Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Asan/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201187
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7015201187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov

senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. V. V.,
bytom M. právne zastúpená: JUDr. Martin Čeman, advokát so sídlom Letná 45, Spišská Nová Ves,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava (pôvodne:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho
8, Košice), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.KRPZ-KE-KDI2-95/2015-P zo dňa 22.
septembra 2015, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/118/2015-21
zo dňa 30. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/118/2015-21 zo dňa
30. júna 2016 m e n í tak, že rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajský
dopravný inšpektorát č. KRPZ-KE-KDI2-95/2015-P zo dňa 22. septembra 2015 z r u š u j e a vec v
r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 448,02 € a náhrady trov z titulu zaplatených súdnych poplatkov vo výške

70,- €, ktorú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť JUDr. Martinovi Čemanovi, advokátovi, so sídlom
Letná 45, Spišská Nová Ves, na č.ú. B., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 6S/118/2015-21 zo dňa 30. júna 2016
podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-95/2015-P zo dňa 22.09.2015, ktorým odvolanie žalobkyne
zamietol a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Okresného
dopravného inšpektorátu v Gelnici č. ORPZ-SN-ODI3-3/2015-GL-P zo dňa 15.07.2015 potvrdil. O
trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal.

2. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Okresného dopravného
inšpektorátu v Gelnici č. ORPZ-SN-ODI3-3/2015-GL-P zo dňa 15.07.2015 bola žalobkyni podľa § 22
ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o priestupkoch“) uložená pokuta vo výške
300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov a s poukazom na § 79 ods. 1
zákona o priestupkoch a § 1 písm. a/ vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z.z. jej bola uložená povinnosť

nahradiť trovy konania vo výške 16,- €. Správny orgán prvého stupňa rozhodol o uložení sankcie na
tom skutkovom základe, že žalobkyňa dňa 11.12.2014 v čase o 7.30 hod. cúvala s motorovým vozidlom
továrenskej značky Škoda Felícia, e.č. X. v meste Gelnica na ulici Športovej, pričom pri cúvaní narazila
zadnou časťou svojho vozidla, bližšie ťažným zariadením upevneným na vozidle, do zadného nárazníkatam zaparkovaného motorového vozidla továrenskej značky Škoda 105, e.č.X., ktorého vlastníkom je
V. H., bytom X.. Po dopravnej nehode odišla z miesta dopravnej nehody, pričom si nesplnila povinnosti
účastníka dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Celková škoda, ktorá

vznikla pri dopravnej nehode bola na mieste odhadnutá na sumu cca 50,- €. Uvedeným konaním mala
žalobkyňa porušiť ustanovenie § 22 ods. 3, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ a § 66 ods. 6 s poukazom na
§ 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“), čím
bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §
22 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona o priestupkoch.

3. Žalobkyňa v žalobe namietala, že si splnila všetky povinnosti účastníka škodovej udalosti, a preto
jej konanie nemožno považovať za dopravnú nehodu. Potom, čo spôsobila škodovú udalosť, snažila
sa bezodkladne zistiť druhého účastníka škodovej udalosti. Nemôže súhlasiť so záverom žalovaného,
že slovo bezodkladne sa má vykladať v súvislosti so skutočnosťou, že poškodený môže kedykoľvek
zistiť poškodenie svojho vozidla a následne túto skutočnosť oznámiť orgánu policajného zboru a teda,
že táto lehota je ohraničená momentom, kedy orgán policajného zboru zaháji objasňovanie skutku,

čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 10Sžd/1/2010 zo dňa
23.08.2011. Žalobkyňa na mieste škodovej udalosti zotrvala, aktívne sa snažila vyhľadať druhého
účastníka škodovej udalosti zisťovaním informácií ohľadne jeho osoby a vozidla od obyvateľov bytového
domu. Keď nezistila informácie od obyvateľov bytového domu, rozhodla sa zistiť informácie o druhom
účastníkovi prostredníctvom systému na evidenciu zdravotne postihnutých, pretože v poškodenom

vozidle bola uložená karta ZŤP. Zároveň požiadala manžela a ďalších susedov, aby skúšali zisťovať
komu patrí poškodené vozidlo. Táto skutočnosť je preukázateľná výsluchom osôb, ktorý správny
orgán prvého stupňa nevykoval. Akceptoval vierohodnosť tohto tvrdenia, nespochybnil skutočnosti o
aktívnom vyhľadávaní, no zároveň tento fakt nebral do úvahy v priamom slede s aktívnym vyhľadávaním
poškodeného ako ďalšou možnosťou, ktorou žalobkyňa zaisťovala možnosť vyhľadania poškodeného.

Vôbec nesúhlasí s konštatovaním žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že svojimi vyjadreniami v
odvolaní navodila situáciu, akoby jediným dôvodom prečo išla do práce bola jej snaha vypátrať druhého
účastníka škodovej udalosti. Žalobkyňa išla do práce preto, že to bola jedna z možností zistenia majiteľa
poškodeného vozidla a zároveň odvracala možnosť hroziacej absencie a tým porušenia pracovnej
disciplíny, no zároveň pokračovalo zisťovanie majiteľa aj pomocou manžela a suseda. Žalobkyňa je

zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Gelnici, predpokladala, že za pomoci čísla
preukazu ZŤP zistí údaje o majiteľovi poškodeného vozidla. Teda aj v práci aktívne pokračovala vo
vyhľadávaní druhého účastníka, avšak skôr, ako sa jej to podarilo zavolal manžel, ktorému sa podarilo
zistiť, že vlastníkom poškodeného vozidla je jej sused pán H., ktorý však prišiel až v poobedňajších
hodinách. Následne sa s účastníkom škodovej udalosti dohodla na zavinení a nahradila mu aj vzniknutú

škodu. Argument správneho orgánu prvého stupňa, že tak urobila až potom, čo poverený príslušník
policajného zboru zahájil vyšetrovanie dopravnej nehody, čo môže nasvedčovať, že tak urobila len
preto, aby sa vyhla možným sankciám, v logickom slede neobstojí. Ak by nekontaktovala druhého
účastníka škodovej udalosti, polícia by ju nikdy nevypátrala, pretože okrem jej priznania nemá žiadne
iné dôkazné prostriedky, ktoré by ju usvedčili. Tvrdenie, že mohla vedieť, že vyhľadanie majiteľa

vozidla na základe ZŤP karty, na ktorej bolo vidieť iba evidenčné číslo nie je možné, je zlý výklad.
Žalobkyňa aj keď je zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, no nepracuje na oddelení
kompenzačných príspevkov, preto nemohla vedieť, že evidenčné číslo ZŤP karty nebude postačujúce
pre rýchle vyhľadanie poškodeného. Po zistení tejto skutočnosti však mohla ďalej zisťovať totožnosť
poškodeného a to filtrovaním podľa obce, možnej adresy a následne porovnávaním zhody evidenčného

čísla ZŤP karty. Týmto spôsobom postupovala až do momentu, kedy jej manžel telefonicky oznámil,
kto by mohol byť majiteľom poškodeného auta a následne ho osobne vyhľadala. Žalobkyňa sa nijakým
spôsobom nesnažila zbaviť zodpovednosti a aktívne spolupracovala s políciou. Taktiež plne nahradila
vzniknutú škodu, preto považuje uloženú sankciu za neprimerane prísnu a absolútne v rozpore s účelom
zákona, ktorým je trestať nepoctivých vodičov. Za najdôležitejšie pokladá jednak aktívnu snahu zistiť

totožnosť druhého účastníka, pričom výlučne táto jej snaha nakoniec viedla k bezodkladnej dohode o
zavinení s druhým účastníkom škodovej udalosti a veľmi rýchlemu odškodneniu poškodeného a to bez
ohľadu na konanie a ďalšie vyšetrovanie vykonané žalovaným. Považuje za nesprávne a nezákonné,
že žalovaný v konaní neskúmal naplnenie materiálnej stránky priestupku a zameral sa len na postup
správneho orgánu pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok, na jej druh a výmeru. Má za to, že

správny orgán sa mal okrem iného zamerať v dokazovaní nielen na zavinenie, ale aj na preukázanie
skutočnosti, či išlo o dopravnú nehodu alebo škodovú udalosť. Podľa názoru žalovaného predmetné
konanie posúdil ako dopravnú nehodu, pretože žalobkyňa pred prijatím oznámenia o dopravnej nehode
druhým účastníkom konania nevypísala tlačivo, ktoré je podkladom na to, aby bolo rozhodnuté o tom,kto je vinný za príslušnú škodovú udalosť a v akej miere. Účelom tlačiva je oznámenie škodovej udalosti
na poisťovni v súvislosti s poistným plnením, čiže len a len náhrada škody vzniknutá na zúčastnenom
vozidle, čo žalobkyňa v plnej miere splnila. Je preto irelevantné, či bolo vypísané pred alebo po

oznámení druhým účastníkom na polícii. To, že žalovaný považuje nevypísanie tlačiva za nesplnenie
povinnosti účastníka škodovej udalosti, považuje za príliš formalistické. Má za to, že ak sú splnené
zákonné podmienky pre posúdenie nehody ako škodovej udalosti, aj napriek oznámeniu tejto udalosti
policajnému zboru, nemôže policajný orgán ex post takúto udalosť prekvalifikovať a objasňovať ako
dopravnú nehodu.

4. Krajský súd mal z obsahu spisového materiálu za preukázané, že žalobkyňa dňa 11.12.2014 v čase
asi o 7.30 hod. narazila zadnou časťou svojho motorového vozidla Škoda Felícia ev.č. X. do zadného
nárazníka tam zaparkovaného osobného motorového vozidla značky Škoda 105, ev.č. X., pričom v
tom čase nevedela, kto je vlastníkom tohto motorového vozidla. Keďže išla do práce a mala ešte
zaviesť dcéru do školy, majiteľa osobného motorového vozidla, do ktorého narazila sa snažila zistiť

prostredníctvom svojho manžela, ktorému hneď volala a cez suseda S., a taktiež ho chcela zistiť aj na
pracovisku prostredníctvom ich informačného systému, keďže vo vozidle bola karta ZŤP, čo sa jej však
nepodarilo. Žalobkyňa sa nepokúsila o upovedomenie majiteľa motorového vozidla, do ktorého narazila,
prostredníctvom Policajného zboru, pričom je všeobecne známe, že majiteľa motorového vozidla je
najrýchlejšie a najbezpečnejšie zistiť prostredníctvom Policajného zboru, dopravného inšpektorátu, ale

žalobkyňa zvolila neštandardný postup a pretože sa nemohla na mieste zdržať dlhšie (k udalosti došlo
o 7.30 hod., ešte mala zaviezť dcéru do školy a potom ísť do práce, kde v ten deň mala pracovnú
dobu od 8.00 hod. do 15.00 hod.), volala najskôr manželovi a po príchode do práce podľa jej udania
asi o 7.45 hod., sa snažila zistiť majiteľa motorového vozidla, hoci mohla vedieť, že motorové vozidlo
buď patrilo majiteľovi, ktorý mal v osobnom motorovom vozidle preukaz ťažko zdravotne postihnutej

osoby alebo inej osobe, ktorá ho využívala pre osobu ťažko zdravotne postihnutú. Majiteľ poškodeného
vozidla V. H. poškodenie vozidla, ako sám uviedol, zistil približne o 13.15 hod. keď išiel do obchodu.
Sama žalobkyňa potvrdila, že sa jej nepodarilo zistiť kto je majiteľom motorového vozidla, do ktorého
ráno narazila, podarilo sa to iba s pravdepodobnosťou zistiť jej manželovi prostredníctvom suseda. Ona
majiteľa osobného motorového vozidla okolo 16.00 hod., t.j. po návrate z práce domov vyhľadala a

ospravedlnila sa mu. Majiteľ poškodeného motorového vozidla, ako sám uviedol už vo vysvetlení zo
dňa 13.12.2014, sám kontaktoval políciu, že má poškodené motorové vozidlo, ktorá prišla asi po hodine
na miesto samé s tým, že daný prípad musí riešiť dopravná polícia zo Spišskej Novej Vsi, ktorá sa
vo večerných hodinách dostavila, urobila záznam o vysvetlení a vyhotovila aj fotodokumentáciu auta
žalobkyne, pričom fotodokumentácia auta V. H. bola políciou vyhotovená už o 14.37 až 14.38 hod.

5.Námietkužalobkyne,žetrebazohľadniťjejdobrúvôľuasnahuzistiťmajiteľamotorovéhovozidla,ktoré
poškodilaanahradiťmuškoduvyhodnotilkrajskýsúdakonedôvodnú,pretožežalobkyňaakoúčastníčka
dopravnej nehody v prvom rade si má plniť povinnosti, ktoré pre ňu vyplývajú z § 66 ods. 2 písm. i/
zákona č. 8/2009 Z.z., a ak nebolo možné sa skontaktovať s osobou, ktorej spôsobila hmotnú škodu

na motorovom vozidle hneď, mala upovedomenie a oznámenie zabezpečiť prostredníctvom policajného
zboru, prostredníctvom ktorého mohla zistiť, kto je majiteľom motorového vozidla a nie voliť spôsob
zisťovania majiteľa motorového vozidla prostredníctvom osôb, ktoré takisto nemali vedomosti kto je
majiteľommotorovéhovozidlaanepodarilosajejtozistiťaniprostredníctvomichinformačnéhosystému,
i keď vedela, že v motorovom vozidle, na ktorom spôsobila škodu je uložená evidenčná karta ťažko

zdravotnej postihnutej osoby. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v danom prípade
škodovú udalosť treba považovať za dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009
Z.z.

6. V súvislosti s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho právnych názorov vyjadrených

v rozsudkoch č.k. 10Sžd/1/2010 zo dňa 23.08.2011 a č.k. 10Sžd/24/2014 zo dňa 12.11.2014 uviedol, že
v danom prípade si žalobkyňa nesplnila povinnosť, ktorá pre ňu vyplýva z ustanovenia § 64 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. a povinnosť, ktorá pre ňu ako účastníčku dopravnej
nehody vyplýva z § 66 ods. 2 písm. i/ zákona č. 8/2009 Z.z. Pre toto konanie je už právne bezvýznamné,
či by orgány v priestupkovom konaní a akým spôsobom zisťovali kto spôsobil škodu na motorovom

vozidle poškodeného, a aké dokazovanie by vo veci vykonali. Taktiež je právne bezvýznamné to, aby
boli vypočúvaní ďalší svedkovia v súvislosti so spôsobenou škodou, pretože žalobkyňa sa k spôsobenej
škode priznala a vykonávanie ďalšieho dokazovania by pre posúdenie danej veci v podstate nemalo
žiaden iný význam.7. Krajský súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepostupovala v súlade s § 66 ods. 2 písm. i/ zákona
č. 8/2009 Z.z., teda bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o

hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a keďže to nebolo možné, na mieste
samom, či už preto, že sa ponáhľala do práce a predtým mala ešte zaviesť dcéru do školy a
nemala vhodnú osobu, ktorá by ostala pri poškodenom aute, ale nevyužila možnosť, ktorá pre ňu
vyplýva z uvedeného ustanovenia, že ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie má zabezpečiť
prostredníctvom Policajného zboru. Žalobkyňa ako účastníčka dopravnej nehody si nesplnila povinnosti

vyplývajúce pre ňu zo zákona č. 8/2009 Z.z., preto škodovú udalosť treba považovať za dopravnú
nehodu v zmysle § 64 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z..

8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie
konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Namietala, že krajský súd vyhodnotil skutkový stav nad rámec dokazovania v rámci priestupkového
konania a zjavne v neprospech žalobkyne. Žalobkyňa považuje za nepreukázané zistenie, že po
opustení miesta škodovej udalosti mala odviesť svoju maloletú dcéru do školy, nakoľko táto skutočnosť
nevyplýva z dokazovania vykonaného v priestupkovom konaní. Vo výpovedi pred správnymi orgánmi
totiž uviedla len zámer, ktorý mala v úmysle vykonať, ak by nedošlo k škodovej udalosti, pričom

krajský súd nesprávne ustálil, že k odvozu dcéry aj skutočne došlo. Nestotožnila sa ani s ustálením, že
žalobkyni sa nepodarilo nájsť vlastníka poškodeného motorového vozidla prostredníctvom evidenčného
systému ZŤP na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Gelnica, ako to uviedol krajský súd, keďže
žalobkyňa nepokračovala vo vyhľadávaní tejto osoby v evidenčnom systéme na pracovisku po tom,
čo jej manžel telefonicky oznámil, že zistil osobu poškodeného, s ktorým sa následne stretla. Ak by

pokračovala vo vyhľadávaní s určitosťou by ho vyhľadala aj svojpomocne, pretože osoba poškodeného
sa nachádzala v evidenčnom systéme. Uvedené zistenie krajského súdu nebolo preukázané, pričom
túto skutočnosť by bolo možné preukázať iba znaleckým dokazovaním. Nesprávne ustálený skutkový
stav sa podľa žalobkyne týkal aj konštatácie krajského súdu, že úmyslom žalobkyne bolo dostať sa na
pracovisko, len za účelom vykonania bežných pracovných úloh, čo odporuje vykonanému dokazovaniu,

keďže žalobkyňa uviedla, že mala v úmysle pokračovať v hľadaní poškodeného prostredníctvom
informačného systému na pracovisku. Žalobkyňa taktiež nesúhlasila s právnym posúdením veci ohľadne
bezodkladnosti jej konania. Poukazujúc na výklad ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z.
a judikatúru Najvyššieho súdu mala za to, že neboli splnené podmienky na kvalifikáciu škodovej
udalosti ako dopravnej nehody. Okolnosť, že policajné orgány na základe oznámenia inej osoby zahájili

vyšetrovanie skutku, ktorý posúdili ako dopravnú nehodu nie je pre posúdenie veci relevantná, nakoľko
s takýmto konaním zákon č. 8/2009 Z.z. nespája vznik dôsledku v podobe prekvalifikovania škodovej
udalosti na dopravnú nehodu. Žalobkyňa si splnila všetky povinnosti v zmysle § 66 ods. 6 zákona č.
8/2009 Z.z. a preto jej konanie nemožno vyhodnotiť ako dopravnú nehodu. Ďalej zdôraznila, že krajský
súd sa nezaoberal najdôležitejším záverom celého dokazovania a právneho posúdenia jej konania a to

tým, že žalobkyňa nakoniec sama svojim aktívnym konaním (aj keď za pomoci svojho manžela) zistila
totožnosť poškodeného, ospravedlnila sa mu a nahradila mu bezodkladne škodu. Záverom poukazujúc
na uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 274/07-13 zo dňa 27.10.2007 uviedla, že krajský súd
nevychádzalzúčeluazmysluzákonač.8/2009Z.z.,keďneskúmalzákonnosťnapadnutéhorozhodnutia
z materiálnej stránky so zreteľom na zásadu proporcionality, princípu právnej istoty a spravodlivosti.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1

O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobkyne je potrebné priznať úspech.

11. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012
v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj
rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, pričom práva a povinnosti
zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom
konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho
nástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho
orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako
aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

12. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie
je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p., odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

14. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. <., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

16. Podľa § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej
právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.
1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým
stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,

opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti
druhej hlavy.

17. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa
stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

18. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa
odseku 3, ak
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol

podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

19. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla
škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú

nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

20. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., účastník dopravnej nehody je povinný
a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,

b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať
záchrannú zdravotnú službu,
c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,

f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej
nehody,
g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,
h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá

jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,
upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

21. Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne
zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o
poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa

osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia,
aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti
spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu
bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady
vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie
je viazaný len návrhmi účastníkov.
23. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú

sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

24. Najvyšší súd po preskúmaní administratívneho spisu (najmä správy o výsledku objasňovania
priestupku zo dňa 1.1.2015, záznamu o podaní vysvetlenia žalobkyne zo dňa 11.12.2014, záznamu o
podaní vysvetlenia V. H. zo dňa 13.12.2014, záznamu z dopravnej nehody zo dňa 11.12.2014, zápisnice

o ústnom pojednávaní zo dňa 24.02.2015 a zápisnice o ústnom pojednávaní o priestupku zo dňa
15.07.2015) dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, tak ako ho popísali správne orgány (ale aj
krajský súd) vo svojich rozhodnutiach neodôvodňuje prijatie záveru, že žalobkyňa porušila ustanovenie
§ 22 ods. 3, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ a § 66 ods. 6 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č.
8/2009 Z.z. a teda, že sa svojim konaním dopustila spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona o priestupkoch.

25. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 11.12.2014 v čase asi o 7.30 hod. cúvala s
motorovým vozidlom továrenskej značky Škoda Felícia, ev.č. X., v meste Gelnica na Športovej ulici, kde
pricúvanínarazilazadnoučasťousvojhomotorovéhovozidladozadnéhonárazníkatamzaparkovaného

motorového vozidla továrenskej značky Škoda 105, ev.č. X.. Celková škoda, ktorá vznikla pri škodovej
udalosti bola na mieste odhadnutá na sumu cca 50,- €.

26. Na účely kvalifikácie tejto škodovej udalosti ako dopravnej nehody v zmysle § 64 ods. 2 zákona č.
8/2009 Z.z., bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa porušila niektorú z povinností uvedených v ustanovení

§ 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. Vzhľadom na to, že žalobkyňa spôsobila hmotnú škodu osobe, ktorá
nebola účastníkom škodovej udalosti, bolo nevyhnutné vysporiadať sa najmä s otázkou, či si žalobkyňa
splnila povinnosť túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na
zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.

27. Z dokazovania vykonaného správnymi orgánmi mal najvyšší súd za preukázané, že žalobkyňa na
mieste škodovej udalosti určitý čas zotrvala, pričom sa aktívne snažila vyhľadať majiteľa poškodeného
vozidla prostredníctvom obyvateľov bytového domu. Keďže tieto informácie od obyvateľov bytového
domu nezistila a v poškodenom vozidle bola uložená karta ZŤP, rozhodla sa, že miesto škodovej
udalosti opustí s tým, že ako zamestnankyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Gelnici zistí

informácie o majiteľovi poškodeného vozidla zo systému na evidenciu zdravotne postihnutých. Zároveň
požiadala manžela a ďalších susedov, aby zisťovali komu patrí poškodené vozidlo. Po príchode do
práce pokračovala vo vyhľadávaní majiteľa poškodeného vozidla. Medzitým jej zavolal manžel, ktorému
sa podarilo zistiť, že majiteľom poškodeného vozidla je zrejme jej sused pán H., ktorého po vyhľadanínavštívila, k skutku sa priznala a prejavila ochotu škodu uhradiť. Majiteľ poškodeného vozidla žalobkyni
oznámil, že poškodenie motorového vozidla už ohlásil na polícii. Uvedené skutočnosti neboli správnymi
orgánmi spochybnené v procese dokazovania napr. výsluchom ďalších osôb, ktoré sa mali podieľať na

zisťovaní totožnosti majiteľa poškodeného vozidla a preto tvrdenia žalobkyne nemožno bez ďalšieho
považovať za rozporné so skutočným stavom veci.

28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa z miesta škodovej udalosti po určitom čase odišla
nielen v záujme predísť absencii v práci, ale predovšetkým s vedomím o možnej identifikácii majiteľa

poškodeného vozidla lustráciou v informačnom systéme, pričom ani po odchode z miesta škodovej
udalosti nezostala pasívna, keď o zisťovanie totožnosti poškodenej osoby požiadala ďalšie osoby a po
príchode do práce pokračovala v lustrácii tejto osoby. Argumentáciu správnych orgánov, že žalobkyňa
musela vedieť o zrejmej bezúspešnosti jej snahy o zistenie identity majiteľa poškodeného vozidla
prostredníctvom informačného systému, považuje najvyšší súd za predčasnú a ničím nepodloženú.
Rovnako za neprijateľné považuje aj závery správnych orgánov o motívoch, ktoré mali žalobkyňu viesť k

priznaniu sa a oznámeniu škodovej udalosti majiteľovi poškodeného vozidla, keď tvrdili, že žalobkyňa tak
postupovalaažpozistení,ževoveciškodovejudalostiresp.dopravnejnehodybolozačatéobjasňovanie
priestupku. Je síce pravdou, že v čase oznámenia škodovej udalosti poškodenému žalobkyňou už bolo
začaté objasňovanie priestupku, avšak tvrdenie správnych orgánov, že žalobkyňa mala vedomosť o
objasňovaní priestupku orgánmi polície a preto sa rozhodla vznik škodovej udalosti oznámiť, považuje

najvyšší súd len za domnienku resp. špekulatívnu úvahu, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Navyše z dokazovania vyplynulo, že o ohlásení škodovej udalosti policajným orgánom sa žalobkyňa
dozvedelaodsamotnéhopoškodeného,ktoréhoidentifikovalanazákladevlastnýchzistení.Najvyššísúd
nepopiera, že žalobkyňa postupovala neobvyklým spôsobom, keď nevyužila iné prostriedky, ktorými by
zistila totožnosť majiteľa poškodeného vozidla rýchlejšie napr. ponechaním jej telefónneho čísla na okne

motorového vozidla poškodeného, no najmä upovedomením policajných orgánov, ktorými by majiteľa
motorového vozidla spoľahlivo identifikovala. Za podstatnú však najvyšší súd považuje skutočnosť, že
žalobkyňa spáchanie skutku nezatajila, vyvinula (síce menej efektívnymi prostriedkami) aktivitu s cieľom
identifikovať majiteľa poškodeného vozidla, vznik škodovej udalosti (z tohto dôvodu s oneskorením)
poškodenému oznámila, k skutku sa priznala a prejavila ochotu škodu nahradiť.

29. Pokiaľ správne orgány (taktiež aj krajský súd) vytýkali žalobkyni, že vznik škodovej udalosti
bezodkladne neoznámila policajným orgánom, najvyšší súd zdôrazňuje, že úlohou orgánov Policajného
zboru SR nie je zaoberať sa nehodami na parkoviskách a miestach ležiacich mimo cesty pri malej
rýchlosti, spravidla pri parkovaní, rovnako v cestnej premávke, nárazmi vozidiel pri posúvaní kolón

alebo pri zipsovej jazde. Zákonodarca v snahe odbremeniť orgány objasňujúce priestupky v doprave
od objasňovania každej škodovej udalosti, vytvoril tento inštitút a jednoznačne mienil vysporiadať
záujmy účastníkov dopravnej udalosti bez zasahovania policajných orgánov, pokiaľ sú na to splnené
podmienky. Domýšľanie dôvodov, či sprísňovanie podmienok, kedy sa ešte môžu účastníci škodovej
udalosti dohodnúť a kedy už musí zasiahnuť štátny orgán, nie je namieste.

30. Škodovú udalosť charakterizuje práve to, že v nej ide len a výlučne o škodu - o nič iné, ktorú si môžu
účastníci škodovej udalosti vysporiadať medzi sebou sami a bez asistencie kohokoľvek iného, pokiaľ o
to nepožiadajú a zároveň sú na to splnené podmienky. Ak po škodovej udalosti dôjde k relevantnému
prejavu vôle toho, kto škodu spôsobil, smerujúcu k jej náhrade, akýmkoľvek spôsobom, a druhý účastník

nemá dôvod takýto návrh neprijať - bola spôsobená len škoda na majetku, ktorá je nahraditeľná v
peniazoch - nie je ingerencia policajných orgánov namieste. V prípade, ak k dohode nedôjde, ak je
nezhoda medzi účastníkmi škodovej udalosti, podozrenie na alkohol, neochota niektorého z účastníkov
komunikovať, či oznámiť potrebné údaje a byť súčinný, nastupuje nezastupiteľná úloha policajných
orgánov v zmysle známeho: „Pomáhať a chrániť!“ V opačnom prípade si účastníci škodovej udalosti

dokážu uspokojiť svoje nároky z nej vyplývajúce aj sami. Policajné orgány nemusia nútiť toho, kto je
ochotný škodu spôsobenú škodovou udalosťou nahradiť - ako v prerokúvanom prípade žalobkyňa -
nezatajuje sa a neuniká pred svojou zodpovednosťou. Ich asistencia je nevyhnutná pri tých škodových
udalostiach, kde takáto vôľa nie je, kde nie je zrejmé, kto udalosť zavinil, ak je škoda zrejme vyššia ako
3 990,- €, ak je neochota zrejmého vinníka niesť zodpovednosť za spôsobenú škodu, či dokonca útek z

miesta škodovej udalosti bez oznámenia svojej identity a prihlásenia sa k zodpovednosti za spôsobenú
škodu.31. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zámerom zákonodarcu je skôr postihnúť prísnejšie,
nepoctivých vodičov, ktorí potom, čo spôsobili inému účastníkovi, prípadne inej osobe na jej vozidle,
či majetku škodu, a to i nepatrnú, neohlásili túto škodovú udalosť, týchto sankcionovať aj za to, že ich

totožnosť ako aj vznik škody nie je známy inému účastníkovi, či inému poškodenému, aby títo mali
vedomosť o tejto skutočnosti, čo však nie je prípad žalobkyne.

32. Vzhľadom na to, že žalobkyňa po škodovej udalosti vyvinula aktivitu s cieľom identifikovať majiteľa
poškodeného vozidla, vznik škodovej udalosti tomuto účastníkovi a policajnému orgánu oznámila, k

skutku sa priznala, prejavila ochotu škodu nahradiť a s policajným orgánom spolupracovala, nemožno
bazírovať na tom, že žalobkyňa nepodpísala, či nevypísala predpísané tlačivo bezprostredne po
škodovej udalosti, keďže sa dá dôvodne predpokladať, že v prítomnosti druhého účastníka by vyplnila i
predpísané tlačivo, avšak pre neprítomnosť účastníka, nedostatok času, použitie iných prostriedkov na
vypátranie účastníka tak urobila až s odstupom času, avšak bezodkladne po tom, čo zistila totožnosť
tohto účastníka a teda jej postup spĺňa základné požiadavky, ktoré sa na vodiča, ktorý vozidlom zavinil

škodovú udalosť, kladú. Najvyšší súd preto zastáva názor, že konanie žalobkyne síce po formálnej
stránke vykazuje znaky porušenia povinností uvedených v ustanovení § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z.,
avšak vychádzajúc z účelu tohto zákona a prihliadajúc na postoj žalobkyne po vzniku škodovej udalosti
by nebolo spravodlivé trvať na jej sankčnom postihu.

33. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. rozsudok
krajskéhosúduzmeniltak,ženapadnutérozhodnutiežalovanéhozrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.
Najvyšší súd považuje za potrebné dodať, že aj keď konanie žalobkyne formálne napĺňa skutkovú
podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/ zákona o priestupkoch, treba mať na zreteli i jeho
materiálnu stránku, t.j. či je také konanie spoločensky nebezpečné. Ak by žalovaný dospel k záveru,

že konaním žalobkyne nedošlo k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu spoločnosti, ktorým je ochrana
poškodených pri škodových udalostiach tak, aby vedeli včas a od toho, kto im škodu spôsobil, všetky
okolnosti a súvislosti potrebné pre uplatnenie náhrady škody, mohol by aplikovať ustanovenie § 11 ods.
3 zákona o priestupkoch, podľa ktorého od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť,
ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

34. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov
konania pozostávajúcu z úkonov právnej pomoci:

Príprava a prevzatie právneho zastupovania dňa 14.10.2015
- odmena podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 139,83 €
- 1 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 8,39 €

Spísanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.10.2015

- odmena podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 139,83 €
- 1 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 8,39 €

Súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 35,- €.

Spolu trovy prvostupňového konania vo výške 331,44 €.

Spísanie odvolania proti rozsudku krajského súdu zo dňa 19.9.2016
- odmena podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 143,- €
- 1 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 8,58 €

Súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 35,- €.

Spolu trovy odvolacieho konania vo výške 186,58 €.

Trovy prvostupňového a odvolacieho konania spolu vo výške 518,02 €.35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.