Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/282/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112201610
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112201610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Obec Radatice, Obecný
úrad Radatice 105, IČO: 00 327 662, právne zastúpený JUDr. Petrom Rakom, advokátom, Masarykova
13, Prešov proti žalovanému T. Q., bytom D. XXX, právne zastúpený Mgr. Petrom Salokym, advokátom,
Hlavná 94, Prešov, o zaplatenie 91.949,76 Eur istiny s prísl., o odvolaní účastníkov proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 14C/18/2012-631 zo dňa 29.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo veci samej.

O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 55.005,66
Eur a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 29.555,28 Eur od 24.2.2012 do zaplatenia, 5,05 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 25.450,38 Eur od 30.9.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 250,- Eur mesačne
splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok nadobudne
právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za
následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných
dôkazov, obsah spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/20/2008, výsluch svedkov Mgr. A. D., L. Y.,
citoval ust. § 415, § 420, § 443 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 13
ods. 1, 3, 4 zákona č. 369/1990 Zb. v platnom znení, ako aj ust. § 135 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho
poriadku a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané,
že žalobcovi boli na základe dohody uzavretej dňa 31.5.2000, poskytnuté Štátnym vodohospodárskym

fondom finančné prostriedky na vybudovanie vodohospodárskeho diela v sume 2,8 mil. Sk. Žalovaný
odsúhlasil fiktívnu faktúru a súvisiaci súpis prác, aj keď tam neboli práce ani sčasti vykonané, zabezpečil
odsúhlasenie rozsahu prác s rozpočtom a projektovou dokumentáciou a tieto doklady predložil na
preplatenie Štátnemu vodohospodárskemu fondu, na základe čoho boli poukázané finančné prostriedky
vo výške 2.800.000,- Sk na účet dodávateľa stavby, čím sa žalovaný dopustil zločinu subvenčného
podvodu vo forme spolupáchateľstva, ako aj zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa a na základe
rozsudku Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 31T/20/2008 s právoplatnosťou

od 9.4.2008, bol uznaný za vinného zo subvenčného podvodu podľa § 20 k § 225 ods. 1, ods. 4
písm. a/ Trestného zákona účinného od 1.1.2006 a zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného od 1.1.2006, ktoré zločiny spáchal
tým, že JUDr. F. N. a T. Q. po vzájomnej dohode uzavretej v presne nezistenom čase v D., vylákalidotáciu zo Štátneho vodohospodárskeho fondu Slovenskej republiky takým spôsobom, že T. Q. ako
starosta obce D. a investor požiadal dňa 22.2.2000 o dotáciu zo Štátneho vodohospodárskeho fondu
na stavbu „Vodovod obce D. - II. stavba“, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie Obvodným

úradom Prešov, odbor životného prostredia pod č. 166/96/198-1/VO-BA a na základe tejto žiadosti
bola dňa 31.5.2000 podľa zákona č. 318/1991 Z. z. o Štátnom vodohospodárskom fonde Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov uzatvorená dohoda o poskytnutí a podmienkach poskytnutia
prostriedkov zo Štátneho vodohospodárskeho fondu, podľa ktorej boli poskytnuté obci D. finančné
prostriedky na vybudovanie vodohospodárskeho diela v rozsahu stavebného povolenia č. 166/96/198-1/

VO-BA. Následne JUDr. N. vyhotovil dňa 15.5.2000 fiktívnu faktúru č. 072000 a súvisiaci súpis prác,
pričom tam boli uvedené aj práce, ktoré sčasti vykonané neboli. T. Q. faktúru odsúhlasil, zabezpečil
odsúhlasenie rozsahu prác s rozpočtom a projektovou dokumentáciou kompetentným pracovníkom a
predložil túto faktúru na preplatenie Štátneho vodohospodárskeho fondu, na základe čoho boli dňa
7.6.2000 poukázané finančné prostriedky vo výške 2.800.000,- Sk prevedené na účet dodávateľa stavby
JUDr. N., čím obvinení spoločným konaním pre Štátny vodohospodársky fond spôsobili škodu vo výške

2.800.000,- Sk. Žalovaný v tomto konaní tým, že spolu s ďalšom osobou vylákal od iného dotáciu
z rozpočtu štátneho fondu, ktorej poskytnutie alebo použitie je podľa zákona alebo iného právneho
predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňali a to tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia,
spôsobil takýmto činom väčšiu škodu a zároveň ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a spôsobil

takým činom väčšiu škodu, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov,
ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom nad správaním sa žalovaného v trvaní
4 rokov. Žalovanému v tomto konaní bola zároveň uložená povinnosť v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia nahradiť spôsobenú škodu podľa svojich schopností a možností. Poškodené Ministerstvo
pôdohospodárstva Slovenskej republiky bolo s nárokom na náhradu škody odkázané na konanie vo

veciach občianskoprávnych.

Súd poukázal na to, že považoval za bezpredmetné vyjadrenie žalovaného, že finančné prostriedky
boli použité na dostavbu prvej etapy, teda že sa nachádzajú v zemi, ale na inom mieste než sa mali
nachádzať, keďže je nepochybné, že prostriedky štátu (dotácie) boli prísne účelovo viazané. Navyše

z listinných dôkazov predložených v trestnom konaní, a to najmä zo znaleckého posudku Ing. L. C.
č. 106/2004 je nepochybné, ktoré práce a dodávky, ktoré boli fakturované a neboli realizované, resp.
dodané.

Žalovaný ako starosta obce bol štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a teda jedine

on mohol realizovať právne úkony týkajúce sa odsúhlasenia faktúr, súpisu prác, zaslania preddavkov,
resp. splnomocnenia na úhradu peňažných prostriedkov priamo dodávateľovi stavby, a teda svojím
konaním jednoznačne umožnil použitie prostriedkov štátneho rozpočtu na iný než stanovený účel. Z
hľadiska posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku, súd poukázal na to, že žalobca si nárok uplatnil
z titulu postihu v súlade ust. § 440 Občianskeho zákonníka, nie z titulu náhrady škody, keďže on je

povinný poskytnúť finančné prostriedky Správe finančnej kontroly Košice, hoci škoda, ktorá vznikla bola
zavinená iným subjektom, v danom prípade žalovaným ako bývalým štatutárnym zástupcom obce.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania považoval za nepochybné, že nárok
poškodenéhovčastižalovanejsumyužzanikol vdôsledkuplneniažalobcu,ktorýsialevočižalovanému

na druhej strane uplatňuje zákonný postih. Vo vzťahu k uplatnenému nároku a jeho posúdeniu poukázal
na právny záver vyplývajúci z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.6.2014, ktorým bol
rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 20.3.2013, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi66.499,38Euristinyspríslušenstvomzrušenýavecbolavrátenásúduprvéhostupňanaďalšie
konanie. Následne po vrátení veci a doplnení dokazovania súdom prvého stupňa súd ďalej uviedol,

že uplatnenú námietku premlčania žalovaným považoval len sčasti za dôvodnú. Žaloba bola podaná
19.1.2012 a žalobca si uplatnil čiastkový nárok na mesačnú splátku v sume 410,49 Eur, ktorá bola
uhradená 15.4.2005, a preto je nepochybné, že všetky splátky, ktoré boli uhradené do 19.1.2009, t.
j. skôr ako tri roky pred podaním žaloby, sú premlčané. Súd zdôraznil, že žalobca od mesiaca apríl
roku 2005 pravidelne poukazuje Správe finančnej kontroly Košice dvakrát po 410,49 Eur mesačne. K

tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu o uplatnenej námietke premlčania, ktorá by mala byť v rozpore s
dobrými mravmi, súd prvého stupňa poukázal na publikáciu Zo Súdnej praxe č. 3/2005 str. 69, týkajúca
sa posúdenia premlčania s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. rozporu s dobrými mravmi s tým,
že súd uviedol, že výkon práva žalovaného prostredníctvom vznesenej námietky premlčania nie je vrozpore s dobrými mravmi, lebo v konaní nemal preukázané, aby na strane žalobcu existovali určité
konkrétne objektívne skutočnosti, pre ktoré žalobca nemohol uplatniť nárok včas. Súd nezistil žiadne
objektívneprekážky,ktorénemoholžalobcaaniprivynaloženívšetkéhoúsiliaodvrátiťaztýchtodôvodov

nemohol včas uplatniť svoje právo. Ani zo strany žalovaného nebolo preukázané žiadne jeho úmyselné
konanie poškodiť žalobcu. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca uzavrel so Správou
finančnej kontroly Košice dňa 6.4.2005 dohodu o splátkach, na základe ktorej uhradil prvú splátku dňa
15.4.2005. Z výsluchu štatutárneho zástupcu obce pána B. vyplynulo, že tento si po nástupe do funkcie
vyžiadal trestný rozsudok, na základe ktorého začal postupovať, aby obec získala späť vynaložené

prostriedky, čo vyústilo do podania žaloby. Súd prvého stupňa však poukázal na to, že nemohol zohľadnil
skutočnosť, že pán B. sa stal starostom obce 27.12.2010 a až odvtedy mohol žalobca realizovať právne
kroky smerujúce k uplatneniu nároku voči žalovanému, ktorý bol právoplatne odsúdený už dňa 9.4.2008.
Žalobca mal nepochybne vedomosť o tom, že voči žalovanému bolo vedené trestné stíhanie, pričom
bývalá starostka Mgr. D. si uplatnila nárok na náhradu škody voči žalovanému a nepochybne bolo v
záujme žalobcu zistiť, resp. sledovať akým spôsobom prebieha, resp. bolo ukončené trestné stíhanie

voči žalovanému, pokiaľ si žalobca nebol istý či si môže postih uplatniť voči žalovanému alebo nie.
Žalobca nepreukázal, aby mu v uplatnení práva bránili nejaké objektívne prekážky, ktoré nemohol ani
pri vynaložení všetkého úsilia odvrátiť, teda vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalobca
z objektívnych dôvodov, resp. z dôvodu správania sa žalovaného nemohol svoj nárok uplatniť včas. Z
týchto dôvodov preto súd žalobe vyhovel len čiastočne a priznal žalobcovi sumu 55.005,66 Eur, keďže v

prevyšujúcej časti bol nárok premlčaný, a to premlčané boli splátky zaplatené do 19.1.2009. Súd priznal
žalobcovi príslušenstvo pohľadávky s poukazom na ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
Nariadenia vlády Slovenskej republiky účinného odo dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškania podľa
posúdenia okamihu omeškania súdom. Súd priznal príslušenstvo pohľadávky nie od dňa nasledujúceho
po zaplatení jednotlivých splátok, ale až od doručenia žaloby, resp. uznesenia o pripustení zmeny

(rozšírenia) žaloby žalovanému, keďže nemal preukázané, aby bol žalovaný jednoznačne a nepochybne
vyzvaný na vrátenie ním zaplatených súm z titulu postihového práva. Preto v prevyšujúcej časti ohľadom
uplatneného príslušenstva pohľadávky súd žalobu zamietol. Žalobca síce súdu ako prílohu žaloby
predložil predžalobnú výzvu, posledný pokus o mimosúdny zmier, ako aj podací lístok s potvrdením
pošty, avšak samotný žalovaný sa k tomu vyjadril, že sa o nároku žalobcu dozvedel až z podanej žaloby

a žalobca žiadnym iným jednoznačným dôkazom nepreukázal, že žalovanému uvedenú výzvu doručil,
preto súd pri určení začiatku omeškania vychádzal z doručenia žaloby, resp. jej rozšírenia žalovanému.

K námietke žalovaného ohľadne možnosti jeho zodpovednosti podľa pracovnoprávnych predpisov
súd poukázal na to, že postavenie starostu obce ako štatutárneho orgánu je špecifické a v prípade

zodpovednosti za škodu sa na neho nevzťahujú pracovnoprávne predpisy, pričom podľa § 13 ods.
4 zákona č. 369/1990 Zb. v platnom znení, je štatutárnym orgánom v pracovnoprávnych vzťahoch
pracovníkom obce, teda ostatných zamestnancov obce. V tomto ohľade súd taktiež poukázal na to, že
námietka žalovaného nebola dôvodná aj z dôvodu, že predmetom konania nie je nárok na náhradu
škody, ale regresný nárok, ktorý je osobitným nárokom. Navrhovaný dôkaz vypočutie svedka JUDr. N.,

súd prvého stupňa zamietol s poukazom na to, že táto osoba bola vypočutá v trestnom konaní. Navyše
vypočutie tohto svedka nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. Aj k tejto uplatnenej námietke
sa už vyjadril odvolací súd v zrušujúcom uznesení, ktorý taktiež namietanú skutočnosť nepovažoval
za dôvodnú, lebo aj navrhovaný svedok JUDr. N. bol prvostupňovým súdom právoplatne odsúdený s
právoplatnosťou od 20.5.2014.

K splatnosti pohľadávky súd citoval ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a s prihliadnutím na
vysokú sumu priznanej istiny, majetkové pomery žalovaného, súd rozhodol o splácaní priznanej sumy v
primeraných mesačných splátkach, ktoré zodpovedajú príjmovým a výdavkovým pomerom žalovaného,
teda 250,- Eur mesačne až do úplného splatenia dlhu, keďže priznaním vyšších splátok by mohli byť

ohrozené základné potreby žalovaného. Pri určení výšky splátok súd vychádzal zo skutočností, že
žalovaný je starobných dôchodcom s dôchodkom vo výške 507,- Eur mesačne, jeho manželka poberá
dôchodok vo výške 201,70 Eur mesačne. Samotný žalovaný uviedol, že rodinný dom, v ktorom býval
darovali s manželkou synovi, v ktorom majú právo doživotného bývania, z čoho podľa názoru súdu
vyplýva, že na nákladoch domácnosti (inkaso, drevo a ďalšie bežné výdavky) sa podieľa nielen žalovaný

s manželkou, ale aj jeho syn a s ohľadom aj na túto skutočnosť je primerané určenie vyšších splátok,
než boli určené v pôvodnom rozhodnutí vo veci samej. Aj keď samotný žalovaný nežiadal splatenie dlhu
v splátkach, keďže nárok v celom rozsahu neuznával, ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadkuumožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o úhrade dlhu v splátkach s prihliadnutím na výšku priznanej
pohľadávky a majetkové pomery žalovaného.

K výroku o trovách konania súd poukázal na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že
vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal
inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej, že súd prvého

stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a
zaviazať žalovaného zaplatiť uplatnenú istinu, úroky z omeškania podľa návrhu žaloby. Poukázal na to,
že súd pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Trval na
tom, že námietka premlčania odporuje dobrým mravom, lebo ich nárok nie je premlčaný. Ďalej tvrdil,
že o plnení splátkach bolo rozhodnuté nad rámec návrhu. Žalovaný o plnenie v splátkach nepožiadal

ani na takéto prípadné rozhodnutie nie je dôvod. Navyše napadnuté rozhodnutie považoval sčasti
za nepreskúmateľné a v časti povolenia splátok za nespravodlivé. Uviedol, že žalovaný je bývalým
starostom a povolenie splácať žalovanú istinu vo výške 55.005,66 Eur spolu s úrokmi z omeškania po
250,- Eur mesačne bude žalovaný splácať viac ako 20 rokov, navyše je vo veku 61 rokov. Povolenie
splácať žalovanú istinu v splátkach považoval právny zástupca žalobcu za nezákonné, nespravodlivé

a formalistické. Navyše poukázal na to, že žalovaný počas celého konania nepožiadal o splácanie
sumy v splátkach ani sa neskúmali jeho majetkové pomery. V tejto súvislosti poukázal na právny záver
odvolacieho súdu týkajúci sa predchádzajúceho rozhodnutia vo veci samej vo vzťahu k povoleniu
splácať žalované priznanú pohľadávku v splátkach, ako aj na judikát R 59/68, podľa ktorého jedným
z hľadísk pre úvahu súdu o splátkovom kalendári má byť aj v konaní prejavená snaha o plnenie

záväzku. Žalovaný takúto snahu nikdy neprejavil i napriek jeho vyjadreniam v konaní, najmä v jeho
odvolaní, že bol odsúdený, a teda podviedol Slovenskú republiku. Ďalej poukázal na to, že žalovaný
sa zbavuje úmyselne svojho majetku, bol vlastníkom lesných pozemkov vo výmere 30380 m2 a
poľnohospodárskych pozemkov vo výmere 32486,64 m2, ako podielový spoluvlastník v podieloch 1, či
1, pričom viaceré pozemky sú majetkovo vysporiadané. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalovaný nie

je nemajetný a predajom nehnuteľností by získal značnú finančnú sumu na zabezpečenie životných
potrieb.Podľaichnázoružalovanýoplnenievsplátkachnemáanizáujemarozhodnutiesúduvsúvislosti
s povolením splátok považoval za odňatie ich práva na spravodlivosť. Vo vzťahu k posúdeniu námietky
premlčania, a teda v zamietavom výroku namietal jeho nesprávne posúdenie s tým, že poukázal na to,
že žalovaný bol v súvislosti so spáchaním úmyselných trestných činov - zločinu subvenčného podvodu a

zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa uznaný za vinného, škodu spôsobil vedome a úmyselne,
a preto podľa názoru právneho zástupcu žalobcu námietka premlčania vznesená žalovaným je v rozpore
s dobrými mravmi s jediným cieľom poškodiť obec. Poukázal na stanovisko v tejto otázke v odbornom
článku v Bulletine slovenskej advokácie č. 4/2013. Ďalej namietal nepriznaný úrok z omeškania, ktorý
je obmedzený odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, ako aj odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

uznesenia o rozšírení žaloby. K tomu poukázal na to, že súd priznal pohľadávku od 19.1.2009 a úrok
z omeškania až od 24.2.2012. V tejto časti napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné.
Poukázal na to, že predžalobnú výzvu žalovanému doručili, lebo zásielka vrátená nebola späť. Súd pri
rozhodovaní o uplatnenom príslušenstve pohľadávky vychádzal len z tvrdenia žalovaného, že o nároku
žalobcu sa dozvedel až podaním žaloby, avšak v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie.

O zmene názoru súdu sa dozvedel žalobca až z vyhláseného rozsudku, pričom súd mu nedal možnosť
predložiť dôkaz o doručení predžalobnej výzvy. Takýto postup považoval za nesprávny vo vzťahu k
žalobcovi. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a vyhovieť žalobe v celom rozsahu uplatneného nároku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - vyhovujúcom výroku odvolanie žalovaný. Namietal

základ nároku, pričom poukázal na to, že sa jedná o nárok na náhradu škody. Uviedol, že žalobca
neplatil štátu škodu za žalovaného, ale platil uloženú sankciu, a to navyše inému štátnemu orgánu, ako
voči ktorému za škodu bol zodpovedný v trestnom konaní žalovaný. Napadnutý rozsudok považoval
za arbitrárny. Trval na vznesenej námietke premlčania pri posudzovaní uplatneného nároku ako nároku
na náhradu škody. Zdôraznil však, že škoda v zmysle definície ust. § 124 Trestného zákona, žalobcovi

trestným činom žalovaného vôbec nevznikla, lebo peniaze z dotácií od štátu boli v konečnom dôsledku
spreneverené na majetok patriaci obci - vodovod na uhradenie pomernej spoluúčasti obci na financovaní
výstavby. Sprenevera spočívala v tom, že peniaze na druhú etapu sa v skutočnosti použili na doplatenie
prvej etapy, ale obci týmto škoda nevznikla. K tejto skutočnosti mal vypovedať aj navrhovaný svedok.Z tohto dôvodu namietal nedostatočne preukázaný skutkový stav veci, nesprávne právne posúdenie,
ako aj napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný. Navrhol ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté
rozhodnutievovyhovujúcomvýrokuopriznanížalovanejistinypovažujezasprávne.Navrholhopotvrdiť.
Odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaným navrhol
potvrdiť. Poukázal na vyjadrenia týkajúce sa skutkových okolností veci, uplatneného nároku na regres,

ďalej zdôraznil, že následkom plnenia si povinnosti voči Štátnemu vodohospodárskemu fondu vzniká
žalobcovi nárok na postih, ktorý vznikol z dôvodu povinnosti uhrádzať peňažné plnenia, a to aj napriek
tomu, že táto škoda vznikla z dôvodu výlučného konania žalovaného. K doručeniu predžalobnej výzvy
žalovanému uviedol, že bola doručená a prevzatá manželkou žalovaného dňa 28.11.2011, o ktorej
skutočnosti predložili aj správu zo Slovenskej pošty.

Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je jeho odvolanie v celom
rozsahu nedôvodné. V súvislosti s povolením plnenia dlhu v splátkach poukázal na to, že žalovaný dňa
4.4.2013 požiadal o oslobodenie od platenie súdnych poplatkov, čím dokladov svoje majetkové pomery.
Nie je v možnostiach a schopnostiach žalovaného uhradiť dlh naraz, aj keby tento dlh voči žalobcovi
uznával. Podľa jeho názoru, súd nerozhodol nad rámec návrhu, lebo osobitný procesný návrh nie je

potrebný. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o uplatnenej námietke premlčania v rozpore s dobrými mravmi.
Trval na tom, že žalovaný sa dozvedel o uplatnenom nároku až z doručenej žaloby. Žalobca mal preto
viac ako 2 roky na to, aby v rámci konania pred súdom prvého stupňa preukázal doručenie predžalobnej
upomienky žalovanému. Navrhol rozhodnúť v zmysle podaného odvolania žalovaným.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, s nariadením
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku), ako aj doplnením
dokazovania v zmysle ust. § 213 ods. 4, 5 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že

odvolania účastníkov nie sú dôvodné.

Na odvolacom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu trval na dôvodoch podaného odvolania,
najmä nesprávnom právnom posúdení vznesenej námietky premlčania, ktorú považoval za uplatnenú v
rozpore s dobrými mravmi, ako aj nesúhlasil s povolením splácať žalovanú istinu v splátkach. Poukázal

na to, že žalovaný sa zbavuje úmyselne svojho konania a že žalovaný nepožiadal o povolenie splácať
žalovanú istinu v splátkach. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a vyhovieť žalobe v celom rozsahu
ohľadne uplatnenej istiny, ako aj úroku z omeškania.

Žalovaný pred odvolací súdom v rámci doplneného dokazovania odvolacím súdom za účelom

posúdenia jeho sociálnych a majetkových pomerov, ako aj doručenia predžalobnej výzvy žalovanému
prehlásil, že je nemajetný, poberá dôchodok vo výške 515,- Eur, žije v spoločnej domácnosti s
manželkou, ktorej dôchodok je vo výške cca 200,- Eur. Uviedol, že rodinný dom v súčasnosti je vo
vlastníctve pána U. a on s manželkou má v ňom naďalej právo doživotného bývania. Nehnuteľný majetok
predal, podľa jeho názoru už nevlastní nič, zbavil sa všetkého. V prípade, ak by ho súd zaviazal na

plnenie žalovanej istiny prehlásil, že jednorázovo nie je schopný platiť, ale v splátkach, v akej výške však
neuviedol.Ksvojimmesačnýmvýdavkomuviedol,že nemázvýšenévýdavkyvsúvislostisnepriaznivým
zdravotnýmstavom,jehozdravotnýstavjeprimeranývekuanadomácnosťmábežnévýdavky.Finančné
prostriedky uložené v peňažnom ústave nemá. Zdôraznil, že bolo vydané uznesenie o osvedčení sa v
skúšobnej dobe, a to Okresným súdom v Prešove uznesením č. k. 31T/20/2008-1283 zo dňa 20.7.2012.

Právny zástupca žalovaného trval na dôvodoch podaného odvolania. Žiadal mu vyhovieť, a teda navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého

stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa
vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania vznesenej žalovaným, ktorej sčasti súd prvého stupňa

žalobu v prevyšujúcom rozsahu ohľadne istiny zamietol z dôvodu premlčania uplatnených nárokov v
zákonnej trojročnej všeobecnej premlčacej lehote vyplývajúcej z ust. § 101 Občianskeho zákonníka pri
uplatnenom práve na regres vyplývajúcom z ust. § 440 Občianskeho zákonníka.

Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatneného voči nemu, lebo
inštitút premlčania je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právo, ktoré

sa zo zákona premlčuje (Zo Súdnej praxe 1/2015).

Posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovaným súdom prvého stupňa v súvislosti s rozporom
s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo správne, s ktorým
zdôvodnením sa odvolací súd stotožnil. Túto namietanú skutočnosť preto odvolací súd nepovažoval za

dôvodnú.

Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie týkajúce sa povolenia splácať žalovanú istinu v
splátkach žalovaným. Je nesporné, že súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 160 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, po zohľadnení predmetu konania, sociálnych a majetkových pomerov žalovaného,

ktoré vyplynuli zo žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov za odvolanie, ako aj následne
z doplneného dokazovania pred odvolacím súdom postupoval správne a rozhodol o povolení splácať
žalovanú istinu v splátkach. Je pravdou, že zo strany žalovaného v priebehu konania nebola prejavená
snahaopovoleniesplácaťžalovanúistinuvsplátkachvkonanípredsúdomprvéhostupňa,lebožalovaný
opakovane namietal premlčanie uplatneného nároku, ktorý považoval za nárok na náhradu škody,

ktorý sa uplatňuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Správne súd zohľadnil výšku priznanej
pohľadávky, sociálne a majetkové pomery žalovaného i napriek neprejavenej snahe žalovaného v
konaní pred súdom prvého stupňa o povolenie splácať žalovanú istinu v splátkach. Pred odvolacím
súdom žalovaný prejavil snahu v prípade, ak by bol zaviazaný k zaplateniu žalovanej istiny splácať
ju v splátkach s prihliadnutím k tomu, že sa zbavil všetkého majetku a výdavky na domácnosť, ako

aj uspokojovanie svojich osobných potrieb má bežné. Povolenie splácať žalovanú istinu v splátkach
aj odvolací súd považoval za spravodlivé i napriek odlišnému názoru právneho zástupcu žalobcu. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v budúcnosti, ak by došlo k zmene pomerov na strane
žalovaného, je možné požiadať o zmenu priznaného plnenia v splátkach s poukazom na ust. § 163 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa priznaného príslušenstva pohľadávky
odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby a následne odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia
o pripustení rozšírenia žaloby súdom prvého stupňa. V konaní pred odvolacím súdom bolo listinným
dôkazom zo Slovenskej pošty Banská Bystrica preukázané, že predžalobná výzva bola doručená

manželke žalovaného 28.11.2011. Takéto doručenie manželke žalovaného odvolací súd nepovažoval za
doručenie žalovanému, a preto s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka, sa žalovaný dostal
do omeškania deň nasledujúci po doručení žaloby, kedy sa jednoznačne a preukázateľne dozvedel
o uplatnenom nároku. Aj v tejto časti preto odvolací súd nepovažoval odvolanie právneho zástupcu
žalobcu za opodstatnené.

Za nedôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu, ktorý namietal predmet
uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody, pričom predmetom je nárok regresný, vyplývajúci
z ust. § 440 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci
nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti nároku. Napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné a najmä

preskúmateľné, t. j. spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ani
námietku nepreskúmateľnosti, resp. formálnosti a arbitrárnosti, odvolací súd neuznal za dôvodnú, lebo
súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami nevyhnutnými pre
posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Navyše postupoval v zmysle právneho názoru odvolaciehosúdu vyplývajúceho zo zrušujúceho uznesenia predchádzajúceho rozhodnutia vo veci po ustálení
uplatneného nároku, ako aj posúdení námietky premlčania vznesenej žalovaným.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny v súlade
s ust. § 219 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa ust. § 224 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania
nerozhodol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.