Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112237184
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112237184.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. B. O., rod. J., nar. XX.X.XXXX, bytom O., B. XXXX/
XX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov
163/66, 2. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5,
IČO: 42176778 proti žalovanému: EX CREDIT, a.s., so sídlom Werferova 3, Košice , IČO: 36572586,
zastúpený WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Stromová 54/A, Bratislava, o zaplatenie primeraného

finančného zadosťučinenia a o kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 10C/388/2012-182 zo dňa 4.2.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni v 1. rade 700 eur a vo
výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku o vylúčení návrhu žalovaného na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žalobu žalobcu v
2. rade o kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni v 1. rade 700 eur
anahradiťjejtrovykonaniavovýške644,92eurnaúčetjejprávnehozástupcu,tovšetkovlehote3dníod
právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobkyne v 1. rade v prevyšujúcej časti zamietol. Vyslovil, že žalobca
v 2. rade a žalovaný v konaní o kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov nemajú nárok na náhradu trov

konania. Vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie 3.000 eur vylúčil na samostatné konanie, v ktorom
bude rozhodnuté aj o trovách konania o vzájomnom návrhu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1. rade na primerané finančné
zadosťučinenie podľa názoru súdu boli splnené všetky zákonné predpoklady ustanovenia § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pre priznanie nároku. Žalobkyňu súd považuje za

spotrebiteľku, ktorá sa úspešne domohla ochrany práva, ktoré jednoznačne porušil žalovaný, ako to bolo
konštatované a ustálené v rozsudku vo veci 17C 269/2009. Konkrétne bolo porušené právo žalobkyne
na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon
č. 258/2001 Z.z. Je neospravedlniteľný postup žalovaného, ktorý vedome spracoval absolútne neplatné
zmluvy a tento jeho postup hraničí aj s možnou trestnoprávnou zodpovednosťou, či už pre trestný
čin úžery, prípadne poškodzovanie spotrebiteľa alebo trestný čin nekalých obchodných praktík voči

spotrebiteľovi. Príslušnými zmluvami žalovaný zastrel tú skutočnosť, že žalobkyni poskytol pôžičku
50.000,- Sk, ktorú mala vrátiť v lehote 18 mesiacov v celkovej výške 71.760,- Sk, teda s neúmerne
vysokým úrokom 43,53% a navyše prinútil žalobkyňu poskytnúť mu do zálohy príslušné hnuteľné veci
v hodnote minimálne dvojnásobku poskytnutého úveru. Takýto postup žalovaného bol nepochybne
spôsobilý privodiť ujmu žalobkyne.

Finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od
porušovania práv spotrebiteľov. Na druhej strane nemôže predstavovať neprimerané obohacovaniespotrebiteľov. V danom prípade prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa neuhradila ani istinu úveru a
aj keď táto skutočnosť nevedie k zániku jej nároku na finančné zadosťučinenie, nepochybne má vplyv
na posúdenie jeho výšky, keďže súd ho ustaľuje na základe svojej voľnej úvahy s poukazom na § 136

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Vychádzajúc z konkrétnych
okolností tohto prípadu a skutočnosti, že žalovaný týmto nekalým spôsobom chcel dosiahnuť zisk vo
výške 21.760,- Sk (722,30 eur) súd prvého stupňa považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 700 eur.

V súvislosti so žalobou žalobcu v 2. rade o zdržanie sa nekalých praktík žalovaného uviedol, že každé
právo sa má vykonávať v súlade so zásadou dobrých mravov a aj keď žalovaný má právo vymáhať
svoju pohľadávku od žalobkyne a iných dlžníkov výkon jeho práva spôsobom, ktorý popísala žalobkyňa
nemôže požívať právnu ochranu. Zároveň však súd prvého stupňa považoval za rozhodujúce, že
vzhľadom na odstup času od podania žaloby (4.1.2011) a skutočnosť, že minimálne od roku 2010 už
žalobcovia nevedeli preukázať, že by žalovaný pokračoval vo vytýkaných praktikách a vzhľadom na

skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, súd prvého stupňa
považoval za dôvodné túto žalobu zamietnuť. Nepochybne aj podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne v 1.
rade je zrejmé, že žalovaný minimálne od roku 2010 už nepokračuje v tých praktikách, zdržania ktorých
sa domáha žalobca v 2. rade. Vzhľadom na odstup takmer 5 rokov preto ani nehrozí, že by v týchto
praktikách pokračoval, preto súd prvého stupňa uvedenú žalobu zamietol.

Žalobca vzájomným návrhom sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.000 eur,
avšak pri tomto nároku neuplatnil započítaciu námietku a preto jeho podanie je potrebné považovať
za vzájomný návrh. Rozhodnutie o vzájomnom návrhu bude závisieť od ustálenia výšky priznaného
finančného odškodnenia žalobkyni na základe právoplatného rozhodnutia. Súd prvého stupňa preto

tento nárok vylúčil na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p..

Úspešnej žalobkyni v 1. rade súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal aj náhradu trov konania, ktorá
predstavuje sumu 644,92 Eur. O trovách konania medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným súd rozhodol
podľa § 150 O.s.p., zohľadnil pritom okolnosti tohto prípadu, keďže nepochybne bolo preukázané

minimálne zasielanie nevhodných upomienok spotrebiteľom zo strany žalovanej spoločnosti v čase
podania žaloby. K jej úplnému zamietnutiu došlo však v dôsledku toho, že súd rozhodoval až s odstupom
času od podania žaloby po zrušení pôvodného rozsudku dovolacím súdom kedy sa už skutkový stav
zmenil. Bolo by preto nespravodlivé, aby žalobca v 2. rade mal nahradiť trovy konania žalovanému, t.j. s
prihliadnutím na konanie žalovaného ktoré má prvky konania minimálne v rozpore so zásadou dobrých

mravov v súvislosti k spotrebiteľom.

Proti tomuto rozsudku, konkrétne proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni v 1. rade 700 eur, výrokom o trovách konania a výroku o vylúčení návrhu žalovaného
na samostatné konanie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby ho

odvolací súd v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie, resp. zmenil tak,
že žalobu v rozsahu dotknutom odvolaním zamietne. Namietal, že postupom súdu prvého stupňa
došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 22.1.2014
meritórne prejednal vec napriek ospravedlnenej neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného a jeho
žiadosti o odročenie pojednávania. Ako dôvod neakceptovania žiadosti o odročenie pojednávania

uviedol súd prvého stupňa existenciu, že právny zástupca žalovaného má aj koncipientku. Súd prvého
stupňa však ignoroval skutočnosť, že podľa textu plnej moci udelenej žalovaným svojmu právnemu
zástupcovi splnomocniteľ nesúhlasí s tým, aby si splnomocnenec za seba ustanovil iného zástupcu
vrátane advokátskeho koncipienta, ktorého zamestnáva. Poukázal tiež na to, že súd prvého stupňa
nedoručil listinný dôkaz predložený žalobcom v 1. rade na pojednávaní dňa 22.1.2014 žalovanému. Má

za to, že súd prvého stupňa prejednal vec nad rámec žaloby, pretože žalobkyňa v 1. rade sa domáhala
poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s konaním žalovaného, ktoré malo
nastať po nadobudnutí rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.7.2010, č.k. 17C 269/2009-60,
nie z dôvodov spočívajúcich v uzavretí zmlúv. Namietal aj porušenie ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku o zmene návrhu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v 1. rade podala dňa 24.5.2012 voči

žalovanému titulom tých istých zmlúv a toho istého pôvodného rozsudku žalobu o zaplatenie tej
istej výšky primeraného finančného zadosťučinenia, má za to, že došlo k prekážke litispendencie. S
ohľadom na uvedené vzniesol aj námietku premlčania práva na poskytnutie primeraného finančného
zadosťučinenia. Zotrval na názore, že žalobkyňa v 1. rade vstúpila do právneho vzťahu so žalovanýmnie ako spotrebiteľ, ale ako podnikateľ - nositeľ živnostenského oprávnenia. Nesúhlasí s priznaním
primeraného finančného zadosťučinenia ani s jeho výškou s ohľadom na to, že žalobkyňa v 1. rade
spôsobila žalovanému majetkovú ujmu. Namietal, že súd prvého stupňa nemohol rozhodnúť o vylúčení

veci na samostatné konanie rozsudkom, pretože o tejto veci sa rozhoduje uznesením, pričom žiadna
podmienka na vylúčenie veci neexistovala. Namietal aj priznanie náhrady cestovných nákladov, ako
aj náhrady za stratu času právneho zástupcu žalobkyne v 1. rade s poukazom na ich neúčelnosť.
Nesúhlasil ani s aplikáciou § 150 O.s.p..

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka
konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom
práve účastník trvá. Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania iba vtedy, ak
účastník konania bol na pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie pojednávania alebo

dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie pojednávania, nebol dôležitý. Súd môže vo veci pojednávať a
na pojednávaní vec rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania len za splnenia vyššie uvedených
predpokladov. Pokiaľ nejaký predpoklad nie je splnený, súd nemôže vo veci pojednávať a musí
pojednávanie odročiť. Účastník, ktorý požiadal o ospravedlnenie a odročenie pojednávania, musí svoju
žiadosť podložiť dôležitým dôvodom, pre ktorý žiada odročenie pojednávania. Pôjde o vážne dôvody,

ktoré mu neumožňujú z objektívneho alebo subjektívneho hľadiska zúčastniť sa na pojednávaní.
Dôležitosť dôvodu posudzuje súd vždy s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu.
Aj keď dôvod uvedený účastníkom (jeho právnym zástupcom) posudzuje vždy súd, a to v súvislosti s
ďalšími právne a skutkovo významnými skutočnosťami, a môže teda prísť k záveru, že dôvod v žiadosti o
odročeniepojednávaniadôležitýnieje,chorobaúčastníka(jehozástupcu)preukázanálekárskyuznanou

práceneschopnosťou sa považuje za dôležitý dôvod odročenia pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
(porovnaj R 31/1995).
Ak súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka, hoci na to neboli splnené podmienky,
predstavujetakýtopostupprocesnépochybenie,ktorémázanásledokodňatiemožnostiúčastníkakonať
pred súdom, teda porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi
konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie
konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku
nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade svojim postupom žalovanému
odňal možnosť konať pred súdom tým, že neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného,
ani žiadosť o odročenie pojednávania, vec na pojednávaní prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom
žalobkyne v 1. rade, čím znemožnil žalovanému vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Súd
prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vážnosť dôvodov právneho zástupcu žalovaného na odročenie

pojednávania. Súd neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného a žiadosť o odročenie
pojednávania z dôvodu, že právny zástupca žalovaného, teda príslušná obchodná spoločnosť, má aj
koncipientku a tiež v kontexte s doterajším správaním žalovaného a jeho predchádzajúcich právnych
zástupcov svedčiacich o určitej obštrukcii.
V danom prípade právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronicky

21.1.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní práceneschopnosťou spôsobenou silným
prechladnutím spojeným so stratou hlasu a zhoršenou astmou. Osobná účasť právneho zástupcu
žalovaného na vytýčenom pojednávaní nebola možná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
jeho zdravotného stavu, o čom priložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Právny zástupca žalovaného
poukázal tiež na to, že advokátsku prax vykonáva ako jediný spoločník a jediný konateľ spoločnosti,

pričom žalovaný trval na jeho osobnom zastupovaní v predmetnej veci a v žiadnom prípade nesúhlasil
s udelením substitučnej plnej moci, čo je zrejmé aj z udeleného plnomocenstva (č.l. 56 spisu).
Z uvedeného je zjavné, že neboli splnené všetky predpoklady na pojednávanie súdu prvého stupňa.
Aj keď bol právny zástupca žalovaného riadne predvolaný, len čo sa dozvedel o dôvode relevantnompre odročenie pojednávania požiadal o ospravedlnenie a o odročenie pojednávania. Dôvod, pre ktorý
žiadal právny zástupca žalovaného pojednávanie odročiť, je dostatočne dôležitý na to, aby súd v jeho
neprítomnosti nepojednával. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny zástupca žalovaného je chronicky

chorý, jeho zdravotný stav si vyžaduje trvalú liečbu inhalačnú a antihistaminickú. Podľa vyjadrenia
ošetrujúceho lekára v prípade zhoršenej astmy je pacient imobilný, musí užívať lieky, ležať v posteli
v úľavovej polohe, rozhodne nemôže sedieť a cestovať do Prešova. Nepriaznivý zdravotný stav je
dôležitým dôvodom, pre ktorý pokiaľ účastník (jeho právny zástupca) požiada o odročenie pojednávania
a vzhľadom aj na okolnosti konkrétneho prípadu, musí súd pojednávanie odročiť.

Pokiaľ je aj účastník zastúpený právnym zástupcom, súd nemôže pojednávať v neprítomnosti účastníka
a jeho právneho zástupcu, ak nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného zástupcu,
pokiaľ predpoklady uvedené v § 101 ods. 2 O. s. p. na pojednávanie v neprítomnosti účastníka
neboli splnené. Právny zástupca - advokát je viazaný pokynmi svojho klienta, pokiaľ účastník výslovne
trvá na jeho osobnom zastupovaní v predmetnej veci a v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby
si splnomocnenec za seba ustanovil iného zástupcu vrátane advokátskeho koncipienta, ktorého

zamestnáva, právny zástupca je povinný pokyny svojho klienta rešpektovať (viď § 16 ods. 3 zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii). Preto záver súdu prvého stupňa, že ak sa aj pojednávania nemohol zúčastniť
právny zástupca žalovaného, mala sa dostaviť jeho koncipientka, nie je vzhľadom na okolnosti daného
prípadu správny.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil žiadosť právneho zástupcu

žalovaného o odročenie pojednávania a dôvody v nej uvedené, vec prejednal v neprítomnosti
žalovaného a jeho právneho zástupcu, čím žalovanému odňal možnosť konať pred súdom, odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni v 1. rade 700
eur a vo výrokoch o trovách konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa, odvolací súd považoval za nadbytočné
vec meritórne preskúmavať, nakoľko v ďalšom konaní môžu účastníci predložiť ďalšie dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.
Pokiaľ žalovaný napadol svojim odvolaním aj výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol o vylúčení
vzájomného návrhu žalovaného o zaplatenie 3.000 eur na samostatné konanie, dospel odvolací súd k

záveru, že odvolanie proti tomuto výroku prípustné nie je.

Podľa§112ods.2O.s.p.,aksavnávrhunazačatiekonaniauvádzajúveci,ktorésanaspojenienehodia,
alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné
konanie.

Podľa § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje
vedenie konania.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné

Keďže výrok rozsudku o vylúčení veci na samostatné konanie má povahu uznesenia, ktorým sa upravuje
vedenie konania, v takomto prípade nie je možné proti takémuto uzneseniu podať odvolanie. Z týchto
dôvodov mal odvolací súd za to, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné

odvolanie, a preto odvolanie proti výroku o vylúčení návrhu žalovaného na samostatné konanie podľa
§ 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.