Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/480/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113226958
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113226958.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš
Kušnír, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1.) T. A., nar.
XX. XX. XXXX, bytom V., V. A. XX, zastúpenej opatrovníčkou Q. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. P., Z.
2, právne zastúpenou JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária Lučenec, J. Kráľa 5/
A, 2.) J. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. P., X. R. XX, pôvodne do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov,

Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska
kanceláriaLučenec,J.Kráľa5/A,ozaplatenie2.297,28EURsprísl.,naodvolaniežalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/265/2015-164 zo dňa 19. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná 1.) má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

III. Žalovaný 2.) nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným v rade 1.)
a 2.) domáhal, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 2.297,28 EUR s prísl. na základe úverovej
zmluvy zo dňa 11. 11. 2004, ktorú pohľadávku žalobca nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 27. 06. 2013 od právneho predchodcu Slovenská sporiteľňa, a. s.

2. Okresný súd mal v konaní za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa,
a. s., ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci, uzavreli dňa 11. 11. 2004 Zmluvu o poskytnutí kontokorentného

úveruč.0050107834/1/1nasporožírovýúčetžalovanýchč.XXXXXXXXXX/XXXXX,svýškouúverového
rámca 663,87 EUR (20.000 Sk), premenlivou úrokovou sadzbou 11,85 % ročne a splatnosťou úrokov
k poslednému dňu v mesiaci. Žalovaní sú bývalí manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/127/2010-14 z 18. 08. 2010, právoplatným 14. 09. 2010.
Žalovaná v rade 1.) bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 31Ps/3/2010-63 z 26. 01. 2011. V konaní ju zastupuje ustanovená opatrovníčka,
matka Q. A.. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013 mala byť na žalobcu postúpená

pohľadávka voči žalovaným vo výške 2.554,38 EUR., ktorú žalobca odôvodnil ako rozdiel kreditných a
debetných operácii na účte. Okresný súd mal preukázané, že žalovaní uzavreli s právnym predchodcom
žalobcu typovú zmluvu podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na ktorú sa
vzťahuje § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.Posudzovaná spotrebiteľská úverová zmluva neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej „RPMN“), v dôsledku čoho sa poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001
Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Chýbajúcu RPMN pri kontokorentnom úvere posudzoval

aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 26Co/110/2014 z 28. 04. 2015. Keďže žalovaní (podľa
oznámenia žalobcu z 01. 04. 2015, č. l. 69) reálne čerpali 89.875,14 EUR a doposiaľ právnemu
predchodcovi žalobcu zaplatili 90.360,68 EUR, nie sú žalobcovi povinní nič zaplatiť. Ďalším dôvodom
pre zamietnutie žaloby bolo zistenie, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalobca preložil
písomnú výzvu banky zo dňa 26. 01. 2011 adresovanú žalovaným na zaplatenie dlžnej sumy 1.618,22

EUR, ale nepreukázal, že táto výzva bola odoslaná, resp. doručená žalovaným. Žalobca v zmysle § 92
ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. nepreukázal splnenie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, že
žalovaný dlžník (klient banky) bol na zaplatenie omeškaného záväzku písomne vyzvaný.

3. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 39, § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 524 Občianskeho
zákonníka, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 4 ods. 2 písm. g),

ods. 5 § 2 ods. 1, písm. b), zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom do 30. 06.
2006. Rozhodnutie o náhrade trov konania si okresný súd vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

4. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne

právne posúdenie veci. Okresný súd sa nesprávne vysporiadal s chýbajúcou RPMN, lebo v prípade
kontokorentného úveru veriteľ realizuje príkazy dlžníka na prevody a výbery finančných prostriedkov
z účtu špecifikovaného v zmluve (zo zmluvy o bežnom účte), až do výšky úverového rámca a to
aj v prípade nedostatku finančných prostriedkov na bežnom účte klienta. V čase uzavretia zmluvy
nie je zrejmé, aké výbery a prevody budú vykonané, preto nie je možné určiť ani výšku mesačnej

splátky a určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov Úrok a poplatky boli v zmluve uvedené.
Z toho dôvodu žalobca nesúhlasí so záverom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. K postúpeniu bankovej pohľadávky žalobca
uviedol, že ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky, lebo účelom uvedenej úpravy je úprava výnimiek z bankového

tajomstva, nie podmienok platnosti postúpenia pohľadávok. Uvedené ustanovenie neupravuje platnosť
právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalovaní v omeškaní ku dňu postúpenia pohľadávky 999
dní. Oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje
odoslanie písomnosti žalovanému a bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu. Z uvedených
dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie,

alebo aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania v sume 119,85 EUR.

5. Žalovaná v rade 1.) vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28. 07. 2016 uviedla, že chýbajúce RPMN
a údaj o celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom, sa dali určiť na základ údajov

vyplývajúcich zo zmluvy na začiatku úverového vzťahu. V konaní nebolo preukázané, že by právny
predchodca žalobcu zosplatnil poskytnutý úver, pričom na žalobcu mohla byť postúpená len splatná
pohľadávka banky. Okresný súd správne vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky
podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keď správne považoval postúpenie pohľadávky na žalobcu za
neplatné. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Súčasne uplatnila náhradu

trov odvolacieho konania ako trovy právneho zastúpenia vo výške 119,84EUR

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

7. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 291 ods. 1 CSP spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou

založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného
zástupcu.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015
bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v
čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia

zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 1 Zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej

republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky
na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa

osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky

presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

8. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd založil rozhodnutie o zamietnutí žaloby na
nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a neplatnom postúpení pohľadávky, ktorú mala banka
voči žalovanému. Uvedený právny záver považuje odvolací súd za správny, urobený na základesprávne zisteného skutkového stavu. Ak žalobca tvrdil, že vstúpil do práv banky ako jej právny
nástupca, ktorý nadobudol pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú uzavreli banka a žalovaný, bol povinný
preukázať, že banka dodržala postup podľa § 92 ods. 8 (pôvodne § 92 ods. 7) Zákona o bankách.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že banka bola povinná svojho klienta (dlžníka) vyzvať na splnenie
peňažného záväzku, s úhradou ktorého bol dlžník banky čo len sčasti v omeškaní nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní. Za predpokladu preukázania splnenia predpísaného postupu pred zamýšľaným
prevodom, mohla byť banková pohľadávka postúpená z banky na žalobcu ako tretiu osobu aj bez
súhlasu dlžníka. Ako správne uviedol okresný súd, žalobca splnenie uvedenej podmienky (doručenie

výzvy banky dlžníkovi) nepreukázal a preto na žalobou uplatnenú pohľadávku bolo potrebné hľadieť
ako na pohľadávku, ktorej postúpenie bolo v priamom rozpore so zákonom. Na tom nič nemení tvrdenie
žalobcu, že žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní viac ako rok (999 dní). Pre
zamietnutie žaloby bola rozhodujúce to, že žalobca nepreukázal, že banka ako jeho právny predchodca
realizovala predpísaný postup a doručila žalovanému dlžníkovi výzvu s upozornením, že bol v omeškaní
s úhradami dohodnutých splátok.

9. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje právny vzťah medzi bankou ako pôvodným
veriteľom, dlžníkom aj nadobúdateľom bankovej pohľadávky. Bez splnenia podmienok uvedených v
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách by dochádzalo k neprípustnému obchádzaniu zákona, ak by sa na
žalobcu uvedená právna úprava nevzťahovala. Žalobca nespochybňoval, že by pohľadávka banky

nevyplývala zo spotrebiteľského úveru. V spore s ochranou slabšej zmluvnej strany podľa § 290 a nasl.
CSP musí mať súd možnosť posúdenia dôvodnosti nárokov uplatnených zo spotrebiteľského zmluvného
vzťahu. Zmluvný vzťah strán sporu sa posudzuje podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ako správne uviedol okresný súd, preto ani dodržanie podmienok postúpenia bankovej pohľadávky
podľa osobitnej úpravy nemôže byť zo skutkového a právneho posúdenia vylúčené. Zákon o bankách

v § 1 uvádza, že tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním bánk. Podnikaním
sa rozumie aj obchodovanie s pohľadávkami. Pokiaľ právna úprava podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách umožňuje banke pri obchodovaní s bankovými pohľadávkami prelomiť bankové tajomstvo,
je potrebné dodržanie právnej úpravy vyžadovať tým skôr, že táto právna úprava neobsahuje žiadnu
ďalšiu výnimku. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods.

8 Zákona o bankách je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie
je bankou. Na splnení tejto podmienky je potrebné trvať tým skôr, že žalobca nepodliehal bankovému
dohľadu podľa Zákona o bankách. Pôvodne banková pohľadávka ani postúpením nemení svoju povahu.
Právny základ nároku, ktorý spočíva v úverovej zmluve je postupník (nadobúdateľ pohľadávky) povinný
preukazovať. Ak má teda tretia osoba nadobudnúť bankovú pohľadávku, majú byť splnené stanovené

podmienky. Nemohlo postačovať iba doručovanie oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému.
Žalobca sa mal možnosť ubezpečiť o dodržaní a splnení podmienok pre postúpenie pohľadávky pred
uzavretím zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Nedodržanie osobitnej právnej úpravy nemôže byť
na ťarchu spotrebiteľa, ktorý nie je účastníkom zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Postupca a
postupník nemôžu predpísané podmienky bez akejkoľvek zodpovednosti za prípadné vady právneho

úkonu obchádzať.

10. Právna úprava úverovej zmluvy uvedená v Obchodnom zákonníku nie je vyčerpávajúca. Na
podrobnejšiu úpravu banky používajú svoje vlastné obchodné podmienky. Postúpenie pohľadávky
žalobca nemôže preukazovať iba tvrdením, že banka a klient sa na možnosti postúpa dohodli vo

Všeobecných obchodných podmienkach banky, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Takáto dohoda by
bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že postúpenie práv z banky na tretiu osobu by bolo
pre spotrebiteľa nepredvídateľné, lebo banka môže, ale nemusí pohľadávku voči dlžníkovi postúpiť.
Uskutočnenie postúpenia v prípade nedodržania postupu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách by
pre rozpor so zákonom podstatne zhoršilo zmluvné postavenie spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).Pokiaľobchodnépodmienkynerešpektovaliplatnéprávnepredpisynaochranuspotrebiteľa,
súd je povinný chrániť slabšiu zmluvnú stranu, ktorou je vždy spotrebiteľ.

11. Okresný súd správne vec posudzoval nielen z hľadiska osobitnej právnej úpravy Zákona o bankách,
ale aj právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku. Zmluva o postúpení pohľadávok

bola v časti týkajúcej sa pohľadávky proti žalovanému absolútne neplatným právnym úkonom z
dôvodu, že postúpenie pohľadávky odporovalo zákonu. Na neplatnosť právneho úkonu bol súd povinný
prihliadnuť ex offo aj podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd je povinný poskytnúť
ochranu zmluvnej strane, ktorá sa na dodržanie podmienok vyplývajúcich zo zákona spoliehala.12.Odvolacísúddodáva,ženavecnejsprávnostirozhodnutiaokresnéhosúduničnemenínedostatočné
odôvodnenie záveru okresného súdu, podľa ktorého žalovaní uhradili viac ako boli povinní plniť. V tej

súvislosti považoval súd prvej inštancie úver za bezúročný a bez poplatkov, pretože spotrebiteľská
úverová zmluva neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej „RPMN“). Keďže
správne vychádzal z právnej úpravy § 4 ods. 2 - 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy, mal zisťovať to, či veriteľ od žalovaných nepožadoval úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Na vecnú správnosť rozhodnutia

však nemal uvedený nedostatok vplyv, lebo pre zamietnutie žaloby postačovalo zistenie neplatného
postúpenia pohľadávky.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v rade 1.), 2.). Vyjadrenie k odvolaniu podal len

právny zástupca opatrovníčky žalovanej v rade 1.), ktorá má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu. O výške nároku rozhodne súd prvej inštancie. Žalovanému v rade 2.) žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli. Procesné postavenie vedľajšieho účastníka zaniklo dňom 01. 07. 2017.
Dovtedy vedľajšiemu účastníkovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto nebolo potrebné o
nich rozhodovať.

14. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).