Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 13, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18Cb/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413209057
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6413209057.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, v zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcom v 1. rade L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. nad I., C. č. XXX, v 2. rade L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. nad I., C. č. XXX, v 3. rade E. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom O., F. č. X/XX, t. č. P. na Zámečku č. XX, XXXXX P., Y. republika o zaplatenie
1.912,64 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcom v 1. rade, 2. rade a 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal proti odporcom
zaplatenia peňažnej sumy vo výške 1.912,64 eur. Takýto návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že podľa §
524anásl.Občianskehozákonníkabolazmluvouopostúpenípohľadávokzodňa27.09.2012postúpená
pohľadávka, ktorú mal právny predchodca navrhovateľ Slovenská sporiteľňa voči odporcom postúpená
nanavrhovateľa.Navrhovateľďalejpoukázalnaskutočnosť,žeprávnypredchodcanavrhovateľauzavrel
s odporcami v 1 a v 2 rade dňa 06.04.2004 zmluvu č. XXXXXXXXX o splátkovom úvere, ktorej súčasťou
boli aj všeobecné obchodné podmienky s tým, že odporca v 3 rade prevzal na seba ručiteľský

záväzok z takejto zmluvy o úvere za odporcov v 1 a 2 rade ako dlžníkov. Navrhovateľ ďalej poukázal na
skutočnosť, že podľa jeho názoru predmetná zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, pričom pohľadávka navrhovateľa predstavuje ku dňu postúpenia sumu
3.214,68 eur, ktorá pozostáva z istiny 2.683,65 eur, riadneho úroku 240,83 eur ako aj úroku z omeškania
254,32 eura a ostatného príslušenstva 35,88 eura. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že
postupca poskytol odporcom v 1 a v 2 rade úver vo výške 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný

v mesačných splátkach vo výške 44,48 eur vždy k 20 dňu v mesiaci s tým, že navrhovateľ si
uplatňuje splátky úveru splatné od 20.08.2010 do 20.02.2014 v počte 43 a celkovej výške 1.912,64
eur, pričom splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.02.2014 sa stali splatnými dňa 04.11.2012
kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. O tomto nároku rozhodol tunajší súd platobným
rozkazom č. k. 16Rob 707/2013 zo dňa 18.11.2013 s tým, že proti nemu podal v zákonnej lehote odpor
odporca v 3 rade v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie. V
podanom odpore odporca v 3 rade uviedol, že on je rozvedený, dlhodobo žije v ČR a takýto úver bol

povinný splácať odporca v 1 rade, pričom o tom, že prestal takýto úver splácať sa on dozvedel až
dňa 29.11.2013. Odporca v 3 rade tiež uviedol, že jeho snaha skontaktovať sa s odporcom v 1 rade
bola bezvýsledná a on nemá žiadne úspory. Okrem toho jeden dlh za odporcu v 1 rade už spláca a
je rozvedený, platí výživné na dve deti, ktoré momentálne študujú na vysokých školách v Bratislave.Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd zaviazal na úhradu dlžnej sumy odporcu v 1 rade. Zároveň
počas konania ohlásil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu a to Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS a to písomným podaním zo dňa 09.08.2013 s tým, že následne

dňa 17.12.2013 oznámil, že vystupuje z predmetného konania. Zároveň právny zástupca navrhovateľa
nesúhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporcov a preto súd uznesením zo dňa
26.6.2014 pripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, do konania. Proti
takémuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ s tým, že odvolací súd uznesením zo dňa 25.05.2015
zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že návrh navrhovateľ na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho

účastníka na strane odporcu zamietol. Následne súd na prejednanie návrhu na začatie konania nariadil
pojednávanie ktorého sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa ako aj odporca v 3 rade. Právny
zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu s tým, že navrhovateľ
neeviduje od odporcov v 1, 2, 3 rade žiadnu a ani čiastočnú úhradu. Právny zástupca navrhovateľa tiež
uviedol, že si uplatňuje voči odporcovi v 1, 2 a 3 rade nezaplatené splátky za obdobie od 20.08.2010 do
20.02.2014 čo predstavuje sumu 1.912,64 eur, pričom navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru

ku dňu 04.11.2012. Odporca v 3 rade uviedol, že on pristúpil k ručeniu predmetného úveru z dôvodu, že
odporca v 1 rade ho ubezpečoval, že je podnikateľ a má dostatok majetku s tým, že sa nemá čoho báť
a takýto úver splatí. Odporca v 1 rade ho oklamal a on neuhradil navrhovateľovi žiadnu časť predmetnej
pohľadávky. Odporca v 3 rade tiež uviedol, že on si požičal na svoje meno sumu
100.000,- Sk, ktoré poskytol odporcovi v 1 rade a bol mu ručiteľom aj pri iných úveroch. V súčasnej dobe

je mu odporca v 1 rade dlžný 70.000,- Sk.
Tunajší súd po tom ako sa oboznámil so zmluvou o splátkovom úvere č. 0411382656 zo dňa 06.04.2004,
dohodou o ručení zo dňa 06.04.2004, všeobecným obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení
pohľadávok, oznámením o mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
27.09.2012, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier, ako aj ostatným spisovým

materiálom zistil, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a. s. a odporcovia v 1 a v
2 rade uzavreli zmluvu o splátkovom úvere na základe ktorej bol takýmto odporcom poskytnutý úver vo
výške 100.000,- Sk s tým, že úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 9,30% ročne a výška splátok bola
1.340,- Sk k 20 dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola 20.4.2004 a konečná splatnosť úveru bola
20.2.2014. Ročná percentuálna miera nákladov bola 11,21%. Zároveň právny predchodca navrhovateľa

a odporca v 3 rade uzavreli dohodu o ručení zo dňa 06.04.2004 na základe ktorej takýto odporca
vyhlásil, že podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávky veriteľa vyplývajúcu
z vyššie uvedenej zmluvy o úvere. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012
právny predchodca navrhovateľa postúpil na navrhovateľa svoju pohľadávku voči odporcom v 1, 2 a 3
rade. Takúto skutočnosť oznámil právny predchodca navrhovateľa odporcom listom zo dňa 16.10.2012.

Následne navrhovateľ listom zo dňa 16.10.2012 vyzval odporcov k úhrade ich záväzku ako aj vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru.
Podľa § 2 ods. 1, písm. b) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banka je
právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá
poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná

právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
uzavrel s odporcami v 1 a v 2 rade zmluvu o splátkovom úvere, pričom súd považuje úverový vzťah ako
aj ručiteľský vzťah za spotrebiteľský právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať v režime Občianskeho
zákonníka, ale aj ďalších osobitných predpisov najmä zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách , zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj Obchodného
zákonníka. Právny vzťah medzi odporcami a právnym predchodcom navrhovateľa resp. navrhovateľom,
ktorý bol založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako aj dohodou o ručení, tak súd
posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj ustanovení Obchodného zákonníka bez
ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka),
a to z dôvodu, že právny predchodca navrhovateľa, ktorý uzatváral takéto zmluvy ako veriteľ resp.

dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti s odporcami
- fyzickými osobami ako spotrebiteľmi. Zároveň je potrebné tiež uviesť, že záväzkový vzťah, ktorý
je predmetom konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov od nebankových spoločností je
regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou a to zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná
inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému

povoleniu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka z
bankového úveru, preto postúpenie pohľadávky z banky na „inú osobu“ a to aj osobu, ktorá nie je bankou
je možné realizovať len v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Postúpenie pohľadávky sa realizuje
vo všeobecnosti podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka avšak pri bankových úveroch
je potrebné dodržať aj ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách v súvislosti s platnosťou postúpenia

pohľadávky ako i identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo všeobecnosti môže byť
predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná,
môže byť splatná alebo aj pohľadávka, ktorá bude splatná v budúcnosti, avšak musí to byť pohľadávka
určitá a existujúca. V prípade bankových úverov však § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom
zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru.

Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách totiž vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý
je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku a táto výzva je potom jedným zo zákonných predpokladov platného postúpenia pohľadávky z
banky na inú osobu. Navrhovateľ však nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky klientom, ktorí sú
nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní t.j. nepreukázal, že odporcom bola zo strany banky skutočne

doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy boli odporcovia nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku.

Pokiaľ § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo
je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku a je zrejmé, že touto právnou úpravou mal
zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne

po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Z vyššie uvedených skutočností tak
vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré
sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a musí byť tiež splnená aj podmienka, že banka
písomnevyzvesvojhoklientanaúhradupeňažnéhozáväzku,sktorýmbolvomeškanínepretržite90dní.

Navrhovateľvšakvkonanínepreukázal,žejehoprávnypredchodca(banka)vyzvalaodporcovnaúhradu
ich záväzku - dlhu potom čo boli 90 dní v omeškaní s jeho splácaním, čím nebol preukázaný zákonný
predpoklad pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky na právneho predchodcu navrhovateľa a tým
anisúčasnéhonavrhovateľa. Zuvedenýchdôvodovtaksúdzamietolnávrhnavrhovateľaprenedostatok
aktívnej legitimácie navrhovateľa nakoľko ten nepreukázal, že by mu bola platným spôsobom v súlade

so zákonom postúpená predmetná pohľadávka od banky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Osp a odporcom ich náhradu nepriznal nakoľko aj
keď boli úspešní v konaní v celom rozsahu žiadne trovy konania im nevznikli. Súd zároveň podotýka,že nebolo rozhodované samostatným výrokom o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane
odporcov nakoľko ten najprv písomným podaním zo dňa 9.8.2013 vstúpil do konania a následne
písomnýmpodanímzodňa17.12.2013vystúpilzpredmetnéhokonaniastým,ževtomtoobdobíneurobil

žiadny úkon, ktorý by súd považoval účelný v súvislosti s obranou odporcov a za ktorý by mu mohol
súd priznať náhradu trov konania. Pokiaľ ide o vyjadrenie sa vedľajšieho účastníka na strane odporcov
k podanému odvolaniu proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 26.6.2014 tak súd tu poukazuje na
skutočnosť, že takéto vyjadrenie zo dňa 26.9.2014 urobil v čase, keď už vystúpil z predmetného konania
a teda nebol už vedľajším účastníkom konania. Súd preto o náhrade trov konania, ktoré si uplatnil za

takýto úkon nerozhodoval nakoľko v čase urobenia takéhoto úkonu už nebol takýto subjekt - Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vedľajším účastníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali

písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.