Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 4, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/228/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411202542
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4411202542.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: R.. X. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Z. - L., L. XXXX/XX, v zastúpení: JUDr. Milan Bobák, advokát, so sídlom Bratislava,
Kalinčiakova 25, proti žalovanému: R.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., B. XX, v zastúpení: JUDr.
RóbertSivák,advokát,sosídlomNovéZámky,Podlipami80,ozaplatenie9632,80eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovi9632,80eurs9%úrokomzomeškaniaročneod21.12.2010
do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou zo dňa 14.02.2011 sa domáhal zaplatenia sumy 11.617,87 eur spolu s 9%
úrokom z omeškania ročne od 21.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný mali vedený účet v Slovenskej sporiteľni a.s., na ktorý
účet boli právnemu predchodcovi žalobcu zaslané finančné prostriedky vo výške 350.000,- Sk/11.617,87
eur. Tieto finančné prostriedky právny predchodca žalobcu získal titulom predaja spoluvlastníckeho
podielu k rodinnému domu v L., peniaze mu poukázala E. H. dňa 19.08.2005. Dispozičné právo k účtu
mali právny predchodca žalobcu aj žalovaný. Právny predchodca žalobcu dňa 08.11.2010 sa dozvedel,

že účet, ktorý mal vedený so žalovaným, bol zrušený, peniaze si žalovaný nechal previesť na svoj
účet, ku ktorému právny predchodca žalobcu nemal prístup, preto vyzval žalovaného, aby mu obratom
žalovanú sumu poukázal, ale žalovaný na jeho list nereagoval.

2. Tunajší súd v konaní sp. zn. 5Ro/60/2011 vydal dňa 11.05.2011 platobný rozkaz, ktorým žalobe
v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor v zákonnej lehote, ktorý
odôvodnil tým, že nemá voči právnemu predchodcovi žalobcu žiaden dlh, pretože z účtu, ktorý mali

spoločne založený, vyberal peniaze žalovaný, ktoré peniaze boli použité na hradenie potrieb matky
žalovaného a manželky právneho predchodcu žalobcu. O tom, že s peniazmi disponovala matka
žalovaného, vedel aj právny predchodca žalobcu, pretože stále žalovanému dal súhlas na dispozíciu
s peňažnými prostriedkami. Žalovaný zároveň doložil presný výpis prostriedkov, ktoré boli použité a
vybrané z účtu na pokyn manželky právneho predchodcu žalobcu, nebohej N. B..

3. Právny predchodca žalobcu na pojednávaní sa nevedel vyjadriť ku skutočnostiam uvádzaným v

žalobe, žiadal vrátiť 350.000,- Sk z predaja rodinného domu, ktorý vybavoval jeho brat, nevedel sa
vyjadriť k tomu, čo sa stalo s kúpnou cenou. Ďalej uviedol, že nemal účet v banke, syn, t. j. žalovaný,
manipuluje bez jeho vedomia s peniazmi, nevie ako sa peniaze dostali k synovi, pretože syn jednal s
matkou. Súd nariadil výsluch právneho predchodcu žalobcu prostredníctvom dožiadaného súdu, a toOkresného súdu Bratislava III, kde právny predchodca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako
aj na skutočnostiach v nej uvedených. Syn si zriadil účet na svoje meno, tam si uložil peniaze, bol pri
preberaní peňazí od pani H., ktorá mala poukázať peniaze na účet právneho predchodcu žalobcu, ale

taký účet neexistoval. Následne uviedol, že žiadny účet nemal zriadený v banke a chcel po synovi, aby
zriadil účet na jeho meno.

4. Žalovaný, syn právneho predchodcu žalobcu a brat žalobcu, vypovedal, že je pravdou, že s otcom
mali vedený spoločný účet, je pravdou aj to, že otec s účtom nedisponoval, ale nie z dôvodu, že by

mu bránil v dispozícii s účtom, ale preto, že otec z domu sotva vychádzal a nemal záujem riešiť so
žalovaným finančné otázky. Bola to jeho matka, ktorá žalovaného vždy požiadala, aby vybral peniaze na
nákupy do domácnosti alebo na iný účel a žalovaný spolu s matkou išiel nakupovať. O tejto skutočnosti
však vedel aj právny predchodca žalobcu, pretože matka žalovaného by bez súhlasu svojho manžela
takéto kroky neučinila. V roku 2004 bol požiadaný svojimi rodičmi, aby si zriadil žalovaný spoločný účet
s otcom titulom nejakej zábezpeky, ak by sa niečo stalo, preto išiel s otcom aj s matkou do banky a

spoločne s otcom si zriadili účet. Obaja s otcom mali rovnaké dispozičné právo bez obmedzenia. V
tom čase ani žalovaný nemal vedený iný účet, preto na tento účet vkladal svoje finančné prostriedky a
vyberal prostriedky, o ktoré ho požiadala jeho matka. Je pravda, že na tento účet bola poukázaná suma
350.000,- Sk za predaj domu. Predložil súdu presnú sumarizáciu jednotlivých výberov z účtu, kde okrem
bežných výberov okolo 2.000,- až 3.000,- Sk, figuruje dvakrát výber sumy po 15.000,- Sk, ktorú sumu

mali právny predchodca žalobcu spolu s neb. manželkou darovať vnukovi F. na svadbu, ďalej výber
sumy 100.000,- Sk, ktorú mali právny predchodca žalobcu s neb. manželkou darovať žalovanému na
nákup strojového zariadenia, suma 5.000,- Sk na znalecký posudok na ocenenie domu.

5. Žalovaný pri výbere prostriedkov nebol nikdy obmedzený, banka mu nikdy prístup k účtu neobmedzila,

otec peniaze z účtu nikdy nevyberal a ani raz mu nepovedal, aby si z účtu peniaze nevyberal on. Po
smrti matky mesiac býval s družkou u otca, o ktorého sa starali, varili mu, potom na tri dni odišiel a
následne, keď sa vrátil k otcovi do bytu, tak ho otec z bytu vyhodil a povedal, že ho už nikdy nechce
vidieť. Deň predtým, ako sa dozvedel neskôr, spala u otca jeho sestra X.. Potom mu otec už nedvíhal
telefón, potom bola na neho podaná žaloba na súd. V roku 2009 žalovaný zrušil účet, zostatok ku dňu

zrušenia, t. j. k 02.07.2009, bol 3.970,14 eur.

6. Prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 10.04.2014 žalobe v časti zaplatenia sumy 1985,07 eur vyhovel
a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd mal za to, že v tomto konaní mali obe strany sporu vedený spoločný
účet, pričom obaja boli rovnakými spoluvlastníkmi tohto účtu a boli oprávnení z právnych úkonov

týkajúcichsaspoločnejvecivšetcispoluvlastnícispoločneanerozdielne.Keďženeexistovalainádohoda
medzi spoluvlastníkmi, mal za to, že obe strany mali rovnaké podiely, ku dňu zrušenia účtu bolo na
účte 3970,14 eur, teda obom prináleží polovica vo výške 1985,07 eur. Proti tomuto rozsudku podal
právny predchodca žalobcu odvolanie voči výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol. Namietal,
že žalovaná suma pochádzala z predaja rodinného domu, ktorého výlučným vlastníkom bol právny

predchodca žalobcu, táto suma bola poukázaná na jeho účet E. H.. Žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že v plnom rozsahu vyhovie žalobe.

X. PhDr. F. B., H.. dňa 29.04.2015 zomrel, na základe Osvedčenia o dedičstve OS Bratislava III sp.
zn. 30D/890/2015, Dnot 53/15 súdneho komisára V.. R. B., po nebohom poručiteľovi ako závetný dedič

prichádzala do úvahy R.. X. V., pretože poručiteľ vydedil svoju dcéru N. V. a žalovaného R.. F. B.,
ktorá zdedila po právnom predchodcovi žalobcu všetok majetok. R.. X. V. oznámila druhoinštančnému
súdu podaním z 22.01.2016, že súhlasí s tým, aby súd pokračoval v súdnom konaní s ňou ako jedinou
dedičkou po nebohom B.. F. B., H..

8. Druhoinštančný súd uznesením sp. zn. 7Co/554/2014 zo dňa 16.02.2017 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie v zamietajúcej časti z dôvodu, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že išlo o výlučné
finančné prostriedky otca žalovaného, že tento s nimi nedisponoval a ani nedal súhlas žalovanému
k tomu, aby s nimi akokoľvek disponoval. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné aplikovať
ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Z uvedených dôvodov považoval rozsudok prvej inštancie v

napadnutom zamietajúcom výroku za vecne nesprávny, čím došlo k znemožneniu realizácie procesných
práv strán sporu, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,
že finančné prostriedky vo výške 11617,87 eur tvorili výlučné vlastníctvo otca žalovaného, nepatrili doBSM rodičov žalovaného a žalovaný nebol oprávnený sám s týmito prostriedkami bez súhlasu otca
disponovať. Okresný súd je viazaný názorom odvolacieho súdu v ďalšom konaní.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov V. W., R.. X. V., X.
V., N. V., R.. F. B., S. W., ako aj oboznámením sa so žalobou, výpisom z účtu č. 0178351342/0900
za obdobie od 01.07.2005 do 31.12.2005, potvrdením SLSP, a.s. z 08.11.2010, výzvou na vrátenie
daru zo 16.12.2010, odpoveďou na výzvu z 03.01.2011, žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov
zo 14.02.2011, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, potvrdením SIPO, potvrdením T-Com, potvrdením

UPS, potvrdením ZSE, potvrdením o nákupe liekov, platobným rozkazom, odporom proti platobnému
rozkazu, výpisom o transakciách z účtu, zmluvou o bežnom účte č. 0178351342/0900 z 19.07.2004,
výpismi z účtu za rok 2004, 2005, 2006, prehľadom transakcií na účte, výpisom zo sporožírového účtu
z 03.07.2009, zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby z 02.07.2009, obratmi
na účte, potvrdením UPSVAR Nové Zámky, potvrdením osobných a majetkových pomerov žalovaného,
čestným prehlásením, potvrdením Obecný úrad Tvrdošovce, daňovými priznaniami za rok 2010, výpismi

z operácií na účte, oznámením Doc. W.. B. O., B.., zápisnicou o výsluchu žalobcu na OS Bratislava III,
správouSLSPa.s.z12.03.2013,faktúrou,vyjadrenímJUDr.Bobákaz30.07.2013,prepúšťacousprávou
zo 14.06.2013, lekárskou správou z 28.06.2013, ospravedlnením spolu so záverečným vyjadrením aj
so žiadosťou o vypratanie bytu zo 17.01.2013, zrušením trvalého pobytu dňa 17.03.2014, potvrdením o
pobyte, výpisom z LV č. XXXX kat. úz. L., rozsudkom tunajšieho súdu z 10.04.2014, odvolaním žalobcu,

oznámením o úmrtí žalobcu, úmrtným listom, oznámením okruhu dedičov, osvedčením o dedičstve sp.
zn. 30D/890/2015, Dnot 53/2015 notára súdneho komisára V.. R. B. z 11.01.2016, oznámením žalobcu
zo 04.01.2017, uznesením KS v NR sp. zn 7Co/554/2014-295 zo dňa 16.02.2017, ospravedlneniami z
23.10.2017, z 20.10.2017 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10.Dňa19.07.2004bolzaloženýúčetvSlovenskejsporiteľnia.s.č.0178351342/0900,ktorýúčetzaložili
právny predchodca žalobcu a žalovaný. Obaja majitelia účtu pri zriadení účtu svojím podpisom potvrdili,
že boli oboznámení s obchodnými podmienkami pre vedenie spoločného vkladu, pričom spoločným
vkladom boli oprávnení disponovať obaja vkladatelia samostatne v plnom rozsahu s dôsledkami pre
druhého vkladateľa a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného vkladu sú oprávnení obaja majitelia

spoločne a nerozdielne, ale každý z majiteľov bol oprávnený nakladať s vkladom samostatne v rozsahu
celej výšky vkladu a bol oprávnený vklad zrušiť bez súhlasu druhého majiteľa.

11. Na tomto účte v čase jeho založenia, teda k 19.07.2004, bola suma 500,- Sk, za rok 2004 neboli
na účte žiadne pohyby. V roku 2005 boli robené z účtu výbery kartou, okrem toho na tento účet

boli poukazované prostriedky žalovaného. Dňa 19.08.2005 bola na účet pripísaná suma 350.000,-
Sk/11617,87 eur od E. H.. Dňa 19.09.2005 a dňa 23.09.2005 bola z účtu v hotovosti vybratá suma
2x 15.000,- Sk a dňa 17.10.2005 suma 100.000,- Sk. V roku 2006 boli z účtu vyberané peniaze, dňa
09.06.2006 suma 15.000,- Sk, dňa 10.06.2006 suma 15.000,- Sk, následne boli vyberané sumy od
1.000,- do 5.000,- Sk, v roku 2007 to bolo obdobne, v roku 2008 neboli z účtu vybrané žiadne prostriedky

a v roku 2009 k 02.07.2009 bol účet zrušený so zostatkom 3.970,14 eur, ktorý zostatok bol prevedený
v prospech účtu žalovaného.

12. Právny predchodca žalobcu sa domáhal zaplatenia sumy 350.000,- Sk/11.617,87 eur, a to titulom
jeho výlučných prostriedkov vložených na účet E. H. za odpredaj jednej polovice podielu v rodinnom

dome v L.. Dňa 08.11.2010 sa právny predchodca žalobcu dozvedel, že jeho účet v Slovenskej sporiteľni
a.s. bol zrušený dňom 02.07.2009 a zostatok prostriedkov z účtu bol prevedený v prospech účtu
žalovaného. Žalovaný popieral, že by si bol protiprávne ponechal peniaze z účtu, tvrdil, že o všetkých
výberoch, ktoré z účtu boli vykonané, právny predchodca žalobcu vedel, ale právny predchodca
žalobcu sa o peniaze nezaujímal, teda všetky finančné transakcie žalovaný prejednal s matkou. Matku

žalovaného - N. B. - nebolo možné v konaní vypočuť, pretože dňa 28.06.2009 zomrela.

13. Svedkyňa V. W., družka žalovaného, vypovedala, že asi od roku 2006 otec žalovaného prestal chodiť
von, jeho manželka mu chodila dávať predpisovať aj lieky. Otec žalovaného stále hovoril, že jeho syn,
t. j. žalovaný, sa o neho stará viac ako manželka. Zdravotný stav právneho predchodcu žalobcu sa

zhoršoval, pretože boli u nich po smrti jeho manželky, od piatku do nedele, museli ho presviedčať, aby
ho mohol žalovaný aspoň oholiť a celý deň bol v pyžame. Chceli si ho zobrať k sebe do G., ale bol
zvyknutý na svoje prostredie a nechcel odísť. Aj sa chceli dohodnúť so sestrami žalovaného, že sa
budú o otca žalovaného striedavo starať, ale ony za ním nechodievali, aj keď od neho nebývajú ďaleko.Vedela o tom, že jej druh mal vedený účet spolu s otcom v Slovenskej sporiteľni a.s., keď matka druha
potrebovala finančné prostriedky, tak vždy zavolala a druh peniaze pre matku vybral alebo s ňou išli
na nákupy. Otec žalovaného o tomto vedel, ale jeho peniaze nikdy nezaujímali. Ani jej druh nemal iný

účet, aj jeho príjmy chodili na tento účet. Z peňazí na účte sa realizovali väčšie nákupy, tieto nákupy
boli vždy za prítomnosti matky žalovaného, otec žalovaného nikdy nebol prítomný pri týchto nákupoch.
Aj keď bolo treba ísť k lekárovi s otcom, tak chodila ona s druhom z G. do Z., nevedela prečo s ním
nechodili jeho dcéry alebo jeho vnučky. Žalovanému rodičia v roku 2003 darovali dvojgarsónku, v ktorej
otec žalovaného býval, sestry žalovaného dostali podiely, X. má rodinný dom, ktorý nadobudla matka

žalovaného a druhá dcéra žalobcu - N., dostala jednoizbový byt. Vedela aj o tom, že právny predchodca
žalobcu obdržal z predaja domu 350.000,- Sk, ktoré peniaze boli vložené na spoločný účet druha a otca
žalovaného a používala ho matka druha. Po smrti matky žalovaného, bola spolu so žalovaným týždeň u
otca žalovaného, starala sa o neho, potom k nemu išiel jej 16-ročný syn, ktorý sa taktiež o svojho starého
otca týždeň staral. Takto sa striedali u otca žalovaného celý mesiac, ale raz, keď u neho spala jeho dcéra
X., tak na druhý deň ich otec vyhodil a povedal žalovanému, že ho v živote nechce vidieť, po tomto

incidente už právny predchodca žalobcu nekomunikoval ani telefonicky so svojim synom. Svedkyňa ešte
potvrdila, že žalovaný dostal od svojich rodičov titulom daru 100.000,- Sk na zakúpenie frézy, pretože
bol modelár, a syn žalovaného - F., dostal od babky 30.000,- Sk na svadbu.

14. Svedkyňa R.. X. V., dcéra pôvodného žalobcu a sestra žalovaného, vypovedala, že jej rodičia žili v

spoločnej domácnosti, aj spolu hospodárili, chodili spoločne nakupovať, až kým otec neochorel. Vedela
o tom, že otec mal účet, na ktorý išli peniaze z nehnuteľnosti, ktorú zdedil so svojím bratom a následne
predal, bola to suma 350.000,- Sk. Ona zisťovala, v ktorej banke sú najvýhodnejšie úroky, ale potom jej
otec povedal, že brat už účet zriadil, peniaze z tohto účtu mali byť použité na výdavky a dokiaľ brat z
účtu peniaze nezobral, ani o tom nevedela, že má zriadený účet. Po smrti matky sa staral brat o otca,

potom sa už brat neukázal a ona sa začala starať o otca. Keďže otec sa nevedel bratovi dovolať, tak
napísal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý riešil jej BSM, list, v ktorom žiadal vrátiť byt
a peniaze. Nemala vedomosť o tom, že by otec požičal bratovi peniaze a otec jej povedal, že brat mu
peniaze nevrátil. O bežné veci v domácnosti sa starala matka, spolu s otcom sa riešila údržba alebo
opravy. Brat nahovoril matku na kúpu koberca, kto to financoval, k tomu sa nevedela vyjadriť. Nevedela

sa vyjadriť ani k tomu, kto zabezpečoval znalca na ohodnotenie domu.

15. Svedkyňa X. V., vnučka právneho predchodcu žalobcu a neter žalovaného, potvrdila, že sa kúpil
nový koberec v obývačke aj sporák ešte v dobe keď žila jej stará mama, ale k iným opravám alebo
údržbe sa nevedela vyjadriť, pretože podľa jej vedomostí toto konanie nie je o domácnosti starých

rodičov, ale o peniažkoch za predaj nehnuteľnosti, ktorý bol v roku 2005 a taktiež vie, že pri predaji
nehnuteľností je potrebný mať účet v banke. O celej veci sa dozvedela v novembri 2010. Jej starí rodičia
viedli spoločnú domácnosť, spolu hospodárili, bývali v spoločnom byte. O investíciách a o nákupoch sa
nevedela vyjadriť.

16. Výpoveďou svedkyne N. V., dcéry právneho predchodcu žalobcu a sestry žalovaného, súd zistil, že
svedkyňa nenavštevovala svojich rodičov, pretože vzťahy v rodine sa začali kaziť. Mala zlý vzťah so
sestrou X., ktorá rodinu ožobráčila, zobrala všetko čo mala dostať svedkyňa po svojich starých rodičoch.
Dozvedela sa o tom, že sa otec súdi s bratom, čo nebol otcov výmysel. Keď boli ešte vzťahy dobré, tak
brat mal auto a chodil s mamou nakupovať, pričom mama s otcom mu dávali peniaze. Vedela o tom, že

X. za nákup dávala mama peniaze, aj vymaľovanie bytu platila mama. Všetko bolo na mame, pretože
otec sa o nič nestaral a do obchodu nechodil. O predaji rodinného domu, ktorého podiel patril otcovi,
vedela, ale nevie ako sa naložilo s peniazmi z predaja. Nevie ani ako sa skončilo dedičské konanie po
jej matke, pretože to všetko riešila jej sestra X..

17. Z výpovede svedka R.. F. B., syna žalovaného a vnuka právneho predchodcu žalobcu, bolo
preukázané, že babka mu dala na svadbu 30.000,- Sk, ale asi o tom vedel aj dedko, a potvrdil aj to, že
v čase predaja rodinného domu, dostal otec nejaké peniaze od starých rodičov, ale koľko, to nevedel.

18. Svedok S. W., syn družky žalovaného, vypovedal, že vzťahy medzi žalovaným a jeho otcom boli

dobré, dokonca aj svedok poznal osobne otca žalovaného, pretože ho navštevoval spolu so žalovaným
a so svojou matkou. Chodili k nemu, keď bolo treba nakúpiť a ešte keď žila matka žalovaného, tak aj keď
potrebovali zobrať k doktorovi. Pomáhal právnemu predchodcovi žalobcu a jeho manželke pri maľovaní,
ale nevedel sa vyjadriť z akých peňazí sa nákupy realizovali. Po smrti manželky otca žalovaného satýždeň o neho staral, pretože jeho matka a žalovaný nemohli prísť, boli v práci, čo svedčí o jeho
nadštandardnom vzťahu s otcom žalovaného. Žalovaný sa riadne staral o svojich rodičov, ale raz sa
vrátili aj s jeho mamou smutní, že ich právny predchodca žalobcu vyhodil z domu. Svedok si pamätal aj

to, že keď k nim prišiel žalovaný bývať, potreboval frézu a na túto mu darovali peniaze otec žalovaného
aj s manželkou.

19. Podľa § 451 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2/ Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa

na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods.
2 OZ konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané
len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Je vyjadrená všeobecná zásada, že ten,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je
získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi

tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na
úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon
výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne,
a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť (§ 456 OZ). Zákon uvádza štyri formy
bezdôvodného obohatenia, a to:

1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému

uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a
nasl. OZ), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade

atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51 OZ. Právny úkon, resp. zmluva môže
byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 OZ) alebo z dôvodov formálnych (§ 40 OZ), ale aj z iných
dôvodov (napr. podľa§37 a 38 OZ
3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§

36 ods. 2 OZ), odstúpením od zmluvy (§ 48 OZ) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740 OZ).
4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi.

22. Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že v konaní bolo preukázané, že právny predchodca
žalobcu so žalovaným si zriadili bežný účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., s ktorým boli obaja oprávnení
disponovať a obaja boli v postavení majiteľa účtu. Kým zo strany žalovaného boli na účte vykonávané
operácie, čo bolo preukázané v konaní výpismi z účtu, teda zo strany žalovaného boli vykonávané
výbery ako aj vklady na tento bežný účet, zo strany právneho predchodcu žalobcu bol realizovaný len

jeden jediný vklad, a to vklad kúpnej ceny za predaný podiel v nehnuteľnosti. Z výpovedí svedkov,
ako aj žalovaného, súd zistil, že právny predchodca žalobcu sa vôbec nezaujímal o predmetný bežný
účet, dokonca vraj nemal vedomosť o jeho existencii, nemal k dispozícii platobnú kartu, ktorou by vedel
vykonávať výbery z účtu a ako už bolo konštatované okrem jediného vkladu, ktorý bol na účet pripísaný,
právny predchodca žalobcu žiadnym iným spôsobom s účtom nedisponoval. Naopak v konaní bolo

potvrdené, že žalovaný vkladal aj vyberal peniaze z účtu, a to na podnet svojej matky, neb. N. B., a
zabezpečoval domácnosť svojho otca a svojej matky. Na požiadanie matky žalovaný vykonával nákupy,
vyberal peniaze z účtu, čo potvrdila aj družka žalovaného V. W., ako aj jej syn a syn žalovaného.23. Výpoveďou žalovaného ako aj svedkov V. W. a N. V., bolo potvrdené, že otec s matkou žalovaného
darovali žalovanému 100.000,- Sk na nákup frézy, ktorú potreboval žalovaný na výkon svojho povolania
a R.. F. B. sumu 30.000,- Sk na výdavky spojené so svadbou.

24. Žalovaný zrušil spoločný účet dňa 09.07.2009 so zostatkom 3.970,14 eur, pričom preukázateľne od
novembra 2007 do 09.07.2009 na účte neboli žiadne pohyby, banka si účtovala len poplatok za vedenie
účtu, teda z účtu neboli čerpané finančné prostriedky, neboli realizované platby a neboli pripísané ani
došlé vklady, a to napriek tomu, že pred týmto obdobím boli realizované výbery z účtu ako aj vklady

na účet. Z týchto skutočností je zrejmé, že účtom disponoval žalovaný, a to vykonával výbery z účtu,
či právny predchodca žalobcu mal alebo nemal o tomto vedomosť nebolo preukázané, nakoľko právny
predchodca žalobcu sa nevedel vyjadriť ani k jednej podstatnej skutočnosti v konaní, a to napriek
tomu, že ho súd dal vypočuť v mieste jeho bydliska dožiadaným súdom. Právny predchodca žalobcu
v konaní nevedel preukázať, že by žalovanému bránil v disponovaní s účtom alebo že by medzi nimi
bola existovala nejaká dohoda ohľadne disponovania s účtom. Právny predchodca žalobcu sa nevedel

vyjadriť ani ku skutočnosti, či mal zriadený bežný účet a v ktorom peňažnom ústave.

25. Súd pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal z vykonaných dôkazov, nakoľko podľa názoru
odvolacieho súdu nebolo potrebné doplniť dokazovanie a jednalo sa o bezdôvodné obohatenie, teda
súd na základe tohto názoru druhoinštančného súdu žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal

žalovaného k zaplateniu zvyšku sumy, ktorá bola poskytnutá právnemu predchodcovi žalobcu titulom
kúpnej ceny jeho podielu v nehnuteľnosti. Jednalo sa pôvodne o sumu 350.000,- Sk/11617,87 eur, z
ktorej sumy súd právoplatne priznal právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1985,07 eur a pôvodne
vo zvyšku žalobu zamietol. S poukazom na výsledky dokazovania, aj keď bolo svedkami preukázané,
že právny predchodca žalobcu daroval žalovanému sumu 100.000,- a svojmu vnukovi sumu 30.000,-

Sk, Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalovaný tieto skutočnosti nepreukázal,
jednalo sa o výlučné finančné prostriedky právneho predchodcu žalobcu, ktorý nedal súhlas pre
žalovaného, aby peniaze z účtu vybral a ponechal si ich pre svoju potrebu. Žalovaná suma tvorila
výlučné vlastníctvo otca žalovaného, nepatrila do BSM rodičov žalovaného a žalovaný nebol oprávnený
sám s týmito prostriedkami bez súhlasu otca disponovať. S poukazom na tieto skutočnosti ako aj

závery druhoinštančného súdu, súd aplikoval ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom
priznal žalobcovi zvyšok žalovanej sumy vo výške 9632,80 eur, nakoľko došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu, ktoré je žalovaný povinný vydať.

26. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9632,80

eur od 21.12.2010 do zaplatenia, keď žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky nepresahuje úrok
z omeškania v zmysle v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., pričom žalovaný obdržal výzvu na zaplatenie sumy 20.12.2010, teda deň po tomto dni sa dostal do
omeškania so zaplatením svojho záväzku.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.