Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 15, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211960
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814211960.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia,a.s.,IČO:36234176sosídlomTeplická7434/147,Piešťany,zastúpenýAdvokátskakancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému:
K. M., narodený XX.X.XXXX, bytom K. E. 8, K., za účasti osobitného subjektu: Združenie na ochranu
občanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomVažecká16,Prešov,IČO:42176778,obajazastúpeníadvokátom
JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec a o vzájomnej žalobe žalovaného proti žalobcovi
na zaplatenie 1.090,98 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1.090,98 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe

5,75% ročne od 28.1.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa vzájomná žaloba žalobcu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za vzájomnú žalobu 65,- eur, ktorý je povinný zaplatiť
Okresnému súdu Prievidza, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy konania osobitnému subjektu.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy konania žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný sa vzájomnou žalobou doručenou súdu 14.11.2014 domáhal proti žalobcovi zaplatenia
1.090,98 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 5,75 % ročne od 19.3.2013 do zaplatenia, pričom tvrdil,

že žalobcovi na základe neplatnej zmluvy zaplatil 1.098,98 eur.
2. Žalobca sa k tejto žalobe nevyjadril.
3. Súd vo vzájomnej žalobe rozhodol rozsudkom z 20.4.2015 tak, že žalobe sčasti o zaplatenie 1.090,98
eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5,75% ročne od 28.1.2015 do zaplatenia vyhovel a v
prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu zamietol.
4. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, pričom výrok súdu prvej inštancie v tejto časti o
povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému 1.090,98 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 5,75 % ročne, vo

výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaného v prevyšujúcej časti; vo výroku o povinnosti žalobcu
zaplatiť súdny poplatok za vzájomnú žalobu 65 eur; vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu
a vedľajšieho účastníka a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného bol zrušený
a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
vyplýva, že keďže žalobca svoju námietku premlčania nezakladá na žiadnych nových skutočnostiach,
ktoré neboli zistené do skončenia dokazovania na súde prvého stupňa a táto jeho námietka nebola
doposiaľ posudzovaná, je dôvodné, aby sa dôvodnosť uplatneného nároku žalovaného posúdila aj vo

svetle tejto námietky. Hoci sa zdá, že námietku premlčania, vznesenú žalobcom v odvolaní, by mohol
posúdiť aj odvolací súd v odvolacom konaní (keďže nie je dôvod ani potreba vykonávať žiadne ďalšie
dokazovanie za účelom jej posúdenia a možno vychádzať zo skutkového stavu zisteného súdom prvého
stupňa), takéto posúdenie v odvolacom konaní by odporovalo právu účastníkov konania na spravodlivýproces. Obsahom tohto ústavou garantovaného práva (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je
i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní. Ak
by teda odvolací súd novú (doposiaľ neuplatnenú) a rozhodujúcu hmotnoprávnu námietku premlčania

uplatneného nároku žalobcu posúdil ako prvý z konajúcich súdov až v odvolacom konaní, odoprel by
tým účastníkom konania právo na prejednanie ich veci v dvojinštančnom konaní, čím by porušil ich právo
na spravodlivý proces.
5. Vychádzajúc z toho, že odvolací súd dospel k záveru, že žiadne ďalšie dokazovania vo veci vykonať
netreba a z toho, že námietka premlčania vznesená žalobcom v jeho odvolaní ani neobsahovala žiadne

iné skutkové tvrdenia, pričom bolo uvedené len to, že žalovaný žalobcu na zaplatenie nevyzval, čo
súd vychádzal z rovnakého skutkového stavu, aký bol zistený v prvom rozhodnutí a ktorý bol zistený
z vykonaných dôkazov: úverová zmluva (čl. 7), úverové podmienky (čl. 8 - 9), sadzobník poplatkov (čl.
10), výzva na splatenie celého úveru (čl. 11 - 12), výpis z účtu (čl. 13 - 18). Z týchto mal súd zistený
nasledovný skutkový stav veci:
6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 30.11.2011 úverovú zmluvu, v ktorej bolo

dojednané, že žalobca žalovanému poskytuje úverový rámec 30.000,- Sk, pričom výška mesačnej
splátky predstavuje 1.200,- Sk a termín splatnosti jednotlivých splátok je 20. deň v mesiaci. Žalovaný
úverový rámec od 30.11.2001 čerpal prostredníctvom úverovej karty svojimi výbermi a platbami 3.414,21
eur a žalobcovi zaplatil na vrátenie týchto prostriedkov čiastku 6.401,86 eur, pričom časť 1.090,98 eur
žalobcovi zaplatil v splátkach od 5.9.2011 do 18.3.2013.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 4?ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.
9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
10. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
11. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
12. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami uzavretá zmluva neobsahuje údaj o
tom, že peňažné prostriedky sa poskytujú za úrok a je uvedená výška tohto úroku, čo je základnou
náležitosťou nielen spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ale i akejkoľvek inej zmluvy o úvere. Preto treba

zmluvu uzavretú medzi stranami považovať za neplatnú, keďže neobsahuje určité dojednanie o úroku. K
tomu treba uviesť, že žalobca procesom uzavretia zmluvy obchádzal základný obchodný účel kreditnej
karty, ktorý spočíva v tom, že kreditná karta nie je nástrojom poskytovania úveru, ale nástrojom na
zabezpečenie platobného styku. Podstatou kreditnej karty je to, že dlžník spotrebiteľ využíva kreditnú
kartu na uhrádzanie svojich výdavkov z prostriedkov veriteľa a následne takto veriteľom poskytnuté

peňažné prostriedky naraz v pravidelných mesačných intervaloch veriteľovi vracia bez toho, aby vôbec
okrem poplatku za takýto platobný nástroj, platil akýkoľvek úrok. Kreditná karta slúži na poskytnutie
krátkodobého, rýchlo splatného neúročeného úveru. Zmluvné dojednania stanovením pomerne nízkej
mesačnej splátky zásadne vytvárali priestor pre čo najdlhšie poskytnutie peňažných prostriedkov za
pomerne vysokú úrokovú sadzbu. Inak povedené, žalovaný nemal v procese uzavierania zmluvy pri

svojom rozhodnutí, a to najprv pri podpise zmluvy a následne pri čerpaní peňazí prostredníctvom karty
k dispozícií všetky tie údaje, ktoré predpokladá § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo bolo
spôsobené nerešpektovaním požiadavky Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch
na formu a obsah zmluvy. Práve tento nedostatok informácií bol spôsobilý vyvolať u žalovaného omyl pri
jeho ekonomicky zjavne nesprávnom dlhodobom rozhodnutí o priebežnom čerpaní úveru od žalobcu.

14. Žalobca v neplatnom vzťahu so žalovaným mu poskytol peňažné plnenie 3.414,21 eur, pričom
žalovaný mu zaplatil 6.401,86 eur, pričom časť vo výške 1.098,98 eur žalobcovi zaplatil v splátkach
od 5.9.2011 do 20.2.2013. Preto si žalovaný voči žalobcovi splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 457
Občianskeho zákonníka, keďže žalobcovi vrátil všetky peňažné prostriedky, ktoré dostal na základeneplatne uzavretej zmluvy, pričom hoci nemal, naviac mu zaplatil čiastku 2.987,65 eur, pričom z
tejto sumy časť vo výške 1.098,98 eur navrhovateľovi zaplatil v splátkach od 5.9.2011 do 20.2.2013.
Preto súd vzájomnej žalobe žalovaného proti žalobcovi sčasti o zaplatenie o zaplatenie 1.098,98 eur

vyhovel, a to podľa § 457 Občianskeho zákonníka, keďže zaplatením tejto čiastky na základe neplatnej
zmluvy sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil. Z čiastky 1.098,98 eur si žalovaný proti
žalobcovi uplatnil úrok z omeškania v sadzbe 5,75 % ročne od 19.3.2013 do zaplatenia. Nebolo dôvodné
priznanie úroku z omeškania od 1.2.2013, keďže odporca si svoj nárok z bezdôvodného obohatenia
proti žalobcovi uplatnil až vzájomnou žalobou, ktorá bola žalobcovi doručená až 26.1.2015, a preto sa

žalobca voči žalovanému dostal do omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku až 28.1.2015. Preto súd žalobu sčasti o zaplatenie úroku z omeškania
za obdobie od 19.3.2013 do 27.1.2015 zamietol a žalovanému z dôvodnej priznanej čiastky priznal úrok
z omeškania od 28.1.2015, a to v sadzbe podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda v sadzbe o päť percentuálnych bodov vyššej ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá je k 28.2.2015 0,05 %.

15. Voči uplatnenému nároku žalovaného nebola dôvodná námietka premlčania vznesená žalobcom,
keďže zo skutkových tvrdení žalobcu, a preto ani z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, z
ktorých by vyplynulo, že žalovaný sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel v dobe dlhšej ako dva roky
spred podania jeho vzájomnej žaloby, resp. že k bezdôvodnému obohateniu došlo v dobe dlhšej ako tri
roky spred podania jeho vzájomnej žaloby.

16.Vzhľadomnato,žežalovanýbolpodľa§4ods.2písm.za)zákonaosúdnychpoplatkochoslobodený
od platenia súdnych poplatkov, súd podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch rozhodol tak, že
súdny poplatok za vzájomnú žalobu, je povinný vo výške podľa položky 1 sadzobníka súdnych poplatkov
zaplatiť procesne neúspešný žalobca.
17. Vzhľadom na zamietnutie žaloby žalobcu o zaplatenie 819,49 eur súd o náhrade trov konania

osobitného subjektu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania priznal osobitného
subjektu.
18. Vzhľadom na to, že vzájomnej žalobe žalovaného nebol vyhovené len v nepatrnej časti o zaplatenie
úroku z omeškania, súd o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa
jeho doručenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáhal.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.