Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/901/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512211043
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7512211043.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu D. E., s.r.o., so sídlom R., G. XX, IČO: 35 925 922, zast.
ADVOKÁTKSA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., Bratislava, Klincová 37/B, IČO: 36 862
657, proti žalovanému O. M., U.. XX.XX.XXXX, R. Č., T. XXX/XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného OZ právna pomoc spotrebiteľom Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zast. JUDr.
Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Budapeštianska 8, o zaplatenie 607,85 € s

prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 17C/278/2012-72 z 19.6.2013 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa
nepriznáva náhrada trov konania.

Vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) uznesením vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka proti svojmu
uzneseniu z 3.1.2013 (konanie ním pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania) a ďalším výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 47,47 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že žalobca dňa 21.6.2012 podal proti žalovanému žalobu,

ktorou sa domáhal zaplatenia 607,85 €. Dňa 8.8.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane
žalovaného, ktorý dňa 9.8.2012 osobne nahliadol do spisu a vyhotovil si fotokópie potrebných dokladov.
Žalobcovi bola dňa 9.11.2012 doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku, zároveň bol poučený
o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v stanovenej lehote. Pre nezaplatenie súdneho poplatku
súd uznesením z 3.1.2013 konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal odvolanie vedľajší účastník a

žiadal priznať náhradu trov konania. Súd aplikujúc ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p., s poukazom na
ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. a pri svojom rozhodnutí vychádzajúc z § 146 ods. 2 O.s.p. zaviazal
žalobcu k náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi v sume 47,47 € za jeden úkon právnej služby (odmena
za jeden úkon podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 39,84 € pri cene predmetu konania
607,85 €, k tomu náhrada hotových výdavkov v sume 7,63 €) do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že
náhradutrovprávnehozastúpeniavedľajšiemuúčastníkovineprizná.Argumentoval,žepriznanienároku
na náhradu trov právneho zastúpenia v tomto konaní je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho
účastníctvaaúpravounáhradytrovkonania,pretožezhľadiskavýsledkukonaniavedľajšíúčastníknemá
vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah, a teda z rozhodnutia vo veci samej mu

neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol spoločne s odporcom povinný plniť. Tvrdil, že nie je
možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšiehoúčastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal. Úspech vedľajšieho
účastníkaniejeautomatickydanýúspechomtohtoúčastníka,popriktoromvedľajšíúčastníkmávkonaní
vystupovať. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade aj v

rozpore s dobrými mravmi, predstavuje výsledok účelovosti jeho vstupu a zneužívanie ustanovenia § 93
ods. 2, 4 O.s.p. evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady
trov konania. Poukázal na to, že v prípade právnickej osoby, ktorej deklarovaný predmet činnosti je
ochrana práv spotrebiteľov sa javí ako dôvodné predpokladať, že na realizáciu tejto činnosti bude
dostatočne odborne a personálne vybavená (v opačnom prípade je sporné ako svoju činnosť v záujme

ochrany práv spotrebiteľov reálne vykonáva) a nebude sa dávať zastupovať advokátom. Preto náklady
na zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom nepredstavujú v žiadnom smere účelne vynaložené
trovy a pre priznanie nároku na ich náhradu nie je žiadny právny dôvod.

Vedľajší účastník na strane žalovaného ani samotný žalovaný sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zmenil (§
220 O.s.p.) tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

K použitiu ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. možno pristúpiť v prípade, ak nie je namieste použiť ust. §
146 ods. 2, či už veta prvá alebo druhá O.s.p.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. si vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný
úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia,
sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že použitie ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. prichádza do úvahy iba vtedy,

ak procesný úkon účastníka mal za následok zastavenie konania.

V danom prípade k zastaveniu konania nedošlo v dôsledku procesného úkonu vykonaného žalobcom,
preto nemožno konštatovať, že zastavenie konania zavinil žalobca. Zaplatenie súdneho poplatku totiž
niejeprocesnýmúkonomúčastníka.Kzastaveniukonaniaprenezaplateniesúdnehopoplatkudochádza

na základe zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ide iba o vzťah štátu a poplatníka.

Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí
zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na

právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne
zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky), alebo či sa jedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť
náklady konania protistrane). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je

vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku
a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.
Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v
rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich uzneseniach (napr. sp. zn. 6 MCdo
5/2013 z 19.3.2014, 6 MC 9/2013 z 20.6.2014, viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 739/2014 zo 6.11.2014) vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v
tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní,
vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať
za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Zatejto situácie, s prihliadnutím na skutočnosť, že v posudzovanej veci bola žaloba na súd podaná dňa
2.7.2012, predtým, ako súd pristúpil k vyrubeniu súdneho poplatku a k doručovaniu žaloby a jej príloh
žalovanému, podaním z 8.8.2012 vedľajší účastník oznámil, že vstupuje do konania a dňa 9.8.2012

nahliadol do spisu a vyhotovil si z neho fotokópie (iné úkony vo veci nevykonal) a dňa 3.1.2013 súd pre
nezaplatenie súdneho poplatku konanie zastavil, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom javí
ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. To má za následok povinnosť
súdu konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie
účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo.

Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že v prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že
zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne
služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, trovy vynaložené vedľajším účastníkom,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k
predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Preto vedľajšiemu účastníkovi

na strane žalovaného nebola priznaná náhrada trov konania.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo úspešný žalobca nenavrhol o nich rozhodnúť
a vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo bol v ňom neúspešný.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5. 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.