práce boli schvaľované konkrétnym zamestnancom odporcu.
Dňa 17.9.2013 utrpel navrhovateľ v priestoroch odporcu pracovný úraz, keď pri oprave netesnosti kotla
na výrobu pary došlo k výronu pary, ktorá zasiahla telo navrhovateľa (Hlásenie úrazu z č.l. 9).
Zo zápisnice z ústneho pojednávania na Sociálnej poisťovni - pobočka Prievidza podľa § 188 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, mal súd zistené, že dňa 12.10.2015 bola na pobočku poisťovne

podaná žiadosť navrhovateľa o začatie konania o priznanie úrazových dávok podľa zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, v súvislosti s úrazom, ktorý sa mal stať navrhovateľovi dňa 17.9.2013 počas
prác vykonávaných u odporcu. Navrhovateľ sa pred komisiou poisťovne vyjadril, že vykonával pre
odporcu počas obdobia 7 rokov na základe zmluvy o dielo, ktorá však podľa neho mala všetky náležitosti
pracovnej zmluvy, podľa Zákonníka práce, konkrétne práce a túto pracovnú zmluvu len zastierala. Mal
za to, že na jej základe malo dôjsť k obídeniu pre odporcu nevýhodných ustanovení Zákonníka práce.

Tvrdil, že v danom prípade išlo o pracovnoprávny vzťah a nie obchodný vzťah a na tomto základe si
uplatnil vyššie uvedené nároky. Nároky na náhradu za bolesť a za náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia si vyčíslil na základe predloženého znaleckého posudku č. 137/22015 vypracovaného MUDr.
Ladislavom Babiakom, znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia. V zápisnici sa
okrem iného uvádza, že z vyjadrenia odporcu bolo zistené, že na základe zmluvy o dielo existoval

medzi účastníkmi platný a evidovaný obchodnoprávny vzťah, ktorého existencia je nespochybniteľná
a iné tvrdenia živnostníka D. sa nezakladajú na pravde. Z priebehu trvania zamestnaní uvedených vo
výpise z informačného systému sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľ bol prihlásený ako SZČO od
1.7.2008 do 27.4.2015 a v uvedenej dobe a teda ani v čase vzniku úrazu nemal postavenie zamestnanca
podľa § 4 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Pretože nebol zamestnancom žiadneho

zamestnávateľa podľa § 16 zákona a nemal ani postavenie fyzickej osoby podľa § 17 ods. 2 zákona, na
ktorý sa podľa zákona vzťahuje úrazové poistenie. Je teda nepochybné, že D. P. v čase vzniku úrazu
nebol povinne sociálne poistený na úrazové poistenie podľa zákona. Navrhovateľovi bolo vysvetlené,
že z uvedeného dôvodu nemôže v zmysle § 17 ods. 1 v spojení s § 83 zákona vzniknúť nárok na žiadnu
úrazovú dávku z úrazového poistenia, uplatňovanú v súvislosti s úrazom, ktorý utrpel dňa 17.9.2013.

Navrhovateľ bol poučený o tom, že ak z vyššie uvedeným nesúhlasí, môže sa obrátiť na príslušný súd a
podať určovaciu žalobu, že medzi ním a odporcom išlo o pracovnoprávny vzťah a nie o obchodný vzťah.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 27.11.2014 mal súd zistené, že navrhovateľovi bol
od 16.9.2014 priznaný invalidný dôchodok.
Z predložených faktúr, vystavených navrhovateľom odporcovi, v súvislosti s výkonom konkrétnych prác

na základe uzavretých jednotlivých zmlúv o dielo, mal súd zistené, že vždy po vykonaní konkrétnych
prác, vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru za výkon týchto prác. Vyššie uvedená skutočnosť nebola
medzi účastníkmi sporná a takisto ani to, že by navrhovateľom fakturovanú cenu práce odporca
navrhovateľovi neuhradil.
Z výpovede svedka Milana Pažického mal súd zistené, že bol dlhodobo do roku 2013 zamestnancom

odporcu a navrhovateľa pozná, je medzi nimi kamarátsky vzťah. Navrhovateľ pracoval u odporcu ako
živnostník. Navrhovateľ pracoval u odporcu na živnosť. Živnostníci mali u odporcu jednotlivé objednávky,
tak to bolo aj u navrhovateľa. Vie, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe nejakých zmlúv.
Živnostníci pracovali na základe mesačného plánu, vykonávali činnosti, ktoré boli uvedené v popise,
resp. činnosti, ktoré súviseli s operatívou. Zamestnanci mali u odporcu montérky, a všetko čo sa

týka vybavenia pracovníka, pokiaľ ide o navrhovateľa, tento na tieto veci nárok nemal. Navrhovateľ
niekedy od odporcu dostal nejaké náradie, resp. nejaké konkrétne veci, napr. nejaké kľúče a pod.
Pracoval v tom čase ako majster, zadeľoval práce aj navrhovateľovi a tieto následne kontroloval. Pokiaľ
navrhovateľ nemohol do práce nastúpiť, informoval ho navrhovateľ o tom a navrhovateľ zostal následne
ako živnostník doma. V tom čase, keď pracoval u odporcu navrhovateľ, mali 3-4 živnostníkov, ostatní

boli kmeňoví zamestnanci odporcu. Živnostníci mali vyhradené práce oproti kmeňovým zamestnancom,
jednalo sa o potrubárske práce a pod., a to podľa mesačného plánu. Kontroloval aj dochádzku
u navrhovateľa, navrhovateľ mal kartičku, ktorou sa dostal do priestoru, uvedené údaje z kartičky
porovnával v počítači. Na pracovisku odporcu pracovali viacerí živností, pokiaľ ide o práce vykonávané
navrhovateľom, tieto mohol vykonať aj iný živnostník. Záviselo na rozsahu a aj druhu prác ohľadne

prípadného zastupovania navrhovateľa, v prípade jeho neprítomnosti u odporcu. Pracovné nástroje
navrhovateľovi podľa potreby zabezpečoval on. Pokiaľ si to operatíva vyžadovala, živnostníci pracovali
aj so zamestnancami odporcu. Pokiaľ ide o prácu kmeňových zamestnancov, postup bol taký, že ráno sa
vždy rozdeľujú práce konkrétnym zamestnancom podľa potreby, majster vystavil pracovné povolenie nakonkrétnu prácu, on podľa rozsahu konkrétnych prác určil konkrétnych zamestnancov, ich výkon, pokiaľ
ideoväčšípočetprác,tietovykonávalivšetcizamestnancispoločne.Živnostnícinebolilimitovaníčasom,
mohli zostať u odporcu každý deň aj dlhšie. Kmeňoví zamestnanci málokedy zostali pracovať u odporcu

nad čas. V prípade havarijných stavov u odporcu by na prácach zostali aj zamestnanci, inak v prípade
potreby nadčasov to riešili s ľuďmi, ktorí pracovali u odporcu na živnosť. Navrhovateľ ho nikdy nežiadal
o to, aby mohol u odporcu pracovať ako zamestnanec, nemal ani kompetencie v týchto veciach. Ani
od nadriadených nedostal žiadosť, pokyn, aby navrhovateľa oslovil v súvislosti s tým, že by u odporcu
mohol pracovať ako zamestnanec.

Z výpovede svedka Jozefa Vajdu mal súd zistené, že navrhovateľa pozná. Pracovali spolu u odporcu.
Viacerí živnostníci prišli k odporcovi robiť išlo o živnostníkov, medzi nimi bol aj navrhovateľ. U odporcu
pracoval na základe pracovnej zmluvy, ako prevádzkový zámočník. Niektoré práce vykonával aj spolu
s navrhovateľom, bolo to ku koncu, keď ich u odporcu bolo menej. Ráno prišli do práce, počkali na
majstra, majster priniesol z prevádzky povolenie na prácu, potom ich rozdelil, kto s kým pôjde, ak bola

väčšia robota, pracovali na tej istej veci spoločne, zvykli pracovať aj vo dvojici, ak bolo viacej práce,
stávalo sa, že pracoval vo dvojici s navrhovateľom, keď pracovali spolu, zvykli si navzájom aj pomáhať.
Sám navrhovateľ, resp. iní ľudia, ktorí prišli pracovať k odporcovi na základe živnosti tvrdili, že pracujú
na živnosť. Na majstra, kvôli prerozdeľovaniu práce, čakali spoločne, zamestnanci aj živnostníci. Mal
u svojho zamestnávateľa vyfasované náradie na karte, keď pracoval s navrhovateľom a tento niečo

potreboval, náradie mu poskytol. Pokiaľ ide o pracovnú dobu, navrhovateľ mal nejaké objednávky,
mesačné, koľko odpracoval v tom, ktorom období, uviesť nevedel. Každý deň živnostníci robili od 6,00
hod., keď z práce od zamestnávateľa odchádzal, navrhovateľ tam ešte bol. Keď navrhovateľ v práci
nebol, išiel napr. k lekárovi, hlásilo sa to majstrovi. Navrhovateľ nejaké náradie so sebou mal keď prišiel
pracovať k odporcovi, mal napr. horáky na zváranie. Navrhovateľ ako živnostník sa vyslovil aj v tom

zmysle, že oni to majú lepšie, oni majú aj dovolenku, či mal však záujem byť zamestnaný u odporcu,
uviesť nevedel.
Svedok Ľubomír Uhlár poznal navrhovateľa z obdobia, keď bol zamestnaný u odporcu (do 30.4.2015).
V čase, keď pracoval u odporcu navrhovateľ, bol u odporcu zamestnaný na základe pracovnej zmluvy
najskôr ako vedúci oddelenia, a potom ako vedúci odboru. S navrhovateľom do kontaktu neprichádzal

každý deň, bolo to cca 3-4-krát do týždňa, išlo o kontrolu pracoviska a kontrolu výkonu jednotlivých
prác. Navrhovateľ vykonával práce u odporcu na základe zmluvy o dielo, ako živnostník. Bol vo vzťahu
k navrhovateľovi nadriadený. Riešil na pracovisku okrem kontroly práce aj organizáciu samotnej práce,
napr. veľké poruchové stavy, plánované opravy a pod. V čase, keď navrhovateľ pracoval u odporcu,
mali tam približne 40 živnostníkov a zamestnancov tam mohlo byť vtedy 160-180. Živnostníci museli

odovzdávať svoje montážne denníky podľa ktorých bola kontrolovaná ich práca, takisto tam bolo
preberanie práce vykonávanej živnostníkmi a teda aj navrhovateľom s povolením na prácu. Pokiaľ
potreboval navrhovateľ odísť z pracoviska, bolo to v kompetencii majstra. Nepamätal si, že by oslovil
navrhovateľa s tým, aby bol kmeňovým zamestnancom odporcu, aby pracoval u neho na základe
pracovného pomeru. Nebol si vedomý ani toho, že by ho navrhovateľ oslovil v súvislosti s tým, aby

bol prijatý do pracovného pomeru u odporcu. Čo sa týka živnostníkov, vstupy sú organizované cez
elektronické kartičky, dostávajú ich všetci, vrátane návštev, v súvislosti s bezpečnosťou, aby podnikový
dispečer vedel, koľko osôb sa v tom čase u odporcu nachádza, v prípade vzniku napr. krízovej situácie.
Zmluvy o dielo so živnostníkmi a takisto aj všeobecné obchodné podmienky s tým súvisiace pozná.
V prípade straty elektronickej karty u živnostníkov sa postupuje tak, že živnostníci si musia vybaviť

nový vstup, a za stratu predmetnej karty, ktorá je jeho vlastníctvom, musí živnostník zaplatiť. Pokiaľ
ide o zamestnancov, tam bol iný postup, títo dostávali novú kartu, za ktorú platiť nemuseli. Spoločnosť
FORTISCHEM mala v sklade aj také náradie, ktoré nie je dostupné na trhu, jedná sa o mosadzné a
bronzové náradie neiskriace. Takisto nejaké veľké zváračky, a podobne. Navrhovateľ pokiaľ vykonával
prácu, z dôvodu bezpečnosti bol povinný toto náradie používať. Prevádzka je veľmi nebezpečná,

používajú sa aj nebezpečné chemické látky, preto na každú jednotlivú prácu je u odporcu vystavené
povolenie. V prípade, že by navrhovateľ išiel napr. k lekárovi, alebo nebol na pracovisku, nemohol ho
nikto zastúpiť. Navrhovateľ nastúpil do práce od 6,00 hod. a odchádzal asi o 14,00 hod., je to limitované
aj povolením, prípravou na prácu, konkrétnymi zariadeniami na výkon práce. Na konkrétne práce boli
určené konkrétne skupiny, bolo to uvedené v povolení na vykonanie práce. Prácu nadčas vykonávali

zamestnanci, pokiaľ ide o živnostníkov, títo práce vykonávali podľa svojej hodinovej sadzby. Majster
preberal práce aj od navrhovateľa ako zástupca firmy. Prílohou zmluvy býval aj plán práce. Nebolo
možné na výkon konkrétnych prác u odporcu dodržať rozpis práce uvedených v prílohe zmluvy o dielo,museli vždy kontinuálne reagovať na vzniknuté poruchové stavy a podobne. Ide o takzvanú operatívnu
opravu.
Z výpovede svedka Martina Kozáka mal súd zistené, že viac rokov spolu s navrhovateľom pracovali

u odporcu ako živnostníci. Pokiaľ ide o výkon práce živnostníkov a zamestnancov u odporcu, rozdiel
bol časový. Dá sa povedať, že živnostníci dostávali horšiu prácu, ako kmeňoví zamestnanci, sú tam
škodlivé látky, ak bolo treba niečo riešiť, poslali tam živnostníkov. Nastupoval na výkon práce od 6,00
hod, väčšinou pracoval do 18,00 hod., nebolo to však vždy takto. Odev mal svoj, náradie im odporca
na prácu dal. Na prevádzke mal svojho majstra, ten bol jeho nadriadeným, všetko po ňom kontroloval.

Dostávali príkaz na prácu, dával mu ho jeho nadriadený, majster, práca sa skontrolovala. Mal dohodnutú
u odporcu hodinovú sadzbu. Vždy po mesiaci mu bola konkrétna suma po vystavení faktúry odporcom
vyplatená. Keď potreboval odísť, dal to vedieť svojmu nadriadenému, majstrovi, ten ho väčšinou pustil
bez problémov, nevypisoval ohľadne jeho neúčasti na pracovisku nič, majster musel o tejto skutočnosti
vedieť. Bol si vedomý tej skutočnosti, že pracuje u odporcu ako živnostník. Má vedomosť o tom, že
živnostníci mali záujem dostať sa do pracovného pomeru u odporcu. Navrhovateľ mal záujem pracovať u

odporcu na pracovný pomer, u odporcu však nebol záujem uzavrieť s navrhovateľom pracovnú zmluvu.
Navrhovateľ niekedy pracoval na pracovisku u odporcu sám a niekedy s inými zamestnancami, vždy
to záviselo od konkrétnej práce. Od nadriadeného sa vždy dozvedel, čo konkréte treba robiť. Keď
nemohol byť na pracovisku, a bol na túto prácu vhodný niekto iný, išiel túto prácu vykonať, väčšinou
to bol konkrétny živnostník, eventuálne by túto prácu mohol vykonať zamestnanec, vždy tam ale tlačili

živnostníka.
Svedok Emil Kasala uviedol, že pracoval u odporcu ako živnostník spolu s navrhovateľom. Spolu boli
väčšinou na jednej prevádzke s navrhovateľom, ráno pri rozdeľovaní prác majster povedal, kto s kým
bude robiť, pracovali spolu so zamestnancami. Bol si vedomý toho, že u odporcu pracuje na živnosť.
Myslí si, že aj navrhovateľ si bol vedomý, že u odporcu pracuje na živnosť. Tvrdil to z toho dôvodu, že

keď mali u odporcu pracovať, jediné riešenie ponúknuté z ich strany bolo to, že tam budú pracovať na
živnosť. Pokiaľ ide o samotné oblečenie, ochranný odev a pod., tieto veci si zabezpečili sami, pokiaľ
potreboval nejaké pomôcky, prístroje, tieto im dal odporca, resp. od ostatných zamestnancov odporcu si
tietoveciprevýkonprácpožičali.Keďpotrebovalznejakéhodôvoduzostaťdoma,stalosa,želenzavolal
majstrovi, oznámil mu to, pričom žiaden záznam o tom sa nespisoval. Akurát sa dopredu nahlasovali

dovolenky, a to majstrovi. Majstrovi to oznámil, ten si to zapísal do záznamu, žiaden písomný doklad
v tejto súvislosti vypisovaný nebol, napr. dovolenkový lístok. Prácu, ktorú vykonával ako živnostník,
vykonávali aj zamestnanci odporcu. Majster a vedúci prevádzky každý deň kontrolovali prácu, ktorú na
pracovisku odporcu vykonávali. Robil sa o tom zápis, vždy bol robený zoznam, ktorý z nich akú prácu
bude vykonávať, vykonávali to na základe povolenia na výkon prác. Mali stanovenú hodinovú sadzbu,

ktorá bola určená v zmluve o dielo. Fakturačne za výkon práce si u odporcu uplatnil odmenu. Niekedy
práce u odporcu neboli ani v takom rozsahu, aby všetci konkrétne práce mohli vykonávať, riešil to
odporca tak, že živnostníci zostali doma. Uvažovali nad tým, že by sa zamestnali u odporcu, od začiatku
u odporcu chceli pracovať ako zamestnanci, bolo by pre aj pre neho výhodnejšie, keby bol v pracovnom
pomere, ako len vykonával práce na živnosť. Mal hodinovú odmenu dohodnutú v zmluve, z tejto si musel

hradiť všetko, a to oblečenie, stravu, dopravu, ochranné pomôcky. Pevnú pracovnú dobu nemali určenú,
pracovali podľa potreby. V podstate boli dohodnutí na práce od 6,00 hod. do 14,00 hod. a v prípade
potreby zostávali pracovať dlhšie. Mali čipy, na základe ktorých kontrolovali ich dochádzku k odporcovi.
Pokiaľ ide o vzťah majstra ku vzťahu ku nemu a navrhovateľovi, pokladali ho za vzťah nadriadenosti a
podriadenosti. Väčšinou ho mal kto zastúpiť, niekedy však ani nie, záviselo to na majstroch a vedúcom,

ako si celú vec zabezpečili. V spoločnosti FORTISCHEM vykonával práce na základe zmluvy o dielo.
Nepracovali pravidle celý čas, niekedy nemali pre nich ani peniaze, zostali doma. Pravidelnosť výkonu
prác u odporcu nebola.
Z výpovede svedka Karola Kostolányiho mal súd zistené, že pracoval spolu s navrhovateľom,
navrhovateľ bol zámočník a on elektrikár. Bol kmeňovým zamestnancom odporcu. Navrhovateľ u

odporcu pracoval ako živnostník. Rozdiel medzi prácou živnostníka a kmeňového pracovníka nebolo
badať. Všetkým ráno rozdeľoval prácu majster a takisto aj predák. Podpísali si na to rôzne povolenie,
potom išli na prevádzku, kde navrhovateľa stretával. Videl, aké konkrétne práce vykonával navrhovateľ
u odporcu spolu s predákom. Na niektorých prácach robili dvaja, niekedy na ťažších prácach spolu
robilo i viacero ľudí, napr. 2 živnostníci a 3 kmeňoví zamestnanci. Bojoval za kmeňových zamestnancov,

videl však, aké problémy majú živnostníci. Boli však ako živnostníci, nepodliehali pod neho, keď niečo
vybavoval, s nimi neriešil nič. Živnostník si za svoje peniaze kupovať ochranné pomôcky, hygienické
pomôcky, náradie mali svoje, avšak nejaké väčšie prístroje, náradie si chodili fasovať a používali
spoločne s kmeňovými zamestnancami. Navrhovateľ si bol vedomý tej skutočnosti, že u odporcu pracujena živnosť, živnostníci mali urobené svoje zmluvy. Je pravda, že niektorí ľudia, ktorí pracovali na živnosť,
mali záujem byť aj kmeňovými zamestnancami, nie vždy však bolo dostatok práce pre všetkých, v
prípade, že nebolo dostatok práce, riešil to odporca tak, že doma zostávali tí, ktorí pracovali na živnosť.

Živnostníci mali rovnakí vstup do závodu ako zamestnanci, mali svojho majstra, majster ich mal v
počítači, mal prehľad, kedy živnostníci do práce prídu a kedy aj odídu. Nemohli si dovoliť do práce
neprísť, ak potrebovali doma zostať, zavolali majstrovi. Ak vznikol nejaký problém, stačilo, ak zavolali
majstrovi a ak mal dostatok ľudí na výkon práce, umožnil im zostať doma, takto sa to riešilo aj v
prípade kmeňových zamestnancov. Aj živnostníci rovnako ako kmeňoví zamestnanci mali známky a na

základe nich bolo tej ktorej osobe vydané náradie, teda kmeňovým zamestnancom a aj živnostníkom.
Navrhovateľ plnil tie isté pokyny ako kmeňoví zamestnanci, mal svojho nadriadeného a to majstra,
predáka a vedúceho, kmeňoví zamestnanci dostávali aj teplú stravu, priamo v závode, pokiaľ ide o
živnostníkov, títo museli si sami zo svojich peňazí stravu hradiť, mohli sa stravovať takisto u odporcu.
Šatne boli spoločné, nebol tam rozdiel, či išlo o živnostníka alebo kmeňového zamestnanca. Pracovná
doba bola od 6,00 hod., poobede sa to riešilo tak, že znova kmeňoví zamestnanci a aj živnostníci sa

streli s predákom, zistilo sa, čo sa dovtedy spravilo a posúdilo sa, čo všetko sa v priebehu dňa ešte
urobí, niekedy poobede zostávali pracovať aj živnostníci.

Navrhovateľ výpovede svedkov nenamietal. Trval na tom, že mal záujem byť v pracovnom pomere u
odporcu. Povedal to aj svedok B. a B., nebolo im to však umožnené. Potvrdil, že si bol vedomý tej

skutočnosti, že pracuje u odporcu ako živnostník, avšak pracovali u odporcu na tých istých prácach,
ako kmeňoví zamestnanci, v tom istom zaradení. Konkrétni zamestnanci odporcu mali vedomosť o tom,
že má záujem byť v pracovnom pomere u odporcu, vedel o tom aj svedok U., T., E.. Nikdy v minulosti
nepožiadal odporcu písomne, o to, aby bol v pracovnom pomere v tejto spoločnosti.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ pracoval u odporcu a jeho

právnych predchodcov v lehote uvedenej v žalobnom návrhu, t.j. 7 rokov s tým, že od počiatku vzniku
tohto vzťahu prejavoval subjektívnu vôľu byť zamestnancom a pracovať v pracovnom pomere s tým, že
právni predchodcovia a zároveň aj žalovaný mu nikdy neumožnili, aby pracoval v pracovnom právnom
vzťahu a zneužil svoje ekonomické postavenie tak, že s ním pravidelne na mesačnej báze uzatvárali
čiastkové zmluvy o dielo. Ohľadom týchto skutočnosti, t.j., že vzťah medzi žalobcom a právnymi

predchodcami a žalovaným trval počas 7 rokov, doložil do spisu 2 rámcové zmluvy o dielo a taktiež
oznámenie o prechode práv a povinnosti z NCHZ, a.s. Nováky na odporcu. Vzhľadom na dĺžku vzťahu
má za to, že je preukázané, že nešlo o jednorazovú alebo príležitostnú spoluprácu a že navrhovateľ
bol v priamej, ekonomickej, hospodárskej závislosti na odporcovi. Zdôraznil, že navrhovateľ vykonával
pre odporcu práce v stanovenom pracovnom čase, pracovnými prostriedkami zamestnávateľa v mene a

na zodpovednosť zamestnávateľa s tým, že formálna zmluva bola uzavretá len z dôvodu, aby odporca
nemusel dodržiavať Zákonník práce ohľadne pracovnej doby, nadčasov a samozrejme zodpovednosti
žalovaného v prípade pracovného úrazu, čo je aj dôvodom, prečo sa navrhovateľ v tejto veci obrátil na
súd. Má za to, že pracovné právo, pokiaľ má skutočne plniť svoju funkciu, tak musí garantovať každému
ochranu a to so zreteľom k obsahu záväzku, ktorý vzniká medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Z

tohto dôvodu má za to, že sú splnené podmienky k tomu, aby súd určil, že vzťah pokrytý formálnymi
obchodno-právnymi zmluvami je faktickým pracovným pomerom. Je zrejmé, že pokiaľ sa odporca
pokúša simulovať formálne obchodnoprávny vzťah, tak bude nútiť navrhovateľa, aby vystavoval faktúry,
aj objednávky a bude robiť navonok všetky úkony, ktoré majú zastrieť, poukazovať na to, že sa jedná
o obchodnoprávny vzťah. Poukázal na to, že prílohy k objednávkam boli taktiež vyhotovované len na

oko, s tým, že objednané činnosti boli každý deň menené, dopĺňané a to podľa prevádzkových potrieb,
ktoré nebolo možné naplánovať dopredu. Podnikateľský účet, resp. účet, na ktorý bola poukazovaná
navrhovateľovi odplata, mzda za vykonané práce, je jediným účtom žalobcu, s tým, že ten svoje platby
neeviduje a nevedie na žiadnych iných účtoch.
Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom takisto tvrdil, že vykonával pre odporcu, resp. jeho právneho

predchodcu práce od začiatku januára 2008, bol u odporcu na odstávke ako šéf montér firmy Unistav na
výmenekolóny.PrišielzanimiriaditeľŠiagiatiežriaditeľE.avolalich,abyišlionajehopartiakodporcovi
pracovať. Vtedy pracovali v tej dobe na živnosť, na skutočnosť ktorú upozornili. Asi rok mal vybavený
živnostenský list. Keď nastúpili u odporcu, rozdelili ich po prevádzkach, vykonávali prácu údržbárov so
zamestnancami odporcu, vždy ich majster porozdeľoval, kto, kde pôjde robiť, na odstránenie závad,

ktoré tam vtedy boli. Práca prebiehala od rána do večera. Začal robiť vždy od 6,00 hod. a práce končili
do štvrtka do 18,00 hod. a v piatok do 14,00 hod., keď však bola u odporcu nejaká väčšia porucha,
robilo sa dlhšie, zvyklo sa robiť aj v sobotu a aj v nedeľu. U odporcu mali magnetické karty. Keď išiel
cez vrátnicu, evidoval sa jeho príchod a takisto aj odchod z práce. Takisto majster do denníka zapisovaldochádzku. Každý deň prišiel majster s povolením na prácu na konkrétnom zariadení a porozdeľoval
jeho a takisto ďalších ľudí, boli 3 živnostníci a 3 zamestnanci. S tromi ľuďmi odporca uzavrel pracovný
pomer a on a ďalší dvaja tam pracovali na živnosť. Povedali mu, že bude pracovať ako údržbár, bude

vykonávať zváračské práce, na výmene armatúr a na bežných výmenách. Je pravda, že odporca mu dal
objednávky, na základe ktorých vykonával prácu. Boli s ním uzavreté zmluvy o dielo. Od začiatku roku
2008 až v podstate do úrazu vykonával práce pre odporcu. Okrem odporcu iné práce pre iný subjekt
nevykonával, časovo by sa to nedalo ani zvládnuť. Ako živnostník nikoho nezamestnával. Počas výkonu
prác pre odporcu mal na neho ako i ďalší ľudia požiadavku ohľadne zvýšenia hodinovej sadzby za

vykonanú prácu. Tiež odporcu žiadali, aby ich prijal do zamestnaneckého pomeru. Bolo im aj sľúbené, že
ak odídu starší ľudia do dôchodku, že ich do pracovného pomeru prijmú, nestalo sa však tak. Pokiaľ ide o
odmenu za vykonanú prácu, prebiehalo to tak, že si vypísali trojmo faktúru a túto odovzdali na konkrétne
oddelenie odporcu, a po jej kontrole im peniaze vyplatili, bolo to do 30 dní. Peniaze mu chodili na účet,
ktorý mal vedený v banke v súvislosti s výkonom podnikateľských aktivít. V tom, ktorom časovom období
podával aj daňové priznania na daňový úrad. Za celé obdobie, čo vykonával prácu pre odporu, resp.

jeho právneho predchodcu, žiaden iný príjem okrem tohto príjmu už nemal. V prípade, ak potreboval
byť doma, mať dovolenku, ohlásil to vždy majstrovi, tento mu dovolenkový lístok nevypisoval nikdy, bolo
to vždy na ústnej dohode medzi nimi. Stávalo sa tiež, že im majster zavolal domov, že prísť nemusia,
že nemajú pre nich prácu, aby prišli iný deň. Či sa robila nejaká evidencia ohľadne dovolenky, uviesť
nevedel. Žiadne výplatné pásky zo strany zamestnávateľa mi predkladané neboli. Keď chcel dovolenku,

majster nepožadoval od neho, aby na výkon konkrétnych prác si zabezpečil náhradu. Chodili bežne
na rôzne prevádzky, takže aj ich mal kto zastúpiť z iných prevádzok, v čase keď u odporcu neboli.
Práce sa odovzdávali po ukončení vždy na pracovnom povolení, ktoré im ráno majster vypísal a podľa
ktorého ich zadelil, na konci šichty sa to odovzdávalo majstrovi a takisto sa to podpisovalo. Uvedené
povolenie podpisovali aj všetci zamestnanci. Zo strany majstra sa medzi ním a zamestnancami žiaden

rozdiel nerobil. Nepamätal sa, kedy mal byť oslovený v súvislosti s uzatvorením pracovného pomeru s
odporcom, tieto ponuky však mal, od pána E., a tiež pána U., ktorý bol jeho majstrom, a ktorý sa pýtal,
či nepôjde robiť do zamestnaneckého pomeru u odporcu. Za príjmy, ktoré mal, riadne odvádzal všetky
odvody. Vystupoval ako živnostník, avšak pri výkone prác pre odporcu si bol vedomý tej skutočnosti, že
nevystupoval ako živnostník ako podnikateľ, ale že je v pracovnom pomeru u odporcu. Dostali u odporcu

známky, nejaké hliníkové krúžky a za to fasovali náradie, nepoužíval u odporcu svoje náradie, akurát
používal len svoje 3 horáky na zváranie autogénu, lebo v sklade u odporcu sa nenachádzali. Ostatné
veci,zváračky,kľúčeapod.muposkytolodporca.Mallicenciunazváranie,pokiaľideoodporcu,ohľadne
tejto licencie mu z jeho strany nebolo v minulosti zaplatené nič. Žiadne ochranné prostriedky od odporcu
nedostal. Doniesol si montérky, rukavice a aj bagandže. Bolo dohodnuté, že živnosť ukončí potom, ako

odídu konkrétni zamestnanci u odporcu, preto ani živnosť neukončil.
Splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní pred súdom poukázal na to, že pokiaľ ide o dve
Rámcové zmluvy predložené do spisu, spoločnosť FORTISCHEM a.s. nemá žiadne majetkové alebo
personálne prepojenie so spoločnosťou NCHZ Global Services a.s., a to na základe zmluvy o predaji
časti podniku. Čo sa týka oznámenia spoločnosti FORTISCHEM a.s., teda odporcu, uvedené oznámenie

je zákonnou povinnosťou odporcu, prípadne pri predaji podniku, alebo pri predaji časti podniku
oznámiť, teda svojím dlžníkom, svojim veriteľom, obchodným partnerom o zmene subjektu, záväzkov
právnych vzťahov. Žiaden pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom neexistoval, existoval
jedine obchodnoprávny vzťah založený v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo. V zmluvách o dielo bola
jasne identifikovaná zmluvná strana, počet pracovných hodín, rozpis prác, plus cena práce. Všetky

činnosti reálne vykonané v zmysle zmluvy o dielo boli vždy na konci kalendárneho mesiaca spísané
medzi navrhovateľom a odporcom na základe takzvaných denných záznamov zo stavby, ktoré sám
navrhovateľ svojím podpisom potvrdil, na základe čoho navrhovateľ vypracoval faktúru, ktorá bola zo
strany odporcu prostredníctvom finančného oddelenia uhradená. Poukázal tiež na to, že v prílohe každej
zmluvy o dielo uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom bol jasne špecifikovaný a identifikovaný

druh práce, predpokladaný počet hodín na zhotovenie jednotlivého diela, pričom podľa samotných faktúr
a objednávok je zrejmé, že počet hodín objednaných, teda v zmysle zmluvy o dielo a reálne vykonaných,
je diametrálne rozdielny. Z uvedeného vyplýva nepravidelnosť prác navrhovateľa u odporcu.
Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení noviel (Zákonník práce), pracovný pomer sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie

pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a/ druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika,b/ miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c/ deň nástupu do práce,
d/ mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení v čase pracovného úrazu navrhovateľa, závislá práca
je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne
zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom.
Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce v znení v čase pracovného úrazu navrhovateľa, závislá práca môže

byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za
podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže
byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu
podľa osobitných predpisov.
Podľa § 536 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie vykonanie

určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), možno návrhom na začatie
konania uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.
Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci išlo o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ OSP, súd
predovšetkýmskúmal,činavrhovateľmánaliehavýprávnyzáujemnaurčení,žedňa17.9.2013existoval

medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom pracovný pomer.
Návrhom možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je. Navrhovateľa zaťažovalo dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení
právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý záujem. Tento bude spravidla
daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie navrhovateľa by bez

takéhoto určenia bolo neisté.
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu u navrhovateľa v predmetnej veci dospel súd
k právnemu záveru, že tento je daný, pretože podaná žaloba je účinný a navrhovateľom správne
zvolený procesný nástroj ochrany práva navrhovateľa, pretože sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, pričom sa ním len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať

nejaké iné súdne konanie. Určovacia žaloba je prípustná predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo navrhovateľa. Určenie práva, resp. existencie právneho vzťahu, o ktoré v konaní
ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi
(priznanie, resp. nepriznanie úrazových dávok).
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ ako fyzická osoba - podnikateľ podľa výpisu zo

živnostenského registra začal výkon svojej podnikateľskej činnosti dňa 11.10.2006, predmetom jeho
podnikateľskej činnosti bolo zámočníctvo, montáž oceľových konštrukcií nepodliehajúcich stavebnému
konaniu, železobetonárske práce, búracie a výkopové práce, maliarske a natieračské práce, vŕtacie
práce mimo činnosti vykonávaných banským spôsobom a zváračské práce a že odporca ako právnická
osoba vznikol zápisom do obchodného registra dňa 30.5.2012.

K dátumu 17.9.2013, kedy došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa u odporcu, uplynulo od dátumu
zápisu odporcu do obchodného registra viac ako 15 mesiacov.
Medzi účastníkmi nebolo takisto sporné, že odporca ako objednávateľ počas doby 12 kalendárnych
mesiacov uzatváral s navrhovateľom ako zhotoviteľom zmluvy o dielo, ktorých predmetom bolo
vykonávanie zámočníckych prác pri opravách strojnotechnologických zariadení na závode Chémia.

Každá jednotlivá zmluva o dielo podľa právneho názoru súdu, jednoznačne spĺňala náležitosti zmluvy
o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. určenie zmluvných strán, určenie predmetu
zmluvy - popis diela, určenie ceny za zhotovenie diela a plán prác za jednotlivé kalendárne dni. Každý
rozsah zhotovenia diela bol kontrolovaný a odsúhlasovaný v dennom zázname stavby oprávneným
zamestnancom odporcu na základe skontrolovaných výkonov, v dennom zázname stavby boli súčasne

odporcom odsúhlasované počty hodín strávených navrhovateľom pri zhotovovaní diela, ktoré boli
podkladomprefakturáciucenyzazhotoveniediela.Vzmluváchodielobolajasneidentifikovanázmluvná
strana, počet pracovných hodín, rozpis prác, plus cena práce. Všetky činnosti reálne vykonané v zmysle
zmluvy o dielo boli vždy na konci kalendárneho mesiaca spísané medzi navrhovateľom a odporcom nazáklade denných záznamov zo stavby, ktoré aj navrhovateľ svojím podpisom potvrdil, na základe čoho
navrhovateľ vypracoval faktúru, ktorá bola zo strany odporcu prostredníctvom jeho finančného oddelenia
navrhovateľovi uhradená.

V prílohe každej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom bol jasne špecifikovaný
a identifikovaný druh práce, predpokladaný počet hodín na zhotovenie jednotlivého diela, pričom podľa
samotných faktúr a objednávok je zrejmé, že počet hodín objednaných, teda v zmysle zmluvy o dielo
a reálne vykonaných je diametrálne rozdielny. Z uvedeného vyplýva nepravidelnosť prác navrhovateľa
u odporcu.

Navrhovateľ v konaní potvrdil, že počas celej doby výkonu prác u odporcu si plnil svoje zákonné a
odvodové povinnosti ako živnostník.
Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že bol názoru, že pre odporcu vykonáva práce v pracovnom pomere,
sám navrhovateľ si v inej časti konania v týchto tvrdeniach protirečil, keď uvádzal, že mal záujem
pracovať v pracovnom pomere u odporcu, čo mu malo byť aj sľúbené alebo že pred nástupom na výkon
prác u odporcu mal informovať zástupcov odporcu o tom, že je živnostník. Navrhovateľ si bol teda od

počiatku výkonu prác u odporcu vedomý toho, že u odporcu pracuje na živnosť. Táto skutočnosť je
navyše zrejmá i z výpovedí všetkých svedkov vypočutých v konaní.
Z výpovede navrhovateľa a takisto z výpovedí svedkov mal súd takisto preukázané, že pracovný čas u
odporcu bol pevne určený len u zamestnancov, kým živnostníci pracovali u odporcu takisto viac-menej
pravidelne, avšak boli využívaní aj na rôzne operatívne práce, ktoré bolo treba vykonať a vykonávali

takisto aj práce so zvýšeným zdravotným rizikom, resp. keď pre nich odporca prácu nemal, jednoducho
im to oznámil a zostali doma. Takisto z výpovedí účastníkov a svedkov mal súd zistené, že v prípade, ak
potrebovali živnostníci zostať doma, nevypisovali si dovolenkový lístok, ale len jednoducho poverenému
zamestnancovi odporcu túto skutočnosť oznámili a ten to akceptoval. Rozdielny prístup odporcu k svojim
zamestnancom a živnostníkom, ktorí pre neho pracovali vyvstal i z toho, že kým zamestnanci dostali

od odporcu pracovnú odev i všetky pomôcky a prístroje na výkon práce, odporca ako živnostník si tieto
(okrem niektorých prístrojov) zabezpečoval sám. Odporca svojim zamestnávateľom prispieval takisto na
stravu, kým navrhovateľ sa síce mohol u odporcu stravovať, avšak si stravu musel v plnej výške zaplatiť.
Skutočnosť, že navrhovateľ si musel byť dobre vedomý toho, že nie je zamestnancom odporcu a že sa
za neho ani nepokladal, svedčí aj spôsob odmeňovania navrhovateľa u odporcu, s ktorým mal jednotlivo

v každej zmluve o dielo dojednanú hodinovú odmenu a ktorý si v pravidelných mesačných intervaloch
uplatňoval od navrhovateľa odmenu za vykonanú prácu po kontrole počtu odrobených hodín.

O účelovosti tvrdení navrhovateľa ohľadne existencie jeho pracovného pomeru u odporcu svedčí aj to,
že svojho nároku sa v súdnom konaní domáhal s odstupom viac ako 2 rokov po úraze a to len z dôvodu,

aby dosiahol priznanie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti.
Navrhovateľsitedaodzačiatkuvýkonuprácuodporcubolvedomýtoho,žeuodporcupracujenaživnosť
a súhlasil s tým.
Ťažko možno potom prisvedčiť právnej argumentácii navrhovateľa, a síce, že navrhovateľ vykonával
pre odporcu závislú činnosť, 1. pretože medzi účastníkmi bol vzťah nadriadenosti a podriadenosti a že

navrhovateľ vykonával u odporcu práce iba podľa pokynov odporcu, keďže navrhovateľ mal s odporcom
uzavreté riadne zmluvy o dielo, ktoré mali všetky podstatné náležitosti ust. § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka, pričom vzhľadom na charakter prevádzky odporcu, v ktorej navrhovateľ práce realizoval,
bol protipožiarny dozor odporcu nevyhnutný a z tohto dôvodu takisto majster každé ráno vystavoval
povolenie na výkon konkrétnych prác u odporcu, 2. pretože navrhovateľ vykonával pre odporcu prácu

osobne a iba v súčinnosti so zamestnancami odporcu, keďže navrhovateľ počas výkonu prác u odporcu
nikoho nezamestnával a pri výkone prác nebol obmedzovaný inou osobou, 3. pretože dielo nebolo
odovzdané, keďže odovzdané bolo a preukazujú to aj denné záznamy stavby, v ktorých je uvedená
presná identifikácia diela, počet pracovných hodín pre zhotovenie diela za účelom podkladu fakturácie.
Je síce pravda, ako to tvrdil aj navrhovateľ, a síce, že práce u odporcu vykonával opakovane v podstate

v rovnakom čase v priebehu týždňa, čo však nebolo vždy pravidlom a práce u odporcu vykonával
aj operatívne podľa potreby odporcu. Pokiaľ odporca kontroloval dochádzku navrhovateľa, bolo to v
súvislosti s dohodnutou hodinovou odmenou za vykonanú prácu (zistenie času práce na diele).
Z vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov mal súd zistené, že medzi odporcom a navrhovateľom
neexistoval žiaden pracovno-právny vzťah alebo náznak existencie závislej práce navrhovateľa

u odporcu, ale riadny obchodno-právny vzťah, v ktorom odporca vystupoval ako objednávateľ a
navrhovateľ ako zhotoviteľ diela.
Z vyfakturovanej a priznanej odporcom navrhovateľovi konkrétnej sumy za výkon prác pre odporcu platil
navrhovateľ počas celej doby podnikania odvody.Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa o určenie, že dňa 17.9. 2013 existoval medzi
navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom pracovný pomer, ako nedôvodný
zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní si náhradu trov konania uplatnili
obaja účastníci. Odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu patrí plná náhrada trov, ktoré
účelne vynaložil na obranu svojho práva pred súdom. Odporca si však uplatnenú náhradu trov (písomné
podanie z 10.3. 2016) po vyhlásení rozsudku nevyčíslil a preto mu súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.